Prečo nemajú francúzske deti deficit pozornosti z hyperaktivity?

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Dr. Marilyn Wedge: Why French Kids Don’t Have ADHD

Chápanie mentálnych porúch a správania sa, vychádzala vždy z dvoch základov ponímania:biologická psychiatria ju považuje za funkčnú poruchu mozgu, kým sociálny a psychologické prístup hľadá koreň problémov v životnom prostredí človeka. Ku dvojakému prístupu liečby prináležia aj dva spôsoby vnímania človeka. Autorka článku, Dr. Marilyn Wedge, vidí zásadný rozdiel v princípe ponímania dieťaťa francúzskych a amerických detí.

Chápanie mentálnych porúch a správania sa, vychádzala vždy z dvoch základov ponímania: biologická psychiatria ju považuje za funkčnú poruchu mozgu, kým sociálny a psychologické prístup hľadá koreň problémov v životnom prostredí človeka. Ku dvojakému prístupu liečby prináležia aj dva spôsoby vnímania človeka. Autor článku, Dr. Marilyn Wedge, vidí zásadný rozdiel v princípe ponímania dieťaťa francúzskych a amerických detí.
Francúzske deti nepotrebujú lieky na kontrolu vlastného správania.

V USA, 9% detí v školskom veku, ktoré boli diagnostikovaná s ADHD, liečia liekmi. Vo Francúzsku, deti ošetrené liekmi na ADHD predstavuje 5%. Ako je možné, že v USA sa stále viac rozrastajúca epidémia, takmer prebleskol cez francúzske detí?

ADHD je neurologické a biologická porucha? Na prekvapenie, odpoveď závisí od toho, že či človek žije v USA alebo vo Francúzsku. V USA detskí psychiatri považujú ADHD za biologickú poruchu. Zvolené ošetrenie je taktiež biologické: psycho-stimulačné lieky ako napr. Ritalin a Adderall.

Francúzski detskí psychiatri oproti tomu, ADHD považujú za taký stav, ktorého prameňom dôvodu je psycho-sociálná a situačná príčina. Namiesto toho, aby správanie sa a koncentračné problémy detí ošetrili liekmi, francúzsky lekári hľadajú radšej tie základné (zákulisné) problémy, ktoré spôsobujú utrpenie dieťaťa – nie v mozgu dieťaťa, ale v sociálnych a spoločenských vzťahoch. Následne, na základe toho, problém riešia psychoterapiou alebo rodinnou terapiou. Tento pohľad úplne sa odlišuje ad amerického, ktorý všetky príznaky vyskytujúce v sa u detí, považuje za biologickú dysfunkciu chemických procesov mozgu.
Francúzski detskí psychiatri používajú iný klasifikačný systém pri triedení detských emocionálnych problémov, ako americkí. V Amerike je zaužívaný DSM systém (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders – t.j. Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch). Podľa sociológa Manuel Valle-ho, French Federation of Psychiatry (Francúzska psychiatrická federácia) vyvinula alternatívny klasifikačný systém, ako výraz odporu DSM-3. Táto alternatíva bola prvý krát zverejnená v r. 1983, potom ju z aktualizovali v r. 1988 a 2000 – ide o CFTMEA (Classification Française des Troubles Mentaux de L’Enfant et de L’Adolescent- t.j. Francúzska klasifikácia duševných porúch dieťaťa a dospievajúceho). Cieľom tohto dokumentu je identifikovať prístup k psycho-sociálnej príčine príznakov, a nie nájsť najlepší liek na symptomatickú liečbu. Tá posledná len zakrýva , a nerieši problém.

Ak francúzski lekári úspešne nájdu a vyriešia to, čo v sociálnych pomeroch živote dieťaťa spôsobilo zhoršenie stavu, tak menej detí bude spĺňať diagnostické kritériá ADHD.

Ďalej, v americkom systéme definícia ADHD nie je až tak tolerantná, čo – podľa môjho názoru- vedie k „patologozácií“ normálneho správania sa dieťaťa. DSM neberie do úvahy základné (zákulisné) príčiny, preto tento fakt, amerických klinických odborníkov nabáda k tomu, aby oveľa viac detí diagnostikovali s ADHD a ošetrili liekmi.

Holistický, psycho-sociologický prístup berie do úvahy aj to, že v zázemí symptómov ADHD môžu byť príčinné faktory aj stravovacie spôsoby, s mimoriadnym zreteľom na to, že správanie niektorých detí dokázateľne a jednoznačne sa zhoršuje dôsledkom užívania umelých farbív, a /alebo konzervačných látok. Francúzski klinickí pracovníci a rodičia dotknutých detí sú si vedomý toho, že v určitých prípadoch, diétne zmeny pomáhajú. V Amerike, striktné zameranie sa na lieky, lekárov stimuluje k tomu, aby nebrali do úvahy stravovacie faktory, vplývajúce na správanie detí.

Okrem toho je tu aj úplne odlišná filozofia výchovy detí, dominujúce v tej ktorej krajine. Tieto dva odlišné prístupy môžu byť dôvodom toho, že francúzske deti sa vo všeobecnosti správajú lepšie ako americké. V nedávno zverejnenej knihe Pameli Druckerman (Bringing up Bébé) zdôrazňuje rozdiely medzi dvoma prístupmi. Podľa môjho názoru, jej poznatky sú relevantné v diskusii, ktoré polemizuje nad tým, že prečo je v okruhu francúzskych detí podstatne menší počet diagnóz ADHD, než aké čísla vidíme v USA.

Deti francúzskych rodičov, od počiatku, ako sa narodili, sú vychovávané v systéme tzv. cadre ( v nejakej štruktúre ). Napríklad, dieťa nemôže pochrumkávať snack, kedy sa jej zachce. Je prísne stanovený čas na stravu, a to 4 krát za deň. Francúzske deti sa trpezlivo naučili čakať na stravovanie, a nemôžu pochrumkávať niečo, kedy sa im zachce. Aj francúzske bábätká sú vychovávané tak, že nie oni riadia chod vecí plačom, ale sa prispôsobujú limitom, stanovené rodičmi. Francúzsky rodičia nechajú, aby dieťa „vyplakalo“ problém ( samozrejme nie viac ako niekoľko minút), ak dieťa do štyroch mesiacov neprespí noc.

Druckerman poznamenáva, že francúzski rodičia majú svoje deti radi práve do miery, ako americkí. Aj od nich dostávajú učebné hodiny na klavíri, nosia ich do školy a tréningy, a povzbudzujú ich k rozvinutiu nadania. Ale francúzsky rodičia majú iné predstavy o disciplíne. Podľa nich dôsledné vynucovanie limitov, dá dieťaťu pocit bezpečia. Veria v tom, že jednoznačné stanovené hranice naozaj vedú k pocitu šťastia, a bezpečnosti dieťaťa, čo ako rodič a terapeut, viem jednoznačne potvrdiť. Záverom, francúzski rodičia si myslia, že slovo „nie“ zachráni dieťa „od týrania vlastných túžob“. A uvážlivo aplikovaný výprask, sa vo Francúzsku nechápe, ako násilie spáchané voči dieťaťu. (Poznámka autorky článku: osobne nie som zástankyňa výprasku).

Ako terapeutke pracujúca s deťmi, je mi úplne samozrejmé, že na obmedzovanie správania, francúzske deti nepotrebujú ošetrenie liekmi, lebo v čas sa naučia sebaovládať. Vyrastajú v takých rodinách, kde pravidlá sú jasné, a rodinná hierarchia je pevná. Podľa Druckermana, vo francúzskych rodinách, rodičia pevne držia uzdu vo svojich rukách, kým v Amerike je to bohužiaľ často úplne opačne.

Podobnú tému v tejto veci môžete čítať v článku: Hyperaktivita
signo

 

 

Ing. Imrich Galgóczi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× 9 = deväť

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť