Oficiálna veda o výžive sa potackáva v slepej uličke

 

Gary Taubes a Dr. Joseph Mercola sa rozprávajú

Výber a preklad: Elmira Mezei.,  Článok je zverejnený so súhlasom Elmiri Mezei.

            Prevzatie článku bez povolenia, je hrubé porušenie autorských práv!

Gary Taubes je novinár vedeckých článkov, autor mnohých bestsellerov, s pomedzi nich dve, a Good Calories, Bad Calories: Fats, Carbs, and the Controversial Science of Diet and Health (Dobré kalórie, zlé kalórie, tuky, uhľohydráty a protirečenia vedy o výžive) a Why We Get Fat: And What to Do About It (Prečo priberáme a čo môžeme urobiť proti tomu?), skúmava mylné predstavy o výžive a zdraví. Dole môžete čítať skrátený výpis z rozpravy medzi Taubesom a Dr.Josephom Mercolom.

Mercola: Taube v skoršom období sa sústredil na fyzikálnu vedu, ale v posledných rokoch sa jeho záujem upriamil na výživu, medicínu a zdravý život. Rozprávať sa budeme o výskumných prácach, ktoré tvoria základ jeho kníh, ako aj o Garyho odhalení zákulisných realít, týkajúci sa viacerých populárnych mýt. Približne pred desiatimi rokmi sme zverejnili jeden z Taubesových článkov, v ktorom kritizoval dietetické odporúčania: málo tuku veľa sacharidov, a vyhlásil, že presne táto tendencia môže byť príčinou zúriacej epidémie obezity medzi obyvateľstvom v USA.
Dnes už samozrejme veľa vedeckých výsledkov potvrdilo túto pravdu. Ak úprimne hľadáme pravdu, pravda nakoniec sa ukáže sama. Ktoré sú tie mechanizmy, ktoré v určitých otázkach udržiavajú pri živote dogmatickú vieru aj napriek tomu, že mnoho vedeckých faktov vyvracia jej dôveryhodnosť?

V súčasnosti je oveľa ľahšie vidieť tie súvislosti, ktoré vedia odhaliť odporúčania vedy o stravovaní, ktoré sú výsledkom obrovských záujmových konfliktov, a ktoré na hladine udržiavajú snahy chrániť sebecké záujmy skupín a priemyselných odvetví, a keď výsledky výskumov nie sú pre nich priaznivé, zamietnu ich pod koberec. Dnes, lekársko-vedecké a so zdravým súvisiace odvetvia, sú absolútne plné takými ustálenými-zabetónovanými dogmamy, ktoré odporujú tak zdravému rozumu, ako aj vedeckým pravdám. A predsa zostanú na hladine aj vtedy, keď je úplne jednoznačné, že je v obehu rad odporúčaní, ktoré spôsobujú viac škôd, ako osohu.
Prečo je to tak?

Taubes: Jedna časť problému tkvie vtom, že oproti fyzikálnym výskumom, kde sa kladie veľký dôraz na množstvo premenných, ktoré majú vplyv na výsledok, a kde dopodrobna analyzujú aj tie výsledky, ktoré nepodporujú vládnuce presvedčenie, lekárskovedecké výskumy neinklinujú k týmto prísnym trendom. Jednou jej príčinou je, že všetko chcú robiť príliš rýchlo. Je to tzv. „mentalita Jurského parku“. Zhruba každých desať minút takto vykríknu: „ Ale predsa ľudia tam vonku umierajú!“ Počas toho, ako sa tu rozprávame, ďalších sto Američanov zomrie na srdcový infarkt. Čiže treba sa ponáhľať. Nie je čas k dopracovaniu sa ku konečným výsledkom.
Často sa stáva, že nahliadnem do odborných spisov, na čo vedec reaguje nasledovne: „My nemôžeme premárniť čas na spresnenie vecí, ako je tomu vo fyzických výskumoch, my nie sme takí, akí sú fyzici, ktorí majú dosť času a trpezlivosť na reprodukcie experimentov a kontrolu premenných.“ Moja reakcia na to je: „ Znamená to toľko, že nie je dostatok času na to, aby sme odhalili, či má pravdu alebo nie, lebo dôsledkom neprecízneho výskumného procesu sa to nedá povedať.“ Taká ukrutná je veda. Ale preto, lebo ľudia medzitým zomierajú, treba sa ponáhľať. Treba vyniesť unáhlené rozhodnutia v tej nádeji, že sú pravdivé. Ale žiaľ mnoho krát NIE sú.

Mercola: Žiaľ, keď už priemerný človek, poradcovia výživy, dietetici či osobní tréneri, s pocitom pravdy prijali takéto unáhlené uzávery, len veľmi ťažko sa dá ich presvedčenie zvrátiť. Ešte ťažšie to ide v prípade, keď už aj vládne agentúry prijali, vytvorili a spevnili túto dogmu.

Taubes: Predstavme si, že americká srdcová spoločnosť AHA sa rozhodla tak, že svoj omyl uznajú.. Potom čo urobia ďalej ? Nedá sa len tak jednoducho zverejniť článok že: „ Prepáčte nám za naše rady za posledných 40 rokov. Prepáčte, že v mnohých veciach sme nemali pravdu, a veľa vašich milujúcich blízkych sme tým zabili… Teraz vám povieme správne odpovede, a veríme, že tento raz budeme mať pravdu“… Niečo také neexistuje, to sa nedá urobiť. Ide tu aj o vlastné inštituciálne záujmy.
Potom je tu tzv. „kognitívna disonancia“, na základe ktorého, ak sa vynorí táka možnosť, že keď sa pomýlime, alebo sa dostane do nebezpečenstva celá naša spoločenská vážnosť a odborná dôveryhodnosť, potom mozog nájde metódu, aby nás nahovoril, že predsa len máme pravdu. Toto sú tie mechanizmy, ktoré dlhodobo udržiavajú dogmy pri živote. A to neplatí len v stravovaní, ale aj v iných zložkách verejného zdravotníctva, ako napr. úpravy vody fluórom, aplikácia ortuti v zubárstve a čoraz väčšmi sa rozmáhajúci plán detských očkovaní.
A ešte je tam aj otázka finančnej podpory. Finančne podporujú tých, ktorí súhlasia s konvencionálnymi názormi.

Ako priberáme- to všetko je len jedna veľká, nafúknutá, falošná dogma?

Mercola: Teda preto priberáme, lebo konzumujeme príliš veľa kalórií a nešportujeme dosť veľa? Alebo aj toto je len jedna dogma?

Taubes: Podľa mňa je chybou uvažovať v kalóriách. Vedný odbor skúmajúca obezitu, sa dostal na nesprávnu cestu. Výskumy srdca začali s tukmi a potom to malo vplyv aj na iné veci.
Pred druhou svetovou vojnou, európska lekárska veda videla príčinu obezity v inom. Tvrdili, že ľudský organizmu je funkčne v podstate veľmi dobre regulovaný. Bunky neprijmú do plusu extra energiu, len ak na to dostanú pokyn. Túto úlohu spĺňa inzulín. Hormóny vyzvú bunky, aby prijali také veci, z ktorých sa do organizmu dostane príliš veľa. Teda ak príliš veľa tuku sa nazhromaždí v tukových tkanivách, je to preto, že hormóny, enzýmy, centrálna nervová sústava, ktorá reguluje príjem tuku, vydá taký príkaz, aby tkanivo prijalo tuk, a tu musíme prísť na to, že prečo a z akého dôvodu.

Mercola: Ja osobne súhlasím s týmto myšlienkovým chodom. Podľa mňa, náš organizmus sa neustále snaží nájsť jednu zdravú rovnováhu. Seba liečenie je nie len možné, ale je to jeden neuveriteľný zabudovaný mechanizmus, dovtedy, pokiaľ má k dispozícii všetky základné suroviny. To isté platí aj pre telesnú váhu. Tá skutočnosť, že do činenia máme s epidémiou obezity, je neomylné znamenie, že niečo sa veľmi pokazilo.

Taubes: Koncom 50-tich, a začiatkom 60-tich rokov vedci objavili jeden mechanizmus na reguláciu tukových tkanív, inzulín. Vylučovanie inzulínu vyvoláva predovšetkým konzumá-
cia uhľohydrátov.
V podstate, typ a množstvo uhľohydrátu reguluje úroveň inzulínu. Toto viedlo k nízko kalorickým diétam. Ak znížime množstvo tuku v nejakej diéte, potom treba zvýšiť uhľohydráty. Keď znížime uhľohydráty, treba zvýšiť tuky.
…Lekári začali sledovať, že čo sa stane, ak svojich chorých pacientov preorientujú na stravu s nízkym obsahom uhľohydrátov a veľkým množstvom tuku. Stalo sa, že bez problémov začali chudnúť. Potom sa zrodilo niekoľko bestsellerov v tejto téme. (Herman Taller: Calories Don´t Count; Kalórie sa nepočítajú). Potom 11 rokov neskôr Atkinsova revolúcia (Atkins Diet revolution). Tieto publikácie presadzovali diéty s vysokým obsahom tukov, pričom oficiálne stanoviská za príčinu srdcových chorôb vyhlasovali tuky, preto obec dietetikov a odbor skúmajúci srdcové choroby, tvrdo na nich zaútočili. „Zabíjate ľudí!“- hovorili. Pritom veda práve vtom období došla na to, že hromadenie tuku spôsobuje inzulín. „Ak chcete znížiť svoju hladinu inzulínu, potom znížte množstvo konzumovaných uhľohydrátov“.

Mercola: Z protikladu týchto dvoch hypotéz, sa zrodila jedna alternatívna hypotéza, ktorá znie nasledsovne: „ Nie to sa počíta, že koľko športujeme alebo koľko zjeme. Obezita nastane vtedy, ak skonzumujeme viac kalórií, koľko spotrebujeme“. Ale je to pravda?

Obezitu NIE kalórie spôsobujú…

Mercola: Zákony termodynamiky nám pripomínajú, že je to pravda, ale k priberaniu telesnej hmotnosti treba podstatne viac, než to, že fyzickou aktivitou spálime menej kalórií od toho, čo a koľko sme skonzumovali, potom budeme priberať. Určité výživné látky, menovite uhľohydráty (fruktóza a obilniny), ovplyvňujú hormón s menom inzulín, ktorý je jeden veľmi účinný regulátor hladiny tuku. A skutočný dôvod epidémie obezity je čoraz jasnejší odvtedy, odkedy na trh uviedli rafinovaný kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy.

Taubes: Biely cukor (sacharóza) pozostáva z jednej polovice glukózy, druhú tvorí fruktóza.
Kukuričný sirup, s vysokým obsahom fruktózy pozostáva z 55% fruktózy a 45% glukózy. Fruktózu v 90-95%-tách metabolizuje pečeň. Je to podstatný rozdiel. Metabolická cesta fruktózy je v základoch iná. Pečeň musí viac pracovať, keď rozkladá fruktózu, ako keď konzumujeme škrob, ktorá sa rozloží na glukózu.
…Dr. Robert Lusting ( popredný detský endokrinológ, veľký kritik konzumácie cukru) vysvetľuje, že môžeme konzumovať rovnaké množstvo kalórie z fruktózy a glukózy, alebo fruktózy a bielkoviny, alebo fruktózy a tuku, tieto budú mať úplne rozdielnu metabolickú cestu. Metabolická cesta určuje hormonálnu odozvu, hormonálna odozva- medzi inými-, určuje, že koľko tuku bude hromadiť organizmus. Teda teória, že každá kalória je rovnaká, je z hľadiska energetického objemu to isté, ale z hľadiska cesty metabolizmu, je úplne odlišná. Totiž, z rôznych živín rovnaké množstvo prijatej kalórie, vyvoláva úplne iné účinky pre telo.

Mercola: Ako som to už vo viacerých predošlých článkoch rozvinul, fruktóza -napriek tomu, že má nízky glykemický index-, je oveľa horšia, ako ostatné uhľohydráty, lebo jej väčšia časť sa okamžite premení na tuk. Tento tuk sa nahromadí nie len v tkanivách, ale aj v pečeni. Úžasné údaje boli zverejnené v magazíne Telegraph, podľa ktorého dnes v Anglicku trpí zhruba pól milióna detí na nealkoholickú tukovú chorobu pečene, čo je priamy dôsledok konzumácie stravy a osviežujúcich nápojov s vysokým obsahom fruktózy.

Fruktóza a nízky glykemický index

Mercola: Ten fakt, že fruktóza má nízky glykemický index, je prameňom mnoho nedorozumení. Chronicky vysoká hladina inzulínu vedie k inzulínovej rezistencii, ktorá je dnes v západnom svete tak veľmi rozšíreným pareniskom metabolického syndrómu, ktorý je vážnym rizikovým faktorom nie len srdcových chorôb a rakoviny. Ale ak fruktóza má nízky glykemický index, prečo ju považujú za prvoradý faktor epidémie obezity?

Taubes: Túto tému som už prekonzultoval v knihe Dobré kalórie, zlé kalórie. Glykemický index je jedna merná jednotka, ktorá označuje úroveň zvýšenia hladiny krvného cukru po konzumácii stravy. Preto nechceme, aby sa zvýšila hladina krvného cukru, lebo chceme predísť následnému zvýšeniu hladiny inzulínu. Fruktóza sa nedostane do krvi, priamo ide do portálnych žíl pečene. Nespôsobuje zvýšenie krvného cukru alebo inzulínu. Z krátkodobého hľadiska, má nízky glykemický index.
Ako náhle sa zrodila táto koncepcia v 80-tich rokoch, okamžite sa stala populárnou. Americká spoločnosť diabetikov ihneď zaujala stanovisko: „ potom fruktóza je dobrá, a cukor kvôli jeho relatívnemu nízkemu glykemickému indexu je dobrá pre diabetikov, lebo polovičku z obsahu uhľohydrátov cukru tvorí fruktóza“. Výrobcovia kukuričných sirupov s vysokým obsahom fruktózy situáciu využili, a začali ho vo veľkom používať… O fruktóze začali rozprávať ako a ovocnom cukre. Fruktóza v prírodnej forme sa v malom množstve nachádza v zelenine a ovocí. Kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy bol predstavený, ako jeden zdravý produkt, ktorý nemá nič spoločné s cukrom.

Mercola: Nad tým , čo každý prehliadol je fakt, že kým fruktóza nemá priamy vplyv na hladinu inzulínu, dlhodobo predsa len spôsobuje inzulínovú rezistenciu, medzitým vedie k nahromadeniu extra tukov.

Taubes: Výsledkom toho konzumujeme stále viac z tohto sladidla, a v potravinách tuky nahradila fruktóza, od ktorého sme sa stali čoraz obéznejší a chorí na cukrovku.

Nasýtený tuk – priateľ alebo nepriateľ?

Mercola: Veľa ľudí je presvedčených o tom, že viac desaťročné výskumy potvrdzujú, že nasýtené tuky sú škodlivé, ale Taubes aj o tom má inú mienku:

Taubes: Výskumy nikdy nepotvrdili túto hypotézu. Pred dvoma rokmi som predniesol na národnom zdravotnom ústave (NIA) prednášku, a po prednese som sa rozprával s jedným chlapíkom, z finančnej podpory NIA, viedol jeden program, ktorý skúmal detskú obezitu. Povedal, že ich prvoradou úlohou je, v okruhu obéznych detí, znížiť konzumáciu nasýtených tukov, lebo to neskôr u nich bude spôsobiť srdcové a cievne choroby. Takmer viac tisíc vedeckých výskumov(štúdií) potvrdzuje, že to je správny smer.
Ja som mu povedal: „ Medzi nami dvoma je ten rozdiel, že ja som v skutočnosti podstatne viac času strávil čítaním a pochopením týchto štúdií.“ V r. 1984 na konferencii NIH, keď nastala zhoda vo veci, že každý Američan ,ktorý dovŕšil dva roky, musí sledovať diétu so zníženým príjmom tukov,, bolo tam osem alebo deväť štúdií na túto tému, ale ani jedna nevedela dokázať, že strava s nízkym obsahom nasýtených tukov, vedie k dlhšiemu životu. Niektoré štúdiá vykázali, že môže znížiť riziko srdcových chorôb, ale zvýši rizoko vzniku rakoviny. Ak sa pozrieme na odvtedy publikované meta analýzy, potom môžeme vidieť, že každá sa dostala k tomu istému konečnému uzáveru: „ Existujú len obmedzené dôkazy o tom, že nasýtené tuky sú škodlivé, ako dôkaz, nikdy neexistoval“.

Mercola: Väčšina z nás, nedisponuje s dostatočnou vedeckou kvalifikáciou a časom k tomu, aby prečítala a pochopila veľké množstvo vedeckých výsledkov. Pre Taubesa je prečítanie a pochopenie vedeckých publikácií prvoradou úlohou.

Čo hovoria vedecké výskumy o soli?

Mercola: Jedna či druhá hypotéza, z ktorej sa stala zabetónovaná dogma je, že soľ je škodlivá látka, a je jednou z príčin srdcových chorôb.

Taubes: Údaje o soli boli vždy katastrofálne. Jedným je hypertenzívny účinok. Nazývajú ho DASH diétou, a v súčasnosti je veľmi populárny. Dietetici ho ponúkajú ako diétu na schudnutie napriek tomu, že to nie je tak. DASH diéta je diéta s veľmi nízkym príjmom fruktózy. To je jej podstata. Po 40-tich rokoch teraz vyrukujú s jedným štúdiom, ktorá odsudzuje soľ. Mimo iného, neboli ochotný zverejniť všetky údaje, bolo ich treba podať na súd, aby odhalili výsledky.

Mercola: To je pravda, že keď niečo dostatočne veľa krát opakujú, ľudia tomu nakoniec uveria, a príjmu to ako pravdu. Taká istá je situácia aj so soľom. Napriek tomu, že vedci neustále zlyhali v snažení toho, aby dokázali, že soľ je možné dať do súvislosti so srdcovými chorobami, verejné orgány napriek tomu soľ vyhlásili za škodlivú.
Ale prečo?

Taubes: No, jeden z možných dôvodov je, že odvádza pozornosť od skutočných príčin. Či táto príčina je známa alebo nie pre verejné orgány, je otázne, ale aspoň majú pocit, že “niečo urobili” proti vysokému krvnému tlaku a srdcovým ochoreniam.
V moje knihe poukazujem na to, že vysoký krvný tlak súvisí s obezitou. Lámka a srdcová choroba zase s vysokým krvným tlakom. K vôli tomuto sa snažíme predísť vysokému krvnému tlaku: mozgovej príčine a srdcovým chorobám. Najjednoduchšia hypotéza je nasledovná: nech hocičo spôsobuje tieto choroby, to spôsobuje aj vysoký krvný tlak.
Takto vypadá aktuálny myšlienkový chod: preto priberáme na váhe, lebo príliš veľa jeme. Preto budeme mať srdcové choroby, lebo konzumujeme nasýtené tuky, a preto dostaneme cukrovku, lebo sa nepohybujeme. Dôvodom vysokého krvného tlaku je soľ, lámky ,alkohol a mäso. Vysoký krvný tlak, je prítomný u všetkých vymenovaných chorobách, takže možno niečo iné je príčinou všetkého.

Mercola: To „niečo iné“, je inzulínová rezistencia. A čo spôsobuje inzulínovú rezistenciu?
Cukor, predovšetkým fruktóza a v obilninách sa nachádzajúci uhľohydrát. To spôsobuje nárast hladiny inzulínu, vysoký krvný tlak, cukrovku a srdcovú chorobu.

Taubes: Vedci nemajú radi takéto jednotné teórie, lebo je to také šarlatánske. Ale predsa…v tých klinických štúdiách, pri ktorých aplikovali bez cukrovú diétu s nízkym obsahom uhľohydrátov a vysokým obsahom nasýtených tukov, nie len že sa znížili všetky rizikové faktory srdcových ch ale aj verejné zdravotnícke úrady, prešetrili tieto dôkazy z jedného nezaujatého pohľadu. Ak urobia, všetko výsledky naznačia smer k uhľohydrátom.

Mercola: Niet pochýb, že strava má obrovský vplyv na zdravie. V nádeji, že aj toto interview pomôže v tom, že sa budeme vedieť stať nezávislými od mnoho krát prehlasovaných zdravotníckych dogiem, z ktorých po dôkladnejšej previerka vysvitne, že sú to neoverené, nepodložené predpoklady.

Zdroj: http://orokseg.wordpress.com/a-hivatalos-taplalkozastudomany-zsaktucaban-toporog/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


6 × = tridsať šesť

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť