Retrospektíva a súčasnosť, časť 1.

 

Prevzatie článku, alebo jej časti, v akejkoľvek forme, za cieľom rozširovania, je bez súhlasu majiteľa tohoto webu, je protizákonné hrubé porušenie autorských práv!

Zdroj: PALEO magazín; I/2014.
Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi

V mojich doposiaľ zverejnených témach -, knihách som 20.-te storočie nazval storočím zápalu, pretože v evolučnom vývoji ľudstva sa zápalové procesy celého organizmu objavili v tomto období – píše Gábor Szendi. Vo všetkých veľkých chorobných skupinách, týkajúcich sa ľudského zdravia, ako sú srdcové a cievne, nádorové , autoimúnne, alergické a neurodegeneratívne, resp. mentálne poruchy, vo všetkých uvedených chorobách hrá ústrednú rolu zápal organizmu. Je dôležité pochopiť, že hlavným problémom je zápal, ktorý spôsobuje obezita organizmu. Pre laika nepochopiteľná bezmocnosť súčasnej lekárskej vedy voči civilizačným chorobám, pramení zo straty jej závislosti a odbornej sleposti. Tento fakt väčšina z nás vidí a cíti na vlastnej koži, lebo keď o odporúčanom verejnom stravovaní sa rozhoduje na základe ekonomických vyjednávaní, o tom, že aký je mechanizmus vzniku chorôb, alebo čo je metóda prevencie a liečenie, dovtedy „priemysel chorôb“ bude vládnuť zdravotníctvom namiesto skutočnej prevencie a liečenia. Tento stav sprevádza postupná strata z rozčarovania sa (postupné vytriezvenie) z lekárov a súbežne s ním, väčšia strata nezávislosti charakterizuje vzťah dnešného človeka voči lekárom. V súčasnej dobe, choroba človeka sa stala predmetom výrobného procesu, lebo chorý človek produkuje väčší zisk pre „priemysel choroby“, ako zdravý so svojou prácou. Chorobou a smrťou, robíme iných bohatými.

Paleo hnutie vzniklo z uváženia, že civilizačné choroby spôsobuje civilizácia, t.j. moderný spôsob života. V tejto snahe, nemôže byť naším cieľom pozmeniť civilizáciu, ale sme pochopili, že sami seba môžeme zmeniť, že civilizačným chorobám sa môžeme vyhnúť, respektíve veľká väčšina z nich sa dá zvrátiť – vyliečiť. V rôznych štátoch, paleo hnutie sa zrodilo voľným organizovaním ľudí na základe presvedčenia toho, že namiesto pasívneho očakávania svojho osudu, rozpoznali, že zmenou životného štýlu môžu vziať do vlastných rúk riadenie svojho osudu.

Začiatočníkom o paleo životnom štýle
Na základe viacročných skúseností, viac stoviek prekladov zahraničných článkov a mnohých kníh o paleo životnom štýle ( úmyselne aplikujem slovo životný štýl, a nie diétu), bez predsudkov, sebectva a samoľúbosti môžem vyhlásiť, že na rozdiel od ľudí na Slovensku, ktorí majú možnosť šíriť paleo myšlienky pre širokú verejnosť, sú na veľkom omyle keď si myslia, že verejnosti bude stačiť zopár kníh na pochopenie podstaty a základných princípov palea. Paleo na Slovensku sa ledva zobudilo, ale sa už našli ľudia, ktorí vykrúcajú paleo a snažia sa vymaniť a obmedziť šírenie paleo informácií, a vysvetľujú paleo bez evolučného aspektu, ako keby Slovensko obišiel evolúčný proces. Pri hľadaní pravdy treba byť skeptický, ale aj otvorený. Je potrebné si uvedomiť, že ste zodpovední za svoje zdravie a zdravie vašej rodiny, a určite nie ja, nie biomedicínske a poľnohospodárske odvetvie, ktoré sa bude snažiť predať svoj tovar a zviesť vás s inovatívnym (často, ale riskantným) “riešením, ktoré je vedecky podložené”, t.j. sú falošné.  http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2014/03/27/open-access-journals.aspx?e_cid=20140327Z2_DNL_art_1&utm_source=dnl&utm_medium=email&utm_content=art1&utm_campaign=20140327Z2&et_cid=DM41398&et_rid=466504172

Nebude na škodu uviesť zhrnutie, lebo počas tohto krátkeho „slovenského paleo života“ sa rozšírili mnohé chyby.

Prečo vznikol pojem paleo
V súčasnosti sme svedkami verejno-zdravotníckej katastrofy, lebo popri horibilných peniazoch, ktoré dostáva zdravotnícky sektor, nevie odpovedať na otázku, prečo každý druhý človek zomiera na srdcovo-cievnu chorobu, a každý štvrtý na rakovinu, čo je tri -štvrtiny populácie. Pri hľadaní riešenia tohto alarmujúceho faktu ( zrejme pre niekoho to ešte nie je úroveň prahu na poplach) napriek už známym, pre každého prístupným medicínskym dôkazom, odbor akosi nechce prijať evolučný faktor. Už hore spomínané choroby, ako aj cukrovka II. -ho typu, autoimúnne choroby, neurodegeneratívne choroby, alergie, čiže tzv. civilizačné choroby, sa začali šíriť koncom 19.-ho storočia. Logickým výrokom je potom to, že civilizačné choroby spôsobuje samotná civilizácia.
Ak porovnáme súčasný životný štýl so životným štýlom počas obdobia, kedy sa človek evolučne vyvíjal, a k čomu sa milióny rokov adoptoval – prispôsobil, môžeme badať maličké, niekedy ani až nebadateľné rozdiely. Je to napr. pôdohospodárska revolúcia s pred zhruba 10 000 rokmi. Pôdohospodárstvo, po uplynutí niekoľko tisíc rokov od svojho vzniku, vytvorila dobrý základ pre priemyselnú revolúciu, ktorá priniesla so sebou nahustenie ľudí do miest. Táto generovala vytvorenie poľnohospodárskej veľkovýroby a jej neoddeliteľnú časť, potravinársky priemysel ( ktorý sa dnes dopracoval k totalitnej celosvetovej potravinárskej veľkovýrobe, ktoré ovláda iba zopár multifiriem). Tieto momenty zmeny v životnom štýle, rokmi urobili svoju neblahú prácu vo forme katastrofálnych prejavov. Dôsledok každej maličkej zmeny v životnom štýle dozrel len o pár desať rokov, a práve preto bolo ťažké poskladať mozaiku medzi dôvodom a dôsledkom. Klasickým, ale zároveň výborným príkladom je zavedenie rafinovaných uhľohydrátov do každodennej stravy, ktorých dôsledok sa ukazuje len po štyridsiatich, dvadsiatich alebo pätnástich rokoch vo forme cukrovky, srdcovo-cievnych chorôb a rakoviny. Tento proces katalyzoval , jeden z najväčších omylov novodobého lekárstva: zavedenie cholesterovej hypotézy v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Táto dodnes aplikovaná dogma lekárstva vyhlásila nasýtené tuky a cholesterol – s ktorými človek viac miliónov rokov nemal žiadne problémy, ako vinnú za vznik srdcovo-cievnych ochorení. Zavedenie nových stravovacích odporúčaní ďalšími rafinovanými uhľohydrátmi, okorenili nahovorením ľudí na užívanie nebezpečných rastlinných olejov v domácnosti, ktoré ďalej stimulujú zápalové a nádorové procesy organizmu a podporujú tvorbu krvných zrazenín. Šľachtenie pšenice v 19. storočí nabralo smer, ktorého výsledkom bolo zrodenie verzie gluténu, ktorého dopady na zdravie človeka len teraz začíname vidieť a o ktorom sa len teraz dozvedáme, že aké ťažké podlé choroby spôsobuje, počnúc autoimúnnymi chorobami a končiac neurologickými. Mlieko a mliečne výrobky sú taktiež zdrojom mnohých zdravotných problémov.
Vedecké odvodenie palea na základe moderných stravovacích vedeckých výskumov, klasifikuje nasledovné potraviny vhodné na to, aby sme sa im vyhýbali: rafinované uhľohydráty ( obilniny, ryža, zemiaky, cukor a fruktóza), rastlinné oleje ( okrem kokosového tuku a olivového oleja), mlieko a mliečne výrobky ( určitá zľava sa ukazuje v prípade zrelých, tvrdých syrov, od zvierat, chovaných veľkovýrobným chovom), a strukoviny (sója, fazuľa, americké oriešky), lebo tieto obsahujú bielkoviny s menom lektíny, ktoré spôsobujú mnohé tráviace a imunologické problémy. Takto znie definícia moderného palea, čo by sme „nemali jesť“.

Modelom moderného palea sú prírodný ľudia (domorodci)
Existuje pre paleo aj iný, menej vedecký prístup, ktorý vychádza z toho z medicínskeho antropologického pozorovania, že medzi prírodnými ľuďmi, žijúcich bez civilizačných vplyvov, nie sú prítomné civilizačné choroby. Pretože prírodní ľudia, žijú aj v súčasnosti ako v dobe kamennej, pozeráme sa na nich ako na našich predkov, ktorých zakonzervoval čas. Menej informovaní ( obyčajne tí, ktorí kritizujú paleo ) zvykli argumentovať, že prírodní ľudia nežijú tak dlho, aby sa aj u nich prejavili civilizačné choroby, ako je to u západného bieleho človeka v starších vekoch. Podľa moderných antropologických informácií, prírodní ľudia žijú tak isto dlho, ako biely západný človek s tým rozdielom, že oni do konca svojho života zostanú zdraví. Dlhovekosť je dôsledok evolúcie, a nie výdobytok lekárstva. Mnohých pomýli pojem dĺžky očakávaného života, ktorý je naozaj nízky a bude nízky všade tam, kde je dojčenská a detská úmrtnosť vysoká.
Doposiaľ sme do detailov spoznali stravovacie zvyky 239 kmeňov prírodných ľudí, z ktorých sa každý prispôsobil k daným teritórnym podmienkam, a zloženie ich stravy – pomer živočíšnej a rastlinnej – odzrkadľuje danosti daného územia.

Diagram ukazuje, že v akom percentuálnom množstve obsahuje strava prírodných ľudí živočíšnu stravu. Je vidieť aj to, že títo ľudia ako veľká väčšina z nich konzumuje podstatne viac živočíšnej stravy ako západný človek, napriek tomu sú zdraví. Na oboch koncoch diagramu sa nachádzajú kmene prírodných ľudí, ktorí sa prispôsobili veľmi špeciálnym prírodným podmienkam, preto konzumujú buď príliš veľa živočíšneho, alebo príliš veľa rastlinnej potravy. Prítomnosť a zdravotný stav týchto ľudí je dôkazom toho, že sledovaním a zachovaním určitých pravidiel, je pre organizmus človeka aj veľmi rozmanitý percentuálny pomer stravy vyhovujúci. Najprirodzenejším sa zdá stredná skupina, krajné stravovacie zvyky vyžadujú špeciálne prispôsobenie sa, vyžaduje to dôkladné znalosti, preto ich sledovanie-aplikácia môže byť nedoporučovaná. Napríklad zo stravy vegetariánov chýbajú komplexné bielkoviny a tie dôležité nutrienty ( vitamín-B12, omega-3, železo atď.) ktoré sa nachádzajú len v živočíšnej strave. Veľkú obozretnosť si vyžaduje aj ketogénna strava, ktorá obsahuje veľa mäsa a tuku. Paleo stravovania je teda toľko, koľko je druhov prírodného prostredia a kmeňov prírodných ľudí. Nie je šťastné priamo nasledovať ani jeden z nich, lebo čím je špeciálnejší nejaký stravovací spôsob, je tým pravdepodobnejšie, že sa k tomu za viac desaťtisíc rokov vytvorila nejaká adaptácia. Prispôsobenie môže byť genetické ( napr. Eskimáci bez problémov vedia žiť na nízkom príjme vitamínu -C), ale môže to znamenať aj nejaké praktiky, ako to robili napr. Aztékovia, aby nevznikol u nich nedostatok vitamínu – B3, kukuricu pred konzumáciou spracovali v alkalickom roztoku.

Evolúcia človeka nie je len o stravovaní. Je to komplex vecí, ktoré navzájom úzko súvisia. Človek sa milióny rokov prispôsobil k jednému životnému štýlu. Preto, ak hovoríme o paleo, hovoríme o paleo životnom štýle. Preto nie je na miesta, ak hovoríme o paleo stravovaní.

Moderné paleo životný štýl
Paleo je jediný životný štýl s evolučným aspektom, ktorý sa snažíme vytvoriť- zrekonštruovať syntézou vedeckých výskumov a znovu vytvoriť evolučne optimálny životný štýl v moderných podmienkach. Medzi takéto dôležité oblasti patria napríklad: 1.) zanedbávanie pobytu na slnku. Človek moderným spôsobom života značne postráda pobyt na slnku, ktorý milióny rokov bol našim zdrojom vitamínu -D. Ako vieme, západná populácia ( čiže aj my v Karpatskej kotline) trpíme nedostatkom vitamínu D, a jeho nedostatok je v úzkej súvislosti s tým, že rakovina a autoimúnne choroby nadobudli epidemické rozmery. 2.) len pred niekoľkými rokmi bola objasnená skutočnosť, že v prevencii kôrnatenia ciev a pre normálny rast kostí tak nepostrádateľný vitamín –K2, sa vytratil z nášho jedálnička. Jeho dôsledkom je epidémia osteoporózy a kôrnatenie ciev. 3.) hypotéza hygieny poukázala na to, že prílišná hygiena moderného človeka, rozšírená aplikácia antibiotík ( humánna aj zverolekárska) zničila milióny rokov trvajúcu symbiózu s našimi „ pradávnymi priateľmi“. Tieto symbiotické spolužitia chránia prírodných ľudí od alergických a autoimúnnych chorôb. Totálna vojna verejného zdravotníctva proti Helicobacteru pylori ( podrobne o tom píšem v článku Reflux TU http://www.paleolit.sk/reflux/ ), rôzne ochranné očkovania, vykynožené parazity, zničená skladba črevnej flóry dôsledkom neprirodzeného stravovania, neustála dezinfekcia nášho okolia, to všetko prispieva k abnormálnej funkcii a vývoji imúnneho systému. 4.) s troškou kritiky sa musím zmieniť ohľadom vitamínov v našom jedálničku. Vlani, na jeseň, vyšla na Slovensku kniha o dobe v ktorej žijeme od prof. RNDr a DrSc –ov, v ktorom konštatujú, že vitamíny dnes človek konzumuje dostatok, ba čo viac, predávkujeme sa nimi formou výživových doplnkov, a podávajú návody ako sa treba chrániť voči predávkovaniu vitamínmi.
Pretože citovať nemôžem ( porušil by som autorský zákon), hlavná myšlienka z nie zhruba tak, že dnes človek netrpí nedostatkom, vitamínov, ale skôr s ich nadmerným príjmom. Píšu, že najrôznejšie firmy ponúkajú aj také vitamíny, medzi inými aj vitamín K, ktoré si organizmus vie sám vyrobiť súčinnosťou baktérií v črevách a ich kupovaním vo forme tabletiek, len zbytočne vyhadzujeme peniaze…
K tomu len toľko, že profesori zabúdajú pripomenúť, že vitamín K, ktorý si ľudský organizmus samo „vyrába“, dôsledkom súčasného spôsobu stravovania sú podmienky k tomuto procesu ( k tvorbe vitamínu K –ako oni píšu) nevytvorené, t.j. buď vôbec nebude produkcia spomínaných vitamínov, alebo ich bude nedostatok, čo je de facto to isté – nebudú vedieť vyvíjať svoju blahoprajnú činnosť, a preto hovoria len „polopravdu“. V poslednom desaťročí vedci dali jednoznačne najavo, že za zúriacu epidémiu osteoporózy je zodpovedný nedostatok vitamínu K, presnejšie povedané K2, Nehovoriac o tom, že slušilo by spomenúť aj vitamín D, bez ktorého vitamín K2 veľa dobrého nenarobí pri tvorbe stavby kostí, predovšetkým pri vyššej dávke vitamínu –D, ba čo viac, dôsledkom intenzívneho príjmu vápnika( ktoré je typické pre západného človeka, viac, viď. TU ), vyložene zhoršuje životné šance dôsledkom kalcifikácie-zvápenatenia srdcovo-cievnych a iných mäkkých tkanív. Nikdy neviem, či sa mám smiať alebo plakať, keď povolaní odborníci vysvetľujú pre Váženého čitateľa teóriu na úrovni blúd, ako je to aj v prípade tvorbe kostí (str.99). Podľa nich, stačí len užívať najmenej 800 IU vitamínu-D, plus k tomu 700-800 mg vápnika denne…
Keď sme už pri vitamínoch, resveratrol vyzdvihujú za jeho antioxidačný a protirakovinový účinok, s odvolávaním na rozsiahle farmakologickej štúdia.
Nezávislé lekársko-vedecké výskumy posledného desaťročia poslali na smetisko dejín oxidatívnu teóriu rakoviny, tj. to, čo autori spomínanej knihy vyzdvihujú. Nobelový laureát Jim Watson jednoznačne dokázal, že antioxidanty sú neúčinné pri rakovine, a preto, že v boji proti rakovine na úrovni bunky zohrávajú dôležitú úlohu voľné radikály, antioxodanty vyložene škodia.
Možno, že kvôli takýmto polopravdám prežíva ľudstvo vo svojich dejinách svoju najtragickejšiu „zdravotnú éru“?
Postoj evolučného chápania zdravia vo svetle vitamínov, je od profesor –doktorov, trošku odlišný. Rad nezávislých lekársko-vedeckých publikácií jednoznačne konštatujú, že zo stravy moderného človeka chýbajú vitamíny a mineráli, nehovoriac o tom, že škodlivý vplyv priemyselného prostredia treba nejakým spôsobom eliminovať, čo sa taktiež deje za pomoci vitamínov, t.j. potrebujeme ich dostatok.

Realistické paleo je neustále sa rozvíjajúci komplexný systém vedomostí, ktorý je vždy pripravený prijať a integrovať nové vedecké výsledky. Paleo nie je viera, a od nikoho sa nevyžaduje oddanosť alebo 100%-né dodržiavanie zásad palea. Paleo je tým účinnejšie, čím viac dodržiavame jej zásady, ale aj menej zásadným nasledovaním palea môžeme veľa urobiť pre zachovanie nášho zdravia, alebo pre jej obnovu napríklad tým, že zo stravy vynecháme rafinované uhľohydráty.
Značne zúžený pojem palea je jej stotožnenie so stravovaním, pričom stravovanie, bez diskusie, tvorí jej základ.

Zo strany kritikov palea často počuť sarkasticky zovšeobecňujúce vyhlásenia „o praveku“ a prírodných ľudí. Sú v skutočnosti len mýty civilizácie, z ktorých chýba skutočnú realita. Niet pochýb o viacmiliónovej evolúcii človeka, ale ak si zoberieme len dejiny o homo sapiens, aj v jeho prípade hovoríme o min. stotisíc rokoch. Udržiavanie mýta o živote začína už tam, keď sa na vekovo dlhý starovek pozerajú, ako na jednotné monolitické obdobie. Napriek tejto skutočnosti, kritici a vyvlastňovači palea, pristupujú k evolúcii človeka len v ponímaní osem -desaťtisíc rokov, ako keby sa pred tým nič nedialo.
O praveku máme k dispozícii len náhodilé, čiastočné antropologické dôkazy. Ako som vyššie spomenul, pračlovek nie je jednotný pojem. Jeho strava, viac stotisíc rokov bola mimoriadne rozmanitá, ktorej základ determinovali danosti okolia a podnebie. Pomery hlavných nutrientov stravy ( bielkoviny, tuky uhľohydráty), v rôznych zemepisných oblastiach a obdobiach, vykazujú veľkú rozmanitosť. Napriek tejto rozmanitosti ale existuje jeden spoločný rys v stravovaní pravekých ľudí: lovci -zberači nekonzumovali takú stravu, ktoré pochádzajú z produkcie typického pôdohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. V tejto jednej veci si môžeme byť istí. Ale preto, že stravovanie neolitického človeka vieme zrekonštruovať len sporadicky a neúplne, a okolo toho je veľa špekulácií, smery paleo životných štýlov nepovažujú za smerodajné praveké vzory, ktoré sleduje. Tu sú namiesto nich kmene prírodných ľudí žijúci súčasne snami v nehostinných podmienkach. Tieto kmene ešte stále žijú spôsobom lovcov a zberačov.
Uvediem niekoľko mýt o ľuďoch žijúcich lovom a zberom. Prvý záujem moderne zmýšľajúcich ľudí o kmene prírodných ľudí máme zo 16.-17. storočia. Tento záujem ale nebol etnografického a antropologického charakteru, skôr špekulatívneho . Išlo o záujem spoznať a vysvetliť „povahu ľudí. Žiaľ, táto snaha, pričinením Thomasa Hobbesa, vyviazla v mimoriadne negatívnom svetle, podľa ktorého človek, žijúci voľne v prírode, je samotársky, brutálny, žijúci v núdzi, škaredý, a žijúci krátky život, z ktorého chýbali vedomosti, umenia, cit na registráciu plynutia času, písanie a pod. Ani v 20. storočí sa tento negatívny trend veľmi nezmenil. Prírodných ľudí naďalej považovali za primitívnych ľudí. Ich teória vývoja spoločnosti sa zakladala na procese od primitívneho k rozvinutejším, a ktorého hlavným znakom považovali technologický vývoj. Boli názory, že uspokojenie každodenných potrieb, ako je napr. strava, sa technologickým a poľnohospodárskym vývojom postupne vytratí, zakrpatie. Vo verejnej mienke sa tento názor udržal až do dnes.
Kritici palea mnoho krát vyčítajú prívržencom paleo životného štýlu, že idealizujú prírodných ľudí a pripisujú im nejaký idylický obraz o ich bližšom kontakte a dokonalejšej harmónii s prírodou. Povaha človeka nie je kódovaná vlastnosť. Tieto kmene od civilizovanejšej časti spoločnosti rozlišuje ich funkcia komunity. Ako Daniel Quinn hovorí, lovci zberači nestoja „bližšie k prírode“, ale sú súčasťou prírody. Tak, ako si nemyslíme, že háďatká, potkany, včely alebo jašterica, nestoja „bližšie k prírode“, lebo aj oni sú jej organickou súčasťou, tak ako prírodní ľudia -lovci zberači, sú súčasťou tejto veľkej životnej komunity. Prírodných ľudí preto netreba idealizovať ani démonizovať, jednoducho žijú taký život, ktorý je zdravší pre človeka a zemeguľu.

Kde sa pokazilo naše stravovanie?
Jeden z rozšírených mylných názorov o paleo je, že pračlovek konzumoval málo tuku, ktorý vysvetľujú na základe toho, že onoho času divoké zvieratá boli oveľa štíhlejšie ako v súčasnosti jestvujúce domáce zvieratá. Takéto vysvetľovanie neberie do úvahy zvyk, ktorý môžeme spozorovať u prírodných ľudí, a ktorý je aj vo svete zvierat, ktorý pravde podobne bol tak aj u pravekého človeka, že ak ulovia zviera, tak ju skonzumujú komplet aj s chlpmi, t.j. s vnútornosťami, mozgom so šľachami, chrupavkou a dreňou. Oheň používal homo sapiens prinajmenej viac stotisíc rokov, možno pól milióna rokov na rôznych miestach zeme (
niektoré štúdiá hovoria o jednom milióne). Pôdohospodárska kultúra, vo svojom počiatočnom sporadickom zjavení, vo svojej podstate, sa dnes stala dominantnou na Zemi. Dnes je samozrejmé, že sa táto forma kultúry považuje za jedinú formu organizácie ľudí. Dovolím si tvrdiť, že to nie je tak.
Najviac typické potravy novodobej -neolitickej kultúry, obilniny, mliečne výrobky a rastlinné oleje, sú najviac škodlivé na zdravie človeka. Civilizovaný človek sa za niekoľko tisíc rokov, nemohol prispôsobiť k týmto – z evolučného hľadiska, novým základným potravinám. Degradácia organizmu z hľadiska zdravia, sa vydala na cestu maličkými krokmi, ako vyviera voda z prameňa, a dnes sme svedkami toho, do akej miery narástla za 30-40 desiatok rokov. Sme svedkami masových civilizačných chorôb v tej najrozmanitejšej forme, ktoré vyúsťujú z rôznych životných štýlov a stravovaní.
Začiatkom stredoveku pomer ešte aj menej solventných ľudí konzumujúcich mäsité potraviny, bol väčší, ako neskôr po demografickom výbuchu.
Priemyselný rozmach znamenal ďalší negatívny posun týchto pomerov. Jeho dôvod pripisujeme na kvalitatívnu zmenu pôdohospodárstvo –priemyselnú potravinársku výrobu, ktorá automaticky niesla so sebou pitvanie pôdy, a eskaláciu aplikácie umelých hnojív. Inštitucionalizovaná dietetika a lekárstvo, priamo alebo nepriamo, sa stala slúžkou potravinárskeho a farmaceutického priemyslu. Výnimky boli, a sú aj v súčasnosti vo forme osvietených lekárov a dietológov, ale samotný mechanizmus namiesto toho, aby usmernila verejné zdravie správnym smerom, skôr betónuje zlozvyky.

Koľko pracuje prírodný človek?
Z verejnej mienky sa dodnes nedal napraviť-zmeniť ten stereotyp, podľa ktorého prírodný človek ešte aj do dnes , vynakladá enormnú silu na zabezpečenie každodennej stravy pre seba a ostatných príslušníkov kmeňa, a mnoho krát, keď nemá šťastie pri love, dlhé dni je nútený hladovať. Úplne postráda materiálne výdobytky, a oproti nám, je chudobný a žije úplne primitívnym životom. Antropológovia a etnografovia vo svojich výskumoch už jednoznačne popreli tieto mýty.
Marshall Sahlins už v roku 1970 napísal svoju analýzu o životnom štýle viac národov lovcov – zberačov, žijúcich s nami v súčasnosti. Dospel k tomu, že lovci- zberači na zabezpečenie dennej stravy pre seba a ostatných príslušníkov ( deti starci), potrebujú štyri hodiny práce.
Je otázne, že postrádanie materiálnych statkov je do akej miery mierou chudoby a prosperity(pohody)? Štúdium ľudí „ Hodzi „žijúci v Tanzánii jednoznačne zodpovedajú na túto otázku. Názory o chudobe, hladovaní a neznalosti dôsledkom postrádania škôl, žije len v hlavách niektorých úradníkov. Oproti tomu vedci tvrdia úplný opak, lebo podľa nich vynikajúco poznajú vlastné okolie, preto nikdy nehladujú a majú veľa voľného času keď nepracujú, ale oddychujú.
Ale aká je situácia s pračlovekom? Lovci-zberači v súčasnosti sa stiahli na najnehostinnejšie oblasti našej planéty a vo veľkej všeobecnosti môžeme vyhlásiť, že napriek tomu, hladovanie nie je prirodzený stav ich každodenného života. Keď ešte nebolo pôdohospodárstvo, paleolitný človek sa mohol z hľadiska zabezpečenia potravy, usídliť na najvýhodnejších oblastiach.
Stojí za mienku, že hladovanie a nasýtenosť sú dosť relatívne pojmy. V okruhu prívržencov paleo stravovania nikomu netreba vysvetľovať, lebo to každý pociťuje na vlastnej koži, že strava s obsahom tukov a nízkym príjmom uhľohydrátov spôsobuje stav plnej nasýtenosti dlhú dobu, a pri stravovaní 1-2 krát za deň, nemusíme hladovať. Ak sa pokúsime tento aspekt premietnúť na lovcov-zberačov, bude jasné, že ich hladovanie je iba jeden civilizačný mýtus.
Koniec 1. Časti.

Literatúra:

Szendi G: Paleolit táplálkozás. Jaffa, Bp. 2009.
Szendi G: Paleolit táplálkozás és korunk betegségei. Jaffa, Bp. 2011.
Szendi G: A glutén teljesen új megvilágításban. web: http://www.tenyek-tevhitek.hu/gluten-uj-megvilagitasban.htm
Lindeberg, S.: Food and Western Disease: Health and nutrition from an evolutionary perspective. Wiley-Blackwell, 2010,
Gurven, M; Kaplan, H: Longevity among hunter- gatherers: a cross-cultural examination. Population and Development Review, 2007, 33:321-365.
Hawkes, K; Jones, NB: Human age structures, paleodemography, and the grandmother hypothesis. In: Grandmotherhood: The Evolutionary Significance of the Second Half of Female Life. Chasiotis, A; Voland, E; Schiefenhovel, W (eds.): Rutgers University Press, New Brunswick ,2005. pp. 118-140.
Cordain, L; Campbell, C: The Protein Debate. Performance Menu. J Nutr & Athlet Excel. 2008 marc.
Szendi G: A ketogén étrendről: kinek, miért? Paleolit Életmód Magazin, 2013a, 1:30-35.
Szendi G: Napfény vitamin. Jaffa, Bp. 2012.
Szendi G: Új vitaminforradalom. Jaffa, Bp. 2013b.

Thomas Hobbes: Leviathan: With Selected Variants from the Latin Edition of 1668 – Hackett Publishing Co, Inc; New Ed edition (1 April 1994), “Chapter XIII.: Of the Natural Condition of Mankind As Concerning Their Felicity, and Misery.”. p 74-78.
Alan Barnard: Introductory Essay In: Hunter-Gatherers in History, Archaeology and Anthropology Alan Barnard Editor. Berg, New York.,2004.p 1-14
Robert L. Bettinger: Hunter-Gatherers: Archaeological and Evolutionary Theory Plenum Press, New York, 1991
Jean-Jacques Rousseau: Értekezés az emberek közti egyenlőtlenség eredetéről és alapjairól In: Értekezések és filozófiai levelek. Magyar Helikon, 1978 (1754)
Meleg S.: http://alimento.blog.hu/2014/01/21/paleolit_etrend_iii_termeszeti_nepek
Daniel Quinn: The Story of B. Bantam, 1996. p90.
Bowman, Balch, Artaxo, Bond, Carlson , Cochrane, D’Antonio, Defries, Doyle, Harrison, Johnston, Keeley, Krawchuk, Kull, Marston, Moritz, Prentice, Roos, Scott, Swetnam, van der Werf, Pyne : Fire in the Earth system In: Science. 2009 Apr 24;324(5926):481-4. doi: 10.1126/science.1163886.
Panagiotis Karkanasa, Ruth Shahack-Grossb, Avner Ayalonc, Mira Bar-Matthewsc, Ran Barkaid, Amos Frumkine, Avi Gopherd, Mary C. Stiner: Evidence for habitual use of fire at the end of the Lower Paleolithic: Site-formation processes at Qesem Cave, Israel In: Journal of Human Evolution, Volume 53, Issue 2, August 2007, Pages 197-212.
James, Steven R. (February 1989). “Hominid Use of Fire in the Lower and Middle Pleistocene: A Review of the Evidence”. Current Anthropology (University of Chicago Press) 30 (1): 1-26.
Fernand Braudel: Anyagi kultúra, gazdaság és kapitalizmus XV-XVIII.század. A mindennapi élet struktúrái Gondolat, Budapest, 1985.
Sahlins, Marshall. The Original Affluent Society. In: Stone Age Economics. New York: Aldine; 1972: pp. 1-39.
Frank Marlowe: The Hadza: Hunter-Gatherers of Tanzania. University of California Press, 2010. p. 289.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× 6 = päťdesiat štyri

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť