Podrazy cholesterolového biznisu. Statíny nepomáhajú ani chorým na srdce.

 

Článok je prevzatý od Gábora Szendiho: http://www.tenyek-tevhitek.hu/a_koleszterin-biznisz_piszkos_trukkjei_a_sztatinok_szivbetegeknek_sem_hasznalnak.htm

Zdroje: 1, Diamond DM, Ravnskov U. How statistical deception created the appearance that statins are safe and effective in primary and secondary prevention of cardiovascular disease. Expert Rev Clin Pharmacol. 2015 Mar;8(2):201-10.
2, DuBroff R, de Lorgeril M. Cholesterol confusion and statin controversy. World J Cardiol. 2015 Jul 26;7(7):404-9.
3, de Lorgeril M, Rabaeus M. Beyond confusion and controversy. Can we evaluate the real efficacy and safety of cholesterol-lowering with statins? J Controversies Biomed Res 2015;1:67-92.

Jeden môj známi lekár, čítajúc môj nedávny článok o tom, že prostriedky na zníženie cholesterolu skracujú život (http://www.paleolit.sk/nech-nikomu-neskracuju-zivot/ ), mi napísal, že s tým úplne súhlasí, ale si myslí, že u pacientov s veľkým rizikom, prípadne u tých, ktorí už prešli myokardom alebo mozgovou príhodou, statíny práve že veľmi dobre pomáhajú. Spätne som mu napísal že len preto to myslí tak, lebo už do takej miery premyli mozog lekárom a laickým pacientom ohľadom škodlivosti cholesterolu, že už nie je lekár, ktorý by sa odvážil poprieť kardiovaskulárnym pacientom statíny. Hoci túto prax analýzy nepotvrdzujú.

V skutočnosti, štúdiá vôbec nepotvrdzujú pozitívne výsledky prostriedkov na zníženie cholesterolu, minimálny vplyv statínov v týchto prípadoch tkvie v ich miernom účinku zníženia zápalu. Zníženie zápalu ciev, ale oveľa efektívnejšie vie zabezpečiť zmena životného štýlu (lowcarb, Paleo, stredomorská/mediteránna strava) a/alebo užívanie mastných kyselín omega-3. Statíny disponujú – popri minimálnom protizápalovom účinku, neúmerne vysokými vedľajšími účinkami.

Už viac desaťročí je témou diskusie, že vysoká hladina cholesterolu je príčinou srdcových chorôb. Diskusia je medzi dvoma tábormi, jedna skupina tvrdí, že vysoká hladina cholesterolu je príčinou ischemických chorôb srdca, a druhá, že cholesterol nie je nebezpečný, a pre normálny chod buniek je nevyhnutným elementom.

Jedným z hlavných argumentov tábora priaznivcov cholesterolovej hypotézy je, že na arterialnej stene sa nachádzajúce usadeniny, obsahujú cholesterol, ďalej, že štúdiá potvrdzujú spojitosť medzi chorobou srdca a vysokou hladinou cholesterolu. Skeptici oproti tomu zdôrazňujú, že na základe odborných písomných posudkov štúdií nie je dôkaz o tom, že cholesterol by spôsobil srdcovú chorobu. V skutočnosti, neexistujúcu spojitosť medzi hladinou cholesterolu a atherosklerózou, deklarovali už v r. 1936, čo odvtedy potvrdilo nespočetné množstvo štúdií. (Atherosklerózou zvykneme v každodennej hovorovej reči nazývať zvápenatenie tepien.) Cholesterolovú hypotézu vyvracia aj to, že u starých ľudí, nech je hladina cholesterolu vysoká alebo nízka, usadeniny na vnútorných stenách tepien/ciev, sú rovnaké, t.j. sú nezávislé od cholesterolu. Nespočetne veľa štúdií dokázala na rade národov, že vysoká hladina cholesterolu nepredstavuje riziko na srdcovú chorobu. ( Japonskí vedci taktiež potvrdili tento fakt, a preukázali aj to, že čím je u niekoho vyššia hladina cholesterolu, tým je nižšie riziko úmrtia. Pozri súhrn v predošlom článku http://www.paleolit.sk/nech-nikomu-neskracuju-zivot/ )

Hoci široká škála štúdií potvrdila, že kardiovaskulárne choroby vznikajú nezávisle od cholesterolu, zástancovia statínov napriek tomu vyhrávajú v tomto boji. V súčasnosti veľa miliónov zdravých ľudí užíva prostriedok na zníženie hladiny cholesterolu, a ich počet neustále rastie. Aj napriek nespočetnému množstvu vyvracajúcich dôkazov, zástancovia statínov považujú statíny za zázračný liek, ktorý podľa nich je najúčinnejším liekom na liečenie atherosklerózy. Rozširujú aj názor, že zníženie cholesterolu je bezpečné a výhodné.

Skeptici sú si vedomí toho, že statíny do určitej miery znižujú počet nežiaducich srdcových prípadov, ale to nesúvisí so znížením hladiny cholesterolu, t.j. táto mierna výhoda je vytvorená prostredníctvom nejakého iného mechanizmu. Týmto mechanizmom je zníženie zápalu, čo je neplánovaný vplyv statínov, lebo len náhodou prišli na túto jeho vlastnosť, a tento vplyv, je v skutočnosti bezvýznamný.

DuBroff a de Lorgeril (2015) a vo svojej práci venovali pozornosť taktiež analýze súvislostí cholesterolu a srdcovej chorby/mortality, a poukázali na to, že zníženie cholesterolu neznižuje srdcovú mortalitu, kým v štúdií Lyon Diet Heart Study (Štúdia srdcových testov Lyon Diéty), v dramatickej miere poklesla srdcová mortalita, pričom hladina cholesterolu sa nezmenila. Vysvetlením je, že kardiovaskulárne choroby sú zápalového charakteru, a stredomorská (mediteránna) strava (ktorú aplikovali v štúdiu Lyon Diet Heart), znižuje zápal. (paleo ale sa ukázala lepšou od mediteránnej diéty, t.j. môže sa očakávať lepši účinok v poklese srdcovej mortality (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17583796 ). Prívržencom palea, hladina proteínu C-reaktívu/CRP/, zvykol klesnúť byť pod úroveň č.1)

V nasledujúcej práci Diamonda a Ravnskova (2015), analýzou niekoľkých typických štúdií statínov poukážu na to, že akými štatistickými trikmi zväčšujú tú veľmi minimálnu výhodu, ktorá je prípade užívania statínov, a akými trikmi minimalizujú vonkoncom nezanedbateľné vedľajšie účinky.

Akým štatistickým ťahom nás vedú do omylu, vzbudzujúc dojem, že statíny sú zázračné lieky?
Oplatí sa spoznať niekoľko pojmov, akými sú absolútne a relatívne zníženie rizika, a počet ošetrených osôb, za cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok.

Zoberme si jedno typické klinické štúdium. Nech sa jej zúčastní 2000 ľudí počas päť rokov. 1000 ľudí užíva statíny, 1000 zase placebo. Vo všeobecnosti, pri takýchto štúdiách, za päť rokov, 2% zdravých ľudí dostane infarkt, kým v skupine so statínmi len 1%. Takže rozdiel medzi dvoma skupinami ohľadom infarktov, je 1%. Znamená to, že 100 ľudí musí užívať päť rokov statíny k tomu, aby jeden človek nedostal infarkt. Ináč povedané, za päť rokov v placebo skupine, ľudia majú 98%-nú šancu na to, aby nedostali infarkt, kým v skupine so statínmi s 99%-nou šancou nedostanú infarkt. Čiže, päť rokov treba užívať statíny k vôli 1%-nému zníženiu rizika.

Ako to interpretuje cholestorolová propaganda? Tak, že zvýrazňuje relatívny pokles rizika, a preto, lebo 1% je polovička 2% percent, preto kričia do sveta to, že riziko infarktu klesol o 50%. V tejto forme to znie veľmi presvedčivo, pričom väčšina ľudí by nechcela užívať päť rokov prostriedok s mnohými vedľajšími účinkami len k vôli tomu, že v absolútnom ponímaní v skutočnosti kleslo riziko infarktu o 1%. Tak malý pokles rizika v podstate sa ani nedá pocítiť.

Štúdium s názvom Jupiter
Ako príklad, zoberme si štúdium Jupiter, v ktorej užívalo 17 800 ľudí rosuvastatín (Crestor,…. Teva a Sandoz), ktorí predtým nemali žiadnu srdcovú príhodu, hladinu cholesterolu mali normálnu, ale hladinu bielkoviny C-reaktívu, mali vysokú. Štúdium po dvoch rokoch pozastavili. Na konci štúdia v placebo skupine bola 2,8%, v skupine s liečivami 1,6% kardiovaskulárnych príhod. Tieto prípady predstavovali nefatálny infarkt, cievnu mozgovú príhodu, hospitalizácia kvôli ochoreniu srdca, a akúkoľvek kardiovaskulárnu mortalitu. Rozdiel medzi rizikami bol 1,2%. Osemdesiat osem ľudí muselo užívať dva roky lieky, aby sa u nich znížilo kardiovaskulárne riziko. Ak zhrnieme počet nefatálnych a fatálnych infarktov, tak už v skupine s liekmi muselo 244 ľudí užívať lieky dva roky, aby predišli jedinému infarktu, totižto pokles rizika z pohľadu infarktu bol len 0,35%-ný. Správa zo štúdie, z dôrazom na relatívne riziko nastavili tak, že o 54% pokleslo riziko infarktu. Dokonca aj v tom podvádzali, že tento pokles rizika pochádza zo súhrnu nefatálnych a fatálnych infarktov. Z analýz údajov totižto vyjde najavo, že v skupine kde užívali statín, dva krát toľko -číselne vyjadrené- 11 ľudí zomrelo na infarkt, kým v placebo skupine len šiesti. (Možno konštatovať, že statín zvýšil riziko úmrtnosti na dvojnásobok.) Tento výsledok napriek tomu deklarovali tak, že „ disponujeme neoblomnými dôkazmi o tom, že statíny úspešne zabránili vzniku infarktu“ .

Podľa hlásenia štúdia, negatívne vedľajšie účinky neboli častejšie v skupine s liekmi, ako v skupine bez liekov. Toto bolo zase jedno klamstvo, lebo napr. v skupine s liekmi sa vytvorilo 270 nových diabetes, kým v neošetrenej skupine len 216.

Objektívne zverejnenie výsledkov štúdia Jupiter by malo znieť nasledovne: vaša šanca na to, aby ste predišli infarktu v nasledujúcich dvoch rokoch by bolo 97%, ale ak počas tejto doby užívate statíny, potom vaša šanca sa zvýši na 98% . Ale to v nijakom prápade nepredĺži váš život, a je značne veľká šanca k tomu, že budete mať cukrovku, nehovoriac o ostatných ťažkých vedľajších účinkoch.

Štúdium s názvom ASCOT-LLA
Zoberme si štúdium -Scandinavian Cardiac Outcomes Trial-Lipid Lowering Arm (Kardiálne závery Anglo-Škandinávske Srdcovej vetvy hypolipidemie), ktorú plánovali na päť rokov za účasti 10 300 ľudí. Chorí trpeli vysokým krvným tlakom a mali buď cukrovku, alebo trpeli hypertrofiou ľavej komory, alebo trpeli cievnymi chorobami, alebo mali mozgovú príhodu.
Cieľom štúdia bolo, aby dokázala: ošetrenia statínmi znižujú riziko fatálneho a nefatálneho ochorenia srdca. Štúdium o tri rok neskôr pozastavili, lebo –ako vyhlásili- výsledky boli tak fascinujúce, že štúdium zastavili. V skutočnosti v placebo skupine 3% ľudí utrpeli infarkt, v skupine so statínmi 1,9%. Rozdiel je 1,1%, ktorú reklamovali ako 36%-nú ochranu srdca. Dokonca, z hľadiska srdcovej choroby, v skupinách považované za vo vysoko rizikové (s cukrovkou, hypertrofiou ľavej komory, cievnymi chorobami a metabolickým syndrómom) nebol signifikantný rozdiel medzi pacientmi užívajúci liek alebo placebo ( ak niekomu, tak práve týmto vysokorizikovým pacientom zvykli povinne predpísať ošetrenie statínmi.) U žien sa vôbec nevyskytla žiadna výhoda. Śtúdium v skutočnosti preto predčasne zastavili, lebo do tej doby už bolo jasné, že ošetrenia nemajú žiadne výhody. Analýzou výsledkov vysvitlo, že v skupinách nie je rozdiel medzi celkovou a srdcovou mortalitou. ( Každý nezávislý vedec zdôrazňuje, tak aj citovaní Japonci ako aj DuBroff a de Lorgeril, že sledovať treba vždy celkovú mortalitu, lebo akú hodnotu má liek, ak na dvoch pacientov- zachránení pred infarktom, pripadá 10 úmrtí dôsledkom vedľajších účinkov?)

Je otázne, či statíny pomáhajú pri ošetrení pacientov s vysokým rizikom?

Primárnou prevenciou nazývame to, keď napr. zdravým osobám podávajú statíny za cieľom, aby neboli chorí. Ako analýza japonských vedcov ukazuje, statíny sú v primárnej prevencii neúčinné, v skutočnosti skracujú ľuďom život.( http://www.paleolit.sk/nech-nikomu-neskracuju-zivot/ )

Sekundárnou prevenciou nazývame to, keď zdravým osobám podávajú napr. statíny preto, aby nedošlo znova k infarktu, alebo mozgovej príhode. de Lorgeril a Rabaeus (2015) svojou analýzou sa snažili odpovedať na túto otázku. Uviedli, že štúdiá vykonané pred r. 2005, nemožno brať vážne, lebo len po roku 2006 bolo povinné hlásiť aj podrobnejšie analýzy klinických štúdií.
Oproti trúchlivým štúdiám po r. 2006, štúdiá pred rokom 2006 hlásili tak fantastické výsledky, že bolo jasné, že išlo o podvody. Zvyšuje podozrenie aj to, že firmy nechcú zverejniť časť štúdií, tzv.prvotné údaje ( t.j. skutočné údaje), nezávislým analytikom. Ak by nebol podvod, nič by neriskovali. Preto de Lorgeril a Rabaeus si dali tú námahu, že analyzovali štyri sekundárne preventívne štúdium s rosuvastatínom (JUPITER, CORONA, GISSI-HF, AURORA), vykonané po r. 2006. Po podrobnej analýze došli k záveru, že rosuvastatín (ktorý od každého iného typu statínu lepšie znižuje hladinu cholesterolu), je neúčinný aj pri sekundárnej prevencii.
Zo štyroch štúdií, ohľadom srdcovej úmrtnosti, nebol žiadny rozdiel medzi skupinou s liekmi a placebo skupinou. Vyloženým cieľom štúdií CORONA a GISSI-HF, bolo dokázať, že u pacientov po utrpení infarktu ich ochráni pred ďalším myokardom. Nuž, to sa nepodarilo, lebo nie len počet druhých infarktov bol rovnaký v skupinách so statínom a placebo, ale ani počet iných kardiovaskulárnych komplikácií. Autori, porovnaním iných štúdií so statínmi a rosuvastatínom, došli k záveru, že ani jeden zo statínov neznižuje riziko nastávajúcich srdcových príhod a mortality.

Záverečná konklúzia: dogma účinnosti statínov sa zakladá na ireálnych klinických hláseniach a sfalšovaných metaanalýzach.

Teraz sa pozrieme na tri dôležité vedľajšie účinky, jednou je riziko rakoviny, druhou ochorenie svalov, a treťou sú vedľajšie účinky na nervový systém.

Rakovina
V štúdiu s názvom CARE, bol pokles rizika srdcovej mortality 0,68%-ný, ale či je oprávnené to zdôrazňovať ako výhodu, keď u 12-tich žien v skupine s liekmi, sa vytvorila rakovina prsníkov, kým v skupine bez liekov len u štyroch. To, ak sledujeme metódu „priaznivcov“ zdôrazňovať pozitívne výsledky, a riziko zvýšenia vzniku rakoviny vyjadríme relatívne, potom v skupine s liekmi, rástlo riziko o 1200%. Ale v absolútnom ponímaní rizika, je to 12-násobné riziko. Vedecká skupina túto vec „vyriešila“ tým, že to musí byť náhodný výsledok, lebo neexistuje biologické vysvetlenie na to, že ako spôsobujú statíny rakovinu!

V skutočnosti je veľmi dobre známe, že nízka hladina cholesterolu vytvára náchylnosť na vírusové infekcie a rakovinu. Poznáme aspoň deväť štúdií, v ktorých nízka hladina cholesterolu, po uplynutí 10-30 rokov, spôsobila zvýšené riziko rakoviny. Poznáme dve také štúdiá, v ktorých pokles hladiny cholesterolu nespôsobili statíny, napriek tomu sa zvýšilo riziko rakoviny. To znamená, že čokoľvek, čo môže znížiť hladinu cholesterolu, zvyšuje riziko rakoviny.

Napríklad v štúdium PROSPER, bol pokles rizika srdcovej mortality 0,9%-ný, ale to bolo vyvážené významným zvýšením rizika rakoviny. Hoci v skupine s liekmi bolo o 28 menej prípadov srdcovej úmrtnosti, ale na rakovinu zomrelo o 24 viac ľudí. Ak prihliadneme aj na chorých s rakoviny bez fatálneho konca, lebo počas krátkej doby trvania štúdia nemohol každý zomrieť, potom môžeme konštatovať, že v skupine s liekmi sa vytvorilo 245 prípadov rakoviny, kým v kontrolnej skupine 190. A je jasné, že po ukončení štúdia, situácia sa len zhoršovala ďalej, lebo rakovina v počiatočnom štádiu sa vyvíja pomaly. Vedci zrejmé riziko rakoviny pripísali opäť na konto náhodných vplyvov!
Vzhľadom k tomu, že rakovina sa vyvíja pomalšie, skutočnú mieru rizika, zopár rokov trvajúce štúdiá, nevedia reálne demonštrovať. 10 rokov trvajúcej štúdii, riziko na vznik rakoviny narástol na dvojnásobok.

Svalové ochorenia
Na základe jedného štúdia, u štvrtine ľudí sa dôsledkom statínov, vytvorí slabosť a bolesti svalov. Z dvadsaťsedem profesionálnych športovcom muselo 17 zanechať športovanie dôsledkom užívania statínov.
V ďalšej inej štúdii, dôsledkom šesťmesačného užívania statínov, u 40% žien sa vytvorila znížená hladina energie a zvýšená únava.
Samozrejme, v hláseniach štúdií so statínmi, problémy týkajúce sa svalov bagatelizujú, a len úplne ťažké prípady sú vnímané ako problém. Hoci svalová slabosť a myalgia sú vážnou prekážkou toho, aby ľudia športovali, šport je jednou z efektívnych metód prevencie srdcových chorôb.
Je dôležité poznamenať, že srdce je vlastne jeden veľký kontraktilný sval (majúci schopnosť stiahnuť sa – vlastná pozn.), s rytmickými intervalmi. Statíny nepoškodzujú len funkciu buniek kostrového svalstva, ale aj samotné bunky srdcové svalu.
(http://www.wellnessresources.com/health/articles/statin_drugs_stimulate_atherosclerosis_and_heart_failure/ )

Ochorenia nervového systému
Účinok statínov výrazne zvýšil počet úmrtí pri nehodách, samovraždách, agresívnych činoch, a neurologických chorobách. Aj iné štúdiá poukázali na zvýšené agresívne správanie a násilnú smrť, dôsledkom užívania prostriedkov na zníženie hladiny cholesterolu. Aj v štúdiách so zvieratami (opice) poukázali na zvýšenie počtu agresívneho správania zvierat. Podľa štúdií, pre nízku hladinu cholesterolu sú typické prejavy depresívnych stavov a samovraždy. V štúdiách Davidsona a Kaplana, v prípade tých depresívnych stavov, kedy užívali aj statíny, 2,5 krát častejší bol prejav samovražedných myšlienok. Veľa štúdií už potvrdilo, že nízka hladina cholesterolu poškodzuje duševné schopnosti, a súvisí s Alzheimerovou chorobou. U 143 ľudí, so zníženou kognitívnou schopnosťou alebo pamäťou, zanechaním užívania statínov, v 90%-tách sa zlepšili symptómy.

Samozrejme, ak statíny poškodzujú centrálnu nervovú sústavu, potom môžu narušiť funkciu aj periférnych nervov. Analýzou údajov 465 000 ľudí preukázali, že medzi tými, kt. užívali statíny, je polineuropatia 16 krát častejší. Ľudia, ktorí užívali statíny viac než dva roky, už mali 26 krát vyššiu šancu na vznik polineuropatie. (neuropatia je porucha senzorického a motorického systému nervov, môže spôsobiť parestéziu – kvalitatívna zmena citlivosti, bolesti, necitlivosť, a keď narušuje činnosť vnútorných orgánov, tie môžu stratiť kontrolu nervového riadenia.)

Súhrn
Údaje štúdií s pred r. 2006 nie sú vierohodné a nie sú k dispozícií na vykonanie nezávislého auditu. Negatívne výsledky štúdií po roku 2006 ostro kontrastujú s výsledkami víťazných testov spred 2006. Na základe výsledkov analýz po r. 2006, statíny nie sú účinné pri primárnej, ani pri sekundárnej prevencii. Vzhľadom na vážne vedľajšie účinky, použiteľnosť statínov je viac než pochybné. Cholesterolový biznis podvodmi, štatistickými kúzlami a zavádzajúcim zdôraznením tupíroval svoje bezvýznamné relatívne údaje. Ešte raz kvôli opätovnému pripomenutiu: ak jeden liek zníži riziko úmrtia o 0,5%, kým v placebo skupine toto riziko bolo 1%, potom statínový priemysel to zverejní tak, že o 50% sa znížilo riziko úmrtia. Zníženie rizika o 0,5% je takmer nepozorovane malá výhoda, takže kvôli tomu sa neoplatí zniesť závažné nežiaduce vedľajšie účinky.

2 Pripomienky: Podrazy cholesterolového biznisu. Statíny nepomáhajú ani chorým na srdce.

  1. Helena Lőrinczová píše:

    Ďakujem Vám za preklad a zverejnenie tohto článku. Chcela by som sa spýtať, akým spôsobom sa zvyšuje hladina cholesterolu, nakoľko nedávno synovi ( 17 r) pri preventívnom odbere krvi na diabetes, namerali veľmi nízku hladinu cholesterolu.
    Ďakujem.

    • imro píše:

      Dobrý deň prajem,
      Koľko je hodnota tej veľmi nízkej hladiny?
      Organizmus si sám upravuje hladinu cholesterolu podľa potreby, a každý človek ju má inú. Niektorí majú hl. celk. cholesterolu nad 10 mmol/l, niektorý okolo 3-4 jednotiek. Doporučujem Vám prečítať môj najnovší preklad na tému cholesterol teraz na titulnej stránke http://www.paleolit.sk/ , s názvom: Cholesterol je nevyhnutý pre optimálne zdravie; šesť najdôležitejších rizikových faktorov srdcovej choroby.
      S pozdravom
      I.G.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


5 − tri =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť