„Zázrak“ alebo vytrvalosť?

Nasledujúcu príhodu o „liečbe“ zverejním preto, lebo si myslím, že presahuje rámec choroby, a poukazuje na rad ponaučení. Človek, ktorý sa rozhodne byť zdravý, mal by si uvedomiť, že liečenie je jedno povolanie, a aj ten najpoctivejší lekár, kvôli skresleniu lekárskej profesie, sa občas dopustí vízie tunela. Môžu vedieť všetko o liekoch, o lekárskych zákrokoch, ale táto znalosť nie je súčasťou mnohých alternatívnych objasnení a skúseností. V dole uvedenej príhode je možno veľa diskutabilných vecí ( jed v organizme, kineziológia, ako terapia „duše“), ale jedna vec je bez diskusie a to je výsledok. Odkaz príhody je: „Človeče, zober si do vlastných rúk svoj osud! Tvoje zdravie, je pre teba najdôležitejšie“.
Na jeseň v r. 2005, sa dcéra začala sťažovať, vtedy ešte len ako 16 ročná, že ju bolí chrbát. Pretože bola veľmi vysoká ( vtedy už mala176 cm), myslel som si že, rýchlo rastie, a sťažnosť som pripisoval k rýchlemu rastu. Ale dovtedy sa sťažovala, a stále častejšie, že na koniec, na jar v r. 2006, som sa rozhodol – keď už toľkokrát nariekala -, musíme zistiť, že čo spôsobuje jej sťažnosti. Nikdy ma nenapadlo, že sa raz potkneme o „nevyliečiteľnú ?????????“ chorobu. Najprv som ju zobrala na ortopédiu. Pretože rtg snímky nevykazovali žiadne chorobné zmeny, ortopédiu som vyčiarkol. Ale v prípade ďalších sťažností, lekár odporučil reumatologické vyšetrenie. Sťažnosti neubúdali, preto sme zakotvili na oddelení reumatológie. Našťastie, doktorka brala vážne dcérine sťažnosti, a zaslala nás na rtg krížnej kosti (sacrum) a na izotópne vyšetrenie. Nuž, na 17. narodeniny, dcéra dostala ako darček, Bechterewa, iným menom SPA, t.j. spondylitis ankylopoetiku. Doktorka mala dve vety.
1. Ešte som to nenapísala, ale takto sa začína Bechterew. ( Potom, ako videla, že ma to veľmi znervóznilo – doktorka sa preriekla, pretože nemohla tušiť, že pracujem v zdravotníctve a viem, že o čo sa jedná, lebo som to mal ako odbornú skúšku, a žiaľ, videla som všetky jeho formy), mala jednu druhú vetu.
2. Pozbierajte sa, pretože budete musieť mať veľkú duševnú podporu.
Ale prvá moja myšlienka bola, že toto nie, toto nemôžem pripustiť, je jedno, čo treba spraviť, urobím to, ale dcéru nenechám… To bola hnacia sila. Bechterew, je MULTIFAKTORIÁLNA CHOROBA, ČIŽE V PRÍPADE hodnoty nadprahovej úrovne ŠPECIÁLNEHO POLYGÉNOVÉHO ZAŤAŽENIA, sa vytvorí dôsledkom provokácie enviromentálnych faktorov. Je chronickej povahy, v pokročilom štádiu spôsobuje stuhnutie – nehybnosť chrbtice, záhubu kľbov, ktorá v neskoršom štádiu sa dotkne aj vnútorností, napr. obličiek, aortálnej chlopne. Zrastú bedrá chrbtice, hrudnej kosti, narkotizovať sa nedá keby došli k chirurgickému zákroku, lebo nie je hrudná prispôsobilosť, epidurácia nie je možná, lebo medzi zrastené stavce chrbtice nemožno vpichnúť ihlu, tejto chorobe neuniknú ani boky, plecia, dúhovka -spôsobuje zrakové problémy, a keď sa choroba vystupňuje, tak je nutné chirurgicky odstrániť zapálené tkanivá , a implantovať protézy na miesta „strateného pohybu“ jednotlivých častí tela. Dôsledkom napadnutia obličiek, je tu aj nebezpečenstvo amyloidosisu (amyloidné proteíny sú abnormálne uložené v orgánoch alebo tkanivách – pozn. vlastná). A možno, že ani nebola chorá.
Najprv som tomu nechcela veriť. Vzal som krajinu na plecia, a bral som ju všade tam, kde mi rozum diktoval. Na to som myslel, že možno ani nie Bechterew, a v najlepšom prípade, stanovili špatnú diagnózu, a mňa zase dobre vyplašili. New York-ské kritériá úplne spĺňala, aj rtg a izotópna kontrola boli pozitívne. Nebol to zlý sen, bola to realita. Začali sme s terapiou, ale som vedel, že tradičná kam vedie. Začali sme s fyzioterapiou a gymnastikou vo vode. Použil som ultrazvuk, Aflamin, Apranax, Indometacin, bolo jedno, že čo sme robili, nič nepomáhalo, vôbec nič. Bola stále viac chorá. Medzitým sme dostali jednu príležitosť, že môže dostať biologickú terapiu, pretože nič nepomáhalo. K tomu, aby dcéra mohla skôr dostať biologickú terapiu, súhlasili sme s ponukou farmaceutického priemyslu, takto dcéra sa z jedného dňa na druhý, stala pokusnou osobou, vo vedeckom programe farmaceutického priemyslu ( study), kde porovnávacou látkou boli Enbrel (etanercept) a Salazopyrin. Ale k tomu, aby mohol ísť program, potrebovali sme výsledky z interného a pľúcneho oddelenia. Odniekadiaľ odtiaľto sa začala celá kalvária. Bral som ju na interné, lekár rýchlo všetko urobil, ale má jednu priateľku, ktorá má///mala tú istú chorobu, a tak sa stalo, že mi jej pomôžeme, aby dostala vhodnú liečbu. Dnes Ona masíruje moju dcéru. Ale veci sa vyvinuli iným smerom. Medzitým sa pokusy realizovali u nás, ktorá nestála za nič, predpokladám, že sme dostali placebo ( ktorú ani do dnes neviem presne), lebo vôbec na nič nereagovala. Mesačne dostávala už 460 liekov, 3×2 Ondometacinum, Salazopyri u ktorého sme postupne zvyšovali dávky, ochranu na žalúdok, Tramadol – ktorá neutíšila bolesti, kvôli nedostatku železa Maltofelt, Movalist, lebo Indometacin nestál za nič, a pod… Keď sa skončil protokol ( study), na druhý deň matka odišla do Nebies. Už keď sa máme zblázniť , tak nech sa nám darí naplno. Potom v decembri som brala otca k primárovi, a len tak zo zdvorilosti som sa ho spýtala, že ako sa má priateľka? Ty, pozri sa, dobre. Veríš či nie, dobre. A keď to nevidím na vlastné oči, neuverím tomu. Spýtal som sa ho, že čo robí, a či by nás nevedel s ňou zoznámiť. Samozrejme, veľmi rád- znela odpoveď. Následne som sa stretol s niekým, ktorý už chcel zomrieť, chodil s barlami, chrbticu mal spadnutú, ledva videla, a teraz sa tak točila pred mojimi očami, že nechcel som tomu veriť. Videl som jej záverečný 20cm vysoký protokol, 8 popísaných rôznych diagnóz, jej zásuvku v ktorých boli samé zemské dobroty, (Contramal, Rheosolon, Medrol, Tramadfol, Quamatel, a pod.), a spýtal som sa , čo z nich berieš.. Tieto – ukázala mi na rôzne vitamíny, stopové prvky a zlatú tekutinu. Tieto- zdôraznila. Tam som sa striasol, Pane Bože, bude to aj nám pomáhať, alebo nie? Odtiaľto sa začal druhý boj nervov.
Biologická terapia blokuje zapálenú TNF-alfu (Tumor necrosis factor) chorobne usadenú na membráne buniek, ktorá hrá dôležitú úlohu v imúnnom systéme, a práve tá je zapálená. My sme posilňovali imunitný systém, a v tom som veril, že tým zvyšujeme aj zápal. Ale teraz som už pochopil, že tieto dve veci sú od seba diametrálne odlišné. Biologická blokuje TNF, a my sme posilňovali imúnny systém. Ale som videl niekoho, kto je z toho úplne von, a to mi dalo silu k tomu, aby sme to vyskúšali, možno že aj nám sa to podarí. Týždeň na to, som zavolala jedného známeho, ktorý trpí///el tou istou chorobou, mysliac na to, že aj jemu to môže pomôcť. Keď sme sa rozprávali, povedal mi – POZRI, JE MI DOBRE. ČO JE??????????? ČO ROBÍŠ???????????? Odpovedal: zašiel som do obchodu na liečivé rastliny, zakúpil som najsilnejší vitamín a stopové prvky, týždenne raz chodím ku kineziológovi a je mi dobre. Bol som doma 1 celý týždeň a držal hlavu, dcére som nevedel povedať nič iné, len- Pane Bože. Ani nie si chorá, len trpíš nedostatkom vitamínov a stopových prvkov. Vtedy mi to došlo, že nie je chorá.
Potom som zašla na internet na rôzne fóra, a začala som hľadať. Veľa ľudí mi pomáhalo. Schopila sa celá krajina, a ukľudňovali ma, a hovorili mi , že sme na dobrej ceste, len aby sme s tým neprestali a dotiahli to do konca, že to bude ten správny smer. Ale boli aj také fóra, odkiaľ ma 4x vymazali, nadávali mi až – až, neustále mi vyvracali moje slová, ale to všetko som preto robil ďalej, lebo takto ma našli tí, ktorí sa dostali von z tejto choroby už sa cítia dobre, ešte aj tí, ktorí sú naozaj chorí, začali tú istú terapiu čo mi, a u každého z nich organizmus reagoval. Niekomu rýchlejšie, iným zase pomalšie. A z tejto skúsenosti vidím to, že nie to je podstatné, kto koľko má rokov, ale to, že ako dlho trvá deštrukcia organizmu dôsledkom tejto choroby. Koľko rokov, toľko mesiacov, kým sa organizmus ako tak zotaví, je to závislosť stupňa deštrukcie organizmu. Ale každý na ňu reagoval. Našla ma Betka, Zoltán, Paľo, Gabriela, Daniel, Erika, Ondrej, Fero, Eva, z celej krajiny, Kristína, ktorá už ako 28 ročná bola invalidkou, ale každý reagoval na niečo. Ja som ale pátrala ďalej za spoločným menovateľom. Nie každý robil to isté, ale predsa nejako sme robili to isté.
Našla som príčinu. Jedy. O tomto mi rozprával každý, ale nedošlo mi, čo mi chceli stále vysvetľovať.
Pečeň, je detoxikačná centrála organizmu. Za 120 dní, sa rozložia červené krvinky, toto vie veľa ľudí, pričom ostatné bunky organizmu sa „vymenia“. Ale tieto bunky majú dôsledkom rozkladu aj vlastné produkty, škvary. Ak z nejakého dôvodu, napr. ak príliš veľa toxínov sa dostane do org., -jedlom, liekmi, rôznymi konzervačnými látkami, z postrekov, špinavou vodou, atď, biologická rovnováha organizmu sa rozpadne, z lymfatického systému sa nevylúčia toxíny, pričom aj organizmus produkuje jedy ( napr. kyselina močová a n-karbamid) dôsledkom látkovej výmeny organizmu a takto ďalej toxikuje už aj tak značne otrávené telo. Bunky sa takto ocitnú v prostredí, ako keby boli obklopené olejom, a nevedeli by vylúčiť vlastné vedľajšie produkty, nastane ťažší prístup k vitamínom a stopovým prvkom, ktoré sú potrebné k zdravému chodu bunky, chod bunky a organizmu sa rozpadne, ale pretože bunka chce žiť, začne sa brániť, ako protilátku si vytvorí jednu bielkovinu, ktorá je zapálená tiež dôsledkom zápalu organizmu, a spôsobí takýto veľký problém. Prečítal som dosť veľa kníh, a jedna, z názvom- Liek je v živote, od Dr. Henry Bielera, mi zapálila svetlo v mozgu, a konečne som pochopila, že stopové prvky viažu toxíny, a pekne krásne im pomôžu k odchodu z organizmu.
Bola chorá na nedostatok stopových prvkov a vitamínov. Niečo, niekedy sa rozbúralo, rozpadlo, preto nevedela prijať, pre zdravé telo tak dôležité stopové prvky, vitamíny. Ja som v živote nemyslel na to, že môžu byť také dôležité. Druhé je, že k tomu, aby jej organizmus zdravo fungoval, potrebuje ich doplniť, čiže treba viac, lebo len potravou nemôže dostať do tela toľko prvkom, koľko potrebujú jej bunky. Niekto je blond, niekto zase brunet. Je to jednoduché.
My sme začali detoxikáciu, dopĺňanie vitamínov a stopových prvkov, od Dunaja- od nás asi 200km, som si dovážal čistú vodu z prameňa, sledoval som pH v strave, žiadne konzervačné látky, dnu nemohlo ísť nič, len von. Vlani, 31 januára sme začali, medzitým 14. febr. sa začala aj terapia biologického programu, obe išli pararelne, lieky nebrala, povedala- načo, aj tak nestoja za nič, ( medzitým ju vlastný brat obracal v posteli, bola ešte taká nemocná), a keď sme dostali podporu na Enbrele, pekne sa poďakovala, sú naozaj veľmi milí, ale neprosí si. Neskôr, čo bolo veľmi zaujímavé, boli sme na kontrole, dcéra sa usmievala, a ja som v živote vtedy druhýkrát držal svoje ústa, ale som sa spýtal lekára. KEĎ SA CÍTI NATOĹKO DOBRE, AJ V TEDY JE POTREBNÁ BIOLÓGIA? AJ V TEDY. Znela odpoveď. Ešte som sa opýtala, či by ju ešte raz vyšetril. Vyšetril dievča, sadol si pred počítač tak, že ľavou rukou si podopieral palcom sánku a ukazovák mal pod očami, meravo sa pozeral na monitor, a len toľko povedal, NEUVERITELNÉ, ŽE JE AŽ TAKÁ POHYBLIVÁ. Na to vypísala rtg a izotopickú kontrolu. Zvlášť som poprosil lekára, ktorý robil rtg, aby sa na snímky pozeral tak, že od toho závisí biologická terapia. Nuž, čo je neuveriteľné, III-IV štádium sacroileitisu, ktorá na obidvoch stranách bola už čiastočne zrastená a skostnatená (ankylotizácia), tak krásne ustúpila, že pravá strana bola negatívna a na ľavej zostali len reziduálne symptómy ( zvyškové príznaky). Rtg sa nedá oklamať. Potom nasledovala izotopická kontrola, – tam som pobehovala ako blázon vonku na chodbe, v očakávaní výsledku. Ale som videla, že výsledok je iný ako pred tým. Samozrejme aj táto bola negatívna.
Pochodil som s ňou celý Svet, a nato vysvitlo, že všetko sa odohralo tu mojom vlastnom byte. Zhruba zo tritisíc eur sme dali do poriadku organizmus na úrovni bunky. Žiaľ, tieto lieky nie sú dotované štátom. Možno, že pre druhého je to veľa. Ale keď sme už pri peniazoch, že čo koľko stojí, a keby som to vedela dopredu ušetril by som 7000 eur.
Ale že ,čo koľko stojí? Spočítal som: za dva roky som pozbierala 51 kusov ambulantných protokolov s príslušnými poukážkami na liečenia, plus laboratórne vyšetrenia a k tomu prislúchajúce návštevné poplatky, cestovné ( len 3x mi uhradili), parasolvencie, vodné terapie, týždenné fyzioterapie viac než rok, viac druhov masážnych strojov – čo ak jeden sa osvedčí, fyzioterapeutická lopta, lieky, vedecké štúdiá, cestovné za nosenie čistej vody z prameňa, hromada parkovacích lístkov, rôzne krémy, špeciálny fotel na držanie hlavy, lebo ináč nevedela sedieť, plus auto, ktorou som ju nosil ako 17 ročnú, moje opustené pracovisko, nervozita, prebdené noci, rýchly vodičský kurz pre dcéru, aby vedela chodiť do školy, jej duševný svet, keď čelila chorobe, keď sa dozvedela, že je veľmi chorá, bolesti , ktoré utrpela, bolesť, keď ju brat obracal v posteli, lebo sa nevedela sama obrátiť, … a ja som len toľko vedel urobiť, že ešte v čas som vyšiel z izby a plakal som. A ešte by som vedel pokračovať. Bolo to veľmi ťažké. A možno, že ani nebola „chorá“, t.j. bola chorá, ale chorá z nedostatku stopových prvkov a vitamínov. Ale vtedy som to nevedel.
Už dávno boli negatívne snímky, výsledky, keď som pomaličky pochopila z knihy Dr. Hanry Bielera, že stopové prvky viažu toxíny. Ale mám jedného veľmi -veľmi milého známeho, ktorý my povedal nasledovné, KEĎ SA OBNOVÝ BIOLOGICKÁ ROVNOVÁHA, ORGANIZMUS MÁ SILU VYLIEČIŤ SA. A my sme urobili vlastne to isté. Dlho mi vysvetľoval antioxidanty, úlohy stopových prvkov, že ako fungujú v bunkách, a pomaličky som pochopil, že sa táto choroba nevráti späť. Dnes už len seba musím dať do poriadku. Ale odtlačok boja za život zostali vo mne.
To, čo sme urobili: príjem vitamínov a stopových prvkov, koľko sa len dalo. Zdravá strava, dodržiavali sme pomer 70/30. 70% zeleniny, 30% mäsa – prevažne slepačie mäso, namiesto octu ,citrón, olivový olej, čistá pramenitá voda z Pilišu, týždenne masáž lymfatických uzlín, a bral som ju týždenne aj ku kineziologovi 9x, lebo niekto povedal, že treba ošetrovať aj dušu- nech na trom už nezáleží. My sme všetko urobili naraz, a po troch mesiacoch bol prvý negatívny fyziologický nález. Následne aj ostatné. Bechterew je liečiteľný, alebo sa ho dá veľmi dobre udržiavať. Je to na zdesenie.
A ja sa poďakujem ako prvý svojej dcére, že to dotiahla do konca, nech som vymyslel akúkoľvek hlúposť, verila mi, napriek tomu, ža viac -krát to chcela vzdať. Manželovi, ktorý po celý čas ma finančne podporoval, aby sme to vedeli spraviť, a ani on nevedel, čo bude dobré, čo nie. Synovi, ktorý preukázal obrovskú trpezlivosť, videl ten nadľudský boj, ktorý sme robili, a pomohol. Rodičom, svokre, ktorí nás podporovali finančne. A každému večná vďačnosť, kto nám pomáhal na tejto ceste. VĎAKA.

 

Ak sa vám milí čitatelia, páčia na tejto domovskej stránke zverejnené publikácie, a súhlasíte s mojimi názormi, pošlite ich ďalej svojim známym. Je možnosť sa zaregistrovať aj na pravidelne zverejnené informačné správy tejto stránky.
S pozdravom: Ing. Imrich Galgóczi

1 Pripomienky: „Zázrak“ alebo vytrvalosť?

  1. Daniela Rakusova píše:

    neskutočné,inšpirujúce, ale aj krásne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


9 − = sedem

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť