Zapierané nežiadúce účinky antidepresív

 

             Prevzatie článku bez povolenia, je hrubé porušenie autorských práv!

 

Gábor Szendi: Depresia a priemysel – výpis z knihy

Vedľajšie účinky liekov zapreli, alebo rozprávali len o malých dávkach, a lekári zase nemajú čas ani chuť vyplňovať a poštou zasielať predtlačené formuláre. V Anglicku už štyridsať rokov funguje Yellow Card systém, ktorá zásadne od každého lekára vyžaduje, hlásenie vedľajších účinkov. Systém je omnoho účinnejší, než sledovací systém vedľajších účinkov iných krajín, ale aj tieto dostávajú značné množstvo kritiky, lebo nie sú schopný registrovať vedľajšie účinky v celom svojom rozsahu. Administrátorí systému sú toho názoru, že z vážnych prípadov dostávajú hlásenia v 10-15%-tách, ale Charles Medawar a Andrew Herxheimer (2003/2004), po dôkladnej analýze systému Yellow Card, konštatovali, že hlásenie odhadujú na 1%.

Pragmatik Paul Flynn v jednom svojom výklade v r. 2004 píše, že podľa databázy Yellow Cardu, v súvislosti s jedným analgetikom ( liek proti bolesti), paracetamolom (Coldrex, Neocitran, Panadol, Rubophen), v Anglicku hlásili úmrtie v 40-50 prípadoch, ale v skutočnosti toto číslo je 500-600 ročne. Ďalší problém je, že lekári v mnohých prípadoch hlásia vedľajšie účinky farmaceutickým firmám, ktoré ale to prekódujú a takto zasielajú ďalej Yellow Cardu, v ktorom napr. uvádzajú sebevraždu ako náhodnú smrť z predávkovania. Údaje zo zranení a otravách, v 80%-tách zasielajú farmaceutické firmy, pričom celkové zaslané hlásenia Yellow Cardu od farmaceutických firiem činí len 17%. To naznačuje, že z určitých prípadoch samovrážd, je predávkovanie (Herxheimer a spol., 2004).

 

Ako to ľudia prežívajú
V seriáli Panoráma od BBC, 13. októbra 2002 vysielali program s názvom Tajnosti Seroxatu; sledovalo to 4,4 miliónov ľudí, počas vysielanie telefonovalo 65 tisíc občanov a do štúdia dostali 1374 e-mailov., V programe Charlesa Medawarda ADWEB, (www.socialaudit.org.uk), registrovali 124 tisíc návštevníkov. Telefóny a e-maily registrovali 16 dokončených a 47 pokusov o samovraždu. Panoráma potom urobila prieskum v okruhu 229 osôb, ktorí brali Seroxat: 83% z nich mali abstinenčné skúsenosti, 44% posúdili neznesiteľné, a 32% ako ťažké príznaky – symptómy, keď opustili dávkovanie prípravku. V súčasnosti v Anglicku berie Seroxat, pólmilióna ľudí.
Medawer a Herxheimer v r. 2004, so zýšenou pozornosťou na Seroxat, analyzovali prichádzajúce informácie do Yellow Cardu, týkajúce sa vedľajších účinkov, ktoré GlaxoSmithKline štrnásť rokov popierala. Glaxo bojovala predovšetkým proti dvom veciam: jedna bola proti závislosti od prostriedku, ktorá vyvrcholila v absentných príznakoch, druhou je veľké riziko sebevraždy. Ani jedna neprispievala k obchodovaniu, preto Glaxo okamžite aktivizovala svoje delostrelectvo, a na každý malý sťažujúci sa element nariadila zničujúcu paľbu. ( Že prostriedok je neúčinný, to je teraz vedľajšia otázka). Cez systém Yellow Card, do roku 2002, prišlo v súvislosti so Seroxatom, 1370 hlásení o absentných príznakoch, 18 závislostí od lieku, 94 otráv, a 92 hlásení o „sebevraždných“prípadoch. Absentné príznaky lekári nebrali príliš vážne, preto hlásenia boli príliš stručné: závrat, pocit úrazu elektrickým prúdon v hlave, bolesť hlavy, nevoľnosť, a pod. Pri niektorých sebevražedných prípadoch, sú v databáze aj obsažnejšie popisy, niektoré písala nemocnica, niektoré ošetrujúci lekár:

„Podrezal sa“ „Len mierna depresia. O desať dní neskôr sebevražda. […] Chorý sa cítil dobre, nemal sebevražedné myšlienky“.

„Dávkovanie Seroxatu sme začali s 10 mg, potom som o dva týždne zvýšili na 20 mg. Štyri dni po zvýšení, pacient spáchal sebevraždu. Na chorom nebolo badať žiadne príznaky sebavražedného plánu v čase vypisovanie lieku.“

„Potom začal rezať seba samého, keď sme mu dali Seroxat“.

„Dávku sme zvýšili z 10 na 20 mg, štvrtý deň nato, pacient sa obesil“.

„Chorý sa obesil potom, keď sme mu zvýšili dávku z 20 na 30 ml.“

„Tvrdil, že pred braním Seroxatu, nikdy nemal sebavražedné úmysly.“

„Hodil sa pred vlak. Predtým nikdy nemal sebavražedné pohnútky.“ „Neprejavil žiadne príznaky sebavražedných plánov. Potom za neobyčajných okolností sa podrezal, a vykrvácal.“
Autori sformulovali hypotézu, že sebavražedné myšlienky sa sformulujú pri začatí dávkovania, alebo jej zmenou. Z 90 hlásených sebavražedných prípadov, polovička potvrdila predpoklady. Na základe databázi Yellow Cardu, Britské zdravotnícke orgány absentné príznaky spoznali už v roku 1993 ( závraty, potenie, nevoľnosť, nespavosť, trasenie, konfúzia – zmätenosť), ktoré v obežníku dali na vedomie lekárom.

Analýza Medawara a Herxheimera poukázala aj na to, že chorí sú podstatne viac zainteresovaní v podávaní vedľaších účinkov, a od nich získané informácie sú oveľa hodnotnejšie a bohatšie. Je síce pravda, že veľa rozmanitých poznámok je ťažšie zosumarizovať, ale dáva podstatne reálnejší obraz o lieku a jeho absentných príznakoch. Z hlásení vysvitlo aj to, že veľa chorých má pocit, že ich lekár nie je zvedavý na ich symptómy, nevypočuje ich, a nevenuje im pozornosť. Medwar a jeho spolupracovníci v r. 2002, analyzovali spomínaných 1342 e-mailov v programe Panoráma, podobne ako aj ďaľších 862 e-mailov, zaslaných na ADWEB, počas troch rokov pred spomínaným programom, a porovnali s vedľajšími príznakmi z databáze Yellow Cardu. 17% pisovateľov e-mailov, považovala Seroxat za dobrú, 48% za zlú alebo za liek s veľmi závažnými vedľajšími účinkami. Zo zvyšných 35% (469 listov) nevysvitlo, že či brali alebo nie. Z pomedzi nich, veľa kritizovalo program, ale zo zaslanaých e-mailových adries a z ich obsahu, sa dalo vydedukovať, že vo veľkej väčšine prípadov, išlo buď o lekárov alebo o pracovníkov z farmaceutického priemyslu. V programe predložili aj prípad Donalda Schella. Schell po dvoch dňoch, ako začal brať Seroxat, zavraždil svoju rodinu, následne aj seba, americký súd prisúdil obrovské odškodnenie dedičom. Zo strany lekárov prišla silná kritika k tejto časti, argumentujúc, že účinok SSRI sa začína prejavovať až po viacerých týždňoch, a prípad vôbec nie je presvedčivý. Je to ale dobrý príklad na to, aby sme dostali obraz o tom, že psychiatria ako nechápe mechanizmus účinku SSRI, a len opakujú farmaceutickú propagandu. Totižto, SSRI okamžite vyvíjajú pôsobenie v mozgu, a vyvíjajú neskôr prebrané stimulantné-povzbudzujúce pôsobenie, a zvýšia úroveň hladiny serotonínu. To, čo lekári považujú za pôsobenie prostriedku, je naozaj neskôr ukazujúca sa modifikácia počtu receptorov serotonínu. Podľa psychiatrov-aspoň s pomedzi tých, ktorý zavolali počas programu-, vysvetľujú si to tak ,
, ako keby v prvých troch týždňoch sa nič nedialo. Ako v prípade človeka, ktorý vypadne zo stého poschodia, a ktorý pri každom poschodí hovorí, „nuž, potiaľto som sa dostal bez problémov“. „Udalosťou“ nie je dopad, ale začatok pádu. S pomedzi dochádzajúcich e-mailov, počas programu Panoráma, v desiatich písali o okamžitom dramatickom pôsobení. Z listov vyplýva, že zdravotníctvo na vedľajšie účinky nie je pripravené, a aby rozoznali jej závažnosť, zvyšujú dávky liekov, alebo vnucujú jeho ďalšie dávkovanie, katastrofálne ohrozujú tým zdravotný stav chorého.

 
Listy objasňujú aj také vedľajšie účinky, ktoré ani Yellow Card, ani vyšetrenia neobjasnili. Takým je napr. syndróm nazývaný senzibilizácia (precitlivelosť); je to jav podobný alergii, prejavujúci sa mierne pri prvom kontakte s prípravkom, neskôr ale môže viesť k šoku. Výňatok z e-mailu č. 993: „Dvakrát som bral Seroxat v živote. V prvom prípade som ledva mal vedľajšie účinky, a ľahko som zanechal jeho dávkovanie. Druhý krát, keď mi napísali Seroxat, bolo úplne iné: nevoľnosť, nutkanie na vracanie, slabosť, ledva som vedel vstať z postele…potom po 6-9 mesačnom užívaní lieku, som cítila nejaký bláznivý myšlienkový proces, lekár nevedel, že od čoho to mám… Postupne som zanechával liek, ale bolo to mimoriadne ťažké.“

 
Mozog, opakujúci sa „chemický atak“, už neznášal tak ľahko.

 
O absentných príznakoch chorí písali veľmi rozmanito. Najčastejšie to bolo o „elektrizo – vanej hlave“, čiže podobné pocitu zásahu elektrickým prúdom, nepokojný – rozháraný, vystupňovaná nervová činnosť. Jeden chorý rozprával o sérii elektrických výbojov, od ktorých stratil schopnosť priestorovej orientácie. Ako píše, bol to taký pocit, akoby keby husy ďobali do môjho mozgu. Ani nevedela vysvetliť svojmu lekárovi, lebo nenašla na to vhodné slová. Veľa chorých písalo o tom, že ich lekár popieral absentný účinok, alebo to ináč vysvetľoval. Posledne menovaní sa vyľakali a podrobili sa rôznym vyšetreniam, lebo si mysleli, že majú nejakú organickú poruchu. SSRI-závislosť a absentné symptómy sú jestvujúce-reálne problémy, ktorému treba venovať veľmi veľkú pozornosť. Medzi zaslanými 30 hláseniami o závislosti pre WHO, figurovali aj SSRI prostriedky. V Britskom Yellow Card-systému hlásili zo šesť prostriedkov absentné účinky, medzi nimi boli aj SSRI!

 

Povzbudzujúci – stimulujúci efekt-profil
Jedna z najnebezpečnejších vedľajších účinkov SSRI je mánia, a neutišujúca sa nervozita (agitovanosť a akathisia), t.j. prejav agresívnych činov. Ako som už pred tým písal, môže to viesť k sebevražde, vražde a ku školským streľbám. Tento účinok vyšetrovali predovšetkým u Prozac-u, ale platí to aj u iných SSRI prostriedkoch. Podstatou povzbudzujúceho účinku je, že antidepresíva – ako to v záverečnom protokole z r. 2000 zahŕňa aj Paul Willner – neovplyvňuje len úroveň serotonínu v mozgu, ale stimuľujú aj dopamin-systém. Tento účinok je totožný s účinkami všetkých legálnych a nelegálnych povzbudzujúcich prostriedkov.

 
Depresia spôsobená antidepresívami
Prekvapujúcim spôsobom, Prozac mnoho krát spôsobuje, ako veľajší účinok, depresiu. Podľa knihy Breggin-a z r. 2001, tento fakt preto nefiguruje na zozname vedľajších účinkov, lebo pred uvedením na trh, jedna vedúca osoba od FDA, z nepochopitelných dôvodov, vyškrtla zo zoznamu vedľajších účinkov. Pretož Breggin, sa zúčastnil na viacerých súdoch, vedené proti Eli Lill, mal možnosť sa pozrieť do originálnych dokumentov, a takto sa dozvedel o početnosti výskytu vedľajšieho účinku tohto antidepresíva. Dnes už v popise Seroxatu figuruje, že prostriedok môže zvýšiť depresiu. Vedľajší účinok, je vlastný pre celú rodinu SSRI prostrietkov. Ale v dennej praxi nikto nevie rozlíšiť zhoršenie depresie spôsobené liekom, od zhoršeného štádia začiatočných príznakov, alebo od ďalšieho zhoršenia stavu, ktorý by aj tak nasledoval u chorého. Preto v dennej praxi, zhoršujúci sa stav depresie pod bremenom aplikácie lieku, nesie zo sebou ďalšie zvyšovanie dávky, ktorá ďalej zhoršuje situáciu.

 
Zvýšená krvácavosť ( hemofília)
SSRI majú vlpyv aj na krvácavosť (Skop a Brown, 1996) obzvlášť v tedy, keď sa berú spolu s takými liekmi, ktoré podobne pôsobia proti funkcii schopnosť zrážať krv (hemokoagulácia). Lekársky vedci viackrát upozornili na takéto prípady. Francisco José de Abajo a spol. v roku 1990 vyšetreli 1651 chorých na žalúdočné krvácanie. Kalkulované riziká u jednotlivých SSRI bolo nasledovné: aplikácia Prozac-u dvojnásobne, Seroxat-u 4,3 násobne, Zoloft-u 3,9 násobne, Depsan-u (tradazon) 8,6 násobne zvýšilo krvácanie do žalúdka. Keď niekto bral vedľa SSRI, aj nesteroidné protizápalové lieky (Aleve, Naproxen, Naprosyn, Advil, Nurofen, Algoflex, Voltaren, Cataflam alebo Diclofenac) potom priemerne zvýšil riziko krvácania žalúdka 15 násobne. Hlásenie austrálskeho ADRAC-u z r. 1998 v súvislosti s Prozacom – hlásilo 919, v prípade Seroxat-u 1036, a v prípade Zoloft-u 2023 prípadov zvýšenej krvácnosti, resp. podliatín, ako o vedľajšom účinku. Najčastejšie to je krvácania vagíny, to nasleduje nosné krvácania, potom hematóma ( Vlastn. pozn.: hematómia je nahromadění krve ve tkani v prostoru mimo krevní cévy ), a krvácanie konečníka. Pretože Eli Lilly zaregistrovala Prozac práve na zníženie menštruačných problémov, Sarafem ani z tohto pohladu sa nezdá najšťastnejšie riešenie pre menštruujúce ženy. (Sarafem je verzia názvu Prozacu).

 
Serotonín môže mať aj vlasnosť zúžiť cievy. Prostriedok Lotronex, ktorý vyvinul Glaxo na črevný syndróm, práve preto spôsobil toľko veľa prípadov nekrózy hrubého čreva, lebo v takej miere zúžil cievy hrubého čreva, že črevné tkanivo odumrelo. Annesh B.Singhal a spol. v r.2002 hlásili tri prípady, v ktorom po aplikácia SSRI prostriedku sa vytvorila mŕtvica. Pretože zvýšená hladina serotonínu má za následok zúženie ciev, preto pri určitých chorých, znamená podávanie SSRI prostriedku rizikom, hlavne vtedy, keď pacient berie aj nejaké preostriedky pôsobiace na serotonínový systém organizmu (napr. lieky na potlačenie chuti do jedla, lieky na migrénu).

 
Rakovina
Viac vedeckých skupín hlásilo zvýšené riziko rakoviny v súvislosti s tricyklickými a SSRI prostriedkami. Michelle Cotterchio a spol. v r. 2000 zistili, že v okruhu tých, ktorí aspoň tri roky brali tricyklické antidepresanti, sa zdvojnásobil, a medzi pacientmi aj so Seroxatom, sa 7,2-krát zvýšilo riziko výskytu rakoviny prsníka. Fajčenie zvyšuje riziko štvornásobne. Tí, ktorý ešte k tomu aj berú SSRI prostriedky, je riziko podstane vyššie. Patricia G. Moorman a spol. v r. 2003 zverejnili jedno vyšetrenie, v ktorom upozorňujú na 2,7 násobné zvýšenei rizika rakoviny prsníka u tých, ktorí berú SSRI prosriedky viac než 36 mesiacov. Bernard L. Harlow a Daniel W. Cramer v r. 1995 sledovali žieny, ktoré brali SSRI prostriedky 1-6 mesiacov, a zistili, že riziko rakoviny vaječníka sa zvýšil na 2,1 násobok. U žien, ktoré SSRI prostriedky začali brať pred dosiahnutím päťdesiateho veku života, riziko rakoviny vaječníka sa už zvýšil na 9,7 násobok. Susanne Oksbjerg Dalton a spol. v r. 2000 vydali štúdium, v ktorom sa zmieňujú o sedemročnom sledovaní tridsaťtisíc žien, ktoré brali antidepresíva. V okruhu tých, ktorým aspoň päť krát predpísali tricyklické antidepresíva, 2,1 násobne bola väčšia pravdepodobnosť výskytu lymfatickej rakoviny typu Hodkin. Riziko rakoviny prameniace z vlastnosti choroby, vyjde na javo len na základe dlhodobého vyšetrenia. Takéto vyšetrenia farmaceutický priemysel jednoducho nemá záujem z realizovať.

 
Tehotenstvo– škody
Početné množstvo úľav poskytli vyšetrenia, ktoré dokázali, že dôsledkom aplikácia SSRI prostriedkov sa nenarodia deti s dvojitou hlavou, bez končatín a bez dobre viditeľných telesných nedostatkov. Tieto vyšetrenia prekvapujúco, nefinancujú farmaceutické firmy, pretože ich cieľom je ukľudniť psychiatrov a verejnosť. Hoci psychiatri vo všeobecnosti opa – trne zaobchádzajú s vypisovaním keždého lieku v prípade tehotenstva, príbúda stále viac prípadov, keď tak posudzujú situáciu, že depresia matky, alebo jej iná mentálna porucha, odôvodňuje predpísanie aj SSRI prostriedku. Veľa žien sa dostane do druhého stavu v čase brania SSRI prostriedku, avšak zanechanie lieku je mnoho krát zdanlivo nemožné z dôvodu abstinenčných príznakov. Vo vyšetrení Adrienne Einarsona a spol. v r. 2001, sa stalo tehotným 36 žien v čase aplikácie SSRI prostriedku. Z nich 34 okamžite prestala brať prosriedok, lebo sa báli o plod. U 70% z nich, okamžite nastali telesné a duševné príznaky, jedenásti pociťovali náklonnosť na sebevraždu, štyria z nich dostali aj nemocničné ošetrenie. Nakoniec, 61% z nich zase začala brať liek. Čo je dobré v tomto vyšetrení je to, že okrem jedného umelého a dvoch spontánnych abortusov, z tehotenstiev sa narodili zdravé bábätká. Otázka je, keby si matky vybrali postupné zanechanie lieku, nevyhli by sa radšej dramatickým absentným príznakom? Počas tehotenstva antidepresíva prejdu do placenty, a sú prítomné aj v materinskom mlieku. Spoločným súhrnným bodom viacerých štúdií je, že počas tehotenstva aplikované SSRI prostriedky, hoci v tradičnom ponímaní vrodené vady a deficity nespôsobujú, ale funkciu mozgu a hormónov podstatne modifikujú, ktoré po pôrode spôsobujú veľa menších problémov. Dlhodobé účinky samozrejme nie sú známe. Vo väčšine prípadov, aplikácia SSRI prostriedkov je zbytočná a neúčinná; bolo by lepšie ako pre matku , tak aj pre plod, neškodná psychoterapia., pod účinkami SSRI prostriedkov vyrastajúca generácia bábätiek, v budúcnosti bude vyžadovať od psychiatrie to všetko, čo dnes ešte nikto dopredu.nepozná.

Amanda Gardner zverejňuje výskumy Jay A. Gingricha z r. 2004, v ktorých mladé myši, po ich narodení, ošetrovali krátky čas Prozac-om, potom ich nechali normálne vyrásť. Na myšiach bolo vidieť depresívne a úzkostlivé symptómy. Podľa Gingricha, ak počas života plodu, alebo v štádiu ranného rozvoja, používajú SSRI, spôsobuje to nepredvídateľné zmeny vo vývoji mozgu. Jemné modifikácie aspoň štrnásť serotonnych receptorov dôsledkom pôsobenia SSRI na mozog, podstatne môže modifikovať v dospelosti závislosť na drogách, impulzivitu, agresivitu, a tendenciu, na úzkostlivosť, depresiu a samovraždu.

 

Sexuálne disfunkcie
Margaret Johns a spol. v r. 1982 objavili, že hormonálnym dirigentom organizmu, je podmozgová žľaza alebo hypofýza, obsahuje serotonínové bunky v tej oblasti, kde sú regulované vylučovania pohlavných hormónov. Autori dokázali, že Prozac úplne blokuje príjem serotonínu týchto buniek. V ďalšími výskumami posvietili aj na to, ako ovplyvňujú SSRI prostriedky, pohlavné funkcie. Ale keď SSRI ovplyvňujú produkciu ženského (estrogén) aj mužského( testosteron) pohlavného hormónu, cez ne takto nespôsobujú len sexuálne disfunkcie, ale aj mnoho takých problémov, ktoré sú v priamom spojení s úrovňou pohlavných hormónov.

 

Bola by veľmi zlá reklama pre Prozac, keby boli dostali sexuálne disfunkcie veľkú mediálnu odozvu. Eli Lilly odhadovala na jedno percento pomer „menších sexuálnych disfunkcií“, ale realita, ako cestný valec, sploštila krehké klamstvo. Jeremy S. Musher v r. 1990 medzi svojimi pacientmi v 16%-tách našiel neschopnosť dosiahnúť orgazmus.

Frederick M. Jacobson v r. 1992 našiel u 34% spomedzi 160 osobami, kt. brali Prozac, sexuálne poruchy, 10% malo znížené libido, 13% malo zníženú hranicu sexuélneho vzrušenia, 11% mali obidve sexuálne poruchy. Neskôršie vyšetrenia, v prípade celej rodiny SSRI, v 30-80% -tách našli ako prislúchajúcu charakteristickú vlastnosť pre tieto prostriedky,sexuálnu disfunkciu.

Jack G. Modell a spol. v r. 1997 porovnali z pohľadu vedľajších sexuálnych účinkov, tri SSRI prostriedky, na 320 chorých. Na Prozac sa sťažovalo 73%, na Seroxat 86% a na Zoloftot 67% chorých prežilo jednu alebo viac sexuálných porúch dôsledkom liekov. Winston W. Shen a Jen-Hao Hsu v r. 1995 rektospektívne vyšetrili stodesať žien, kt. brali SSRI, a tridsaťtri hlásili pokles libida, neschopnosť dosiahnúť orgazmus, alebo oneskorený orgazmus. Autori poukázali na to, že príslušná odborná literatúra, podceňuje vedľajšie účinky sexuálnej disfunkcie. Patterson v r. 1993 konštatoval 75% -ný pokles libida u mužov dôsledkom Prozacu, pri 60-tich za sebou nasledujúcich vyšetrení. Podceňovanie sexuálnych porúch je aj dôsledkom toho, že ľudia neradi rozprávajú o takýchto problémoch. V horeuvedených prípadoch, sa psychiater každého spýtal na prípadné zmeny v pohlavnom živote.

 

Podľa vyšetrenia Angel Luis Montejo-Gonzalesa a spol. v r. 1997, 344 chorých s aplikáciou Prozacu, Seroxatu a Zoloftotu, mali 58% sexuálne poruchy. Najčastejšie boli oneskorený orgasmus a ejakulácia, ako aj impotencia. Chorí spozorovali signifikačné-významné zlepšenie, keď zanechali bratie SSRI, ale po šiestich mesiacoch len 5,8 % hovorilo o tom, že ich problémy sa úplne vyriešili, 81,4%-tám sa nezlepšili príznaky. Montejo a spolupracovníci v r. 2001, spracovali údaje sexuálnych disfunkcií 1022 chorých, ktorí brali SSRI. Predtým ani jeden nemal sexuálnu disfunkciu. Sexuálne poruchy sa vynorili z celkového počtu, v 59%-tách. Sexuálne poruchy spôsobili: Prozac-58%, Zoloft-63%, Fevarin-62%, Seroxat-73%, Efectin-67%, a Aurorix len v 6,9%-tách. Tieto pomery, oproti farmaceutickou firmou hláseným 1%-tom, sú prekvapivo vysoké. Sexuálne problémy nezriedka vedú k manželským rozvodom. Problém, ktorý spôsobujú aplikácie SSRI prostriedkov, vyrieši aplikáciaViagry, čo doporučuje Pierre Assalian, ktorého v tomto smere vedené vyšetrenia podporoval Pfizer (Psychiatric News, 2000 ). H. George Nurnberg a spol. v r. 2001, sa snažili dokázať v jednom 12 člennom vyšetrení, že Viagra je dobrá vec, ba čo viac, s SSRI je ešte lepšia. Od vtedy je odborná literatúra plná vyšetrení, v ktorom dokazujú, že SSRI odfúkne depresiu, že Viagra vráti mladosť. Od tej doby, ako existuje Viagra, zrazu je povolené rozprávať o sexuálnych problémoch. Do tej doby bol redukčným faktorom na trhu, teraz otvára nové trhy. Nové tabu je, že Viagra môže spôsobiť stratu zraku alebo smrť. Ale onedlho aj na to bude jeden tretí liek, a v tedy sa zrazu otvoria zásuvky, a vylejú sa z nich tie analyzujúce vyšetrenia s rizikom Viagry, ktoré teraz už budú argumentovať v prospech nového prostriedku.

 

Srdce a srdcovocievne účinky                                                                                                                                                                                    Prostriedky SSRI, oproti starším antidepresantom, znížia krvný tlak menej, a sú bezpečnejšie z pohľadu náhodilých otráv ( Pacher a iný, 1999 ). Ale radosť bola príliš skorá. Už aj skoršie zvieracie Seropram-experimenti ukázali, že SSRI majú negatívne srdcové dôsledky.
Neskoršie humánne pozorovania upozornili aj na to, že SSRI sťažujú prácu srdca, a na rastúci počet hlásení o generovaní rušivých vplyvov srdcovej aritmii, a mdlobách. Mám to šťastie, žeb osobne pozám Pála Pachera, odborníka v tejto téme, ktorý mi rozprával, že v r. 1999 vykázali, že SSRI prostriedky majú len o vlások lepšie vedľajšie účinky srdca ako tricyklické prostriedky, a preto podľa nich, v staršom veku by sa mali používať antidepresíva len súbežne s EKG kontrolou; v jednom zo svojich vyšetrení preukázali, že Prozac má chopnosť zvyšovať aritmiu srdca, ďalej, že pri používaní SSRI pri rýchlom vstávaní môže spôsobiť pokles krvného tlaku, a pre zdravých ľudí môže spôsobiť srdcovú aritmiu, v krajných prípadoch aj náhlu smrť. Stále viac prípadov hlásia tiež o tom, že dôsledkom užívania SSRI nastane mdloba a jej dôsledkom zlomenie kŕčku stehennej a panvovej kosti.

Hiller W. Cohen a spol. v r. 2000 vo svojom vyšetrení našli 2,2 násobné zvýšené riziko infarktu v okruhu ľudí s aplikáciou tricyklických prostriedkov. Aneesh B. Singhal a spol. v r. 2005 vyšetrovali 514 chorých na mozgovú príhodu, ktorí brali SSRI prostriedky, oni mali dva-krát väčšiu šancu na to, aby sa u nich vyvinuli ďalšie kŕčové zúženia ciev – vazospazmus, ktoré ďalej zhoršuje šancu pacienta na zotavenia.

 
Enzymatické defekty a ich nebezpečenstvá
Tento vedľajší účinok SSRI je menej známy a hodnotený oproti jej dôležitosti a nebezpečnosti. SSRI sa odbúráva v pečeni dôsledkom pôsobenia skupiny enzýmu typu P450 CYP2D, ktoré u skupíny ľudí kaukazkého typu z genetických dôvodov chýba v 7-10% miere (Breggin, 2001; Madewar a Herxheimer, 2003/2004). Dôsledkom toho, títo ľudia mimoriadne pomaly odbúrávajú SSRI prostriedky, preto sa u nich ľahko môže vyvinúť serotonínový syndróm, pre ktoré sú typické zmätanosť, mánia, agitácia, horúčka, hnačka, problémy s krvným tlakom, vracanie, svalové kŕče, neurologické choroby atď. Babak Mokhlesi a spol. v r. 2001, vo svojej práci odporúčajú u každého agitačne-chorého vyšetriť prítomnosť serotonínového syndrómu. Breggin vo svojej knihe z r. 2001, rozpráva o deväťročnom chlapcovi, ktorého smrť spôsobil epileptický záchvat a kolaps srdca. Pri pitve uňho našli takú vysokú hladinu prítomnosti Prozacu, že na začiatku obvinili rodičov kvôli otrave vlastného dieťaťa. Neskôr vysvitlo, že u chlapca chýba spomínaný odbúrávací enzým a veľké dávky Prozacu sa kumulovali v jeho tele. Ďalší problém je, že SSRI zabraňujú činnosť aj takým enzýmom, ktoré zohrávajú odbúrávaciu funkciu pre iné lieky. Preto, SSRI prostriedok s inými liekmi je (malo by byť) možné aplikovať mimoriadne opatrne.

 
Charles B. Nemeroff a spol. v r. 1996 vo svojej práci poukazuje na to, že veľmi ľahko sa dá vyvolať otrava tricyklickou antidepresívnou látkou (Paxil,Paroxetil) v kombinácii s Prozacom, Seroxatom, Norfluoxetinom a Zoloftom. Prozac, Zoloft a Fevarin, zabraňujú udbúrávanie Xanax-u, Frontin-u a Revotril-u, takto podávanie týchto ukľudňujúcich prostriedkov spolu s SSRI, ľahko môže viesť k ich predávkovaniu. Podľa štúdia Medawaru és Herxheimera z r. 2003/2004, Seroxat zabraňuje vlastné odbúrávanie, takto v krvi chorého nebadateľne, ale rýchlo rastie hladina Serxatu, a ťažké vedľajšie účinky, ako samovražda bez predošlých príznakov, môže nastať pri určitej hladiny Serxatu v krvi. Takýto chorí teda aj v tedy produkujú zvýšenú dávkovú odozvu, keď každý deň dostávajú iba predpísaná dennú dávku. Fevarin zabraňuje vlastné odbúrávanie dôsledkom blokovania jeho odbúrávacieho enzýmu, preto keď dennú dávku zvýšia zo 150 miligramov na 200 miligramov, úroveň Fevarinu v krvi narastie na dvojnásobok (Rinne a iný, 2002). Kima Kim a spol. v r. 2002, vo svojej analýze upozorňujú na to, že je podstatný rozdiel v aktivite enzýmov typu CYP2D6 a CYP2C, medzi kaukazským a východným typom človeka, a je mimoriadne nebezpečné, keď jednotlivé krajiny prevezmú dávkovacie pokyny iných krajín, bez predchádzajúcich analýz klinických účinností. V aktivite enzýmov medzi jednotlivými ľudskými rasami, môže byť rozdiel 40-70 %-ný, čo vyžaduje úplne iné dávkovanie ešte aj medzi každonennými liekmi.
V celku môžeme povedať, že predpisovanie SSRI prostriedkov spolu s ostatnými liekmi môže ľahko viesť k predávkovaniu. V Anglicku za desť rokov, bolo 430 prípadov predávkovania s úmrtím ( Morgan a spol, 2004), to je oficiálne mesačne 40 smrteľných prípadov. SSRI predávkovanie je zásadne tak ťažké zrealizovať, že mnoho krát predpokladajú samovražedné úmysly. Nie je zvykom ale počítať s tým, že keď u chorého chýba enzým typu P450 CYP2D, alebo berie aj iný liek, ktorý zabraňuje činnosť odbúrávacích enzýmov SSRI prostriedkov, tomu v organizme bez akýchkoľvek sebevražedných úmyslov, postupne rastie hladina SSRI až do stavu vytvorenia serotonínového syndrómu, ktorý stav už ľahko môže viesť k smrti. Výrobca Fevarinu má poznatky o predávkovaní oficiálne len vo 462 prípadoch, z ktorých 44 sa skončilo smrťou.

V súvislosti so Seroxatom, výrobca vie o 350 prípadov predávkovania, z ktorýc zomrelo 50 ľudí. Enzymatický defekt je aj preto veľmi nebezpečný, lebo jav nie je známy ani medzi odborníkmi, ani medzi laikmi.

 
Mimovoľné pohybové poruchy
Raphale J. Leo v r. 1996 v čase spracovania práce, bolo 71 kazuistických ( lekárskovedecký popis javu) prípadov, ktoré sa zmienili o mimovoľných pohybových príznakoch, dôsledkom aplikácie SSRI; 45% to bola akathisia, 28% hlava-, krk-, a abnormálna poloha svalov trupu alebo jeho svalové kŕče, 14% parkinsonizmus ( tras, svalová tuhnutosť ), a v 11%-tách sa prejavil na jazyku, spodnej sánke alebo ako mimovoľné trhavé pohyby končatín. V 76%-tách bol za ne zodpopvedný Prozac.
Patricia E. Gerber a Larry D. Lynd v r. 1998 zrealizovala súpis z viacerých databáz, a do roku 1998 našla 127 publikoaných prípadov, kde po užití SSRI prostriedku, nastali pohybové poruchy; v 516 prípadoch sa vytvoril napr. Parkinsonov -symptóm, v šestdesiatich prípadoch písali o nočnom škrípaní zubov, a pod. Michael J. Lambert a spol.v r. 1998 popri vlastných kauzálnych prípadoch, našli ešte trinásť publikácií o mimovoľných pohybových poruchách dôsledkom užívania prostriedku Zoloft.
Súhrnne, SSRI prostriedky môžu spôsobiť vážne nekordinované pohybové poruchy, čo zase podčiarkuje pozorovania o vykonaných stimulačný účinkoch, a vyvracia tvrdenia o „selektivite“ SSRI prostriedkov, tieto vplyvy totiž pochádzajú z prílišnej stimulácie dopamínergného systému.

 

Nezvratné poškodenia mozgu
SSRI prostriedky narúšajú, viac milónov rokov vyvíjajúci sa veľmi komplexný informačný systém mozgu, v ktorom informácie prenášajúce látky – ako napr serotonín- odovzdávajú informácie z jednej mozgovej bunky do druhej. SSRI neovplyvňujú len úroveň serotonínu, ale podstatne pretvárajú aj funkcie mozgových buniek. Antény (receptory) nachádzajúce sa na povrchu mozgových buniek, ktoré sú schopné prijímať nosiče informácií ako narp, serotonín a iné, na určitých miestach ich počet môže poklesnúť o 40-60% (Wamsley a iný, 1987). Je to niečo podobné, ako keď v jednom byte, k vôli jednej kvapkajúcej batérii, uzavrú všetky batérie v byte.
Viola Wegerer a spol.v r. 1999 Prozacom ošetrené mladé potkany preukázali, že nastanú nezvratné zmeny v čelnom laloku (lobus frontalis), ktoré dôsledky sú v súčasnej dobe zatiaľ nevypočítateľné. Seth D. Norrholm a Charles C. Ouimet v r. 2000, na základe pokusov na mladých potkanoch konštatovali, že Prozac, podávaný v mladom veku, zabraňuje vývinu mozgových buniek. Madhu Kalia a spoluparacovníci v r. 2000 spozorovali na potkanoch rôzne neuronálne poškodenia dôsledkom pôsobenia SSRI.

 

Andrew R. Gilbert a spol. v r. 2000 obsedantno-kompulzívnou chorobou trpiace deti (Vlastná poznámka: je charakterizovaná vtieravými, opakovanými, nechcenými myšlienkami (obsesiami), ktoré zapríčiňujú úzkosť a/alebo iracionálnym, ritualistickým, opakovaným správaním, ktoré musí postihnutý vykonávať (kompulziami)) dostávali SSRI , dôsledkom čoho zistili zmenšenie rozmeru veľmi dôležitej oblasti mozgu, zvanej talamus.
Breggin sa oficiálne informoval u Eli Lyll, či bežia, alebo plánujú robiť vyšetrenia, ohľadom zvrátiteľnosti lézií, a s akými dôsledkami treba počítať, keď zostanú trvalé. Farmaceutická firma odpovedala, že táto otázka nie je relevantná-podstatná.

 

 

Syndróm čelného laloku
Čelný lalok je zodpovedný za všetko, kvôli čomu sa človek vyzdvihol zo živočižnej ríše. Akékoľvek poškodenie čelného laloka dôsledkom havárie či mŕtvici, spôsobuje podstatné zmenu osobnosti, morálky, schopnosť plánovať, schopnosť bojovať za vytýčené ciele, a intelektuálnych schopností.

E. Jane Garland a Elizabeth A. Baeger v r. 2001 zerejnili prípad piatich dospievajúcich, ošetrených Prozacom a Seroxatom, u ktorých dôsledkom prijímania SSRI sa vytvoril syndróm čelného laloka. Tento syndróm sa prejavuje nedostatkom motivácie alebo bezzábranným antisociálnym chovaním; táto skupina príznakov je dobre známa v neurológií, veľa krát vyvoláva stav psychopata. Rôzne vražedné činy, možno súvisia s poškodením funkcie čelného laloka, a buď sa zhoršila alebo úplne zanikla súdnosť a mravná schopnosť osôb. Podľa Garlanda, príznaky, počas aplikácie prostriedku, sa objavili po treťom-štvrtom týždni. Vedúce príznaky, ktoré sa v priemere prejavili mesiac po začatí dávkovania boli: ľahostajnosť, syndróm vyhorenia (burnout), nedostatok záujmu alobo zábran. Vznikol značný úpadok sociálnej funkcie. Charakteristické pre každý prípad bolo, že nie psychiater, ale rodičia zbadali tieto znepokojujúce nedostatky, a zavolali pomoc. Tú poslednú preto treba zdôrazniť, lebo v dennej praxi, počas niekoľko minútovej rutinnej konverzácii, sú symptómy ľahko rozpoznateľné, lebo pacient práve z dôvodu ľahostajnosti sa nebude sťažovať na stav z nedostatočného záujmu voči všetkému. Je časté, že psychiatri tieto prejavy pacienta kvalifikujú ako depresívny alebo hypománny symptóm, a niekedy dokonca aj zvýšia dávku lieku. Mesiac, po zanechaní lieku, sa symptómy dali do poriadku-zmizli. Ale ,že čo zostalo, to nevieme. ( Vlastná poznámka: Hypomanický syndróm sa vyznačuje chorobne povznesenou náladou, pri ktorej býva narušená súdnosť a kritičnosť (veľké sebavedomie a pod.), inokedy môže byť agitovaným stavom nálady, stavom iritácie a podráždenosti). Z vyšetrenia je zjavné, že jedným všeobecným pôsobením SSRI prostriedkov je zníženie funkcie čelného laloku (frontály/prefrontálny). Syndróm čelného laloka sa pravdepodobne vytvorí u ľudí na to senzitívnych, alebo sa stane zjavným. Otázkou je ale, že u tých, u ktorých sa nezjaví symptóm, potom predsa len z dlhodobého hľadiska či nastanú nebadateľné poškodenia frontálnych funkcií. Napríklad či antidepresívny účinok nie je totožný so syndrómom čelného laloka, t.j. nedbalosť a ľahostajnosť voči negatívny javom života. V súvislosti s javom syndrómu čelného laloka, nemôžeme zabudnúť na hrubé lobotómne zaobchádzanie neurochirurga Egas Moniza, ktoré Elliot S. Valenstein vnímavo-naživo opísal vo svojej knihe z r. 1973. Podstatou operácie je, že chirurgickým zásahom chceli „vypnúť“ funkciu čelného laloka. ( takúto operáciu robili aj vo filme Prelet nad kukučím hniezdom, v hlavnej postave Jacka Nicholsona ). (Vlastná pozn. Prelet nad kukučím hniezdom, je film režiséra Miloša Formana nakrútený podľa románovej predlohy spisovateľa Kena Keseyho One Flew Over the Cuckoo’s Nest- v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom – ináč film získal v r. 1976 päť najdôležitejsích Oscarov). Je pravda, že Moniz dostal Nobelovu cenu za svoju prácu- ale keby bola na to možnosť-, dnes by to od nej zobrali, lebo spôsobil strašné škody svojím vedeckým dobrodružstvom. Chorí sa síce oslobodili od príznakov, ale stali sa navždy úplne ľahostajným vo všetkých oblastiach života.

 
Poruchy pamäti
Joseph Glenmullen v r. 2000 vo svojej knihe spomína viac prípadov, ktoré zároveň aj odzrkadľujú funkčný mechanizmus SSRI trhu. Jedna žena s menom Sharon sa sťažovala svojmu lekárovi, že hryzie vlastné nechty. Lekár vypísal kladenku na Zoloft na „nutkavé“ chovanie ženy. Hryzanie nechtov zaniklo, ale Sharon s údivom zbadala, že jej vlastná memória v takej miere vypne, ako keď z počitača vyberú pamäťovú kartu. Jeden deň cestovala k svojím priateľom, a zrazu úplne stratila orientačnú schopnosť, ani na to si nevedela spomenúť, kam cestujú, a keď manžel pripomenul cieľ cesty,nevedela si spomenúť, kde bývajú dobre známi priatelia, a ako sa tam dostanú, napriek tomu, že už tam boli aspoň sto krát. Neurologické vyšetrenie nič nezistilo, na odporúčanie neurológa, znížili dávku Zoloftu, následne čoho sa zlepšil stav ženy. Nakoniec sa Sharon dostala ku Glenmullenovi, ktorého názor bol, že na hryzanie nechtov predsa len by sa nemal vypisovať Zoloft, doporučil, aby zanechala. Sharonova memória sa časom vrátila. Glenmullen nie je proti aplikácii antidepresantov. Jednému svojmu pacientovi, s menom Jonathan – študent lekárskej fakulty-, vypísal Prozac. Príznaky chlapca sa zlepšili, ale vtedy zbadal, že sa mu zhoršila memória mien a čísiel. Mená známych, ich telefónne čísla, mu nerobili problém, predtým mal vynikajúcu pamäť. Navyše, veci stratili svoj kontext, Johnatan si nevedel spomenúť, kde čítal, kto povedal, načo sa vzťahuje to, čo vie. Prestal brať Prozac, a jeho memória sa za mesiac vrátila. Podľa skúseností Glenmullena, strata memórie v pokročilom veku, je ešte dramatickejšia.

 

Charles Medawar vo svojom štúdiu v r. 1997 taktiež napísal o účinkoch SSRI prostriedkov. Citoval sťažnosti jedného pacienta: „Poklesol môj pracovný výkon. Nevedel som sa koncentrovať na detaili, zhoršila sa mi memória… Ale prestať brať lieky som nevedel, lebo sa okamžite zjavili abstinentné príznaky.“
V tejto kapitole som diskutoval o menej známych nebezpečenstvách SSRI prostriedkov. Nezaoberal som sa s každodennými rušivými vedľajšími účinkami; zoznam by bol príliš dlhý. Ak niekto pribere aj 10-20 kg vplyvom liečenia SSRI prostriedkami je to známa vec. Že to spôsobuje, úzkosť, zhoršenie príznakov, nevoľnosť, bolesti hlavy, atď. je taktiež zbytočné vložiť do zoznamu. Kto verí v tieto lieky, znesie vedľajšie účinky. Najväčší problém vidím v tom, že nie je vyjasnené, že v skutočnosti v akých, dobre popísaných a ohraničených poruchách, sú účinné SSRI prostriedky, a na základe sfalšovaných výsledkov vedené trhovými záujmami, odporúčajú aplikáciu u príliš mnohých mentálnych a organických chorobách. Neodvôvodnené nad užívanie SSRI prostriedkov majú utajované nebezpečenstvá ( alebo aspoň pre širokú verejnosť nie je známa).

Žiaľ slogan, že „ Spýtajte sa svojho lekára alebo lekárníka!“, vnucuje ten falošný obraz, ako keby ich patrične oboznámili s nebezpečenstvami.

 
Ak sa vám milí čitatelia, páčia na tejto domovskej stránke zverejnené publikácie, a súhlasíte s mojimi názormi, pošlite ich ďalej svojim známym. Je možnosť sa zaregistrovať aj na pravidelne zverejnenej informačnej správe tejto stránky.

 
S pozdravom: Ing. Imrich Galgóczi

18 Pripomienky: Zapierané nežiadúce účinky antidepresív

  1. Serlift/Zoloft píše:

    Dobry den. Sice je tento clanok uz dost stary, nasiel som ho a velmi ma zaujal. Som 20-rocny chalan, studujuci na univerzite. Uzivam Serlift (kedysi Zoloft) s ucinnou laatkou sertralin uz asi od 14 rokov. Nie vsak sustavne, ale z prestavkami. Mal som miernu panicku poruchu s depresiami a vtedy mi to nasadili. Z pociatku asi tak mesiac sa akoby nic nedialo, ale potom zacali ucinkovat a uzasne mi pomohli. Citil som sa opat sam sebou,”normalne” a netrapili ma uzkosti. Zlepsil som sa v skole, cele studium na gymnaziu som mal na ciste jednotky aj som zmaturoval na ciste z vyznamenanim z matiky a fyziky. :) Proste bol som to ja. Nemal som vobec ziadne neziaduce ucinky nastastie. Po roku sme lieky s mojou lekarkou postupne vysadzovali a bolo to okej, ziadna zavislost ani abstaky. Ale zial po pol roku bez liekov sa mi vratili moje depresie, a bolo to este horsie, tak som ich zacal brat znova a uzival som ich rok a pol. Potom zase vysadenie a po par mesiacoch zase recidiva depresii a zase moj serlift. A odvtedy som ho zatial nevysadzoval, berriem ho bez prestavky asi 2 roky a viac, 50mg obden a citim sa dobre. Nemam ziaden problem. Nikto na mne nebada ziadne zmeny osobnosti ani ja sam na sebe. Ako vidiet podla mojich vysledkov v skole, tak neovplyvnil ani moju pamat a schopnost sa ucit a ani motivaciu. Takze mne tento liek len pomohol a stale pomaha, aj ked by bolo lepsie zit bez chemie (a budem sa o to samozrejme snazit ako to len pojde). Okrem mna v rodine mam este 2 pripady, ktorym SSRI pomohol. Teta, ktora ako 25 rocna potratila a mala extremnu depresiu uzivala pol roka cipralex (escitalopram) so xanaxom, na 100% ju to vyliecilo a doteraz (30 rokov) nemusela brat ziadne lieky. Dalsia teta, ktorej zomrel syn a upadla do depresie uzivala dokonca kombinaciu viacerych SSRI ked sa nemylim. Jednym z nich bola Elicea (tiez escitalopram) a bolo to tiez velmi efektivne. Odvtedy je v poriadku. Jednoducho nemam zle skusenosti a dufam ze ani nebudem a prajem vsetkym z podobnymi problemami, aby sa nebali a verili tomu, ze to bude lepsie. Pekny den.

    • Zdenka píše:

      Ahojte, musím povedať, že veľmi zaujímavý článok…AD Alventa ( venlafaxin,SSRI) uzivam uz 2 roky od mojich 18…Aj napriek vsetkym tym negativam,ako zhorsenie pamate, orient.schopnosti a miernej nervozity musim povedat, ze toto AD ma vratilo spat do zivota..Vzalo mi vsetky myslienky, kt.mi sposobili depresiu( viem, ze stale su,ale nepocujem ich) vzali mi vacsiu cast pocitov, necitim vnutornu bolest, smutok, prazdnotu…ale ani lasku a sucit…nastavia cloveka do jednej citovej roviny v ktorej musi zotrvavat…Co sa tyka tych samovrazednych myslienok, tak aspon pri mne to bolo tak, ze ja som ich mala uz aj pred uzivanim…a ked som zacala brat AD, este tam boli…Neboli vyraznejsie, ale v tych chvilach som bola odvazna, v miernej euforii,v miernej iluzii a myslim,ze vtedy akurat clovek spacha samovrazdu…ze tieto Ad mu pridaju silu a odvahu, zbavia pocitu strachu pred nou…Ale to zase hovorim len o AD so stimulacnym ucinkom…ale vseobene Ad neodsudzujem…pomohli mne aj niektorym mojim kamaratom…bez nich by som uz bola +….

  2. blacky píše:

    Uzival som serlift ASI od 18 rokov…zzaciatky strasne ale postupne zlepsovanie prislo AZ na tolko ze som ho uplne vysadil…co ASI nebolo dobre…asi po dvoch rokoch Su Tu opat tie stavy…cele zle…no dufam ze budem ok…drzte palce…dakujem

  3. Zuzana píše:

    Ako 22ročná som porodila syna bolo to v 1978 roku všetko prebehlo ako má syn mal asi mesiac ked som začala čoraz častejšie pocitovat velku unavu uskost bolesti hlavy, chodila som po lekároch všetko bolo negativne len ja som sa cítila stale slabšia i napriek dlhému spánku som bola stále unavená o syna sa starala moja mama lebo ja som nič nevladala.V tej dobe ešte psychiatria bola velké tabu.Ja som sa dostala k nemu ked mal syn 9mes. vysilená vychudnuta nevedela som ani jest.Dostala som anidepresiva,stav sa my zlepšila,ale nebolo to stále ono.Lieky som brala aj s prestávkami . Pri silnejšej zataži sa depresie vrátili.Dnes mám 60 rokov všeličo som prežila menila zamestnanie 15 rokov som podnikala a antidepresíva my velmi pomohli či škodia možno ano ale mne pomohli žijem plnohodnotný život ešte stále som zamestnaná teším sa z vnuka a každému ak má podobný problém nebojte sa liečte sa.

    • imro píše:

      Milá Zuzana,
      ďakujeme za prípis, a zároveň by som Vás chcel poprosiť, či by ste nám zverejnila aj názov prostriedku/prostriedkov ktoré ste užívala? Aj v súčasnosti užívate antidepresívum?
      Ďakujem!
      Imro

  4. CE* píše:

    Ahojte,

    Ide o to, že “moderné psych. lieky” ako SSRI selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu sú na farmaceutickom trhu dosť krátku dobu na to, aby bolo presne určené povedané alebo akýmkoľvek spôsobom dane na javo to, aký vplyv má dlhodobé užívanie týchto liekov. Podstata akou pôsobia v našom mozgu je plne vystihnuta v ich skupinovom názve. Podľa najnovších výskumov z kazuistik užívateľov liekov SSRI z USA a Talianska z r 2015, je fakt, že ak sa tieto lieky užívajú dlhodobo vyše 2 rokov (tolerancia jednotlivca a množstvo dávky) tak tým, že v mozku v synaptickej štrbine je neustale koncentrovaná hladina serotoninu, mozog si uvedomuje tu podstatu, že nova fyziologická tvorba serotonínu nie je už tak potrebná. To znamená to, že náš mozog si do väčšej miery zvykne na to, že nemusí tvoriť také množstvo serotonínu ako za normálnych okolnosti keď sa tieto lieky neberú. To znamená aj to že náš mozog si tým spôsobom vlastne vytvorý nejakú nepriamu závislosť na týchto liekoch. Aj keď farmaceutické spoločnosti uvádzaju fakt, že na tento typ antidepresívnych liekoch skupiny SSRI nevzniká závislosť, nie je to celkom tak. Poznám len málo ľudí, ktorým sa podarilo tieto lieky úspešne vysadiť po dlhodobom užívaní bez recidívy a bez abstinencnych príznakov z vysadenia ( aj postupného zužovania lieku) Niekedy po vysadeni aj pocas neho je jednym z mnohých príznakov z vysadenia práve napríklad aj úzkosť, ktorá môže trvať aj roky.. To si mnoho našich lekarov ani neuvedomuje, kedže je veľmi ťažké určiť či ide o príznak z vysadenia alebo recidivu choroby.. A preto nasadia ssri ďalej alebo skúsajú iny druh AD alebo ssri.. Určite si mnohí z nás kladieme otázku čo vlastne robiť? Začať brať tieto lieky? Prestať brať tieto lieky? Čo bude ďalej? Budem ich musiet brať do konca života? Jedno je isté. Na tieto otazky nám jednoznačnú odpoveď nedá nik!. Seba poznáme najlepšie len my sami. Preto zamyslite sa nad tým či ste naozaj vyskušali všetky ostatné možnosti liečby, skôr ako tieto lieky začnete brať. Pokiaľ ste zistili to, že vám pomáhajú práve tieto lieky, tak vám všetkým velmi silno a zo srdca prajem, nech vám uľahčia žit život aspoň v takej podobe ako kedysi. A tým, ktori sa v týchto obdobiach snažia tieto lieky vysadiť z vlastneho presvedčenia prajem veľa šťastia, a neprastávajte bojovať, aj po niekoľkonásobnych pokusoch zlyhania pri vyasadzovaní. Pretože každý určite vie že aj keď vidíme len velmi malé svetlo v čiernom hustom lese…. Ale hlavne že je tam a nasledujte ho, nevdzavajte sa skoro.
    S pozdravom

  5. Alventa píše:

    Beriem rok Alventu. Najhoršie sú tie zmeny, že keď si myslíte, že je to už ok, príde zrazu blbá nálada, totiž zjete viac vlákniny, dáte si pivo a hladina lieku sa vám v krvi zmení. Samozrejmosťou je nezáujem o sex a studené ruky a nohy, časté potenie a tiež nutná abstinencia od alkoholu. Benzo lieky neodporúčam brať vôbec, vysoké riziko závislosti a nutnosť ich vysadenia s nepríjemnými abstin priznakmi – Tiež si treba kontrolovať tlak a tep, ktoré Alventa zvyšuje, ale moze to byt aj dosledok liečenej napr panickej poruchy. Keby som nemusel nikdy by som lieky nebral.Zial mám dlhodobo znížené hladiny serotoninu ktoré vyustili v PP. Neberte nikdy AD len na slabé stavy melancholie a tzv. umelecké tvorivé depky. Depky, ktoré nastanu pri vysadení, vynechaní lieku, alebo pri absťákoch sú milion krát horšie. Tiež častá je mánia, nakupovanie energia, ktorá naopak večer klesá az do uzkosti, niekedy človek robí veci, ktoré by ako zdravý nerobil, lebo by sa mu nechceli, napr. riadi špinavý padláš, zariaduje si velké akvárium, adoptuje psa a pod :) ale chýba tu ten pocit vacsieho záujmu, napríklad viac mi chutila hudba ked som lieky nebral, aj som sa viac tešil, teraz je to taký viac neutralny postoj, menej emocii. Človek je viac pasívny, nemá taku chut sa biť za svoje zaujmy, viac rebelovať… ak zakonšpirujem toto moze byt aj nenápadným cielom AD ktoré beru uz miliony ludí… nemnozit sa a byť pasívnym otrokom systemu… Hm . Ak by som si mal vybrat radsej by som nikdy nebral, ale nebola ina moznost. Vzdy si dobre prestudujte vsetky info, lebo lekári su strašne povrchní a vaše problemy ani stavy nikoho nezaujímajú… Aby som vykryl negatíva liekov beriem vela doplnkov ako magnezium, b komplex, draslik – na znizovanie tepu, ginko, arginin, chrom proti nadmernej chuti na sladké a jedlo, tribulus na posilnenie sex. funkcii, takze tak.

  6. Zuzana píše:

    Pišem na odozvu Imra v minulosti som brala Protiaden Ludiomil Amytriptilin neviem či sa tie lieky ešte vyrabaju bolo to 25dozadu ,teraz uživam Fevarin už 12 rokov a som uplne v pohode najhoršie je ked Vam je dobre lieky vysadite a choroba je spet ja ked som bola mlada som to robievala ale teraz už neexsperimentujem

  7. lucia píše:

    Ja mám 23 rokov. Po pôrode môjho syna som dostala popôrodnú depresiu. Neprajem nikomu tie pocity. Na naliehanie môjho partnera som išla k psychiatrovi ktorý mi predpísal mirzaten bez toho aby ma upozornil na možné vedľajšie účinky. Vždy som bola chudá ale začala som neskutočne priberať nepomáha ani úprava stravy ani cvičenie vo fitku s osobnou trenerkou, začala som mať nepravidelný menštruačný cyklus, dokonca mi s ničoho nič pribudli hlboké vrásky takže si myslím že to má vplyv aj na starnutie pleti.Najsmutnejsie je to že sa nemám s kým o tom poradiť či je to s mirzatenu pretože môj psychiater to úplne vylučuje,samozrejme teraz už viem že kvôli tomu aby som ich nevysadila.Som veľmi smutná s toho koľko vedľajších účinkov mám, keby ma vopred na upozornili nikdy by som ich nebrala, síce mi vyliecili popôrodnú depresiu ale vytvorili novú a to zo samej seba.

    • imro píše:

      Milá lucia,
      Eskimáci majú veľa pomenovaní na sneh, lebo je veľa rôznych druhov snehu. Kto pozná len jedno slovo na sneh, pre toho existuje len jeden druh snehu. Aj depresia má veľa druhov, môže ju spôsobiť nedostatok svetla, narušenie hormonálnej rovnováhy, duševné problémy a rad ďalších iných vecí. Ale ak na sneh máme len jedno slovo, ľahko si môžeme myslieť, že existuje len jeden druh, a že každá cesta vedie do lekárne. Hoci každý druh snehu má iné vlastnosti, každú depresiu iným spôsobom treba ošetriť.
      Pretože pre náš mozog, je omega-3 mastná kyselina nevyhnutnou súčasťou, jej hladina zohráva významnú úlohu pre jeho správnu funkciu. Bolo dokázané, že u pacientov s depresiou je hladina omega-3 veľmi nízka. Takú istú súvislosť spozorovali aj v prípade depresie po pôrode, čiže čím je vyšší príjem omaga-3, tým je depresia zriedkavejšia.
      Možno by bolo stačilo sprísniť zvýšenie konzumácie omegy-3, namiesto drogov, a…
      Ešte jedna pozn. nie je mojím zvykom kritizovať iných, ale nedá mi, aby som nechal bez slov nasledovné: aj na Slovensku s „veľkým halóm“ predávajú výrobok spomínanej mast. kyseliny. Lenže ak sa pozriete na obsah omegy-3, tak je to takmer k ničomu – tak nízka je dóza EPA a DHA ( asi preto doporučujú užívať 2-3 kapsule na deň) Treba hľadať produkty, ktoré majú obsah omega-3 nad 3000mg, a z toho EPA a DHA aspoň 1700 a 1100 mg, a zbytok musí bať v zložení ALA+DPA+SDA.
      S pozdravom
      imro

      • lucia píše:

        Dobrý deň. Ďakujem Vám za odpoveď. Vedeli by ste mi prosím poradiť konkrétny vyrobok ktorý toto spĺňa a zároveň sa chcem spýtať, je možné že s toho mirzatenu mám opuchnuté celé telo aj tvár? Mám pocit že sa mi zadržiava veľa vody keďže vypijem aj dva litre a na WC idem tak tri krát za deň.

        • imro píše:

          Dobrý deň Lucia,
          prepáčte za oneskorenú odpoveď!
          jednorázovo by som Vám vedel objednať doporučený výrobok – nezaoberám sa predajom produktov; v blízkej budúcnosti plánujem otvoriť e-shop,…
          Depresia po pôrode z evolučného pohľadu nie je choroba- to by lekár mal vedieť-, ale adaptívna reakcia na určité psychologické a sociálne podmienky.
          Druhou príčinou vyššie uvedeného problému môžu byť generovaný deficitnými stavmi. Populácia trpí veľkým nedostatkom vitamínov, ktoré tehotenstvo, dojčenie a zvýšené nároky len znásobujú. Ošetrenie popôrodnej depresie antidepresívami vedecky nie je dokázané, antidepresívne prostriedky jak pri depresii, tak ani v prípade depresie po pôrode, sú neúčinné. Okrem neúčinnosti antidepresív je tu nemalý problém s vedľajšími účinkami- sama ste príkladom. Depresívne stavy súvisiace s pôrodom treba riešiť ukončením deficitných stavov a ošetriť vyriešením alebo zmiernením psychosociálnych problémov.
          Napríklad, hocijaká negatívny jav, smerujúci na bezpečnosť dojčenia, môže mať aj fatálny koniec. Depresívne stavy po pôrode môžu spôsobiť:
          1.nedostatok emociálnej podpory (napr. sobáš zo záujmu)
          2.nedostatok podmienok pre starostlivosť ( napr. byt)
          3.nie je podpora partnera/manžela (napr. manžel kt. si rád vypije apod.)
          4.nedostatok sociálnej podpory
          5.manželské problémy (napr. otec nemá rád dieťa, žiarlivosť na dieťa)
          6.tehotenské a pôrodné komplikácie (rizikové tehotenstvo, obezita, nadmerné krvácanie, gestačná hypertenzia, diabetes) ==> život matky je v ohrození
          7.predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť kojenca
          8.nedostatočný raný vývoj (napr. zaostávanie v duševného a motorického vývoja)
          Pre ženu sú tu dve východiská: – žene sa podarí získať väčšiu podporu prostredia; – žena zníži citové základ (citovo neprežíva v tak veľkej miere proces gravidity a popôrodnú fázu celého procesu, napríklad: fatálna udalosť novorodenca z dôvodu slabej životaschopnosti dieťaťa.
          Jedni je isté, popôrodná depresia v žiadnom prípade nie je choroba, ale adaptačná odpoveď na životné podmienky.
          S pozdravom!

          • UjoFero píše:

            Imro,

            Pozeram sa na prirodne doplnky ktore mozu zvysit hladinu neurostransmiteru serotonin.

            Myslite, ze nasledujuce produkty skutocne mozu byt pri tomto napomocne ? napr
            pri uzkostiach striedajucimi sa s miernou depresiou.
            > Rhodiola Rosea – od Viridian
            > Šafran – nazov produktu Relaxan
            > tryptofan L
            > B komplex

            Ďakujem vrele za odpoved

            S pozdravom

        • Slavka píše:

          Dobrí deň Lucia.Ja som tiež užívala mirzaten a tiež som nenormálne pribrala a tie opuchy tela tiež mám a užívam liek na odvodnenie furon.Pred vianocami som bola hospitalizovaná na psychiatrii a tam mi mirzaten vysadili.Dali mi tritiko a som veľmi spokojná.Ja mám panickú poruchu a ešte beriem alventu.Takze toľko k tomu mirzaten.

          • lucia píše:

            Slavka prosim Vas a ked Can vysadili ten mirzaten,schudla ste znovu na povodnu vahu?Pretoze ja som teraz vysadila a bojujem s tou vahou dokonca uz mam pocit ze mi zacinaju aj depresie koli tomu.

  8. lucia píše:

    Alebo sa najde niekto komu sa po vysadeni antidepresiv navratila jeho povodna vaha?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


deväť × = 72

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť