Paleolitný životný štýl je udržateľný?

 

Zdroj: magazín PALEOLIT životný štýl, 2013/1.
Autorka pôvodného článku: Alice Radnóti
Spracoval: Ing. Imrich Galgóczi, majiteľ tejto web-stránky.

          Prevzatie článku bez povolenia je hrubé, nezákonné porušenie autorských práv!

Mnoho krát počujem, že paleo stravovanie nemožno považovať za trvalo udržateľný a šetrný k životnému prostrediu. Médiá oponujú tým, že v prípade, keby každý prešiel na evolučné chápanie stravovania, t.j. na paleo stravovanie, nebolo by možné udržať pri živote neustále narastajúcu svetovú populáciu. Oplatí sa túto otázku premyslieť v kľude bez predsudkov a dôkladne. Záverom sa možno prekvapíme.

Keby ľudstvo rýchlo malo prejsť na paleo stravovanie, protiargumenty sú stavané na tvrdeniach, že v tom prípade by bolo nemožné udržať pri živote čoraz viac narastajúcu populáciu. Tvrdia, že na 1kg mäsa je potrebných 4-7 kg obilia a päťdesiat krát viac vody, ako je potrebné na adekvátne množstvo rastlinnej stravy[2]. Avšak s obľubou zabúdajú pripomenúť, že to platí predovšetkým na veľkovýrobu mäsa, ale mnoho krát to neplatí ani v tom prípade[3].

Konklúzie argumentácií toho že paleo, z ekologického pohľadu nie je šetrný k prírode, často sa prejavujú vo svetle, ako keby vegetariánska strava znamenala konečné východisko-záchranu ľudstva pred potravinovou katastrofou. Z toho dôvodu „nenásilne” vnucujú myšlienku tejto cesty -ako jedinú spásu ľudstva, ktorej formu vidia vo zvyšovaní produkcie obilnín, predovšetkým vo vysokých hektárových výnosoch geneticky modifikovaných obilnín.
Prvý podvrh výkladu tejto idei môžeme vidieť pri narábaní s pojmami udržateľný a zdravý, lebo narábajú s nimi tak, ako keby išlo o to isté. Čo je v súčasnosti pre 7,2 miliardy ľudí udržateľné, neznamená to, že je to aj zdravé. Západný svet sa už teraz potápa v zdravotnej kríze, rozpočty pre zdravotníctvo pre vyspelé krajiny sú preto neznesiteľné, lebo od západného štýlu stravy ľudia ochorejú. Pokračujúci trend v tomto duchu len zhoršuje súčasnú situáciu. Štáty, ktoré dnes vedú symbolický rebríček v počte chorých na cukrovku (8-11% z celkového počtu obyvateľov), pred polstoročím registrovali len okolo 1%.

Je dramaticky sarkastické hovoriť o potravinovej kríze, keď pomer vyhodených potravín vo vyspelých štátoch, predstavuje 40%[6]. (Tu by som chcel poznamenať, že už päť rokov, odkedy ja a moja rodina aplikuje evolučný spôsob stravovania, nebol vyhodený ani 1gr chleba do smeti – predtým to bolo práve naopak. Samozrejme ide o paleo chlieb, ktorý pečieme my doma pre seba ). Skutočnosť je taká, že vo väčšine vyspelých štátoch sveta, populácia sa naozaj prejedá[7], a to od mäsa a obilia. Z prebytku spotrebovaných potravín treba vynechať len nejakú časť – mlieko, obilniny, strukoviny a nezdravé umelé potraviny a pod. a nahradiť ich zeleninou, a rovnováha je už na dosah, pričom malé korigácie v zásobení mäsom, by nevyžadovali veľa námahy. Vo vyspelých štátoch by táto premena nespôsobovala žiadne zásobovacie problémy. Ale kto tu hovorí o drastickej premene?

Je udržateľná súčasná, čoraz viac narastajúca produkcia obilnín?
Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, koniec udržateľnosti zásobenia ľudstva potravinami, zapríčinilo práve rozšírenie pestovania obilia vo veľkom. Výroba potravín generoval demografický výbuch. V minulosti, demografický vývoj sledoval potravové danosti daného okolia, ktorého podstatou bolo, že každý člen spoločnosti bol v súlade nie len s prírodou, ale aj každým členom spoločnosti vo forme odkázanosti jedného na druhý. Celosvetový rozmach poľnohospodárstva drasticky zasiahol práve do tohto súladu, a civilizáciu postavila na neobmedzenú exponenciálnu dráhu, s obmedzeným zdrojmi. Tento model sa neustále rozprestiera[9] a podmaňuje všetko, čo je pre človeka „osožné“, a ktorých dôsledok je nenahraditeľný.
A žiaľ, tento model sa stal globálnym trendom. V mysliach ľudí sa vytvorila paradigma, ktorej hlavnou myšlienkou je, že vývoj stotožnila s hospodárskym rastom, pričom ide o totalitárny systém[9]. To znamená, že táto paradigma vyvolala nezastaviteľný, exponenciálny demografický vývoj. Ako snaha, zabezpečiť rovnovážny stav týchto prúdov, veda reaguje dobývaním ešte väčších území, aby pohltila ešte väčšie poľnohospodárske územia a pestovala geneticky modifikované plodiny ( ďalej len GMO plodiny). (Viac o GMO organizmoch a rastlinách, môžete čítať na : http://www.vsetkoogmo.sk/index.php/nas-tim/martin-chudy )

Geneticky modifikovaný genóm GMO plodín je časovaná bomba, a v žiadnom prípade nerieši problém potravinovej sebestačnosti ľudstva. Multinacionálne firmy a k ním „pridružení” vedci si myslia, že toto je efektívna cesta k udržateľnosti potravinových zásob. Výroba potravín sa stále viac centralizuje, a jednou veľmi negatívnou tvárou tejto centralizácie je ohrozenie biodiverzity. Že je to tak, stačí sa pozrieť na vyjadrenia FAO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo-, za posledných sto rokov sme stratili 75% z palety pestrostí poľnohospodárskych plodín. Zostávajúcich 25% je taktiež v ohrození[10].

Uvediem nádherný dôkaz o krehkosti biodiverzity. To isté nás čaká v prípade zavedenia pestovania GMO rastlín, nehovoriac o ich následkoch na zdravie človeka, v absolútnom ponímaní vecí – odporúčam si pozrieť pripojený dokument:

http://www.npr.org/blogs/krulwich/2012/11/29/166156242/cornstalks-everywhere-but-nothing-else-not-even-a-bee.

Registráciou semien ďalej chcú obmedzovať rôznorodosť semien. Dôsledkom nanútenej poľnohospodárskej výroby – za posledných päťdesiat rokov, rastliny stratili[11] v priemere o 20% zo svojich vitamínových a minerálnych zásob. Iné, relevantné zdroje uvádzajú rádovo vyššie straty vitamínov a minerálií!. Tento pokles vitamínov a minerálov z hľadiska verejného zdravia , zapríčinil celoplošný pokles horčíka u obyvateľstva so všetkými jeho nedostatkami a dôsledkami.
Súčasný chov zvierat sa skôr podobá na výrobu živočíchov, ako na normálny chov zvierat.
(Doporučujem pozrieť dokumentárny film Roberta Kernera http://robertkennerfilms.com/ ; po otvorení kliknite na FOOD. INC, potom na View the opening – celkom dole; Film bol v r. 2011 nominovaný na Oskara v kat. dokumentárnych filmov; žiaľ, viem Vám ponúknuť len v anglickom jazyku- je veľa dabingov, ale slovenčina medzi nimi nie je). Centralizovaním chovu automaticky zanikol chov vo voľnej prírode, ktorého dôsledok je , že nebadane sa vytratil z našej stravy vitamín-K2, čo v západných kultúrach viedlo k artérioskleróze a epidémii osteoporózy. Toto by bol ten slávny pochod do budúcna? Priznajme si čestne- skôr do záhuby! Môže existovať alternatíva voči súčasnému spôsobu výroby potravín s katastrofálnymi dôsledkami?
Uvedené príklady jasne ukazujú, že táto cesta nie je schodná. Každý si musí položiť otázku, že aký svet si doprajeme nie len pre seba, ale aj pre našich potomkov? Naozaj sa musíme vzdať kvality na úkor kvantity?

Alternatívy
Mnohí z nás sme presvedčení, že ak ľudstvo súčasným tempom bude využívať zásoby Zeme, bude to záhuba ľudstva.

http://www.youtube.com/watch?v=oZPz3WngnZk  s českým popisom – oplatí sa pozrieť.

Normálne zmýšľajúci človek bude hlasovať za rozšírenie biodiverzity a taký spôsob hospodárenia, ktorý za základ berie harmonický súlad medzi prirodzeným prostredím človeka a poľnohospodárskymi systémami, ktoré kopírujú a aplikujú ekologický procesy prírody ako zdroje vzoriek pre čo najširšiu aplikáciu takýchto systémov[13]. Už existujú a fungujú takéto sebestačné hospodárstva, kde človek, príroda, rastliny a zvieratá tvoria jeden harmonický funkčný systém. Netreba sa vrátiť do pradávnych čias, stačí ak s staneme „modernými zberačmi”. Som presvedčený, že východisko zo súčasnej situácie, vykročí smerom k tomuto veľmi podobným.
Ak sa niekomu zdá byť beznádejné, že svet sa dá zmeniť z dola, potom by mal vedieť, že svet sa menil vždy takto. Približne pred tridsiatimi rokmi, s pričinením niekoľkých výstredníkov, ktorí si uvedomeli nebezpečenstvá priemyselnej veľkovýroby, začali generovať dopyt na organicky čisté potraviny, bez konzervačných prísad. Z tohto hnutia vyrástol dnes známy systém obchodu biohospodárstva.

Vidiac epidemiologický trend šírenia chronického nedostatku vitamínov, táto generovala druhú vitamínovú revolúciu. Spočiatku týchto ľudí považovali za bláznov a ťažkomyseľných diletantov, a ani na Linusa Paulingota sa nepozerali ináč, keď vyrukoval so svojou mániou o nedostatku vitamínu-C. Ešte aj v nedávnej minulosti v okruhu lekárov prežíval názor, že väčšia dávka vitamín-D je nebezpečný jed pre človeka, a čuduj sa svet, nedávno uznali lekári ten fakt, ktorý „diletanti” hlásajú už prinajmenej tridsať rokov. Potvrdili, že veľká väčšina obyvateľstva trpí chronickým nedostatkom vitamínu-D, ktorý z časti je zodpovedný za zúriacu epidémiu rakoviny. Tento vitamín je veľmi dôležitý aj z verejno-zdravotníckeho hľadiska, lebo jeho suplementáciou sa dá predísť mnohým chorobám[15]. Badať už pokrok aj v odporúčaní väčších dávok vitamínu-D.

Je všeobecne známa vec, že celiákiou sa nekončí citlivosť na glutén- ako to myslela ešte nedávno aj lekárska obec. Nie náhodou sa v niektorých štátoch vybudoval celý priemysel na výrobu bezgluténových potravín.
Prečo by to bolo ináč aj s paleolitným stravovaním, ktorý akosi nechce vyjsť z módy už 40 rokov.

Paleo hnutie v strednej Európe explodoval až po zverejnení knihy Gábora Szendiho s názvom- Paleolitné stravovanie. Kniha spustila lavínu. Ľudia sa z aktivizovali, zakladajú paleo kluby, výmenou skúseností si navzájom potvrdzujú správnosť rozhodnutia na zmenu, ich príklad otvára zorný uhol aj novým prívržencom hnutia. Počet lekárov, ktorí využívajú princípy palea stúpa, a svojím pacientom odporúčajú tento životný štýl. Aj tí najtvrdohlavejší jedinci začínajú chápať dôležitosť pravidelného pohybu, lebo im došlo, že pridružením vhodnej stravy môžu dosiahnuť rukolapné výsledky. Ako je zvykom, dopyt generuje odbyt. Narastajúci dopyt, za štyri roky vybudoval obchodno-výrobný systém paleto výrobkov, ktorý sa neustále rozširuje, a citliví-vyučení –uvedomelí zákazníci permanentne filtrujú, čím nútia výrobcov k vyššej kvalite. Životaschopnosť hnutia potvrdzuje aj fakt, že nový prístup-pohľad na veci, sa nezastavil len pri stravovaní a pohybu, pretože týmto novým prístupom sa rozširuje aj nový pohľad na životné prostredie. Z neho automaticky plynie fakt, že prívrženci scitliveli na procesy, ktoré prebiehajú vo veľkovýrobe potravín, odsudzujú bezcitný veľkovýrobný chov zvierat a znej vyplývajúce ekologické zdevastovanie. Uprednostňujú domáce potraviny pred zahraničným, uprednostňujú chovateľské trhy namiesto hypermarketov, zakladajú vlastné záhrady, úplne sa vyhýbajú alebo zmierňujú používanie kozmetických prípravkov, výmenou skúseností učia jeden druhého. Počet prívržencov paleo hnutia, ktorá prekročila hranice, sa odhaduje na viac stotisíc, a ich počet neustále stúpa.

Sme ešte ďaleko od toho, aby paleo životný štýl znamenal riešenie pre celý svet, veď by sa muselo zmeniť svetové hospodárstvo. Ale to čo funguje v malom, môže fungovať aj vo veľkom, a k nárokom sa svet vždy prispôsobí.
Tento proces sa nezastaví, lebo stále viac ľudí si uvedomuje, že paleolitný životný štýl je práve to, ktoré môže byť alternatívou súčasného, neľudského, len na zisk orientovaného potravinárskeho priemyslu.
Originál článku vyšiel v prvom vydaní magazínu PALEO životný štýl, 2013/1.
Spracoval: Ing. Imrich Galgóczi, majiteľ tejto web-stránky.

Milý čitateľ! Ak sa Vám páčia tu popísaný myšlienky, a ak aj súhlasíte s nimi, dajte to vedieť svojím známym a príbuzným.

Literatúra:
1. http://www.theguardian.com/business/2012/sep/02/era-of-cheap-food-over  The era of cheap food may be over (stiahnuté 7. Decembra 2013)
2. Global Food. Waste not, want not Institution of Mechanical Engineers blog  (stiahnuté:7.decembra 2013)
3. It Does Not Take 7 kg Of Grain To Make 1 kg Of Beef: Be Very Careful With Your Statistics forbes.com9/03/2012 @ 9:37AM  (stiahnuté:7.decembra 2013)
4. World Population Clock – worldometers.info
5. Gregg, EW: Epidemiology and Prevention of Type 2 Diabetes. in: Rippe, JM (ed.): Lifestyle Medicine CRC Press, Boca Raton, FL, 2013. pp:1281-1288
6. Kevin D. Hall mail, Juen Guo, Michael Dore, Carson C. Chow: The Progressive Increase of Food Waste in America and Its Environmental Impact – web PLOS One; (stiahnuté: 8.decembra 2013)
7. Daily calorie intake per capita:
8. Food production and population growth – Prednáška Daniel Quinn és Alan D. Thornhill: http://video.google.com/videoplay?docid=-7826621532426926190# (stiahnuté:1.márca 2012) z toho skrátená verzia 11.janura 2014: http://www.youtube.com/watch?v=8bSJEUmAnlQ
9. Daniel Quinn: Ishmael Bantam&Turner, 1995.
10. http://www.fao.org/docrep/007/y5609e/y5609e02.htm
11. Szendi G: Új vitaminforradalom. Jaffa, Budapest, 2013.
12. Szendi G: Új vitaminforradalom. Jaffa, Budapest, 2013.
13. Baji Béla: Mi a permakultúra? Magyar Permakultúra Szövetség
14. Fernand Braudel: Anyagi kultúra, gazdaság és kapitalizmus XV-XVIII.század. A mindennapi élet struktúrái Gondolat, Budapest, 1985
15. Andrásfalvy Bertalan: A Sárköz és a környező Duna-menti területek ősi ártéri gazdálkodása és vízhasználatai a szabályozás előtt. Vízügyi Történeti Füzetek, 6. Vízdok, Budapest, 1973
16. Molnár Géza: Molnár Géza: Az ártéri gazdálkodás. A Kárpát-medence gazdasági-politikai kontinuitás alapja. Hatodik rész. Országépítő, 1993. 1-2. pp.76-82.
17. Molnár Géza: Az ártéri gazdálkodás. A Kárpát-medence gazdasági-politikai kontinuitás alapja. Hetedik rész. Országépítő, 1993.3. pp 52-61.
18. A Farm for the Future (BBC documentary, 2009)
19. Takács I, Benkő I, Toldy E, Wikonkál N, Szekeres L, Bodolay E, Kiss E, Jambrik Z, Szabó B, Merkely B, Valkusz Z, Kovács T, Szabó A, Grigoreff O, Nagy Z, Demeter J, Horváth HC, Bittner N, Várbíró S, Lakatos P. Konszenzus Konferencia a D-vitamin szerepéről. Orv Hetil. 2012 May;153 Suppl:5-26.
20. Szendi Gábor: Paleolit táplálkozás. Jaffa Kiadó, Budapest, 2009.
21. David H. Freedman: The Truth about Genetically Modified Food http://www.scientificamerican.com/article/the-truth-about-genetically-modified-food/ 2013. augusztus 16. (stiahnuté:14.decembra 2013)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


6 − = tri

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť