Príčina smrti: telesné cviky, fyzické zaťaženie, príhodilé športovanie

 

 WEB SHOP JE UŽ FUNKČNÝ! NECH SLÚŽI PRE VAŠE ZDRAVIE !

Zdroj: Gábor Szendi
Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi

Športovanie je dobrá vec, a nemusíme sa uštvať až do smrti, aby sme zomreli. Stačí len, ak stelesníme protokol.
Keď som bol mladý pravidelne som behal, a mojou bibliou bola kniha Jamesa Fixxa s názvom: Behanie a poklusávanie. Preto dosť prekvapujúce bolo počuť, že v roku 1984 Fixx zomrel. Pitva ukázala, že mal vážnu aterosklerózu koronárií. Fixx predtým dlho žil dosť lenivým životným štýlom, než zrazu sa dovtípil, že jeho otec zomrel na infarkt keď mal 43, a od tej doby sa stal prorokom joggingu. V marci tohto roku Wellnes Resources web site so zdravotným zameraním, ktorého vedúcou osobnosťou, bádateľom stravovacích doplnkov a životného štýlu, bol Byron J. Richards, zverejnil, že Richards 14.-ho marca počas pravidelného joggingu omdlel a následne zomrel.

(Vlastná poznámka: preklad tohoto článku som mal viac dní na stole, a stále sa mi núkala myšlienka zdanlivo pararelná s prvou vetou „Športovanie je dobrá vec, a nemusíme sa uštvať až do smrti, aby sme zomreli. Stačí len, ak stelesníme protokol“. Na čo myslím? Aj na Slovensku sa uchytil jeden Update franchise, ktorého majiteľ pred cca dvoma rokmi dostal infarkt. Mladý majiteľ, ktorý v jednom stelesnil zdravú stravu a šport. Od srdcovej príhody ho natoľko nevidieť…
Nuž, či ide o zdanlivý pararel, alebo o protokol, je na Vás, ako to Vy, milí čitatelia myslíte?)

Športovanie a fyzickú aktivitu obyčajne zvykneme spájať so zdravím. Málo z nás ale vie, že šport vie byť aj nebezpečný. Ľudia s nepravidelnou fyzickou aktivitou, ak sa príhodne dajú na šport, majú 56-krát väčšiu šancu, že dostanú infarkt tesne po športovaní, oproti tomu, keby boli v stave kľudu, t.j. ako keby neboli športovali (Siscovick a spol., 1984). Prieskum medzi 1230 ľudí, štyri dni po ich infarkte, ukázal, že tí, ktorý neboli zvyknutí na šport, v porovnaní so stavom kľudu, mali o 107-krát väčšie riziko dostať infarkt, kým pravidelne športujúci „len“ 6-krát (Mittleman a spol., 1993). Podľa niektorých odhadov, 40% infarktov nastane tesne po intenzívnom fyzickom zaťažení (Vucinic a spol., 2012). Iné odhady sú od toho trošku skromnejšie, lebo pomer infarktov, utrpené tesne po alebo počas fyzického zaťaženia, určili medzi 4-17% z celkového počtu príhod (Goodman a spol., 2013).
Jeden z dôvodov je, že pri športe je zvýšený proces zrážania krvi. Počas športu vzniknutá rýchla srdcová mŕtvica je iná kategória. Medzi týmito dôvodmi sú vrodené vady a počas života vytvorená ateroskleróza. V prípade náhlej srdcovej mŕtvice počas alebo po športovaní, u ľudí nad 35 rokov, v 95%-tách sa dá vykázať ateroskleróza, čo znamená z tuhnutie a zúženie ciev, a zúženie ich priechodnosti (Goodman a spol., 2013). Ani pravidelne športujúci nemajú absolútnu bezpečnosť.
S evolučnou logikou, nárast koagulácie (zrážanlivosti krvi) dôsledkom športovania, je jeden pochopiteľný ochranný mechanizmus. V staroveku intenzívne úsilie bolo vyvinuté počas lovu alebo boja, a vtedy riziko poranenia bolo väčšie. Zvýšená koagulácia chráni pred väčšou stratou krvi. Dôsledkom fyzickej námahy jednak zo sleziny, kostnej drene a malých krvných okruhov, z razu sa do krvného obehu dostane veľa krvných doštičiek, na strane druhej dôsledkom adrenalínu a katekolamínov rastie koagulačná schopnosť krvi (El-Sayed, 2004).

Práve na základe tejto logiky nie sú celkom chránený ani pravidelne športujúci oproti narastajúcemu riziku koagulácie krvi. U pravidelne športujúcich je nárast rizika výskytu infarktu 5-násobný počas/alebo po fyzickej aktivite, oproti stavu, keby zostali v kľude (Siscovick a spol., 1984). Napríklad u trénovaných maratóncov, po začatí behu, je nárast krvných doštičiek 20%-ný, a z hľadiska koagulácie krvi sa vytvorí stav podobný pred trombózou (Rock a spol., 1997). Podobné výsledky dostali vyšetrením ľudí, vykonávajúci aerobik (Ikarugi a spol., 1997). U skúsených cyklistov počas tréningu taktiež značne rástol riziko vzniku trombózy (Posthuma a spol., 2014). Nárast koagulácie krvi sa prejavuje aj pri izometrických (napínanie svalov) cvikoch (Röcker a spol., 2000), čo poukazuje na úlohu fyzickej námahy a intenzity pri koagulačnom procese.
U celkom zdravých ľudí, na zvýšenú koaguláciu sa môžeme pozerať v celku ako len na malé riziko, ale to už neplatí v prípade, ak ide o ľudí s aterosklerózou, srdcovou chorobou, u ktorých je riziko oveľa väčšie, lebo ich hladiny zápalu sú vyššie a aj kvôli ďalších metabolických odlišností/zmien, majú v základoch vyššie riziko koagulácie (El-Sayed a spol., 2005). Pri náhlych srdcovým úmrtí a infarktov počas športovania, v 70%-tách pitva preukázala uzavretie vencových tepien (Bartsch , 1999). Avšak problém je zákerný, lebo aj v prípade u zjavne zdravých ľudí, môžu byť z nevhodného stravovania a životného štýlu, zmeny v cievach a koronáriách, ktorého prvým príznakom je často práve samotný infarkt. Vzhľadom na to, že proces aterosklerózy sa dôsledkom západného spôsobu života, začína už po tridsiatke, nech nikto si nemyslí, že je dokonale chránený. Dvojnásobný olympionik, Szergej Mihajlovics Grinkov, zomrel počas tréningu vo veku 28 rokov. Je pravda, že mal jeden chybný gén, od ktorého mal zvýšenú náklonnosť na infarkt, ale tento génový variant sama o sebe prestavuje len o trošku väčšie riziko (Goldschmidt-Clermont a spol., 2000). Potreboval k tomu západné stravovanie a intenzívny šport.
Ten fakt, že pre ľudí chorých na srdcovo cievne choroby, šport znamená zvýšené riziko, vytvára paradoxnú situáciu, lebo práve na zhoršenie choroby zvykli odporučiť šport.
Vynára sa otázka, že či celý problém nesúvisí so západným spôsobom stravovania, respektíve s nedostatkom niektorých látok?
Za prvé, je dôležité vedieť, že aspirín, užívaný počas športovania, neznižuje zvýšený nárast rizika koagulácie krvi (El-Sayed a spol., 2005).
Podľa mnohých štúdií, obezita, inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak a triglicerídy zvyšujú náklonnosť koagulácie krvi (Lee a Lip, 2003), a to všetko môžeme ďakovať konzumácii rafinovaných uhľohydrátov. Podľa štúdií, s úrovňou krvného cukru a inzulínu, priamo úmerne rastie riziko koagulácie krvi, a práve to je jeden zo zvýšených rizík vzniku srdcových chorôb u cukrovkárov (Shechter a spol., 2000). Ale súvislosť neplatí len v prípade cukrovkárov, lebo ešte aj pri považovanej „normálnej“ hladine krvného cukru, je vidieť zvýšený nárast rizika.

pdt22
(zdroj: Shechter a spol., 2000) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10676673

Podobný graf by sme mohli ukázať na zvýšené riziko koagulácie krvi dôsledkom nárastu inzulínu. Nie je teda náhoda, že keď cukrovkárom sa snažia znížiť riziko trombózy tak, že agresívnou liečbou sa snažia stlačiť krvnú hladinu na normálnu, potom riziko neklesne (Singer a spol., 2014). Totižto, pri cukrovke nie obrovská dávka inzulínu vedie k poklesu rizika, ale skôr drastický pokles príjmu uhľohydrátov. Mnoho štúdií už dokázalo súvislosť medzi vysokou krvnou hladinou a zvýšenou zrážanlivosťou krvi. Môžeme to považovať ako prídavok k tej obrovskej množine dôkazov, ktoré dokazujú súvislosť medzi srdcovo cievnymi chorobami a konzumáciou rafinovaných uhľohydrátov, ale zároveň štúdiá upozorňujú aj na to, že športovanie, zakladajúce sa na uhľohydrátoch, je trošku riskantné, lebo na zásobovanie „energie“ pomocou veľkého množstva rafinovaných uhľohydrátov a energetických drinkov, prechodne ešte ďalej zvyšujú už aj tak zvýšené riziko koagulácie krvi.

Dajú sa znížiť tieto riziká?
Omega-3, získaný z rýb (nie z rastlín), vo všeobecnosti zabraňuje zrážanlivosť krvi, dokazuje to 5 štúdií zo 7 (Violi a spol., 2010). Oproti tomu, olivový olej nemá taký účinok, takže mýtus mediteránneho stravovania zase trošku vybledol. (Mediteránne stravovanie vďaka menšiemu množstvu uhľohydrátov a vysokého obsahu omegy-3, je zdravšie, ako západný spôsob stravovania). Západné lekárstvo sa zamilovalo do tejto „starovekej“ diéty, pričom nadáva na paleo.)
Dôsledkom pozitívneho účinku červených vín, sa pozornosť upriamil aj na polyfenoli. V prípade červeného vína je problém len vtom, že bez prítomnosti alkoholu neznižuje riziko zrážania krvi (Violi a spol., 2010), čiže nie polyfenoli, nachádzajúce sa vo víne, ale samotný alkohol znižuje zrážanlivosť krvi (Arriola a spol.,. 2010). Ale len v prípade, ak sa konzumuje v malo množstve (Lee a Lip, 2003). U alkoholikov je preukázané zvýšené riziko koagulácie krvi.
Opätovne dokázali blokovaciu vlastnosť zrážania krvi v prípade u cesnaku, kakaa, grapefruitu, zázvoru, granátového jablka, čučoriedok a pod. (Violi a spol., 2010; McEwen, 2014). Priznajme si, nie sú to životaschopné informácie, lebo málo z nás bude konzumovať denno-denne veľké množstvo z týchto jedál. Aj čokoláda má zopár negatívnych vlastností (/ napr. kakao má vysoké množstvo fytovej kyseliny). Už lepší nápad sú paradajky, ktoré sa dajú pravidelne konzumovať (okrem autoimúnne chorých ľudí), lebo značne znižuje riziko zrážanlivosti krvi (Phang a spol., 2011).
Veľmi sľubné sú však štúdiá s vitamínom-E. Mnoho štúdií potvrdilo, že vitamín-E blokuje koaguláciu krvi až do takej miery, že pre západného človeka už znamená nebezpečenstvo zvýšené riziko hemoragickej cievnej mozgovej príhody (Violi a spol., 2010). K tomu, samozrejme pridajme, že to isté platí aj pre omegu-3. Môžete si vybrať, či chce zomrieť na ischemickú mozgovú príhodu, alebo dôsledkom hemoragickej mozgovej príhody. Samozrejme je aj tretia možnosť: dôsledkom ani jednej z nich. Takéto riziko totižto sa prejavuje u tých, ktorí čakajú na svoj osud dôsledkom vysokého krvného tlaku a zápalom stien ciev. ( Tieto zdravotné problémy pričinením Paleo životného štýlu sa pomerne rýchlo dá zvrátiť).
V súvislosti s vitamínom-E, zvykli byť neporozumenia, lebo ako vitamín-E radi označujú alfa-tokoferol, ktorý je len jednou zložkou zo skupiny ôsmych vitamínov-E. Štúdiá vedené ohľadom alfa-tokoferolu sú viac-menej rozporuplné (Vucinic a spol., 2010), t.j. neznižuje bezpečne koaguláciu krvi. Alfa-tokoferol totiž nie je dosť silný antioxidant a blokuje absorpciu gamma-tokoferolu, pričom gamma-tokoferol je podstatne účinnejší antioxidant, preto poskytuje väčšiu ochranu aj proti rakovine. Lazarela Vucinic a spol. v ich štúdii potvrdili, že gamma-tokoferol podávaná sama o sebe, zabraňuje zvýšenú zrážanlivosť spôsobená dôsledkom fyzickej aktivity, pričom ak ju podávali spolu s alfa-tokoferolom, tento pozitívny účinok sa nedostavil (Vucinic a spol., 2010).
Tak teda, to, čo sa môže doporučiť jednotne zdravým a chorým, náhodným alebo pravidelne športujúcim je veľa omegy-3 a samotný gamma-tokoferol. Pretože vysoká spotreba uhľohydrátov, obezita, inzulínová rezistencia, sami o sebe znamenajú zvýšenú zrážanlivosť krvi, kto chce predísť infarktu, nech radšej prejde na lowcarb alebo paleto diétu. Zo štúdia je jasné aj to, že ten, kto sa dá na šport, mal by cviky zabudovať do tréningu postupne spolu s intenzitou, lebo musí dosiahnuť určitú fyzickú kondíciu, kedy na fyzickú záťaž už v menšej miere rastie zrážanlivosť krvi.

Literatúra

• Arriola L, Martinez-Camblor P, Larranaga N, Basterretxea M, Amiano P, Moreno-Iribas C, Carracedo R, Agudo A, Ardanaz E, Barricarte A, Buckland G, Cirera L, Chirlaque MD, Martinez C, Molina E, Navarro C, Quirós JR, Rodriguez L, Sanchez MJ, Tormo MJ, González CA, Dorronsoro M.: Alcohol intake and the risk of coronary heart disease in the Spanish EPIC cohort study. Heart. 2010 Jan;96(2):124-30.
• Bartsch P. Platelet activation with exercise and risk of cardiac events. Lancet 1999; 354: 1747-8
• El-Sayed MS, Ali N, El-Sayed Ali Z. Aggregation and activation of blood platelets in exercise and training. Sports Med. 2005;35(1):11-22.
• El-Sayed MS, El-Sayed Ali Z, Ahmadizad S. Exercise and training effects on blood haemostasis in health and disease: an update. Sports Med. 2004;34(3):181-200.
• Goldschmidt-Clermont PJ, Cooke GE, Eaton GM, Binkley PF. PlA2, a variant of GPIIIa implicated in coronary thromboembolic complications. J Am Coll Cardiol. 2000 Jul;36(1):90-3.
• Goodman J, Thomas S, Burr JF. Physical activity series: cardiovascular risks of physical activity in apparently healthy individuals: risk evaluation for exercise clearance and prescription. Can Fam Physician. 2013 Jan;59(1):46-9, e6-e10.
• Ikarugi H, Taka T, Nakajima S, Kato N, Ueda T, Matsumura K, Haga S, Yamamoto J. Detection of a prothrombotic state after acute aerobic exercise. Thromb Res. 1997 Feb 15;85(4):351-6.
• Lee KW, Lip GY. Effects of lifestyle on hemostasis, fibrinolysis, and platelet reactivity: a systematic review. Arch Intern Med. 2003 Oct 27;163(19):2368-92.
• McEwen BJ. The influence of diet and nutrients on platelet function. Semin Thromb Hemost. 2014 Mar;40(2):214-26.
• Mittleman MA, Maclure M, Tofler GH, Sherwood JB, Goldberg RJ, Muller JE. Triggering of acute myocardial infarction by heavy physical exertion. Protection against triggering by regular exertion. Determinants of Myocardial Infarction Onset Study Investigators. N Engl J Med. 1993 Dec 2;329(23):1677-83.
• Noakes, T.D.: Sudden Death And Exercise. 1998. http://www.sportsci.org/jour/9804/tdn.html
• Phang M, Lazarus S, Wood LG, Garg M. Diet and thrombosis risk: nutrients for prevention of thrombotic disease. Semin Thromb Hemost. 2011 Apr;37(3):199-208.
• Posthuma JJ, Loeffen R, van Oerle R, Henskens YM, ten Cate H, Spronk HM, van der Meijden PE. Long-term strenuous exercise induces a hypercoagulable state through contact activation. Thromb Haemost. 2014 Jun;111(6):1197-9.
• Rock G, Tittley P, Pipe A. Coagulation factor changes following endurance exercise. Clin J Sport Med. 1997 Apr;7(2):94-9.
• Röcker L, Günay S, Gunga HC, Hopfenmüller W, Ruf A, Patscheke H, Möckel M. Activation of blood platelets in response to maximal isometric exercise of the dominant arm. Int J Sports Med. 2000 Apr;21(3):191-4.
• Shechter M, Merz CN, Paul-Labrador MJ, Kaul S. Blood glucose and platelet-dependent thrombosis in patients with coronary artery disease. J Am Coll Cardiol. 2000 Feb;35(2):300-7.
• Singer, J; Adaya Weissler Snir, Dorit Leshem-Lev, Merav Rigler, Ran Kornowski, Eli I. Lev, Effect of intensive glycemic control on platelet reactivity in patients with long-standing uncontrolled diabetes, Thrombosis Research, Volume 134, Issue 1, July 2014, 121-124,
• Siscovick DS, Weiss NS, Fletcher RH, Lasky T. The incidence of primary cardiac arrest during vigorous exercise. N Engl J Med. 1984 Oct 4;311(14):874-7.
• Violi F, Pignatelli P, Basili S. Nutrition, supplements, and vitamins in platelet function and bleeding. Circulation. 2010 Mar 2;121(8):1033-44.
• Vucinic L, Singh I, Spargo FJ, Hawley JA, Linden MD. Gamma tocopherol supplementation prevents exercise induced coagulation and platelet aggregation. Thromb Res. 2010 Feb;125(2):196-9.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× dve = 4

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť