Paleo diéta nemá žiadne opodstatnenie?

 

Preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi

Na to sme si už zvykli, že dietetici si brúsia jazyk na paleo diéte, koniec koncov nemajú čo stratiť. Je o to viac prekvapujúce, že dvaja antropológovia si kazia dobré meno v bulvárnej médií k vôli tomu, že si pchajú nos do niečoho o čom nemajú ani šajnu – hoci práve od nich by sme mali očakávať znalosť, keď už raz písali štúdium o diéte z doby paleolitu.

Nedávno zverejnili stránky svetovej tlače správu, že paleo diéta je len jedna hlúpa móda. Aspoň podľa Dr. C. Owena, profesora antropológie Štátnej Univerzity v štáte Kent, a Dr. Ken Sayersa, doktoranda Národnej Univerzity v štáte Georgia.
Celé sa to začalo tým, že bolo zverejnené jedno ich 30 stranové štúdium v The Quarterly Review of Biology (1), a následne vydali prehlásenie novinárom Univerzity Georgia(2). Žiaľ, ak porovnáme dva texty, nemajú nič spoločného. To si ale nikto nevšimol, lebo samozrejme pracovníci svetových médií si nedali tú námahu, aby si zaobstarali a prečítali štúdium, len trošku „pozmenili“ článok, zverejnený na webe Univerzity Georgia, s troškou či silnejšou iróniou, v závislosti na temperamente autorov. Bulvárny portál Index, zverejnil krátky „súhrn“ s názvom“ Paleto diéta nemá žiadne opodstatnenie“. A do článku vsunuli už známy obraz šialenca, ktorý sa práve napcháva surovým mäsom. Tento článok zverejnili ešte početné webové stránky. Správa v krátkosti znela nasledovne: antropológovia preukázali, že pračlovek nejedol len mäso a zeleninu. Krátky odkaz portálov: „Chcete jesť to, čo jedol pračlovek? Potom nesledujte diétne trendy, ale sa pozrite, že čo konzumuje prasa.“
Ak by niekto zobral tú námahu, a prehrýzol sa v podstate cez celkom nudné a nezmyselné štúdium autorov, mohol by sa dozvedieť, že naši predkovia jedli vždy to, čo našli v ich bezprostrednom okolí. To znamená, že nepreferovali jeden-dva druhy zvierat alebo rastlinu, ale stravovali sa veľmi pestro, a možno aj to umožnilo rozšíriť ľudskú rasu na Zemi. Jedli mäso, veľa rastlín, napr. korene, cibule rôznych rastlín; to posledne uvedené dokazuje to, že oproti šimpanzom, človek disponujeme tri- krát väčším množstvom enzýmu s menom amyláza, vyvolávajúci štiepenie škrobu na jednoduchšie cukry. Autori považujú za diskutabilné to, že pračlovek v podstatnej miere sa opieral o lov zvierat, ale aj podľa nich je nepochybné to, že oproti šimpanzom, zvýšený konzum mäsa zohrával dôležitú úlohu v tom, že sme sa stali človekom. Hoci čítali ( resp. citovali) analýzu Crawforda a spolupracovníkov o úlohe omegy-3 pri procese zväčšenia mozgu človeka(3), boli opatrný, aby sa ani náhodou nedotkli teórie vodného ľudoopa, ktorý je v konzervatívnych kruhoch tak pohŕdaná. Ich prácu by si nebol všimol ani pes, keby neboli s nimi urobili reportáž na webovej stránke Univerzity Georgia. To, čo v tejto reportáži rozoberali bod po bode, má málo čo do činenia s tým, čo je v ich štúdium zhrnuté. Obaja autori siahli na paleo, čím prezradili vlastnú neinformovanosť. Štúdium vypracovali dvaja skúsený vedci v úzkej odbornej oblasti, avšak vyhlásenie podali dvaja priemerný ľudia, ktorí si čerpali inf. z povrchných predpokladov a predsudkov. Je zvláštne, že zatiaľ čo píšu o vývoj, evolučnej myšlienke v podstate akoby nerozumeli.
Dychtivo citovaná myšlienka bulvárnou tlačou je celkovo len toľko, že cieľom pračloveka bolo len prežiť, a nie zdravá strava, preto potom všetko zjedli, čo im prišlo do cesty a bola vhodná na konzum.
Koala taktiež nekonzumovala eukalyptické listy kvôli vlastnému zdraviu, ale kvôli prežitiu, ale na dnes sa až do takej miery prispôsobila k jej konzumácii, že ak dostane niečo iné, zomrie. To isté platí pre všetky zvieratá. V prípade u leva, môžeme kombinovať, že aký druh mäsa mu dáme, ale nemôže na obed dostať zeleninu. Aj krava môže zjesť veľa druhov rastlín( ale nie len tak hocijakú), ale zomrie, ak jej dáme mäso. V evolučnom kontexte to znamená, že človek milióny rokov sa prispôsobil-špecializoval k takej strave, čo našiel vo svojom okolí. Môže konzumovať veľa vecí, ale nie hocičo. Len to, k čomu sa prispôsobil. Toto tvrdenie teda nie je v rozpore s paleom, ale je v súlade sním.
Najkratšia definícia palea: Konzumuj to, čo v prirodzenom okolí onoho času bolo dostupné. Táto jednoduchá veta , ak ju rozložíme, znamená veľa vecí. Vtipný zvrat, smerujúci k tomu, že človek „by bol zjedol hocičo, čo nájde vo svojom okolí, ešte aj krémeš“, cielila dokázať to, že aj dnes môžeme konzumovať hocičo. Lenže odvtedy uplynulo 2,5 miliónov rokov, a došlo k sofistikovanej adaptácii enzýmového systému organizmu. Ak by prirodzenému okoliu bol patril aj krémeš, alebo trošku všeobecnejšie povedané, množstvo rôznych rýchlo vstrebávajúcich uhľohydrátov, tak by sme sa boli adaptovali aj k tomu, a v súčasnosti by nebol problém ich konzumovať. Ale preto, že naše okolie neobsahovala takú živinu, dnes spôsobuje civilizačné choroby. Že človek môže konzumovať hocičo, (čo nie je toxické a ) nachádza sa v jeho prirodzenom okolí, môže sa tak sa zdať, že človek môže bez zábran konzumovať hocičo aj v súčasnosti. Lenže „prirodzená danosť okolia“ znamená aj silné obmedzenia. V prirodzenom prostredí, pred vstupom pôdohospodárstva, človek nikdy nekonzumoval obilniny, strukoviny, mlieko a pre posledných sto rokov tak prirodzené rafinované uhľohydráty ( múka, cukor, ryža, zemiaky, a pod.). Že sme sa k tomu neprispôsobili, jej istou známkou je neustály nárast cukrovky 2.-ho typu. Kým v 19.-tom storočí, cukrovky 2.-ho typu bola zriedkavá ako biela vrana, do polovičky 20.-tého storočia 1%, a v súčasnosti 10% obyvateľstva má cukrovku. Podľa predpokladov WHO, táto hranica do r. 2050 sa vyšplhá na 33%. ( Podľa prognóz, 50% americkej populácia čiernej pleti, bude trpieť touto chorobou)(4). Čiže človek naozaj môže konzumovať hocičo, len za to zaplatí vysokú cenu. Takýmto istým trendom rastú aj kardiovaskulárne choroby a rakovina.
Autori, odpútajúc od vlastnej práce, do takej miery nabrali na obrátkach pri vtipkovaní s paleom, že si dovolili aj také banality, že pračlovek žil krátku dobu, a preto sa uňho ani nemohli vyvinúť choroby typické pre dlho žijúceho človeka. Neprihliadnuc na ten fakt, že vo svojom štúdiu sa o tom ani nezmienili, je očividné, že nepoznajú príslušnú literatúru . Výskumy posledných desaťročí jednoznačne dokazujú, že paleo človek, ďalej prírodný človek ( súčasné kmene) a ľudia v stredoveku, bez problémov žili 70-75 rokov, ak nezomreli ešte v detstve (5,6). Paleo hnutie sa vyvinulo práve z toho rozpoznania, že súčasne s nami žijúci prírodný človek, vzhľadom na jeho dĺžku života, napriek primitívnemu spôsobu života zaostávajú len o 5-6 rokov od dĺžky života typické pre západných ľudí, je takmer do konca svojho života úplne zdravý. To znamená, že k vôli tomu, čo konzumuje a čo nájde vo svojom blízkom okolí, je oslobodený od civilizačných chorôb.
Kým paleo literatúra dáva jasné vysvetlenie na vznik a vývoj civilizačných chorôb, medzitým primitívna “paleokritika” zostáva stále dlžná s týmto vysvetlením. Veľmi dobre to odzrkadľujú obaja autori, lebo za dôvod civilizačných chorôb považujú stravu s vysokým obsahom tuku. Hovoria to dvaja vedci, ktorí sú teoreticky odborníci evolúcie stravovania. Ak niekomu, potom práve im by malo byť jasné to, že tuk preto nemôže byť škodlivý, lebo sme ho konzumovali 2,5 miliónov rokov, a dokonale sme sa k nemu prispôsobili.
Ako môže byť, že dvaja vedci v odbore evolúcie stravovania z toho nič nepochopilo?

signo

 

Ing. Imrich Galgóczi

 

 

Literatúra:
1, Ken Sayers and C. Owen Lovejoy, “Blood, Bulbs, and Bunodonts: On Evolutionary Ecology and the Diets of Ardipithecus, Australopithecus, and Early Homo.” The Quarterly Review of Biology vol. 89, no. 4 (December 2014); pp. 319-357.
2,What Was The “Paleo Diet”? There Was More Than One, Study Suggests.
3, Crawford M. A., Bloom M., Broadhurst C. L., Schmidt W. F., Cunnane S. C., Galli C., Gehbremeskel K., Linseisen F., Lloyd-Smith J., Parkington J. 1999. Evidence for the unique function of docosahexaenoic acid during the evolution of the modern hominid brain. Lipids 34:S39 -S47.
4, Jane E. Allen: Half of American Adults Headed for Diabetes by 2020, UnitedHealth Says. ABC News. 5, Hawkes K. Grandmothers and the evolution of human longevity. Am J Hum Biol. 2003 May-Jun;15(3):380-400. 6, Gurven, M; Kaplan, H: Longevity among hunter- gatherers: a cross-cultural examination. Population and Development Review, 2007, 33:321-365.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× sedem = 28

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť