Život zachraňujúci draslík

Preklad. Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi

Genetický mismatch, t.j. nesúlad, v mnohých oblastiach podrýva zdravie moderného človeka. Latentné nedostatky západného spôsobu stravovania, zákerne podkopávajú zdravie tak, že v konečnom dôsledku vzniknuté choroby pripisujú na vrub starnutia a považujú ju za osudový. Sem patria napr. vysoký krvný tlak, srdcové choroby, mŕtvica a mnoho ďalších „drobností“, ktoré spôsobuje viac desaťročný nedostatok draslíka.

Pre ľudí, aplikujúci paleo životný štýl (paleo diétu)je už bežnou vecou, že zloženie stravy, dôsledkom rozšírenia obrábania pôdy v Európe pred 5000 rokmi, dôkladne pozmenila zloženie našich potravín. O nedostatku horčíka som už skoršie písal, teraz by som chcel upriamiť pozornosť na jeden druhý dôležitý prvok.

Prírodní ľudia (žijú súbežne snami; poznáme viac než 230 kmeňov) a človek z doby paleolitu, konzumoval denne ešte 6-10 gramov draslíka (He a MacGregor, 2008), kým dnešný priemerní dospelí Američania, menej ako 2%-tá populácie konzumuje viac ako 4,7mg draslíka denne (Cogswell a spol., 2012). Pomer sodík-draslík je mimoriadne dôležitý z hľadiska bežnej prevádzky organizmu, a narušenie tejto rovnováhy pri zvýšenom príjme sodíka a zníženom príjme draslíka, spôsobuje srdcovo-cievne funkčné poruchy a iné prevádzkové poruchy organizmu. Pokiaľ človek z paleolitu konzumoval draslík a sodík v pomere 16:1, vo vyspelých štátoch je tento pomer 0,6:1, t.j. spotreba draslíka sa znížil na dvadsatinu (Rodrigues a spol., 2014). V skutočnosti – oproti odporúčaniam verejného zdravotníctva – nie spotrebu soli (t.j. príjem sodíka) treba znížiť, ale treba zvýšiť príjem draslíka. Verejným zdravotníctvom odporučená miera zníženia soli neznamená skutočnú výhodu v znížení krvného tlaku (Adler a spol., 2014), ale skôr súčasne výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnej mortality. (Stolarz-Skrzypek a spol., 2012).

Ak sa spýtame, že kam sa potratil draslík z našej stravy, potom odpoveď je dvojaká. Na jednej strane, väčší príjem draslíka sa dá dosiahnuť konzumáciou zelených rastlín a ovocia. Konzumovať veľa ovocia je ale nevýhodné z dôvodu značného množstva fruktózy a cukru, takže zostávajú nízkoenergetické zeleniny, z ktorých západný človek konzumuje veľmi málo. Navyše od r. 1940 do r.1991 priemerný obsah draslíka poklesol v ovocí o 19%, v zelenine o 15% (Watts, 2008). Súvislosť medzi nízkym konzumom zeleniny a dramatickým poklesom draslíka silne spochybňuje čoraz viac rozširujúci trend medzi paleo prívržencami, že ketogénnu diétu vyhlasujú ako „ozajstné“ paleto, tvrdiac, že ketóza (spaľovanie tuku) je prirodzený režim človeka. Aj zvýšený nárok ľudského tela na horčík nepriamo dokazuje, že človek konzumoval vždy veľa rastlín. Ketogénna diéta bez doplnenia minerálnych látok vedie k vážnej iónovej nerovnováhe.
Väčšia spotreba horčíka u zdravých ľudí nemôže spôsobiť zdravotné problémy, lebo obličky prebytok vylúčia. Problém zo suplementácie horčíka môže nastať vtedy, ak u niekoho je funkčnosť obličiek narušená, a obličky nie sú schopné udržať adekvátny pomer draslíka a sodíka. Západná populácia konzumuje málo draslíka, a preto, že aj v prípade maximálnej snahe obličiek (retencia obličiek) zadržať draslík, neustále vylučuje draslík, preto v prípade stravy s vysokým obsahom sodíka a málo draslíka, nezastaviteľne sa vytvorí relatívna nedostatočnosť draslíka v tele, lebo vylučovanie soli zvyšuje stratu horčíka (Schaefer a Wolford, 2005).
Mimoriadne nízku hladinu draslíka (hypokalémia) môže spôsobiť napr. užívanie diuretík (lieky podporujúce vylučovanie moču), ale aj beta-blokátory, deriváty penicilínu a ošetrenie kortizónom. Pacienti na intenzívnom oddelení trpia stredne ťažkou až ťažkou hypokalémiou, a v prípade nehody u zranených to môže byť aj 40-70% -ný pomer (Schaefer a Wolford, 2005). Nedostatok horčíka obyčajne ide spolu s nedostatkom draslíka, a je dobre známa vec, že veľká časť západnej populácie trpí na nedostatok horčíka (Galan a spol., 1997). Prejavy nedostatočnosti draslíka sú: únava, svalová slabosť, srdcová arytmia (hlavne u chorých na srdce), zápcha a niekedy aj neustáli pocit smädu.

Draslík a krvný tlak
Podľa súhrnnej analýzy 32 placebo štúdii, každý 2 gramový nárast v konzume draslíka, v prípade u pacientov s vysokým krvným tlakom, produkoval v priemere 4.4/1.8 (systola/diastola) pokles krvného tlaku. Najúčinnejšou suplementáciou draslíka sa ukázali hydrogénuhličitan draselný a citrát draselný, ale aj chlorid draselný sa zdal byť vhodný. Jedno štúdium našlo ako slabší suplement chlorid draselný (Whelton a spol., 1997). Samozrejme príjem draslíka pre organizmus by bol zdravší konzumom zeleniny. Skutoční vegetariáni (t.j. ktorí nekonzumujú chlieb, ale zeleninu) majú obyčajne nízky krvný tlak, rovnako ako prírodní ľudia (Lindeberg, 2009). Ale reálnym riešením je suplementácia formou tabletiek alebo soľ nasýtená draslíkom.

Keď západný spôsob stravy porovnali s vegetariánskou stravou a DASH (ovocie, zelenina, celozrnné obilie, bielkoviny s nízkym obsahom tukov), potom DASH sa zdal najúčinnejším pri znížení hladiny krvného tlaku.

počet týždňov št

Avšak podľa hore uvedeného štúdia, od ideálneho krvného tlaku 115/75 ešte aj najideálnejšou diétou sa dá dosiahnuť len vyšší krvný tlak – aspoň poľa vyššie uvedeného štúdia. Aj to je argument pre umelú suplementáciu draslíka. Diéta typu DASH, je infikovaná mýtmi západného spôsobu stravovania, preto odporúčajú pre ľudí diétu s nízkym obsahom soli a tuku. Čo robí DASH diétu lepšou od vegetariánskej stravy? Ale ak skontrolujeme diétu DASH a porovnáme ju s inými štúdiami, potom môžeme konštatovať, že diéta s nízkym obsahom tukov nie je lepšia, ale horšia z pohľadu na krvný tlak. V jednom štúdiu vyšetrovali vplyv tukov na krvný tlak, a dospeli k záveru, že nasýtené (živočíšne) tuky neovplyvňujú krvný tlak, a mono-nenasýtené tuky (napr. kokosový tuk, olivový olej), vyložene znižuje krvný tlak (Rasmussen a spol., 2006). Rozdiel môže spôsobiť ešte prítomnosť bielkovín. V diéte DASH je relatívne vysoký podiel bielkovín. Kyselina močová ukazuje silnú koreláciu s krvným tlakom /Feig., 2012; Johnson a spol., 2003). Konzum fruktózy podstatne zvyšuje hladinu kyseliny močovej (Nakagawa a spol., 2006), a je známe, že konzumácia fruktózy v 20. storočí dramaticky vzrástol (potravinársky priemysel fruktózou sladí takmer všetko; – preto je nekontrolovateľný – vl. poznámka). Oproti tomu, konzumácia bielkoviny znižuje krvný tlak a kyselinu močovú (Hodgson a spol., 2006). V Číne ja tam najnižší krvný tlak, kde konzumujú najviac bielkovín (Lindeberg, 2009).
Aplikáciou paleo diéty, vysoký krvný tlak sa obyčajne napraví, ktorý má viac dôvodov.

Draslík a srdce
Jedným z prejavov nedostatku draslíka je komorová arytmia a fibrilácia (ventrikulárna fibrilácia). Je to mimoriadne rizikové u chorých na srdce (Weiner a Wingo, 1997).
Čím vyššia je hladina draslíka v krvi (do hornej hranice normálu), tým nižšie je riziko ventrikulárnej tachykardie ( zrýchlená srdcová činnosť nad 90 tepov za minútu, opak brachykardie – vl. pozn.) (Macdonald a spol., 2004).

šanca vzniku

Ľudia s nedostatočnou funkciou srdca, u ktorých v zázemí srdcovej arytmie je obvykle nízka hladina draslíka, náhlou srdcovou smrťou z nich zomiera 50% (Macdonald a spol., 2004). U pacientov s hypokaliémiou je mortalita desaťkrát častejšia v porovnaní s inými hospitalizovanými pacientmi (Paltiel a spol., 2001). Pre pacientov, trpiaci vysokým krvným tlakom, mnoho krát vypisujú diuretikum podporujúci vylučovanie moču, z ktorých niektoré typy spôsobujú hypokalémiu, ak nedopĺňajú pravidelne draslík. Po infarkte sa môžu vytvoriť životu nebezpečné arytmie srdca pri nízkej hladine draslíka. U pacientov s infarktom dôsledkom hypokalémie, 5 krát väčšou pravdepodobnosťou sa vytvorí arytmia srdca, kým nad hladinou 4.6 mmol/l, nespozorovali takýto jav (Kjeldsen, 2010). Ešte aj v rámci normálneho intervalu, u pacientov pri nižších číslach v intervale, je riziko vzniku arytmie trojnásobne vyšší, ako u pacientov pri vyšších číslach v normálnom intervale. Spracovaním údajov 7800 chorých pacientov vysvitlo, že oproti pacientov, s hladinami draslíka v krvi medzi 4 mmol/l a 4.9 mmol/l, pacienti s nižšou hladinou ako 4 mmol/l zomierali o 56% vyššou pravdepodobnosťou z rôznych príčin, o 65% vyššou pravdepodobnosťou na srdcovú chorobu, a o 86% vyššou pravdepodobnosťou na zlyhanie srdca (Kjeldsen, 2010).

Z vyšetrenia 30 000 ľudí vysvitlo, že tí, ktorí každý deň konzumovali zeleninu a ovocie, mali o 30% menšie riziko dostať infarkt (Yusuf a spol., 2004).
Na základe analýz, denný konzum zeleniny a ovocia v množstve 600 gramov, by znížil počet koronárnych ochorení o 31% (McKee a spol., 2006).
V štúdii, týkajúci sa 1800 starších ľudí v dome s opatrovateľskou službou, zaviedli užívanie soli obohatenú draslíkom , dôsledkom čoho narástla spotreba draslíka o 76%. Počas 31 mesiacov sledovania štúdia, klesla mortalita na chorobu srdcového pôvodu o 60%, a starší ľudia žili v priemere o 0.3-0.9 rokov dlhšie (Chang a spol., 2006). Je to zároveň odkaz pre tých, ktorí sa stali obeťou hystérie, že prebieha genocída soľou, „otrávená“ chloridom draselným. Tí, ktorí nakúpili čistú soľ, a myslia si, že tým si budú chrániť zdravie, tí v skutočnosti ďalej zhoršujú svoj, už aj tak zlý pomer draslík/sodík.

počet uplynutých dní

Z grafu sa dá vyčítať, že po uplynutí 1200 dní štúdia , v okruhu ľudí s konzumom čistej soli, už zomrelo o 20% viac ľudí.

Draslík a mŕtvica
Z 12 ročného sledovania 859 ľudí, vo veku medzi 50-79 rokov ich života vysvitlo, že ľudia s najmenším konzumom draslíka, mali oproti skupine s najväčším konzumom draslíka, 2,6 krát väčšie riziko mŕtvice. Každý nárast draslíka o 400 mg, znížil riziko vzniku mŕtvice (Khaw a Barrett-Connor, 1987). Konzumácia draslíka znamenala ochranu pred mŕtvicou bez ohľadu na vysoký krvný tlak, telesnej váhy a veku pacienta.

Na základe sledovaného štúdia u 44 000 ľudí, denný 4,4 gramový konzum draslíka oproti 2,4 gramov, znamenala zvýšenú ochranu na stroke o 40%. Riziko mŕtvice bola závislá na dávke, t.j. čím viac draslíka konzumoval niekto, o to viac bolo nižšie riziko (Ascherio a spol., 1998). Podobné výsledky dostali v 14 rokov sledovanom štúdiu s 86 000 pacientmi. Tu v okruhu s najväčším konzumom draslíka bol pokles rizika na mŕtvicu 38%-ný, oproti skupine s najmenším konzumom draslíka (Iso a spol., 1999).
Podľa analýz, pravidelný denný konzum 600 gramov zeleniny, by znížil riziko mŕtvice o 19% (McKee a spol., 2006). Banán je jedným z rastlín, s najväčším obsahom draslíka, 10 dkg banánu obsahuje 400 mg draslíka. Teoreticky, keby sme denný príjem zeleniny a ovocia zabezpečili len banánom, potom 600 gramov banánu za deň, by stále ešte znamenalo len 2,4 g draslíka, čo nekryje ani a súčasne doporučenú dennú dávku draslíka. Týmto by som chcel zase zdôrazniť, že je jednoduchšie zabezpečiť draslík tabletkami. Štúdia dosvedčili, že obsah draslíka skonzumovanej zeleniny a ovocia a umelo doplnený draslík, má rovnocennú účinky, t.j. z hľadiska zníženia rizika mŕtvice, príjem prirodzeného draslíka a zlúčeniny, má podobne rovnaký účinok (He a MacGregor, 2008).

Draslík a svalstvo
Nedostatok draslíka môže viesť k rozpadu svalovej bunky, hlavne ak niekto aplikuje šport vyžadujúci silné vypätie svalov, ďalej nedostatok draslíka spôsobuje stratu svalovej sily, únavu a svalové kŕče (Weiner a Wingo, 1997).

Draslík a metabolizmus cukru
Nedostatok draslíka zhoršuje tvorbu inzulínu, v bunkách účinok inzulínu, t.j. zhoršuje hladinu krvného cukru (Weiner a Wingo, 1997). Diuretiká s názvom Thiazid, spôsobujú značnú stratu draslíka. Súhrnná analýza 59 štúdií potvrdila, že strata draslíka značne zhoršuje inzulínovú citlivosť a zvyšuje riziko vzniku cukrovky (Zillich a spol. 2006). Popri tom, suplementáciu draslíka u chorých na cukrovku, treba ošetriť veľmi obozretne, ak pacient už má poškodené obličky. Paleo stravovanie mimochodom zlepšuje funkčné schopnosti obličiek. Aj dve štúdia potvrdili, že ketogénna diéta obnovila funkciu obličiek – aspoň u myší.

Draslík a obličky
Časť cýst obličiek spôsobuje nízka hladina draslíka, a suplementácia draslíka môže napraviť-zvrátiť vývoj cýst (Weiner a Wingo, 1997). Zvýšený príjem draslíka znižuje vylučovanie draslíka, preto na jednej strane sa zniži riziko tvorby kameňov obličiek, na strane druhej, v staršom veku vysoký príjem draslíka znižuje úbytok kostnej hmoty (He a MacGregor, 2001).

draslik a hustota kosti

Väčšina kameňov je renálneho (obličkového) pôvodu, a preto, že zvýšená konzumácia draslíka znižuje v obličkách vylučovanie vápnika, dôsledkom toho v podstatnej miere sa zníži riziko tvorby kameňov obličiek (Curhan a spol., 1993). Má to mimoriadny význam pri ketogénnej strave. Je známy nefrotoxický (poškodzujúci účinok obličiek) účinok vysokého krvného tlaku, preto nie je na podiv, že pokusy na zvieratách ukazujú, že zvýšený príjem draslíka zabraňuje zhoršeniu funkčných schopností obličiek. Okrem toho podľa pokusov na zvieratách, tento ochranný účinok presahuje aj antyhypertenzný účinok. U ľudí, ochranný vplyv draslíka na obličky potvrdzujú prípadové štúdia (He a MacGregor, 2008).

Súhrn
Pokles draslíka z našej stravy sa bez povšimnutia stratil, a špatným smerom posunutý pomer draslík/sodík, výrazne prispel k rozšíreniu srdcovo-cievnych chorôb, a rôzne dôsledky z nízkej hladina draslíka, zhoršujú metabolizmus cukru, poškodzujú obličky, zvyšujú riziko tvorby cýst a obličkových kameňov. Draslík, pri normálnej funkcii organizmu, zohráva dôležitú úlohu pri funkcii srdcového a kostrového svalstva, ako aj pri svalstve krvných ciev. Je dôležité pre každého umelo dopĺňať draslík, ale ak niekto má poškodenú funkčnú činnosť obličiek, neustále treba sledovať hladinu draslíka v krvi, lebo ani predávkovanie nie je nebezpečné. U zdravého človeka, nadbytok draslíka vedia obličky bez problémov vylúčiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


sedem − = 2

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť