Srdcovo-cievne choroby

Prevzatie článku bez povolenia je hrubé porušenie autorských práv!

Uplynulo vyše pol storočia od prvého odborného popísania infarktu /1872/ kým sa stal známym a zároveň nepochopiteľným. Od druhej polovice 20.storočia sa však stala táto choroba najobávanejšou chorobou západnej civilizácie.

Dnes na srdcovo-cievne choroby zomiera 50% západnej populácie. So súčasnou realitou v silnom kontraste stoja fakty, že medzi prírodnými ľudmi sú srdcovo-cievne choroby neznáme. Uvedený krátky chronologický príbeh podsúva podozrenie, že sa stalo niečo v západnej stravovacej kultúre, ktoré produkuje nesmierny nárast srdcovo-cievnych ochorení .Ak porovnáme stravovanie prírodných ľudí so stravovaním západného človeka, najočividnejší rozdiel vidieť v tom, že prírodní ľudia nekonzumujú rýchlo vstrebávajúce uhľohydráty ( obilniny, ryžu, kukuricu, zemiaky, cukor,…), zatiaľ čo strava západného človeka pozostáva v 60-70%-tách práve z takýchto uhľohydrátov. Za posledných sto rokov, akým častým tempom sa srdcovo-cievne choroby rozšírili , takým istým tempom sa zmenilo zloženie západného spôsobu stravovania z hľadiska narastania konzumácie rýchlo vstrebávajúcich uhľohydrátov.
Častým a jednotvárnym argumentom proti paleolitnému stravovaniu zvykne byť, že prírodný človek žije krátku dobu, preto sa u neho nemôžu vyvinúť civilizačné choroby. Podľa antropologických vyšetrení, tí prírodní ľudia, ktorí sa dožívajú vysokého resp. stredného veku života, obyčajne ich dĺžka je v priemere 72-76 rokov. To zodpovedá zhruba priemerne dožitému veku na Slovensku a v ostaných stredoeurópskych štátoch ( Štatistickú úrad SK., 2011). Rozdiel je len v tom, že prírodný človek tento vek dosiahne fit, v primitívnych podmienkach, bez lekárskeho ošetrenia a dozoru, kým občan vyspelého sveta posledných 20-30 rokov života prežíva väčšinou v chorľavom stave a za pomoci lekárov. Prvé, zákerné príznaky srdcovo-cievnych a civilizačných chorôb u populácií vyspelých krajín badať už v 30-40 rokoch života. Lekári už sto rokov skúmajú zdravotný stav prírodných ľudí, žijúcich v podmienkach kamennej doby, a z týchto vyšetrení vedia, že u prírodných ľudí nie sú ani len náznaky srdcovo-cievnych ochorení. Medzi prvé príznaky srdcovo –cievnej choroby patria, vysoká hladina krvného cukru a inzulínu, inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak, obezita brucha.

Otázka cholesterolu
O cholesterole je dôležité vedieť, že je základným prvkom každej našej bunky, a mozog je neobyčajne citlivý na jeho nedostatok. Optimálna funkcia ľudského organizmu sa vyvinula počas miliónov rokov a v tom zodpovedná -primeraná hladina cholesterolu hrá dôležitú úlohu. Zasahovať do tohto systému, na základe neoverenej teórie, sa skrývajú ťažké zdravotné následky. Cholesterol, že by spôsobil osteoporózu u ľudí ani u iných mäsožravcov či všežravcov, sa nikdy nikomu nepodarilo dokázať.
Keď ľudský genóm , ktorý sa vyvíjal milióny rokov a stal sa všežravým, t.j. konzumoval mäso a tuk, a takto žil do konca 20.-teho storočia-, nie je logické, že čo spôsobilo uňho ochorenie. To zároveň poukazuje na evolučný aspekt, ktorý vedie k dôvodom pochopenia chorôb. Storočné sledovanie prírodných ľudí v podstate poprel cholesterovú teóriu. Sú kmene, ktoré konzumujú len mäsitú stravu, plnotučné mlieko a krv, ale v ich okruhu nevykázali srdcovo-cievne ochorenia. Títo ľudia mali veľmi nízku až nebezpečne nízko považovanú hladinu trygliceridov , cholesterol mali v normále. Tieto výsledky sú v súlade s krvným obrazom ketogénnej diéty, taktiež majú nízku úroveň LDL a HDL majú vysokú. Súčasní kardiológovia takýto krvný obraz považujú za ideálny. To všetko sa dá dosiahnuť konzumáciou mäsa a tuku.

Popieranie cholesterolovej hypotézy
Vysvetľovanie srdcovo-cievnych chorôb odporuje s evolučným vývojom našej rasy a pozorovaním súčasne s nami žijúcimi prírodnými ľuďmi. Cholesterolovú hypotézu dnes udržiavajú pri živote iba z obchodných a politicko-vedeckých dôvodov. To ale znamená, že niekoľko desaťročí, viac ako sto miliónom ľudí zobrali šancu na zdravý život.
Jeden zo základných klamstiev je, že cholesterolový a tukový obsah stravy, ovplyvňuje krvný obraz tuku. Merania dokazujú, že konzumácia cholesterolu a tuku, má veľmi malý účinok na cholesterol organizmu. Totiž organizmus si sám vyrába pre svoju funkciu potrebné množstvo cholesterolu, a keď rastie jeho príjem konzumáciou potravy, organizmus znižuje, a keď prijíma málo, tak zvyšuje vlastnú produkciu cholesterolu. Cieľom organizmu je, aby mala stále k dispozícii potrebné množstvo cholesterolu. Nie je teda čudovať sa nad tým, že v posledných desaťročiach sa nepodarilo dokázať, že množstvo skonzumovaného cholesterolu či tuku, by zvyšoval pomer srdcovo-cievnych ochorení, resp. že cholesterol súvisí so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Len niekoľko príkladov- dôkazov na to, že chloesterínová hypotéza neobstojí.
Je dokázané, že ľudia s vrodenou vlastnosťou vysokej hladiny cholesterolu vôbec nemajú väčšie riziko srdcovo-cievnej choroby. Ďalej, že čím je vyššia hladina cholesterolu, tým sú lepšie výhliadky jedinca na zdravý život. Každé zvýšenie cholesterolu v krvi o 1 mmol/l, znižuje riziko úmrtia o 15%. Je dokázané aj to, že u veľkej väčšiny ľudí s infarktom, je hladina cholesterolu nižšia aj od odporúčanej hladiny, podobne je dokázané aj to, že cholesterol nesúvisí s artériosklerózou. Tieto poznatky sú známe jednak aj z pitiev mŕtvych na infarkt a chirurgických zákrokov ľudí s arteriosklerózou.

Ak cholesterol je nevyhnutný pre funkciu organizmu, potom právom môžeme očakávať, že lieky na zníženie cholesterolu nás neochránia pred chorobami srdca a infarktu. Tento neúspech úplne dokazuje 15 veľkých vyšetrení u liekov na zníženie cholesterolu, za posledných desať rokov. V týchto vyšetreniach, napriek mnoho rokov aplikovaných liekov na zníženie cholesterolu, zomrelo také isté množstvo ľudí, ako v kontrolovanej skupine.
Jediným prínosom liekov na zníženie cholesterolu, je malý účinok na zníženie zápalu v tele, ktoré môžeme považovať za pozitívny prínos. Aplikácia spomínaných liekov, ale predstavuje veľké zdravotné riziko, preto ich používať kvôli nepatrnému zníženie zápalu v tele, je hodné na zamyslenie sa . Na zníženie zápalov v tele je podstatne rozumnejšie používať paleolitné stravovanie, ktoré je bez vedľajších účinkov.

Nebezpečenstvá aplikácie liekov na zníženie cholesterolu
Jeden z dôvodov nebezpečenstva aplikácie týchto liekov je, že so znížením syntézy cholesterolu sa súbežne zníži aj syntéza nepostrádateľného koenzýmu Q10. Je to mimoriadne nebezpečné, pretože ľudia dostávali infarkt obyčajne v staršom veku, a ako vieme, syntéza koenzýmu Q10 organizmom, v pokročilejšom veku klesá. Preto jeho ďalšie umelé znižovanie je životu nebezpečné, lebo zvyšuje riziko porúch srdca, srdcovú arytmiu, a srdcovú mŕtvicu.
Druhým známym faktorom liekov na zníženie cholesterolu je, že spôsobujú bolesti svalov, zápaly svalov a stratu objemu svalovej hmoty. Môže to zapríčiniť smrť, dôsledkom zlyhania obličiek nedostatočnou funkciou -rozpadom svalov.
Životu nebezpečný stav môže nastať aj u chorých na nedostatočnú funkciu srdca, ak dostávajú lieky práve zo spomínaného titulu, lebo ak sa zamyslíte nad tým, že srdce je vlastne jeden veľký sval, tým sa poškodzuje jeho svalová činnosť. Iné vyšetrenia priamo dokazujú, že stavu po infarkte, je priamo osožná vysoká hladina cholesterolu.
Aplikácia na zníženie cholesterolu zvyšuje náklonnosť na infekcie a riziko vzniku rakoviny, lebo nízka hladina cholesterolu, ktorý je prítomný v každej našej bunke, znižuje funkciu imúnneho systému.
Mozog má veľký nárok na cholesterol. Vysoká hladina cholesterolu znižuje vznik Alzheimerovej choroby o 80%, ale lieky na zníženie cholesterolu zhoršujú pamäť schopnosť pamäti obnoviť sa.
Ďalším vedľajším účinkom liekov na zníženie cholesterolu je zvýšené riziko poškodenia pečene a to prispieva k zvýšeniu rizika vzniku cukrovky v priemere o 20%.
Najmarkantnejším vedľajším účinkom v prípade mozgovej príhody je, pri často podávaných liekoch na zníženie cholesterolu, zvyšené riziko stroke-u až o 60-70%.
Pretože lieky na zníženie cholesterolu, považujú za vhodný liek na prevenciu srdcovo cievnych chorôb a na priebeh jej spomalenia, je mimoriadne znepokojujúce, že vedľajšie účinky týchto liekov zhoršujú práve činnosť mozgu a srdca, ktoré môže mať aj tragický koniec v prípade rozvinutej choroby.
Rozhodnúť o tom, či brať alebo nebrať lieky na zníženie cholesterolu, môže uľahčiť pochopenie, že cholesterol NIE je škodlivý pre ľudské telo!

Čo spôsobuje srdcovo cievne ochorenie?
Otázkou je , že ak nie cholesterol a tuk, potom čo vlastne spôsobuje srdcovo cievne ochorenie? Vieme, že obezita je jednou z najväčších rizík vzniku srdcovo cievnych ochorení. Ako som spomínal na začiatku tejto kapitoly, za posledných sto rokov narástla spotreba len rafinovaných uhľohydrátov na úkor zeleniny a ovocia. Ako sa dostala do pohybu teória chloesterínovej mašinérie, rýchlo vstrebávajúce rafinované uhľohydráty ( obilniny, zemiaky, kukurica, ryža, cukor a cukrom sladené osviežujúce nápoje) vytlačili aj živočíšne bielkoviny a tuky. Vidieť, že vinnými môžu byť len rafinované uhľohydráty. Kým populácia západného sveta trpí nadváhou (BMI >25 kg/m2) alebo sú obézni (BMI >30 kg/m2), prírodní ľudia tento telesný stav nepoznajú, ich index telesnej hmoty je medzi 20-22 kg/m2.

Prečo priberáme?
Existujú dva druhy obezity, podkožná a viscelárna. Viscelárnu obezitu nevidíme, tuk sa uskladňuje okolo vnútorných orgánov v brušnej dutine.. Jeho permanentný výskyt viac rokov, predstavuje skryté nebezpečenstvo pre zdravie. Obe typy obezity sú dôsledkom dlhodobej konzumácie rafinovaných uhľohydrátov. Hladina krvného cukru rýchlo narastie dôsledkom ich konzumácie, podžalúdková žľaza na to reaguje vylúčením veľkého množstva inzulínu. Bunky organizmu nie sú schopné prijať také veľké množstvo cukru, preto sa začínajú brániť a stávajú sa čím ďalej, tým viacej rezistentnými -necitlivými na cukor. Tento stav nadmerného množstva cukru v krvi, organizmus vyriešil ich transformáciou na tuk. Z toho dôvodu vedie nadmerná konzumácia rafinovaných uhľohydrátov k obezite. Tento evolučný proces organizmu je vyvinutý milióny rokov, slúži pre prípad obdobia hojnosti, keď organizmus všetok nadbytok potravy uskladňuje. V spoločnostiach , kde ľudia žijú v permanentnej hojnosti tento mechanizmus sa obrátil proti ním.
Vo vzduchu visí otázka, prečo sa západný človek nestravuje striedmo ? V tom prípade by mohol jesť hocičo, nebol by obézny. Aj verejné zdravotníctvo je vo veľkom omyle , keď tento aspekt považuje za dôvod obezity. Ako najlepší dôkaz toho slúžia obézni dietológovia. Bolo by to veľmi silné vyhlásenie, že napr. obyvatelia jedného z najväčších a najvyspelejších štátov sveta, pozostávajú zo 60-70% z ľudí slabej vôle a sú obézni z vlastnej chyby. Prečo by mali mať prírodný ľudia silnejšiu vôľu? Nie povahový rozdiel prírodných ľudí a západnej civilizácie je až tak charakterizujúci, oveľa skôr je problémom západný štýl stravovania a propaganda verejného zdravotníctva a medicíny.
Stravovanie človeka má svoju fyziológiu a filozofiu. Jedlo napĺňa človeka dobrým pocitom, ktorý nemá rád pocit hladu. Z hľadiska konzumácie mäsa, tukov, zelenín, ovocia a rôznych rastlín, sa cítime nasýtení, a pocit hladu sa hlási až po dlhej dobe (má to svoj dôvod), okrem toho sú kaloricky menej sýte. Kto si napcháva svoj žalúdok paleo stravou, darmo sa naje dosýta, nevie skonzumovať nadbytočné množstvo kalórií. Objemové množstvo žalúdka sa vyvíjalo miliónov rokov, prispôsobilo sa k množstvu spotrebovanej stravy. Moderný človek tento istý objem napĺňa vysoko kalorickými rafinovanými uhľohydrátmi. Ak niekto súčasnou stravou pravidelne napcháva svoj žalúdok, garantovane postupne priberie na váhe. Rafinované uhľohydráty majú aj tú nevýhodu, že nie sú dosť výdatné. Ak sa niekto naje, po krátkom čase sa uňho hlási pocit hladu, lebo jednak sú ľahko stráviteľné, po druhé, vyvolávajú veľkú inzulínovú odozvu organizmu, dôsledkom toho rýchlo klesne hladina cukru v krvi, čo vyvoláva zase pocit hladu. Preto moderný človek neustále potrebuje niečo chrumkať a túži po sladkostiach.

Viscelárny tuk: zdroj zápalu
Obezita vyvoláva vážne dôsledky. Viscelárny tuk, je endokrinový orgán, ktorý neustále produkuje látky, vyvolávajúce zápal. Tieto látky v organizme človeka vytvárajú trvalý zápalový stav. Druhým nežiaducim dôsledkom viscelárneho tuku je jeho pričinenie sa k zvyšovaniu stavu inzulínovej rezistencie.
Podstatou metabolického syndrómu je vznik inzulínovej rezistencie a zápalu organizmu, ktoré sú príčinou vzniku artériosklerózy, t.j. kôrnatenie a zúženie ciev. Srdcovo cievne choroby sú zápalového pôvodu. Dôsledkom zápalových faktorov na vnútorných stenách ciev vznikajú sedimentácie, čím sa cievy stanú stuhnutejšími a menej ohybnými. Zvyšuje sa krvný tlak, ktorý vážne poškodzuje obličky a iné dôležité orgány.
Zúžené cievy srdca a mozgu spôsobujú srdcovo cievne a mozgové príhody ( stroke s krvácaním). Upchatie krvných ciev a vlásočníc spôsobujú, že zásobovanie orgánov celého tela krvou je čoraz horší, a funkčnosť orgánov celého organizmu sa stávajú stále menej funkčnými.

Uhľohydráty
Hovorí sa, že čas všetko vyrieši. Aj keď tento výrok nesedí presne na to, že ľudia postupujúci podľa odporúčaní verejného zdravotníctva, nie sú zdravší, ale stále chorľavejší, dobre poukazuje na jeden z najväčších omylov medicíny a verejného zdravotníctva. Je neetické obviňovať ľudí ,keď stravu, ktorú dodnes odporúča príslušný orgán ako zdravú nie je pravdou. Stačí sa pozrieť na dietológov v strednom veku, veľmi veľa z nich má nadváhu. Nech ten rozdáva odporúčania, kto naozaj pozná pravdu. Namiesto obviňovaného mäsa a tukov, ľudia totiž konzumujú rafinované uhľohydráty, rastlinné oleje a margarín. To je príčinou poklesu zdravia civilizácie západného vyspelého sveta.
O uhľohydrátoch je dôležité vedieť, aké sú ich glykemické indexy -GI a GL. Glykemický index GI znamená, že ako rýchlo skonzumovaný uhľohydrát zvýši hladinu krvného cukru, a glykemická nasýtenosť GL, ako dlho trvá zvýšená hladina krvného cukru. Glykemické indexy rafinovaných uhľohydrátov sú vysoké, kým obe indexy zeleniny sú nízke. U ovocí , a hlavne v prípade zrelého ovocia, môže byť GI vysoký, ale nasýtenosť je nízka, tj. táto vysoká hladina nespôsobuje trvale vysokú hladinu krvného cukru. Fóbia z mäsa a živočíšnych tukov desaťročia oddialila výskumy mnohonásobne škodlivejších rafinovaných uhľohydrátov. Dnes vieme, že najväčšie škody na zdravý človeka, robia tzv. komplexné uhľohydráty – výrobky z obilnín, ktorých obe glykemické indexy súperia s podobnými ukazovateľmi cukru.

Uhľohydráty a srdcovo cievna choroba
Dnes je už jednoznačne dokázané, že srdcovo cievne choroby veľmi silno korelujú s konzumáciou uhľohydrátov s vysokým GI a GL.

V jednom z amerických vyšetrení, ktoré trvalo 10 rokov, sledovali 75 000 žien v strednom veku. Tie, ktoré konzumoval stravu s vysokou nasýtenosťou, mali dvojnásobné riziko vzniku srdcovo cievneho ochorenia. V jednom z ďalších amerických vyšetrení 82 000 žien taktiež v strednom veku, sledovali výživu a zdravotný stav. V prípade výživy s najväčším glykemickým indexom, mali ženy dvojnásobné riziko vzniku srdcových chorôb.
V talianskom vyšetrení s názvom EPICOR spracovali údaje vyšetrenia 48 000 osôb počas 8 rokov. Riziko vzniku srdcovo cievneho ochorenia mali tí, ktorý žili na strave s najväčším glykemickým indexom.
Ak sa pozrieme na testy stravovacích odporúčaní verejného zdravotníctva, v jednom z 12 rokov sledovanom vyšetrení, boli zvedaví na vplyv výmeny živočíšnej stravy na stravu s uhľohydrátmi, v súvislosti na zmenu rizika vzniku srdcovo cievnych chorôb. Podľa výsledkov vyšetrenia je potrebné uplatňovať rozdiel medzi stravou s nízkym a vysokým GI a GL a medzi stravou s vysokým GI a GL.. Ak nahradili živočíšnu stravu so stravou s nízkym GI a GL ( napr. zeleninou), riziko choroby sa nezmenilo. Keď živočíšne tuky nahradili stravou s vysokým GI a GL, riziko vzniku srdcovo cievnych ochorení vzrástlo a 50%. Toto vyšetrenie dokazuje aj to, že srdcovo cievne choroby nespôsobujú tuky ale rafinované uhľohydráty.

Tuky, oleje a choroba srdca
Je mimoriadne dôležitá otázka spotreby tukov a olejov. Kým so živočíšnym tukom nemáme nijaké problémy, verejné zdravotníctvo vzhľadom z obáv z tukov, preorientovala širokú západnú verejnosť na konzumáciu rastlinných olejov , pečenie s margarínom, čo ďalej zhoršovalo situáciu zdravotníctva, pretože rastlinné oleje a margaríny pozostávajú zväčša z omegy-6, ktoré sú tuky so silný faktorom pre vznik zápalov organizmu a arytmie srdca, nehovoriac o obsahu transmastných kyselín, ktorými sú umele nasýtené. Transmastné kyseliny predstavujú zvýšené riziko vzniku srdcovo cievnych chorôb.
Paleo stravovanie neodporúča túto stravu, vyhlasovanú ako „priateľ srdca“. Nakoľko orechy a jadierka orieškových druhov obsahujú omegu-6, odporúča sa ich konzumovať mierne, a na pečenie používať múky jadierok bez olejov.

Omega-3 a srdcová choroba
Konzumácia omegy-3 je mimoriadne dôležité.
Každá ľudská bunka obsahuje nemálo omegy-3. Je to esenciálna mastná kyselina, t.z. že telo si to samé nevie vyrobiť, musíme ju dopĺňať z vonka. Najlepšie zdroje omegy-3 sú morské ryby a živočíchy. ( V poslednej dobe ale veľa počuť o kontaminácii morských rýb a živočíchov ťažkými kovmi. Je na uváženie , hľadať domáci, ešte čistý zdroj omegy-3 zdroj, napr. ryba zvaná „ tolstolobik biely „môže znamenať alternatívu na domácom trhu).

Rastlinnú omegu-3 vie ľudské telo len ťažko zúžitkovať, preto ako náhrada nepripadá do úvahy.

Omega-3 mastná kyselina pôsobí silne proti zápalovému procesu organizmu, blokuje vytváranie krvných zrazenín – trombus a stabilizuje srdcový rytmus. Mladí ľudia mnoho krát zomierajú na rýchle zlyhanie srdca, preto je veľmi dôležité stabilizovať funkciu rytmu srdca. Vyšetrenia blahodarných účinkov na prevenciu a stabilizáciu činnosti srdca omegou-3 sú nadmieru presvedčivé a účinné.

Fruktóza a srdcová choroba
V spoločnosti koluje mylný názor, že ak človek denne vypije jeden dva poháre ovocnej šťavy, skonzumuje väčší počet jabĺk či pomarančov, potom budú zdravší. Žiaľ výsledok na zdravie je práve opačný. Posledné roky vyšli na svet vyšetrenia o alarmujúcich výsledkoch fruktózy, ktorá sa nachádza v ovocí. Považujú ju za jednu znajnebezpečnejších uhľohydrátov ako z hľadiska metabolického syndrómu, tak aj z hľadiska vplyvu na vznik srdcovo cievnych ochorení.
O fruktóze vieme, že nezvyšuje hladinu krvného cukru, ale jeho konzumácia zvyšuje inzulínovú rezistenciu a množstvo viscelárneho tuku. Ďalšou nežiadúcou vlastnosťou fruktózy je, že značne zvyšuje hladinu triglicerídu v krvi, ktorá oproti cholesterolu je ozajstným nepriateľom srdcovo cievnych chorôb. Je veľmi znepokojujúce, že potravinársky priemysel používa už skoro do každej potravy fruktózu, vyrobenú z kukurice, čím sa spotreba fruktózy stala nekontrolovateľnou.
Ovocné šťavy sa líšia od ovocia s tým , že z poškodených vláknin sa fruktóza uvoľní, a rýchlo sa vstrebáva. Pitím ovocných štiav by sme ani netušili, koľko skutočného množstva ovocia skonzumujeme, ktoré ináč by sme ani neboli schopný zjesť.
Zabudnime na „100%-né ovocné“ šťavy, nie sú našimi kamarátmi.

Srdcová choroba je zvrátiteľná
Ako v ďalšej kapitole uvediem dôkazy o pozitívnych účinkoch živočíšnej stravy na centrálnu nervovú sústavu, v núka sa nám opätovne otázka, prečo by to nemohlo byť aj v prípade srdca.
Nečudujte sa nad tým, že ste nepočuli o tom, že by niekto ponúkol ako alternatívu zastaviť a zvrátiť srdcovo cieve choroby, pred tým, ako predpísal lieky alebo pristúpil ku chirurgickému zákroku, tak vám touto cestou oznamujem, že je to možné. Možné to je len úplným zanechaním západného spôsobu stravovania.
S prihliadnutím na to, že u prírodných ľudí neexistujú srdcovo cievne choroby napriek tomu, že ich strava pozostáva z 40-50% živočíšnej stravy, netreba dokazovať preventívne a liečebné účinky paleolitného stravovania na srdcovo cievne choroby.

Zdroj: Gábor Szendi a Elmira Mezei
——————————————————————————————————————
  Recept od   Elmiri Mezei

 

„Kolienkový šalát“ a iné dobroty


Táto strava je ešte pozostatkom z mojich narodeninových slávností z tohto roku. Príprava stravy na hornom obrázku sa začína varením údeného kolienka na maslovo mäkú kozistenciu a až potom pridáme ostatné prísady. Každému sa veľmi páčil, príjemne sa zladil hlávkový šalát s ďalším príslušenstvo. Klobásu pripravil už predtým spomenutý sírsky mäsiar, boli bohovské!
Príslušenstvá:
1 údené kolienko
2-3 bôbkové listy
10 korenia
2 vetvičky tymianu
2 strúčiky cesnaku
2 mrkvy
½ zeleru ( môžu sa pridať aj drobné kvety karfiolu)
1 nasekaná petržlenová vňať – väčšia kytica
Dressing:
Paleolej
horčica
jablčný ocot
Kolienko necháme jednu noc vylúhovať vo vode, scedíme a v čerstvej vode ju uvaríme na mäko. ( do vody pridáme 2-3 bôbkového listu, zhruba 10 ks korenia, 2 vetvičky tymiánu a cesnak). Keď je kolienko už úplne skoro mäkké, pridáme aj mrkvu a necháme variť ešte zopár minút. Vykostíme mäso, odstránime kožu, a mäkké mäso roztrháme na drobné kúsky. Pridáme rozkrájenú mrkvu a na veľmi drobno rozkrájaný zeler. Z oleja horčice a octu, pripravíme ľahký dressing a polejem ním mäso. Pomiešame s petržlenom a servírujeme.

2 Pripomienky: Srdcovo-cievne choroby

  1. reinhard píše:

    kde ste nabrali informaciu ze rastlinne omega 3 kyseliny telo nedokaze plnohodnotne vyuzit? toto prvy krat pocujem, mohli by ste to vysvetlit?

    • imro píše:

      Zdravím!
      Omega-3 existuje vo viacerých formách. To, čo ľudské telo nepostrádateľne potrebuje, je nasýtená mastná kyselina živočíšneho pôvodu, s názvom- dokozahexaénová kyselina (DHA). Rastlinnú omegu-3, t.j. alfa-linolénovú kyselinu, ľudské telo vie premeniť na živočíšnu omegu-3 (DHA)len v malom percentuálnom množstve.
      Nenechajte sa pomýliť, keď rastlinnú alfa-linolénovú kyselinu predávajú ako omegu-3 ( napr. ľanový olej).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


dve × = 4

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť