Paleo, a niečo, o stupeň vyššie

 

Spracoval: Ing. Imrich Galgóczi

Tento článok pomôže objasniť tak časté prípady špatnej diagnostiky funkcie štítnej žľazy, dôvody obezity, a môže pomôcť športovcom upriamiť pozornosť na negatívny vplyv dlhodobého trénovania na lačno v ranných hodinách, ak je organizmus v stave leptínovej rezistencie.

Už v skorších štúdiách ohľadom obezity, vedci mali tušenie, že leptín existuje, ale len v roku 1994 sa podarilo Friedmanovi a jeho spolupracovníkom nájsť hormón s menom leptín. Nie je preto náhoda, že jeho úlohu väčšina ľudí ešte nepozná.
Tí, ktorí si mysleli, že majú inzulínovú rezistenciu, či problém so štítnou žľazou, môžu sa dovtípiť, že skutočným problémom bola leptínová rezistencia. V tomto stave, receptor leptínu mozgu, napriek vysokej hladiny leptínu, nevie leptín detektovať. Krvný rozbor nám o rezistencii leptína moc neprezradí, podstatne lepší obraz vie podať hladina reverzného T3, ktorá spomaľuje prácu T3 a T4-hormónov štítnej žľazy (revez-T3 je kompetetívny inhibítor, t.j konkurenčný ). Pri vysokej hladine reverz-T3, štítna žľaza funguje špatne. Svalstvo nevie efektívne spaľovať tuk, preto sú odsúdené na spaľovanie uhľohydrátu, čo vedie k rýchlej únave a k túžbe po sladkostiach. Leptín vylučuje biely tuk organizmu, to znamená, že čím je BMI vyšší, tým viac leptínu sa nachádza v organizme. Súbežne s ním však biely tuk vylučuje aj veľké množstvo zápaľového faktoru TNF-6. Leptín v mozgu je spojený s hypotalamom, ktorí priamo riadi ostatné hormóny organizmu. Leptín v mozgu ovplyvňuje aj funkciu imúnneho systému ( aj mnoho iných, viac alebo menej životne dôležitých funkcií; mojím cieľom je informovať najzákadnešie poznatky o leptíne vo svetle každodenného a praktického využitia), štrukturálne sa podobá bielkovine IL-6 – súvisiaci so zápalovými procesmi. Chronicky vysoká hladina leptínu má za následok vysoký krvný tlak. Pri leptínovej rezistencii je obyčajne nízka hladina vitamínu-D. Cez β-bunky pankreasu, vysilý mielínovú beilkovinu, čo najprv vedie k zníženiu produkcie, a neskôr k zlyhaniu produkcie inzulínu. Tento proces, ktorého dôsledok je cukrovka II.-ho typu, sa prejaví cca 5-7 rokov po vzniku leptínovej rezistencie.
Na základe toho môžeme vyhlásť, že obezita je dôsledok zápalu mozgu, a nemá nič spoločného s množstvom prijatých kalórií, lebo pokiaľ náš organizmus vie efektívne zaobchádzať s leptínom v pečeni a svaloch, dovtedy organizmus s ľahkosťou sa vie zbaviť nadbytočného množstav kalórií vo forme premeny tepla ( pre funkciu svalov, mitochondrie vyrábajú potrebné množstvo energie vo fomrme ATP, ak je kalórie nadbytok, mitochondriá ju premenia na teplo, ku ktorému nepotrebujú vytvoriť ATP bielkoviny; je to vlastne alternatívna forma premeny zbytočných kalórií, ktoré zabezpečujú bielkoviny typu UCP, z ktorých sú pre nás zaujímavé tento raz UCP1 a UCP2). Je to preto dôležité, lebo pri procese premeny kalórií bez tvorby ATP, sa znižuje tvorba volných radikálov).
Ako vieme vyvolať rezistenciu leptínu? Receptor leptínu je citlivý na zápal organizmu. Zápal organizmu v súčasnej dobe nie je ťažké dosiahnúť – trpí ním väčšina obyvateľstva, predovšetkým dôsledkom nevhodnej stravy, ktorému osobne nadávam prívlastok- západný, ďalej nevyspatosť a elektrický smog.

Leptínová rezistencia pečeňa
Hlavnou pohonnou jednotkou metabolizmu je pečeň ( nie štítna žľaza, ako si to mnohí myslia). Leptín, ako nejaký chip, to celé riadi. 60% kalorického obsahu napr. normálneho obeda, sa akumuluje v pečeni, zbytok-40%, putuje do periférnych tkanív a svalových buniek, čo bunky v plnej miera aj metabolizujú, ak sú citlivé na leptín. Ak sú rezistentné, celý energetický balík putuje späť do pečeňa, kde sa uskladňuje vo fome tuku. Ide o už známy viscelárny tuk, ktorý ako vieme, vylučuje zápalové faktory ( IL-6 a TNF-α). Súbežne s ním, leptínová rezistencia znižuje efektivitu receptorov LDL-cholesterolu v pečeni, ktorého dôsledok bude zvýšenie času zotrvania LDL cholesterolu v krvi, s následkom možnej oxidácie, čo spôsobuje tvorbu plakov, a čo je pareniskom srdcovo-cievnych chorôb.
(pozn. veľké konzumované množstvo uhľohydrátov vytvára tvorbu malých častíc LDL s vysokou hustotou – označujú ho sdLDL-, kým bielkoviny a tuky vytvárajú LDL rozmerovo väčšie častice s menšou hustotou – označujú ho ILDL, alebo VLDL. Z pohľadu štruktúry fruktózy, je mnmožstvo sdLDL častíc krvi vysoké)
Súhrnom môžeme povedať, že v optimálnom prípade, pečeň primerane rozdelí konzumovanú stravu. V prípade leptínove rezistencie, s vysokým tempom vytvára tukové zásoby, lebo mozog má dojem, že trpí kalorickým nedostatkom.

Leptínová rezistencia svalov
Aby sme lepšie pochopili funkciu leptínu vo svaloch, misím sa zmieniť niekoľkými vetami a bielkovine UCP, resp. o dvoch, z tejto päťčlennej skupiny bielkovín. Bilekoviny UCP1 a UCP2 ponúkajú alternatívu v premene kalórií. Pre funkciu svalov, kalórie mitochondriá premieňajú na tzv. ATP molekuly, ako nosiče energie pre svali (ináč, ATP nie je v úplnej miere len forma energie pre svali, ako sa o tom zmieňujú učebnice, ale skôr spĺňa funkciu premeny bielkovín v „živom matrixe”viď citrátový cyklus v priestore vnútrajšieho membránu mitochondrií; o veľmi skrátenej forme citrátového cyklu môžete rozšíriť poznatky tu : http://sk.wikipedia.org/wiki/Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus )
UCP1 a UCP2 nám pomáha sa zbaviť zbytočných kalórií, bez tvorby ATP molekúl, pričom tento metabolický postup znižuje tvorbu voľných radikálov.
Vyššie spomenutá vec má veľmi významný dôsledok: pokiaľ dobre funguje zásoba leptínu, dovtedy nemusíme počítať prijaté kalórie, lebo so zbytkom energie náš organizmus sa vie vysporiadať bez problémov – premieňa ju na teplo. V prípade leptínovej rezistencie však, špatne funguje cyklus rozdeľovania energie. Nadbytok je vrátený späť do pečeňa, ktorá ho premení na zásobovací tuk organizmu. Ak nie sme si vedomí tohoto faktu (leptín bol objavený len v roku 1992), zbytočne sa budem snažiť schudnúť športovaním, efekt bude takmer nulový. Len športom sa nedá schudnúť – príkladov je neúrekom. Preto, obézni ľudia, ktorí sa snažia schudnúť športovaním, by mali najprv dať do poriadku vlastnú leptínovú citlivosť a zmenou životosprávy zhodiť nadbytok telesnej váhy, a až potom aplikovať šport, lebo len erodujú vlastné telo a zbytočne urýchľujú starnutie!
(Ak príjem nadbytočných kalórií je chronický, vytvárajú sa zlúčeniny typu AGE a ALE, ktoré poškodzujú funkcie bielkovín, a indukujú zápalové procesy, a vo väčšom množstve aj odumieranie buniek).

Leptín a fruktóza
Fruktóza konzumovaná formou ovocia, v malom množstve ( 15-25g) nespôsobuje zdravotné problémy ( u športovcov môže byť aj trošku viac). Ale akonáhle ju budeme konzumovať v inej forme ( krištáľový cukor – bez ohaľadu na to, či je hnedý, cukor z kokosu alebo tŕstia, či vo formou syrupov ovocných štiav, a pod.; v súčasnosti sladký kukuričný syrup-HFCS sa dáva skoro do všetkej potravy – v tejto forme ide o nekontroľovateľný príjem! ), znižuje funkciu premeny tuku na energetické zásobovanie organizmu, a zhoršuje zloženie organizmu aj pri nízkokalorickej diéte! Leptínová rezistencia nespôsobuje hneď zásobenie tuku pre organizmus, a podľa pozorovaní jej vytvorenie v organizme sa deje v rôznych etapách, fázovite ( najprv svali, neskôr aj iné orgány ). Jedno súhrnné štúdium konštatovalo, že denný 50g-vý konzum fruktózy ešte nespôsobilo rozruch v látkovej výmene glukózy a tukov; ako prelomovú hranicu označili 100 g/deň ( musím poznamenať, že akékoľvej stanoveni limitov, je vždy len smerodajný údaj, horná hranica príjmu u každého môže byť iný! – vzťahuje sa to na všetky merané, doporučené údaje, lebo organizmus nie je rovnaký ani v prípade dvojičiek ).
Ako som už aj predošle spomenul, fruktóza môže spôsobiť zdravotné nepríjemnosti vo dvoch prípadoch: – vie vytvoriť leptínovú rezistenciu v podlôžku mozgu hypotalame, – generuje zvýšenú hladina triglyceridov, čím zhoršuje prechod leptínu cez bariéru krv-mozog, do mozgu (klesne hladina leptínu v mozgu).
Leptínová rezistencia je len jeden dôsledok – poznáme jej škodlivé účinky aj pri tvorbe lámky a kĺbových problémoch.

Obezita z pohľadu hormónov
Narastajúca vrstva tuku, vylučuje stále viac leptínu, ako aj zápaľový faktor TNF-α, čo podnecuje pečeň k vylučovaniu bielkovinu, typickú pre ukútne stavy organizmu (hsCRP). Ide o aktivizáciu ochranného mechanizmu, ako prvotný prejav organizmu v prípade škodlivých zásahov. TNF-α medzitým modifikuje leptínové receptory v hypotalame. Vytvorí sa leptínová rezistencia najprv v mozgu, pečeni a vo svaloch. Zápal pozastaví premenu hormónov štítnej žľazy T3 a T4 v pečeni. Ďalším krokom je vytvorenie inzulínovej rezistencie, čo vedie k vyčerpaniu kôry nadobličiek . V záujme produkcie veľkého množstva kortizolu, pregnelonol, ako prekurzor dôležitách hormónov- testosterónu, estrogénu, DHEA, vitamínu-D, aldosteron, neuroaktívnych steroidov, na ich úkor, uprednostní skôr tvorbu kortizolu.(Paleo stravovanie je už aj preto výhodné, lebo dlhodobo zabezpečuje syntézu základných hormńov).
Chronická leptínová rezistencia vedie k vysokej hladine kortizolu, čo taktiež blokuje premenu hormónov T3 a T4, a z nadbytočného T4, organizmus konvertuje reverzný T3-hormón. Je to stav, kedy štítna žľaza funguje neefektívne, alebo vôbec nefunguje. Svaly nevedia spaľovať tuk pomocou bielkoviny UCP3, kortikotropný hormón (CRH) -hormón predného laloku hypofýzy ( špatné vysvetlenie nájdete na : http://www.mojslovnik.sk/slovnik-cudzich-slov/ ) blokuje TSH, preto TSH nie je vhodný na spoľahlivú diagostiku funkcie štítnej žľazy. Ak nepoznáme status kortizolu, nevieme správne posúdiť funkčnosť štítnej žľazy. To je dôvod mnohých špatných diagnostík štítnej žľazy. CRH blokuje aj hormón zodpovedný za rast, dôsledok je strata svalovej hmoty a nárast tuku. Vysoká hladina kortizolu je dôsledok stresových vplyvov ako sú napr.: xenobiotický (telu cudzie látky, majúce na organizmus často škodlivý účinok), psychické, alergické, traumatické, elektromagnetické, geopatologické, infekčné, disbiotické, a samozrejme leptínová rezistencia ako aj prehnane aplikovaný šport. Hladina kortizolu sa dá zistiť testom sliny.
Vysoký obsah uhľohydrátov , veľa rastlinných olejov – typický pre západná spôsob stravovania, vedie k leptínovej rezistencii, k obezite a zvyšuje hladinu zápalového faktora TNF-α, t.j. k zápalu celého organizmu.

Riešenie
Najprv sa presvedčme, či máme leptínovú rezistenciu! Najjednoduchšie vyšetrenie je, ak sa pozriem do zrkadla a zistíme 5-10 kg nadbytku. Ďalej, ak pociťujeme túžbu po sladkých jedál, hlavne vo večerných hodinách. Kto má dobrú fyzickú kondíciu, a nie je si istý ohľadom vyššie uvedeného, krvný rozbor pomôže. Dajme si skontrolovať hladinu reverzného T3, ak je vysoká, právom môžeme predpokladať prítomnosť leptínovej rezistencie. Súbežne s ním sa doporučuje kontrola slín a hl.kortizolu, ktorá v horšom prípade bude vyššia vo večerných hodinách. Leptínová rezistencia môže byť aj u športovcov ( prezrádza to malé bruško alebo ťažko zvládané tréningy).
Protokol Dr. Kruseho, na obnovenia citlivosti leptínu sa opiera aj na práce viacerých laureátov Nobelovej ceny, ako aj ďalších vedcov špecializovaných na výskum funkcie mozgu. Podstata vypracovaného protokolu spočíva v znovu programovaní neurónov ( leptín, ako nejaký elektronický chip – ako som už vyššie spomenul, pre mozog registruje a zasiela/registruje údaje/pohyb elektrónov- nie kalórie, na základe princípov elektromagnetizmu) , plasticite neurónov a funkcii telomeru ( Hubel 1981, Wiesel 2000, Blackburn 2009; Merzenic, DeLacea, Myers).
Podľa Dr. Kruseho sme schopný obnoviť z nášho DNS také systémy (hypotalamus), ktoré sme naposledy používali v prvom či druhom veku nášho života.

Konkrétne: ráno po zobudení si dajme čo najskôr raňajky-podľa možnosti do 30-tich min, a zdržme sa niekoľko minút na čerstvom vzduchu, pomôžeme tým synchronizáciu naše vnútorné hodinky ( cirkadián organizmu). Raňajky ba mali obsahovať aspoň 50-75 g bielkovín a veľa tuku ( vypadá to trošku veľa, ale je to nutné k vôli náprave správnej funkčnosti neurotransmiterov mozgu, lebo cez deň budeme mať menšiu chuť do jedla, a nutkanie dať niečo pod zub – snack). Príjem uhľohydrátu by nemal prekročiť limit 25 g/deň v prípade, ak máme 25 kg nadbytku. Dbajme na to, aby príjem uhľohydrátov bol v prvej polovici dňa, najlepšie je časovať väčšiu časť na raňajky. Z hľadiska cirkadiálneho rytmu je dôležitejšie dodržať čas a spôsob stravovania, ako samotnú stravu. Medzi jednotlivým hlavným stravovaním, ktoré v spočiatku má byť 3 krát za deň ( neskôr sa zníži na 1-2 ) nikdy si nedajme pod zub nič, lebo tým narušíme glukoneogenézny proces organizmu.
Posledné stravovanie v danom dni treba nechať na 4-5 hodinový odstup od spánku, a podľa možnosti sa vyhýbajme intenzívneho osvetlenia, večerného internetovania pred počítačom a pod. Vo večerných hodinách sa podľa možnosti vyhýbajte modrým svetelným odtieňom ( cez deň to nerobí problém).
Po 4-6 týždňoch by mal byť citeľný pokles chuti do jedla a chuti si niečo dať pod zub. Je to už náznak toho, že leptínové receptory začínajú fungovať. Pokles telesnej váhy sa u mužov prejaví skôr, u žien sa bude skôr prejavovať zmena nálady( budú pokojnejšie, nálada bude vyrovnaná, menej kolísavá). Bude sa zlepšovať fyzická sila, následná regenerácia, potiť sa budeme len po podstatne intenzívnejšej fyzickej námahe, ráno sa prebudíme svieži a vyspatý.
Ak tieto fyziologické prejavy budú už pravidelné, ustálené, môžu sa vykonávať už aj intenzívne silové cviky, intenzívne intervalové tréningy.
Kto aktívne športuje, uhľohydráty môže zvýšiť o 10-30%, ktorého polovičku podľa možnosti nech konzumuje na raňajky spolu s 20-30 g tukmi a 25 g bielkovinami.

Športovci, ktorí majú zásobu leptínu v poriadku, môžu aplikovať ranný tréning na lačno, ak to daný šport alebo denný režim vyžaduje, len treba k tomu nechať organizmus postupne privykať. Dokazujú to aj skúsenosti známich priateľov- športovcov, viacnásobných majstrov sveta a Európy, ktorých osobne poznám( Misi Sáfrán a Dénes Kanyó; Dénes je držiteľom svetového rekordu v plutvovom plávaní na 400 m, ktorý vytvoril po cca 10 ročnom oddychu, po návrate k opätovnému aktívneho športu ( ako prestal športovať po niekoľkých rokoch sa začali u neho prejavovať civilizačné choroby, rozhodol sa pre paleolitný životný štýl- v tomto režime, podané športové výkony ho fascinovali, preto sa rozhodol pokračovať v postupe, ale časom narazil na „stenu“ kedy sa výkon už nezlepšoval; krátko na to, pokračoval s ketogénnym metabolizmus na základe tu popísaných princípov stravovania a životného štýlu. Ako tvrdí, výdatný spánok (10 hod)za úplnej tmy, vie nahradiť dvojfázovú tréningovú metódu. Trénuje ráno za prísneho denného stravovacieho keto režimu. Ešte ani v súčasnosti, ako 38 ročnému, mu nerobí podať výkon rovný vlastnému svetovému rekordu s rozdielom iba niekoľko stotín sec).

Prerušovaný pôst ( IF- intermittent fasting)
Vhodne aplikovanou kombináciou pôstu, tréningu a stravovania, sa dá súbežne spaľovať tuk a budovať svalstvo. Táto metóda sa zakladá na princípe prerušovaného pôstu – po anglicky intermittent fasting (IF). Ide o progresívny spôsob zlepšenia zloženia ľudského tela, ktoré na základe skúseností sa doporučuje len za podmienky ako-takej športovej minulosti a dobrej leptínovej citlivosti, t.j. kto má leptínovú tezistenciu, vôbec sa nedoporučuje, lebo jeho aplikáciou budeme len zbytočne zvyšovať stresový stav organizmu a znášať jeho dôsledky!
Metóda IF je efektívna na dosiahnutie športového vzhľadu, ktorého podstatou je využitie AMPk enzýmu(AMP-activated protein kinase), riadiaci energetický chod mitochondrií.AMPK

Viac informácií na túto tému môžeme čerpať napr. od Johna Ciefera – Carb backloading, Martin Berkhan – Leangains, Ori Hofmekler – Warriors dite (kto vie anglicky, môže si ho kúpiť tu: http://www.martinus.sk/?uItem=147275

V krátkosti povedané, po 12-16 hodinovom pôste – prípadne po menších periodických cykloch prijatej stravy – nasleduje silový tréning v činkárni, s následným stravovacím odmeňovacím procesom. Vo fáze pôstu nútime organizmus spaľovať tuk, a po tréningu veľkou dávkou stravy, stimuluje organizmus k tvorbe svalstva. Takýto životný režim stimuluje vylučovanie rastových hormónov, a blahodarne pôsobí aj na funkciu mozgu dôsledkom zvýšenej produkcie BDNF ( Brain.derived neurotrophic factor), ktorý je zodpovedný za tvorbu nových nervových spojení mozgu.

Metódu IF vieme využiť vtedy, ak vhodná/potrebná leptínová rezistencia synergicky vie pracovať s mozgom, svalmi a pečeňou. V prípade leptínovej rezistencie sa ho vyhýbajme, nedoporučuje sa!
Ešte jedna myšlienka. V súčasnej modernej dobe, väčšina športovcov-amatérov, si zvolí vynechanie raňajok – ako súčasť tejto metódy, lebo lepšie sa dá zaintegrovať spoločenského života, alebo ide o práve aktuálny trend, a pod… Z pohľadu udržania dlhodobého zdravia, je výber raňajok pre synchronizáciu vnútorných hodiniek lepší výver. Ak je v poriadku hladina leptínu, a naše telo dostane dostatočne veľkú dávku prirodzeného svetla, postupne sa telo dá privykať aj k vynechaniu raňajok.

Medzi rôznymi dietetickými smermi, ktoré si vybrali za cieľ zdravé stravovanie, bude neustáli boj o správne pomery medzi uhľohydrátmi a tukmi, ak nepostúpia o stupeň vyššie, do sveta podstatne menších častíc od molekúl, do sveta elektrónov a protónov. Obezitu spôsobuje nabúranie „elektrónového počítača“ mozgu, ktoré spôsobuje zvýšená hladina zápalu organizmu, spôsobený neprirodzeným životným štýlom. Intenzívny športovať s nadbytkom telesnej váhy, je nešťastná voľba zbavenia sa kilogramov, lebo urýchľujem tým len starnutie organizmu. Riešenie je voľba správnej životosprávy, s následným športom.

Zdroj: – Sáfrán Mihály; A paleón túl. Budapest, 2014.
– www.jackruse.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


sedem − = 2

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť