Úloha pšeničného lektínu pri vzniku ľudských chorôb I.

 

Zverejnené:Sayer Li: Opening Pandora’s Bread Box: The Critical Role of Wheat Lectin in Human Disease
Preložil: Ing. Imrich Galgóczi /zdroj: Gábor Szendi/

Teraz, keď už aj celiakia {senzibilita na múku, gluténová intolerancia, gluténová senzibilita enteropatia (bližšie nešpecifická črevná choroba) alebo sprue} získala vstup do panteónu aj lekármi uznaných oficiálnych chorôb, celiakia už nepatrí do kategórie extrémnych lekárskych predstáv, nadišiel čas venovať pozornosť prítomnosti jednej maličkej, ale o to účinnejšej zlúčenine vplývajúce na naše zdravie, na aglutinín pšeničných klíčkov (WGA, wheat germ agglutinin),ktorý je vo veľkej miere zodpovedný za mnohé, ťažko diagnostikovateľné škodlivé vplyvy, ktoré na naše zdravie vyvíja obilie. Aglutinín pšeničných klíčkov nie že len „pošľape“ všetky doterajšie predstavy o prvotných príčinách pšeničnej intolerancie, ale preto, že najvyššiu koncentráciu tejto zlúčeniny obsahuje práve „celozrnná pšenica“, ku ktorému sa priraďuje aj vychvaľovaná klíčená verzia, vyťahuje koberec aj z pod najviac obľúbeného idolu potravinárskeho priemyslu.

Tzv. „lektínový“ problém, zostáva skoro úplne neodhalený pred serológiou {náuka o vlastnostiach a reakciách (najmä imunologických) krvného séra} a radarmi genetických testov, smerujúce na hľadanie špecifických protilátok a genetických náklonností tejto choroby. Napriek tomu, že sú prítomné v každom zrne obilia, v rôznych semienkach, strukovinách, mliečnych výrobkoch a nami tak obľúbených ľuľkovitých zeleninách, zemiakoch a paradajkách, zriedka kedy sa zaoberáme s lektínmi ak ide o zdravie alebo chorobu, a je to aj vtedy pravda, ak prítomnosť lektínov v našich potravinách vo veľkej miere môže mať negatívny dopad na kvalitu nášho života a podstatne môže skrátiť náš život.

Napriek tomu, že za posledné desaťročia, vo výskume tienistej oblasti pšenice nastal značný krok dopredu, glutén aj naďalej nedostáva patričnú pozornosť. Dnešná pšenica (Triticum aestivum ), z ktorej vyrábame denno-dene chlieb, patrí do skupiny hexaploidov, ktorá na základe svojho systému chromozóm, je schopné produkovať viac než 23 tisíc rôznych samostatných v bielkovinových druhov, nie je prekvapujúce, že iba teraz začíname objasňovať mnohé komplexné systémy tejto rastliny.[1] V prípade glykoproteínu WGA je unikátne to, že je škodlivý na množstvo ľudských tkanív bez toho, že by sa to prejavilo buď formou genetických náklonností alebo formou náznakov nášho imúnneho systému. V spoločnostiach s konzumom pšenice môže to slúžiť na vysvetlenie toho, prečo sa považujú za endemické (vyskytujúci sa trvale na mieste pôvodu), chronické zápali a degeneratívne stavy aj napriek tomu, že dosť zriedka pociťujeme jednoznačnú alergiu alebo gluténovú intoleranciu. Spotreba pšenice a znej vyplývajúci osud nášho zdravia, môže v značnej miere závisieť od toho, že či daná spoločnosť sa dostane k informáciám o pšeničných klíčkoch, t.j. či sa dozvie o toxicite WGA.

Príroda si to zariadila tak, aby každý druh disponoval nejakým obranným mechanizmom proti dravcom, aj keď niekedy nie je to vždy tak jednoznačné, ako v prípade pichliačov ruží alebo u nosorožca. Rastliny nemajú bunkovú imunitu ako je to v prípade foriem vyššieho rádu, napr. u mravcov, a ani sekundárny imunitný systém ako je tomu u stavovcov s čeľusťami. Bez týchto foriem obrany, rastliny sa musia opierať na podstatne jednoduchší prirodzený imúnny systém. Práve tým sa vysvetľuje to, že pre semienka rastlín s príslušnosťou do rodiny tráv, napr. ryža, pšenica, raž alebo špalda, glykoproteíny (zlúčenina bielkoviny a uhľohydrátu) známe pod menom lektíny, zabezpečujú ochranu na vysokej úrovni. Človek sa už tradične snaží ich spracovať lektíny rastlín varením, klíčením, fermentáciou alebo trávením, ktoré nám zabraňujú vstrebávanie živín, ovšem lektíny, dôsledkom ich vlastností, sú mimoriadne odolné širokej palete chemických vplyvov a tepelných spracovaní.

WGA lektín je mimoriadne silný protivník, lebo dokopy ju držia tie isté disulfidové väzby, vďaka ktorému vulkanizovaná guma, naše vlasy sú tak silné, pružné a odolné. Podobným spôsobom ako je to v prípade syntetických pesticídov, lektíny sú celkom drobné, odolávajú rozkladu živými systémami, a zvyčajne sa hromadia v tkanivách kde sa zabudujú, a zasahujú do chodu normálnych biologických procesov.
Lektín WGA je v skutočnosti tak silný pesticíd, že biotechnologické firmy, pri pestovaní geneticky modifikovaných rastlinách so zvýšeným obsahom WGA, aplikovali rekombinovanú DNS technológiu. Môžeme len dúfať, že tieto biotechnologické firmy, ktoré vystupujú ako Boh a sú skoro bez kontroly úradov, jedného dňa si uvedomia, že svojimi zásahmi do života genetickej štruktúry znamenajú nebezpečenstvo pre celé ľudstvo.

Lektíny sú glykoproteíny, a v záujme čo najväčšieho obsahu bielkoviny , vďaka viac tisíc ročnému starostlivému šľachteniu, s bielkovinou spolu rástol aj pomerový obsah WGA. To nepochybne prispelo k tomu, že pšenica sa stala jednou najpopulárnejšou dominantnou globálnou monokultúrou, ktorá dokonca disponuje s vlastným „zabudovaným“ pesticídnym prostriedkom. Samotné slovo lektín má ten istý etimologický pôvod, ako výraz selektovať, takže význam odkazuje na výber. Lektíny dôsledkom ich prirodzenej vlastnosti, si vyberajú len určité druhy uvoľnených uhľohydrátov z povrchu buniek, s ktorými vytvárajú väzbu. V prípade WGA, s cieľom čo najideálnejšej väzby, si vybral dav proteíny, ktoré sú N-acetil-glukosamín a N-acetil-nauraminová kyselina (laktamín alebo kyselina sialová).

WGA je prirodzené špecifické riešenie na to, aby pšenicu uchránila od celej škály prirodzených agresorov. Aj steny bunkových membrán plesní a baktérií sú vybudované na báze N-acetil-glukosamínu. Aj v prípade kitínu, hlavným stavebným prvkom je N-acetil-glukosamín, takto vonkajší plášť hmyzu, kôrovcov a mäkkýšov pozostáva taktiež z toho. Všetky druhy zvierat, vrátane červov, rýb, vtákov a ľudí, ako surovina na budovanie kostí a rôznych tkanív tela, používa N-acetyl-glukosamín. Tvorba chrupaviek, šliach a kĺbov, sú všetky závislé na jednotnosti štruktúry N-acetyl-glukosaminu. V ľudskej slieni, vzťahujúce sa na všetky ľudské hlieny (počnúc nosovo sliznicou, ústami končiac konečníkom), ďalej aj v ochrannej vrstve našich ciev sa nachádza N-acetil-glukosamín a kyselina N-acetil-neuramínová, a tieto tvoria aj bariérovú vrstvu tepien a čriev. Nie je vecou náhody, že WGA, teda aglutamín pšeničných klíčkov, sa viaže práve k týmto dvom glykoproteínom. Príroda vytvorila látku tak, aby sa dokonale viazala ku slizkým povrchom, odbúral ich, a bola schopná prejsť cez ne.

Možno niektorí čitatelia môžu nájsť tak to trochu zvláštne, že život predstavujúca pšenica, ktorá po celom svete sa stala slávnou ako “celozrnný zázrak”, obsahuje také, na zdravie škodlivé vstrebávanie blokujúce antiživiny, ktorému len teraz začína široká verejnosť venovať pozornosť.

Informácie o aglutiníne pšenice skrytý v tieni ostatných pšeničných proteínov doposiaľ neboli ešte identifikované. Nie príroda, ale človek strávil viac tisícročí šľachtením pšenice v záujme obsahového zvýšenia hore uvedených bielkovín. Takéto farmakologicky aktívne opiátové bielkoviny gluténu nazývame exorfinmi (A5, B4, B5, C) a gliadorfínmi. V krátkodobom horizonte nás urobí poriadne necitlivými pred dlhodobými škodlivými účinkami WGA. Glutén okrem toho vo veľkom množstve obsahuje aj aminové kyseliny aspartátu a glutamátu, ktoré na rozdiel od syntetických náprotiviek, od aspartamu a glutamátu sodného ( zvyšovač chuti., čínska „soľ“), taktiež spôsobujú silnú závislosť.[1]
V jednom predošlom článku ( Tienistá strana pšenice) [2]sme sa zaoberali psychotropickými vlastnosťami ( psychologický vplyv) pšenice z pohľadu jej úlohy na rýchle napredovanie civilizácie 10 000 rokov pred naším letopočtom, v čase neolitických premien. Obvinenia pšenice z toxicity, vďaka predovšetkým narkotickým vlastnostiam pšenice, zostali viac tisíc rokov len rýdzou domnienkou.

Aglutinín pšeničných klíčkov v naj koncentrovanej forme sa nachádza v zrne pšenice, pravdepodobne preto, že „dieťaťom“ tejto rastliny je zrno, a v nej tkvie celá nádej v pokračovaní druhu. Ochrana obilia pred predátormi je určite najdôležitejšia. WGA je mimoriadne malý glykoproteín, koncentruje sa hlboko v zárodku pšeničného zrna (približne 1 mikrogram na zrno). Počas klíčenia, keď sa rastlina snaží rozširovať z bezpečného zrna na svet, WGA sa premiestni do koreňov a do špice listov rastliny. Keď hľadá potravu v úrodnej pôde, jej korene sa stretnú s baktériami a plesňami, ktoré sa snažia dostať do vnútra koreňov rastliny. Ako rastlina si z okolia zabezpečuje pre seba svetlo a živiny, jej listy sa stanú obeťou vtákov, hmyzu a cicavcov atď. Ešte aj po procese klíčenia a pučania, 50% lektínov zostáva koncentrovaný v suchom zrne. Aspoň 34 dní, takmer jedna tretina WGA sa nachádza v koreňoch, a dve tretiny sú umiestnené v rastlinných výhonkoch[3]. (Preto nie je dobré konzumovať ani klíčenú pšenicu!)

Každé zrno pšenice obsahuje cca 1 mikrogram aglutinínu pšeničných klíčkov, ktoré sa nezdá byť nebezpečnou pre tak veľký živočích, akými sme my ľudia. O lektínoch je známe, že ešte aj v najmenšej dóze môžu byť nebezpečný, vdýchnutím alebo priamo injekciou do krvného obehu, môžu spôsobiť fatálnu udalosť.
Podľa Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb(CDC) USA, z ricínu 500 mikrogramov (pól zrnka piesku) postačuje k tomu, aby človek zomrel ( materiál získaný zo semien kríku ricín). Jeden tenký krajec bieleho chleba obsahuje približne 500 mikrogramov aglutinínu pšeničných klíčkov, ktorý, ak by sme v čistej rafinovanej forme injekciou vstrekli do krvného obehu, teoreticky by vytvoril tak silné adhézne spojenie krvných doštičiek a červených krviniek, že by mohlo spôsobiť zrážanie krvi typické pre infarktu myokardu a mozgovú príhodu. Takto ale nie je pravdepodobné že prídeme do styku s účinnou látkou, a v skutočnosti vytvorené poruchy dôsledkom takých lektínov ako je ricín a WGA, sa sústreďujú zväčša v tráviacom trakte, kde spôsobuje narušenie sliznice. Podstatné je ale to, že lektín pšeničných klíčkov za určitých podmienok ešte aj v malom množstve môže byť mimoriadne škodlivý. Je iróniou, že WGA je veľmi drobný, má len 36 kilodantonov (čo zodpovedá 36 000 atómom vodíka), s ľahkosťou preniká cez membrány črevných buniek. Črevá sú schopné prepúšťať molekuly do veľkosti 1000 kilidaltonov. Dokonca jedno zrno pšenice obsahuje 16,7 miliónov samostatných WGA molekúl, z ktorých každá disponuje so štyrmi N-acetil-glukosamínovými väzbami plôch. Takže spotreba celozrnného chleba môže byť vyslovene škodlivé pre toho, u koho dôsledkom nesteroidných protizápalových liekov (NSAID; napr. aspirín, ibuprofen, naproxen, diclofenac, fenilbutazon), alebo dôsledkom bakteriálnej infekcie, je črevná sliznica poškodená – ktorá by mala slúžiť na ochranu. Kombinovaná súbežná konzumácia hore uvedených liekov a pšenice, môže dať odpoveď na začarovaný kruh vyvolaný lektínom pšeničných klíčkov. Z toho teda vyplýva, že na ošetrenie/liečenie zápalu, spôsobený WGA lektínovou absorpciou, sú nevhodné nesteroidné protizápalové lieky.

Aj z okruhu konzumentov obľúbeného stravovacieho doplnku s názvom glukosamín, tak isto dosvedčujú škodlivosť účinkov WGA. V USA za rok predajú glukosamín v hodnote štvrť miliardy dolárov. Hlavný zdroj pre výrobu glukosamínu, prítomného na trhu, tvorí chitín prítomný v pevnom a tvrdom obale kôrovcov a mäkkýšov , ktorý je bohatý na N-acetil-glukosamín. Glukosamín používajú ako protizápalový analgetikum. Z našej samotnej diéty nechýba práškovitá látka, získaná z pancierov mŕtvych morských živočíchov, ako ani to, že nesteroidné protizápalové lieky nepoužívame k vôli tomu, že by naša diéta bola neúplná bez syntetických účinných látok takejto povahy. Ak užívame glukosamín ako stravovací prostriedok, namiesto väzieb WGA s našimi tkanivami, väzby sa vytvoria s chitínom, ktorý je prítomným v prostriedku v práškovej forme, chrániac nás od úplných účinkov WGA. Mnoho Američanov, ktorí si značne uľavujú svoje trpenie glukosamínom a nie steroidným protizápalovým liekom, lepšie by pochodili, keby z vlastnej diéty radšej vynechali samotnú pšenicu, ktorá je dôvodom ich problému. Dôsledkom toho by to znamenalo menej utrpenia z bolesti a zápalu, nehovoriac o tom, že týmto spôsobom v podstatne menšej miere by boli závislí od utišujúcich prostriedkov vo forme liekov a stravovacích doplnkov.

Okrem doterajších argumentov aj nasledujúce (v II. časti) veci potvrdzujú, že WGA poškodzuje naše zdravie, kým glukosamín pracuje proti lektínu pšeničných klíčkov.
(pokračovanie v II. časti – onedlho)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


šesť × = 36

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť