Sami Timimi: Smú sa dávať mladým ľuďom antidepresíva? Nie.

 

 

Zdroj: Brit. Med. Journal 2007;335;751. http://www.bmj.com/content/335/7623/751.full
Preklad: Judit Váradi

O neúčinnosti antidepresívnych látok sa môžeme dočítať v prestížnych časopisoch od špecialistov v danom odbore, len u nás je psychiatria zahalená do hlbokého ticha. Sami Timimi, primár – psychológ (!) zaoberajúci sa liečením mladých ľudí , zverejnil článok v British Medical Journal, prečo je proti aplikácii antidepresív u mladých ľudí.

Lekárska obec už značne predtým začala aplikovať prostriedky (SSRI- Selective Serotonin Reuptake Inhibitors) , ktoré selektívne zabraňujú opakovaný príjem serotonínu do mozgových nervov, skôr ako publikovali výsledky rozsiahlych detských vyšetrení. Po ukončené vyšetrení dospeli k záveru že: lieky nie sú u mladých ľudí účinné,ba vyvolávajú u niektorých nežiadúce účinky , ako napr. sklony k samovražde a iné . Ďalšie použitie SSRI u mladých ľudí sa nevyplatí a jeho použitie je nebezpečné a eticky nesprávne. Potvrdilo sa, že tricyklické antidepresíva sú neúčinné v liečení detskej depresie. Je zrejmé, že ani SSRI nie sú lepšie . Jureidini a jeho spolupracovníci podali správy z vyšetrení o tom, že výskumy smerujúce na aplikáciu SSRI u detí, nepreukázali signifikančný rozdiel oproti placebo, následne po tom, ako chorí , respektíve rodičia hlásili výsledky o vyšetreniach. Podľa nich, ani v jednom z vyhodnotených vyšetrení nehlásili údaje o výskyte sebapoškodzovania, o nutnosti poskytnutia prvej pomoci ,o využití starostlivosti duševného zdravia, alebo o školskej absencii, podľa ktorého sa dá usúdiť, že vyšetrovatelia zveličili prednosti a zbagatelizovali riziká nových antidepresív u detí. Týždeň na to, podľa novovydanej obsiahlej správy, nepublikované vyšetrenia podali dôkaz o tom, že nové antidepresíva sú ešte viac neúčinné a pre deti sú viac škodlivé, ako to demonštrovali pôvodné publikácie . Napriek tomu, antidepresívum – Prozac, podržali. Podľa medzinárodnej užívateľskej príručky, je to jediné antidepresívum, ktorého výhodné a nevýhodné vlastnosti sú v rovnováhe . Neexistuje však žiadne teoretické vysvetlenie, o tejto rovnováhe.. Farmaceologické vlastnosti Prozac-u,sú podstatne iné oproti ostatným SSRI prostriedkom; Vyšetrenie s názvom“Liečenia depresie v pubertálnom veku”(TADS), majú najväčší vplyv na aplikáciu Prozac-u, ktorá dobre stelesňuje to, že zverejnenie vyšetrenia, vo veľkej miere nezodpovedá publikovaným výsledkom. Hoci tieto vyšetrenia finančne podporovala jedna americká vládna inštitúcia a vedci dostali nemalé peniaze aj od priemyslu.

 

Mylné vysvetlenie
Vedci chceli ukázať prednosti Prozac-u, predovšetkým v kombinácií s terapiou kognitívneho správania. Mylný bol však prístup, ako predkladali údaje vyšetrenia. Vo vyšetrení predviedli dvojitú slepú placebo skúšku Prozac-u oproti placebo, a jedno porovnanie s čistým kognitívnym správaním oproti kognitívnemu správaniu v kombinácii s Prozac-om. Z dôvodu neuskutočnenia slepej skúšky a placebo skúšky u posledných dvoch skupín, pravdepodobne viedlo k prílišnému prehodnoteniu tých predností, ktoré môžeme vidieť u chorých, ktorí dostali Prozac s terapiu kognitívného správania, pretože oni mali možnosť priameho osobného kontaktu ( ako aj ich lekári), a boli si vedomí toho, že nedostali placebo. ( Čiže jedna skupina mala byť tá ,u ktorých popri kognitívnej terapii mali dostať dospievajúci aj placebo, a ich lekári nemali vedieť , že z pomedzi nich, kto dostal a kto nedostal placebo – pzn. prekladajúcej). Ďalej, mierne zlepšenie skupiny iba s kognitívnou terapiou správania, protirečí s ostatnými publikovanými vyšetreniami ,ktoré skúmajú terapie aplikované pri detskej depresii a táto skutočnosť vyvoláva otázku kvality psychoterapeutických intervencií počas vyšetrenia. Preto vzájomné porovnanie všetkých štyroch skupín je zavádzajúce . Prozac pri liečení detskej depresie, nemá štatisticky preukázateľnú prevahu oproti placebo. Napriek vylúčeniu známych samovražedných ukazovateľov, počas vyšetrenia bola spozorovaná zvýšená tendencia samovražedného správania ( v skupine s Prozac-om bolo šesť pokusov), oproti jednému, pokusu ,kde nedostali Prozac . Tento výsledok sa zhoduje s výsledkami skúmajúcich . Porovnanie tohto výsledku s tým, že Prozac nie je účinnejší ako placebo, pridajúc k tomu ostatné doposiaľ zistené skúsenosti z výskumov, profil Prozac-u je podobný ako všetky ostatné SSRI prostriedky a je potenciálne nebezpečný. Venujme však jednu myšlienku prepracovaným lekárom. Všeobecní lekári majú zvyčajne zriedka čas, alebo kvalifikáciu na to, aby ponúkali terapiu bez liekov, respektíve, aby analyzovali klinické metódy. Znajúc, silný placebo efekt, veľa lekárov bude vidieť zlepšenie potom, keď svojmu chorému predpíše antidepresívny liek, a výsledok pripíše na konto „liečivým vlastnostiam“ lieku. Silná placebo reakcia, takto môže zosilniť zvyk, predpisovať liek. Preto lekári pri kontakte s úzkostlivými mladými ľuďmi ťažko prijímajú to , že SSRI prostriedky môžu byť neúčinné.

 

Úloha novín
Skreslené spravodajstvá nepomáhajú v tejto situácii. Dôležitejšie lekárske časopisy zlyhali v procese vzájomného preverovania, lebo o predpísaných antidepresívach pre deti, publikovali také práce, v ktorých je odkaz ( posilnenie účinnosti a bezpečnosti ) v rozpore s výsledkami ( pochybný klinický význam, zvýšený pomer podnietenosti samovražedných myšlienok ). Následkom toho väčšina anotácií sa ani nezmieňuje o tom, že publikované výsledky sú štatisticky nepodstatné, bezvýznamné. Napr. obsahový výpis vyšetrenia TADS sa nezmieňuje o tom, že pri znížení depresie, Prozac štatisticky nie je účinnejší ako placebo. Iné vyšetrenia, ako napr. nedávno vykonané „antidepresívne a psychoterapeutické vyšetrenie dospievajúcej mládeže“ (ADAPT) ani neobsahovali placebo vyšetrenia, aby pôsobili (mylným dojmom, že SSRI prostriedky už sú dokázateľne účinnejšie ako placebo. Takýmto spôsobom, marketingový prieskum predbieha vedeckú presnosť. Jedným z dôvodov, pre vykonanie tohoto vyšetrenia bolo, aby odôvodnili už zaužívané vzory pri predpisovaní liekov v atmosfére ako „lebo každý to robí „ je ťažké zmeniť zaužívané zvyky.
Ale musíme to zmeniť, pretože ani finančne sa neoplatí, ani klinicky nie je osožné antidepresívne liečenie, ktoré v malej miere, ale vedie tragickým počtom samovrážd, ktorým sa mohlo predísť, a prispela k tomu trendu, v ktorom každodenné emocionálne stavy a zážitky medializujú.
Väčšina detských úzkostlivých stavov sa vyrieši bez liečby, ktorá nevyžaduje rozsiahle zásahy, a keď predsa len je potrebný zásah, psychoterapeuta dosiahne dobrý výsledok aj bez antidepresív.
Zdroj: Gábor Szendi
Ďalej: Môj príspevok k tejto téme
Strattera: zopakuje sa história Prozac-u? Tento liek pre deti dostať v Nemecku. Jej účinná látka – podobne ako u Prozac-u, je schopná selektívne zabrániť opakovaný príjem serotonínu pre mozgové nervy.
Veľa počuť o tej hlúposti, že je spojitosť medzi úrovňou serotonínu a depresiou. V mozgu totiž nie je abnormálna – nenormálna úroveň serotonínu. Také komplexné javy, ako sú depresia alebo hyperaktivita detí, u ktorých je reč, nemôže sa obmedziť na jediný objem-množstvo mozgovej hmoty.[1] Aj tento SSRI -prostriedok, ktorému nadávame že je liek, je neúčinný- nepoužiteľný, ale zato zvyšuje samovražedné riziko. To nie sú bludy, ale rýdzi fakt! Janne Larson, švédsky novinár, píše, že agentúra pre reguláciu liekov a zdravotníckych výrobkov, v nezverejnenom diskusnom príspevku o uvedenom lieku, sa zmieňuje o 130 samovražedných pokusoch, ktoré spáchali za jeden mesiac ( September 2005 – október 2005). Ďalej v tom istom článku sa píše aj o 766 -tich prípadoch spontánnej arytmii srdca, o 172 prípadoch poškodenia pečene a o 20-tich samovraždách.[2]
Podľa inej zverejnenej štatistiky, v januári v roku 2007 bolo spáchaných 600 pokusov o samovráždu, ktoré sa po mesiacoch zdvojnásobili.
Iné vyšetrenia ukazujú, že tieto lieky ako u mužov, tak aj u žien, spôsobujú poškodenie pohlavných funkcií. U detí, počas 9 týždňov sledovania (!), nastal pokles telesnej váhy tých, ktorí dostávali uvedený liek. V prípadoch , kde vyšetrenie trvali dlhší čas, deti, ktoré dostávali Stratteru, zaostali v telesnej váhe ako aj vo výške, oproti tým, ktorí nedostávali uvedený liek. Nikto nevie, či tento liek má v dospelosti vplyv na telesnú výšku a váhu, na funkciu mozgu, na gastrointestinálnu funkciu, na pohlavné orgány, alebo na iné orgány.[3] Viac sa môžete dočítať v knihe Johna Virapena – Diagnóza: Smrť, ktorú na Slovenskom trhu dostať od roku 2011.
References – k prvému článku
Koplewicz H. It’s nobody’s fault: new hope and help for difficult children and their parents. New York: Three Rivers Press, 1997.
Birmaher B, Ryan N, Williamson D, Brent D, Kaufman J. Childhood and adolescent depression: a review of the past 10 years. Part II. J Am Acad Child Psychiat 1996;35:1575-88.
Jureidini J, Doecke C, Mansfield P, Haby M, Menkes D, Tonkin A. Efficacy and safety of antidepressants for children and adolescents. BMJ 2004;328:879-83.
Craig J, Whittington CJ, Kendall T, Fonagy P, Cottrell D, Cotgrove A, et al. Selective serotonin reuptake inhibitors in childhood depression: systematic review of published versus unpublished data. Lancet 2004;363:1341-5.
National Collaborating Centre for Mental Health. Clinical guideline 28. Depression in children and young people. London: NICE, 2005.
March J, Silva S, Petrycki S, Curry J, Wells K, Fairbank J, et al. Fluoxetine, cognitive-behavioural therapy, and their combination for adolescents with depression. Treatment for adolescents with depression study (TADS) randomized controlled trial. JAMA 2004;292:807-20.
Jureidini J, Tonkin A, Mansfield P. TADS study raises concerns. BMJ 2004;329:1343-4.
Duncan B, Miller S, Sparks J, Jackson G, Greenberg R, Kinchin K. The myth of the magic pill. In: Duncan B, Miller S, Sparks J. The heroic client. San Francisco: Jossey-Bass, 2004.
Goodyer I, Dubicka B, Wilkinson P, Kelvin R, Roberts C, Byford S, et al. Selective serotonin reuptake inhibitors and routine specialist care with and without cognitive behaviour therapy in adolescents with major depression: randomised controlled trial. BMJ 2007;335:142.
Timimi S. Rethinking childhood depression. BMJ 2004;329:1394-6.
Michael KD, Crowley SL. How effective are treatments for child and adolescent depression? A meta-analytic review. Clin Psychol Rev 2002;22:247-69
Použitý materiál – k príspevku: John Virapen, Diagnóza: Smrť 2011 [1] J.R.Lacasse, J.Leo: Serotonin and depression – a disconnect between the advertisements and the scientific literature. November 8,2005, PLoS Medicine, Vol.2,No.12, Internet: www.plosmedicine.org [2] www.24-7pressrelease.com/view_press_release.php?rID=11216 a www.24- 7pressrelease.com/vieww_press_release.php?rID=21052&tf7sid=af63601bf350e2d39c51e62a23c63087 [3] www.atomexetine.info

 

Ak sa vám milí čitatelia, páčia na tejto domovskej stránke zverejnené publikácie, a súhlasíte s mojimi názormi, pošlite ich ďalej svojim známym. Je možnosť sa zaregistrovať aj na pravidelne zverejnené informačné správy tejto stránky.
S pozdravom: Imrich Galgóczi
Kura s kokosovým mliekom


Ide jeseň,… azda preto, telo mi nešepkával túto chutnú minutovku (eintopf)
Cesnak, zázvor a čili, je vynikajúci antibakteriálny, antiseptický a imúnny systém podporujúca zmes . Nehovoriac o tom, že aké je to chutné! Prehreje, obveselí a lieči.
K dvom veľkým porciám:
3 pl. lyž. Olejessimo ( alternatíva: panenský olivový olej, lisovaný za studena, bez omega 6! ) 1 veľká cibula, nakrájaná na tenko,. 1 pl. lyž. – nasekané listy koriaderu,. 1 pl.lyž. – nasekaná bazalka,. 3 strúčiky cestnaku,. 3cm rozkrájaného čerstvého zázvoru,. 1 malé čili, vykôstkované, jemne posekané,. 2 polovičky – kuracie prsia,. 2 ks – rozkrájaná cuketa,. ½ na kúsky rozkrájaná paprika ( výber podľa chuti ),. 1,5 dcl kokosového mlieka,. 1 čaj.lyž. strúhanej zelenej citrónovej kôry a zopár kvapiek citrónu
Na oleji jemne opražíme cibuľu, listy korianderu, bazalku, cesnak, zázvor a čili. Pridáme pozdľž nakrájané kuracie prsia, cuketu, papriku a spolu pražíme zopár minút. Prilejeme kokosové mlieko, vložíme nastrúhanú zelenú citrónovú kôru a niekoľko kvapiek citrónu. Pod pokrývkou varíme cca desať minút, následne ďalej, bez prikrývky, varíme ešte zopár minút. Dostaneme ozajstnú, jesennú, jemne štipľavú, imúnny systém podporujúce jedlo.

Zdroj: Elmira Mezei

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× dve = 8

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť