Separácia glykemickej a inzulínovej odozvy plnotučného a nízkotučného mlieka

 

         Prevzatie článku bez povolenia je protizákonné, hrubé porušenie autorských práv !

Zdroj: article – Gábor Szendi
Preklad, výber: Mezei Elmira
Originál: Hoyt G, Hickey MS, Cordain L.Dissociation of the glycaemic and insulinaemic responses to whole and skimmed milk. Br J Nutr. 2005 Feb;93(2):175-7.

Ako aj predošlé štúdiá ukázali, obavy z mlieka a mliečnych výrobkov nie sú vôbec nepodstatné. Je dôležité vedieť aj to, že popri glykemickom indexe (GI) a glykemickej nasýtenosti(GL) potravín je rovnako dôležité si zvážiť aj ich index inzulínu (účinok vyvolať inzulínovú odozvu), pretože aj táto hodnota má tak isto vplyv na metabolickú rovnováhu organizmu. Spolu tieto tri hodnoty určujú vplyv danej potraviny na glukózovú a inzulínovú dispozičnú úroveň organizmu.

Úvod
U väčšiny potravín sa dá vypočítať inzulínová odozva organizmu (inzulínový index), a je v úzkej spojitosti s glykemickým indexom danej stravy (GI). V jednom nedávno zverejnenom štúdiu odhalili vážny rozdiel medzi GI a inzulínovým indexom (II) v prípade konzumácie mlieka a mliečnych fermentovaných výrobkov, to znamená , že mlieko a mliečne výrobky nevyvolali inzulínovú odozvu príslušnú ich glykemickým indexom. Pretože obsah tuku danej potraviny môže ovplyvniť jeho GI a II, je na zamyslenie preskúmať danú situáciu aj u nízkotučných mliečnych výrobkoch. U deviatich zdravých ľuďoch (6 mužov 3 ženy) sme zistili GI a II ako u plnotučných, tak aj u nízkotučných mliečnych výrobkoch. U týchto dvoch typoch mliečnych výrobkov sme zistili signifikantný rozdiel medzi predvídanými a skutočnými (skoro päťnásobný) GI a II. U nízkotučného mlieka tento rozdiel bol ešte vyšší oproti plnotučnému mlieku. K záveru sme konštatovali, že nečakane veľký rozdiel medzi GI a II nesúvisí s obsahom tuku.

Tabuľky hodnôt GI vypracoval Jenkns a spol. v. r. 1981, aby pomohli cukrovkárom pri výbere vhodnej stravy. Vhodná hodnota GI, je dôležitá ako pre cukrovkárov, tak aj pre zdravých ľudí, pri stanovení hladiny glukózy v krvi, ale samo sebe nie je postačujúcou informáciou, lebo ignoruje úlohu inzulínu pri metabolickej poruche organizmu. Vyšetrenia z blízkej minulosti ukázali, že zvýšenie hladiny krvného cukru nie vždy umožňuje predpovedať inzulínovú odozvu. U veľkej väčšiny potravín sa dá vypočítať inzulínová odozva organizmu, čo ukazuje úzke spojenie s glukózovou odpoveďou danej potravy.

Metódy
Vyšetrované osoby: deväť zdravých jedincov ( 6 mužov, priemerný vek 23,3 rokov, priemerná telesná hmotnosť (BMI) 23,5; a 3 ženy, priemerný vek 24,3 rokov, BMI 24,3. Zúčastnené osoby sme testovali v troch rôznych prípadoch, s dvojdňovými minimálnymi odstupmi. Pred laboratórnymi vyšetreniami vždy popísali predošlé dvojdňové stravovanie a tréningové zvyklosti, a pred testami vždy držali 8-10 hodinový pôst. Takto robili vždy pred každým laboratórnym meraním. Po príchode sme umiestnili katéter do žily na predlaktí, a potom v ľubovoľnom poradí museli konzumovať randomizované dávky z troch vybraných potravín (glukózu, plnotučné mlieko a nízkotučné mlieko). Každá obsahovala 25 mg uhľohydrátu, ktoré je organizmus schopné absorbovať. Po strave nasledoval krvný odber po 15, 30, 45, 60 a 120 minútach, a analýza koncentrácie inzulínu a plazmovej glukózy.

Výsledky
Rozdiel medzi GI a II plnotučného a nízkotučného mlieka nebol podstatný , ale v prípade inzulínovej odozvy bol veľký rozdiel medzi predpokladanou a skutočnou odozvou. V dôsledku toho, u obidvoch typoch mlieka, bol podobne vysoký rozdiel medzi GI a II.

Diskusia
Výsledkom tohto štúdia bola nová informácia : u zdravých jedincov, oproti nízkemu GI nízkotučného mlieka, bola inzulínová odozva neprimerane vysoká. Tieto výsledky dopĺňajú vedomosti z prác Gannona a spol. z r. 1986, ktoré vykazujú, že nízkotučné mlieko u chorých na cukrovku II.-ho typu, sa ukazuje ako silne provokujúci faktor produkcie inzulínu, a taktiež potvrdzujú výsledky jedného predošlého štúdia, ktorého predmetom bolo zistenie vplyvu plnotučného mlieka a fermentovaných mliečnych výrobkov ( Östman a spol., 2001). Östman preukázal, že po konzumácii mliečnych výrobkov je v krvi viac inzulínu, ako by si to žiadalo skonzumované množstvo laktózy. To znamená, že okrem laktózy, mlieko obsahuje aj inú látku, ktorá generuje vylučovanie inzulínu. Hoci títo autori navrhovali, že zodpovedným môže byť jeden z tukových komponentov, terajšie výsledky vylúčili túto možnosť a skôr ukazujú , že za podporujúci účinok sekrécie inzulínu je zodpovedná niektorá z bielkovín mlieka. Určité aminokyseliny ( triptofán, leucín, izoleucín a glutamín) zvyšujú sekréciu inzulínu, preto Östmanovci predpokladali, že sekréciu inzulínu môže vyvolať zvýšená hladina uvedených aminokyselín. Ale inzulinogénová aminokyselina mlieka a hovädzieho mäsa sú dosť podobné, napriek tomu inzulínový index hovädzieho mäsa je 51, mliečnych výrobkov 89-115. Laktóza sama o sebe má inzulínový index 50. Zhrnutie údajov naznačuje, že vzájomná interakcia laktózy súčasne v prítomnosti aminokyselín, generuje u mlieka zvýšenú inzulínovú odozvu. Toto potvrdzuje aj vyšetrenie, v ktorom zdraví jedinci konzumovali 50 gr proteínu s 50 gr glukózy, vo forme hovädzieho mäsa. Nemôžeme však vylúčiť ani ďalšie možné potenciálne stimulačné faktory sekrécie inzulínu v komponente mliečnych bielkovín (napr. peptídy alebo aj špecifické endogénne hovädzie hormóny).

**Okrem syra, ktorého II je 45, všetky iné mliečne výrobky (plno aj nízkotučné mlieko, jogurty, kefír, zmrzlina, tvaroh) majú silný stimulačný faktor sekrécie inzulínu, ktoré môžu mať ďalekosiahle účinky na naše zdravie. Výsledky Ludwiga z r. 2002 preukázali, že pretrvávajúca vysoká hladina inzulínu, môže byť predzvesťou inzulínovej rezistencie, čo zase potvrdzuje Östmanove pozorovania(z r.2001), podľa ktorého konzumácia mlieka spôsobuje reaktívnu hypoglykémiu ( t.j. po konzumácii mlieka náhly nárast hladiny inzulínu spôsobuje rýchly pokles krvného cukru). U štyroch našich pacientov sme zistili, že ich krvná koncentrácia glukózy, po vypití mlieka, po 60-tich minútach, bola nižšia ako na začiatku. Táto reakcia je podobná reakcii, ktorá je typická pre konzumáciu uhľohydrátov s vysokou glykemickou nasýtenosťou, a ktoré sú spojené s niektorými chorobami, ktorých základnou príčinou je inzulínová rezistencia. Mlieko indukuje zvýšenú sekréciu inzulínu aj v kombinácii so stravou s nízkym GI.

Napriek týmto negatívnym akútnym vplyvom, podľa jednej epidemiologickej správy, konzumácia mlieka ukázala spojenie s nižším rizikom vzniku cukrovky II.-ho typu (Pereira a spol. 2002)*.

*Pozn.: Odvtedy vyšli vo svete nové štúdia, ktoré vyvracajú výsledky Pereiru a spol, z r.2002. Z analýzy zvykov konzumácie mlieka a inzulínovej rezistencie, resp. ich metabolického syndrómu 4000 starších anglických žien vysvitlo, že tie, ktoré nepili mlieko, mali o 50% menšie riziko vzniku metabolického syndrómu. Medzi tými, ktoré nepili mlieko, bolo menej cukrovkárov.

Zdroj: Lawlor DA, Ebrahim S, Timpson N, Davey Smith G.Avoiding milk is associated with a reduced risk of insulin resistance and the metabolic syndrome: findings from the British Women’s Heart and Health Study. Diabet Med. 2005 Jun;22(6):808-11.

**Vlastná poznámka: Pri zostavovaní tohto článku ma napadli myšlienky, na ktoré fanúšikovia mlieka vždy zabúdajú. Fakty sú veci, s ktorými sa háda len nerozvážny človek. Zatiaľ nikomu sa nepodarilo seriózne dokázať neškodnosť mlieka. Dôkazy o nevhodnosti mlieka a mliečnych výrobkoch pre človeka, je presvedčivo veľa. Ale dovtedy, kým dobre kontrolované interventné vyšetrenia nevyvrátia tento fakt, v každom prípade dávajú dôvod na ostražitosť v súvislosti s odporúčaniami na zvýšený konzum mlieka, predovšetkým pre tých, ktorí sú v stave ohrozenia na inzulínovú rezistenciu. Viac o mlieku sa môžete dočítať v mojom článku: Mlieko: život, sila, zdravie? Alebo predsa nie? http://www.paleolit.sk/mlieko-zivot-sila-zdravie-alebo-predsa-nie/

Neraz som za kritiku mlieka a mliečnych výrobkov dostal prezývku „idiota.“ Sú aj také hlasy v zobúdzajúcom sa slovenskom „paleo-živote“, že evolučne sme sa už adoptovali na niektoré druhy potravín, ktoré niekoľko desaťročné vo svete fungujúce paleo- hnutie odmieta. Základom odmietania obilnín alebo mlieka, sa opierajú na pragmatizmus interdisciplinárnych vied, lekársko-vedeckých výskumov serióznych vedeckých prác, na ktoré v žiadnom prípade nemôžeme navešať, že sa zrodili na základe emocionálnych domnienok alebo predsudkov.
Z evolučného hľadiska vieme, že ťažkosti života s najväčšou pravdepodobnosťou prežijú zdraví ľudia a zvieratá, z toho dôvodu oni majú šancu mať aj potomkov, čiže vnúčence aj vnúčatá. To znamená, že evolúcia uprednostňuje zdravé správanie – nevynímajúc z toho stravovanie. Paleolitikum datujeme od použitia prvých kamenných nástrojov pred 2,6 miliónmi rokov, a skončila sa pred 10 000 rokmi, zavedením pôdohospodárstva.
Na základe toho sa dá vypočítať, že ako dlho trvá, kým sa všetky možné mutácie objavia niekde, v niekom. V každom dieťati je rovnaký počet mutácií: v ľudskom genóme sa nachádza 175 génových(bodových) mutácií z pomedzi troch miliárd bázických spojení1.
Môžeme vypočítať aj to, že koľko času potrebuje jeden výhodný gén k tomu, aby sa „zafixovala“, t.j., aby bola prítomná v každom človeku2.
• V paleolitickom období, pri narodení plus jedného dieťaťa, t.j. pri zvýšení mutácie o 0,1%, by sa zmena zafixovala za 460-tisíc rokov.
• V modernej dobe, takáto podobná mutácia by sa mohla vyskytnúť každým rokom, ale jej fixácia by trvala 200-tisíc rokov. Moderná doba, je ale stará ledva desaťtisíc rokov, preto len veľmi malé množstvo génových mutácií by malo čas sa stať univerzálnym. Dôsledkom tohto môžeme vyhlásiť, že k prostrediu modernej doby – k poľnohospodárskym plodinám, k mestskému životu, a k prítomnosti komplexných inštitúcií – je naša genetická adaptácia neúplná, a genetická diverzita človeka je väčšia, ako bola kedykoľvek doteraz.
Pretože k zmene mutácií, k prispôsobeným paleolitickým stravovacím podmienkam, bolo málo času k tomu, aby sa rozšírili v ľudskej populácii, je veľmi pravdepodobné, že takmer každý sa vynikajúco adaptoval na paleolitné stravovanie – ale to isté už nemôžeme vyhlásiť o moderných stravovacích metódach. Nie je ľahké sa orientovať v hromade informácií, ktoré mnohokrát totálne navzájom si protirečia, a hlavne vtedy, keď aj oficiálne- verejné zdravotnícke inštitúcie stoja na strane fanúšikov konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Rozhodovanie v tejto téme veľmi sťažuje aj fakt, že dôsledky správnosti nášho rozhodnutia- konzumovať alebo nekonzumovať- sa prejavujú po desiatich, pätnástich alebo dvadsiatich rokoch, kedy je už obyčajne neskoro.
Desiatky rokov trvajúce oficiálne stravovacie odporúčania (ktorých základ tvoria rafinované uhľohydráty vo forme obilnín, kukurice, zemiakov, ryže, cukru, ďalej strukoviny mlieko a mliečne výrobky), spôsobujú ochorenia človeka. Rozšírením uhľohydrátov priamo úmerne rástol výskyt nárastu telesnej váhy, vo všetkých možných prejavoch. Za súčasné zdravotné problémy ľudstva je nerozvážne obviňovať žiarenie, genetickú mutáciu alebo znečistenie prostredia. Áno, do určitej miery sú za ne zodpovedné aj tieto faktory, ale nie tieto spôsobujú zdanlivo nevyriešiteľný zdravotný problém ľudstva. Dlhodobá aplikácia (počas života) západného spôsobu stravovania a životného štýlu dozrela. Dejiny ľudstva prežívajú éru, ktorú pravdepodobne ešte nikdy nezažila. Rovnica je nasledovná , ak ľudia budú sledovať oficiálne odporúčania, s veľkou pravdepodobnosťou ochorejú. Každý druhý človek zomiera na srdcovo cievne choroby, 25% na rakovinu, 60% trpí na metabolický syndróm, 15-20% ľudskej populácie tvoria diagnostikovaný a ešte nediagnostikovaní cukrovkári – predpoklady medzinárodných /napr.WHO, ale aj Slovenských) orgánov v tejto téme bijú na poplach, 30% ľudí v pokročilom veku má cukrovku. Myslím, že toľko by aj stačilo. Mechanizmus tohoto nežiaduceho procesu je veľmi jednoduchý: nadmerná konzumácia vedie k nadváhe, nadváha spôsobuje metabolický syndróm, na pôde metabolického syndrómu sa vytvoria choroby ako , cukrovka, srdcové choroby a rakovina. Rakovinová bunka sa živí cukrom, a najväčším rizikovým faktorom pre vznik rakoviny je nadváha.
Je právo každého človeka sám sa rozhodnúť, či chce predčasne zomrieť na nejakú chronickú chorobu, alebo chce žiť zdravý a trošku dlhší život.
Ani benzínové auto nefunguje na naftu. Funguje len na taký pohon, na ktorý bol konštruovaný.
Príroda stvorila organizmus človeka na stravu s nízkou kalorickou hustotou. Od veľkého množstva rafinovaných uhľohydrátov sa pokazí. Svoj organizmus pračlovek dopĺňal palivom, zhruba účelovým, a dnes do neho neustále napĺňajú niečo iné, než na čo bol evolúciou vytvorený.

Použitá literatúra k vlastnej poznámke: http://perfecthealthdiet.com/notes/#Ch1
[1] Nachman MW, Crowell SL. Estimate of the mutation rate per nucleotide in humans. Genetics 2000 Sep;156(1):297–304, http://pmid.us/10978293.
[2] Kimura M, Ohta T. The average number of generations until fixation of a mutant gene in a finite population. Genetics 1969 Mar;61(3):763–71, http://pmid.us/17248440.

—————-

ISLER

Autorka: Dr. Orsolya Tolnai
http://keto.hu/isler

Príprava: 30 min, Pečenie/varenie: 12 min.   Celkom: 42 min.

Ingrediencie
Cestovina
• 150 g mletých mandlí
• 70 g kokosová múka
• 30 g mletého kokosu
• veľká štipka soli
• 100 g kokosového oleja
• 2 vajcia
• 1 polievková lyžica eritritu (sladidlo)
• 1 vanilkový struk – vyškrabeme semená / vanilková aróma/ extrakt
• (kôra z 1 pomaranča) – alebo citrónu (ľahšie sa dá zabezpečiť s jedlou šupkou)

Náplň
• ovocie (podľa možnosti s nízkym CH)
• želatína
• rum
Čokoládová poleva
• kokosový olej
• kakaový prášok
• (eritrit)

Príprava
Cestovina
1. Zmiešajte všetky ingrediencie dohromady, a potom ju dajte do chladničky na pár minút, aby boli ľahko tvarovateľné.
2. Natiahnite cesto na papier na pečenie, na hr. Asi 3-4mm, vystrihnite tvary, ktoré pečieme pri 170 ° C po dobu 10-12 minút.
3. Potom ich dajte schladnúť! (podľa mňa sa môžu aj trošku zmraziť, aby poleva rýchlejšie stvrdla, ktorú budeme robiť na konci- viď ďalej.)

Lekvár
1. Pripravené surové ovocie paličkovým mixerom rozdrvíme, scedíme, a šťavu zohrievame dovtedy, kým sa 1-2 lyžice želatínu úplne roztopí. Túto želatínovú masu pomiešame s ostatným zbytkom, a potom schladíme
2. Pridáme rumovú arómu

Čokoládová poleva
1. Toto je najjednoduchšie. Troška kokosového oleja pomiešajte s troškou kakaového prášku

Zostava
1. Z chladničky vyberte linzerové cestá, dajte medzi ne lekvár, a potom ju polejme čokoládovou polevou. Ak je cesto dostatočne chladné, poleva stvrdne rýchlo.

Nutričné hodnoty platia iba pre cestovinu!
Nutričné hodnoty
Tuk: 193.6, Omega-3: 0.1 Omega-6: 21.7, Čistý uhľohydrát: 22.7 ,Vlákniny: 43.8 Bielkoviny: 52.8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


štyri × 5 =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť