Ochranný účinok kyseliny močovej

Preložil a spracoval: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Mgr. Larisa Petriláková
Zdroj: Gábor Szendi, Paleolit magazín životného štýlu 2016/1

Aj vážení a uznávaní vedci na výživu považujú za neodškriepiteľnú pravdu, že dnu spôsobuje nadmerná konzumácia mäsa. Západná medicína považuje kyselinu močovú za verejného nepriateľa, zameniac tým dôsledok s dôvodom. Vysoká hladina kyseliny močovej je pre človeka charakteristická z evolučných dôvodov. Podľa nedávnych výskumov hrá dôležitú úlohu pri ochrane proti neurodegeneratívnym ochoreniam.

Západná medicína považuje kyselinu močovú za nebezpečnú pre človeka, opierajúc sa o množstvo publikovaných štúdií, že vysoká hladina kysliny močovej v organizme je signálom začínajúcej inzulínovej rezistencie [1], cukrovky [1, 2], zápalových procesov v tele [3], vysokého krvného tlaku [4], stukovatenej pečene [5], obezity [1], metabolického syndrómu, a dokonca vraj spôsobuje dnu. A čo podľa medicíny a rozšírenej verejnej mienky spôsobuje vysokú hladinu kyseliny močovej? Konzumácia potravín s obsahom purínov, t. j. mäso, mäsové výrobky a rastliny s obsahom purínov. [6] Kyselina močová v súvislosti s dnou je len jedným z príkladov toho, ako medicína postavila na hlavu súvislosti, ako narába s dôsledkom ako dôvodom a ako bagatelizuje fakty v záujme udržania mýtov. Už v roku 1970 bolo dokázané, že u zdravých ľudí príjem bielkovín 6 až7 krát väčší od normálneho množstva, trvajúci deväť týždňov, nespôsobil zvýšenie kyseliny močovej. Zvýšilo sa len vylučovanie tejto kyseliny. [7] Dôsledkom stravy s vysokým obsahom bielkovín počet záchvatov chorých na dnu dramatickým spôsobom poklesol. [8] Podľa vyšetrení 90 % vysokej hladiny kyseliny močovej spôsobuje poškodená alebo nedostatočná funkcia obličiek. [9] Mýtus, že dnu spôsobuje konzumácia veľkého množstva mäsa sa opiera o historické pozorovania od staroveku, kedy bola dna chorobou bohatých ľudí. Dnes už ale vieme, že tak častý výskyt dny v starovekom Rýme spôsobila zlá funkcia obličiek spôsobená toxicitou olovom. Vo víne, pripravovanom starovekým spôsobom, bol obsah olova tisíc krát vyšší, ako to stanovuje dnešná norma. [10] Druhý, často citovaný príklad, pochádza z Anglicka, z čias epidémie dny v 18. a 19. storočí, ktorá postihla predovšetkým hornú „desaťtisícovú“ vrstvu. Aj tu, jednou z príčin bolo olovo, pretože ročník obľúbeného portského vína obsahoval na liter 300 – 1 900 mikrogramov olova. [10] Aj mnohé iné vína, v tom čase, s obľubou sladili „oloveným cukrom“, t. j. acetátom olova.

Poškodenie funkcie obličiek je aj v súčasnosti časté. Bola preukázaná silná súvislosť medzi hladinou kyseliny močovej a olova. [11, 12] V okruhu s vysokou hladinou olova je výskytu dny 3,6 krát častejší. [13] Druhým podozrivým vyvolávajúcim dnu, je fruktóza. Spotreba cukru v Anglicku a Francúzsku od 17. storočia neustále rástla a sním aj počet chorých na dnu. [14] (Cukor sa počas trávenia rozloží na jednu molekulu fruktózy a jednu molekulu glukózy). V jednej štúdii, prebiehajúcej dvanásť rokov, užitie dvoch pohárov sladenej vody za deň, spôsobilo dvojnásobné riziko vzniku dny. [15] Fruktóza priamo, ale aj nepriamo zvyšuje hladinu kyseliny močovej dôsledkom zníženého renálneho (obličkového) vylučovania, spôsobeného inzulínovou rezistenciou. [16] Inzulínová rezistencia vedie k obezite, nárastom telesného indexu (BMI) a priamo úmerne rastie riziko dny. [17] Konzumácia rôznych alkoholických nápojov spôsobuje dvojnásobné riziko vzniku dny. [18]

Kyselina močová a evolúcia
Kým u iných cicavcov, je hladina kyseliny močovej typicky v rozmedzí od 0,5 do 2,0 mg/dcl, u človeka je to v priemere od 4,0 do 6,6 mg/dcl. Vysoká hladina kyseliny močovej sa dá spozorovať už aj u ľudoopov, preto je oprávnený predpoklad, že vysoká hladina kyseliny močovej má explicitné (výslovné) výhody. Spojiť dnu s konzumáciou mäsa je už aj preto absurdný nápad, lebo v evolúcii človeka konzumácia mäsa zohrávala centrálne miesto. Pre človeka typická vysoká hladina kyseliny močovej sa počas našej evolučnej histórie vyvinula v niekoľkých fázach dôsledkom toho, že enzým urikáza, rozkladajúci kyselinu močovú, sa stal nefunkčným. [19]
Na dôležitosť funkcie vysokej hladiny kyseliny močovej poukazuje fakt, že obličky 90 % kyseliny močovej reabsorbujú, čím sa aj týmto spôsobom zvyšuje hladinu kyseliny močovej. [20] Najpravdepodobnejšou výhodou kyseliny močovej je jej antioxidačná vlastnosť, ktorá sa vyvinula vtedy, keď sme stratili syntetizačnú schopnosť vitamínu C. [21] Kyselina močová je veľmi silný antioxidant. Z celkového množstva anitoxidantov v krvi predstavuje 50 % kyseliny močová. Antioxidačná funkcia kyseliny močovej, ako to budeme vidieť neskôr, mohla zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri vývoji rozmeru nášho mozgu. Medzi prírodnými ľuďmi, je dna zriedkavá alebo neznáma choroba napriek tomu, že majú vysokú hladinu kyseliny močovej. [22-25] Pre národy, pôvodom z južnej Ázie, patriace do austrálskej jazykovej rodiny, je typická veľmi vysoká hladina kyseliny močovej (6-7,5 mg/dcl). Súčasné záznamy ukazujú, že starovekí Maori boli extrémne zdraví ľudia, a boli bez dny. [26] I keď, na základe archeologických nálezov, to môže byť už diskutabilné, [27] avšak niet pochýb, že u Maorov a iných kmeňov, žijúcich na ostrovoch v Tichom oceáne, prechodom na západný životný štýl počet chorých na dnu dramatickým spôsobom vzrástol. [25, 28, 29] Je zrejmé, že vysoká hladina kyseliny močovej znamenala pôvodom evolučnú výhodu, civilizačným vplyvmi sa stala nevýhodou.
Kyselina močová a neurodegeneratívne choroby
Geofyzik, inžinier Egon Orowan, v roku 1955 sa svojím zvláštnym teoretickým nápadom zapísal do histórie. Tvrdil nie menej než to, že mozog človeka a ľudoopice narástol kvôli zvýšenej hladine kyseliny močovej, t. z. že jej môžeme ďakovať našu inteligenciu. [30] V našom mozgu vzniká mimoriadne veľa voľných radikálov, čo poškodzuje funkciu nervových buniek. Tak, ako sa vývojom čoraz viac zdokonalila funkcia chladenia procesorov, a tým aj ich rýchlosť, podobne, nárast mozgu umožnila primeraná antioxidačná ochrana mozgu. Kyselina močová nie len jednoducho pozdvihla ľudskú rasu nad ríšu zvierat v inteligencii, ale aj medzi jednotlivcami. Čím má niekto vyššiu hladinu kyseliny močovej, tým je jeho IQ vyššie. [31] Kyselina močová ukazuje neurónovú ochranu voči oxidačným vplyvom [32] a v prípade poranenia mozgu, každé zvýšenie o 1 mg/dcl, zvyšuje šance dobrej prognózy o 12 %. [33] (Horná hranica normálnej hladiny kyseliny močovej je 6,8 mg/dcl, ale len u 22 % ľudí s hladinou kyseliny močovej nad 9 mg/dcl sa vytvorila dna. [34] Súvislosť platí aj opačne – po mozgovej mŕtvici, s mierou poklesu hladiny kyseliny močovej súvisela zlá prognóza a riziko úmrtia. [35] V prípade neurodegeneratívnych chorôb, akými sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex alebo amyotrofická laterálna skleróza (postupná degenerácia hybných neurónov), rôznym škodlivým antioxidačným účinkom pripisujú mimoriadny význam. [36]
Alzheimerova choroba
V jednej štúdii, za účasti 29 000 chorých na dnu, dokázali, že vysoká hladina kyseliny močovej zabezpečuje 22-25 % ochranu proti rôznym demenciám. [37] V ďalšej štúdii, analýzou dát 54 000 chorých na dnu, táto choroba znamenala 24 % ochranu proti Alzheimerovej chorobe. [38]
Metaanalýza jedenástich štúdií týkajúci sa Alzheimerovej choroby vykazovala nízku hladinu kyseliny močovej. [39] Antioxidanty, medzi nimi aj hladina kyseliny močovej, u všetkých chorých s kognitívnou poruchou, tak aj pri Alzheimerovej chorobe, vykazovali nízku hladinu. [40] Nízka hladina kyseliny močovej u populácie v strednom veku dopredu naznačuje neskoršiu kognitívnu poruchu [41], kým vysoká hladina predstavuje ochranný faktor proti demencii. [42]
Parkinsonova choroba
Pri Parkinsonovej chorobe deštrukcia dopaminergných neurónov párovej štruktúry v strednom mozgu spôsobuje rôzne príznaky choroby, medzi inými pohybové poruchy. Oproti kontrolnej skupine, v mozgu zosnulých našli o 54 % menej kyseliny močovej. [43] Osem rokov trvajúca sledovaná štúdia, ktorej za zúčastnilo 56 000 pacientov, dokázala, že dna predstavuje 34 % ochranu proti Parkinsonovej chorobe. [44] Podľa sledovanej štúdie s 18 000 zúčastnenými, ľudia, ktorí mali najväčšiu hladinu kyseliny močovej, mali o 64 % väčšiu ochranu proti Parkinsonovej chorobe. [45] Už pri prítomnej chorobe, vysoká hladina kyseliny močovej, spomaľuje postup choroby. [46] Čím je nižšia hladina kyseliny močovej, tým je choroba vážnejšia, a u pacientov s horšou prognózou choroby, bola hladina kyseliny močovej nižšia, ako u pacientov s lepšou prognózou tejto choroby. [47]

Mlieko a mliečne výrobky, z evolučných dôvodov, nie sú súčasťou paleo diéty, a výskum Parkinsonovej choroby je ďalším dôvodom k tomu, aby sme nekonzumovali tieto potraviny. Početné štúdie dokázali, že mlieko a mliečne výrobky významnou mierou zvyšujú riziko vzniku Parkinsonovej choroby. V tridsať rokov trvajúcej sledovanej štúdii u zúčastnených s častejšou konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov, preukázali 2,3 násobné riziko Parkinsonovej choroby [48], kým v inej štúdii, 1,6 násobné. [49] Pri pitve stredného mozgu zosnulých, našli u chorých na Parkinsonovu chorobu, o 41 % menej dopaminergných neurónov. [50] Takýto vplyv mlieka a mliečnych výrobkov nie je prekvapujúci, pretože tieto potraviny významne znižujú hladinu kyseliny močovej [51] a predpokladá sa, že v mlieku sa nachádzajúce chemické kontaminácie, môžu byť taktiež zodpovedné za tento vplyv. [50] Podľa analýz, denná konzumácia 2 dcl mlieka zvyšuje o 17 % a 10 g syra o 13 % riziko vzniku Parkinsonovej chorby. [52]

Parkinsonovu chorobu predpovedá znížený počet kmitania očí za minútu [53] a tzv. porucha správania REM spánku, t. j. keď pacient prejavuje motorickú činnosť prežívaného spánku. [54]
Riziko Parkinsonovej choroby významnou mierou znižuje množstvo vypitej kávy. Vypitie troch káv denne, znižuje riziko choroby o 25 – 32 %. Aj fajčenie predstavuje významné zníženie rizika vzniku Parkinsonovej choroby: bývalí fajčiari o 40 %, aktívni fajčiari 60 %. [55] Obe požívatiny stimulujú v mozgu dopaminergovú aktivitu. V jednej štúdii sa snažili znížiť priebeh choroby podávaním 1,5 g inozinu. [56] Takáto dávka inozinu je schopná zvýšiť hladinu kyseliny močovej o 2 – 3 mg/dcl. (Hoci športovci inozin roky aplikujú bez následkov, ani tak sa neodporúča aplikovať inozin bez lekárskej kontroly.)
Skleróza multiplex
Analýzou 20 miliónov chorých, štatisticky očakávaných 62 pacientov chorých na dnu, a súčasne chorých na SM, len v štyroch prípadoch našli súčasný výskyt dvoch chorôb, čo znamená, že SM a dna sa prakticky navzájom vylučujú. [57] Kontrolu takých dvojčiat, z ktorých len jeden trpel SM chorobou, v krvi chorého namerali nižšiu hladinu kyseliny močovej. [58] Tento výsledok znamená, že hladinu kyseliny močovej znižuje SM choroba. To je v súlade s tým, že podľa viacerých štúdií, obnovením SM choroby sa zníži hladina kyseliny močovej, a v remisii zase rastie. [59] Výsledky nie sú vždy až tak rovnomerné, viacej štúdií zistilo, že ako pri aktívnej SM, tak aj v štádiu útlmu choroby, bola hladina kyseliny kočovej nízka. [60, 61] Celkovo sa zdá, že v aktívnej zápalovej fáze choroby sa „spotrebuje“ kyselina močová, preto klesne jej hladina. [62]

Podávaním inozinu u chorých na SM, vo viacerých prípadoch, zvýšili hladinu kyseliny močovej a pomocou MRI sledovali priebeh zmien, pričom konštatovali, že u niektorých chorých sa týmto ošetrením znížil počet recidív a miera poškodenia tkanív. [63 – 65] Je dôležité poznamenať, že aj vysoká hladina vitamínu D chráni proti recidíve SM choroby. [66]

Amyotrofická laterálna skleróza
Pre amyotrofickú laterálnu sklerózu so stratou svalovej hmoty, je taktiež typická nízka hladina kyseliny močovej. [67] Pri tejto chorobe, v mnohých prípadoch s rýchlym priebehom a následným úmrtím chorého, jedna štúdia dokázala, že každé zvýšenie hladiny kyseliny močovej o 1mg/dcl znamenala zníženie rizika mortality o 39 %. [68]
Súhrn
Vysoká hladina kyseliny močovej spolu s ostatnými antioxidantmi umožnila, že náš mozog dosiahol súčasný, veľký rozmer a do konca života bol/je schopný bez problémov vykonávať neuveriteľne zložitú funkciu. Zmeny nášho stravovania a životného štýlu za posledných 100 až 200 rokov z doteraz takmer neznámych chorôb urobili časté. Pochopenie úlohy kyseliny močovej, vo vyššie spomenutých aj iných vplyvoch a chorobách poškodzujúcich mozog, môže otvoriť novú éru v liečení.

Literatúra:
1, Johnson RJ, Nakagawa T, Sanchez-Lozada LG, Shafiu M, Sundaram S, Le M, Ishimoto T, Sautin YY, Lanaspa MA. Sugar, uric acid, and the etiology of diabetes and obesity. Diabetes. 2013 Oct;62(10):3307-15.
2, Kodama S, Saito K, Yachi Y, Asumi M, Sugawara A, Totsuka K, Saito A, Sone H. Association between serum uric acid and development of type 2 diabetes. Diabetes Care. 2009 Sep;32(9):1737-42.
3, Ruggiero C, Cherubini A, Miller E 3rd, et al. Usefulness of uric acid to predict changes in C-reactive protein and interleukin-6 in 3-year period in Italians aged 21 to 98 years. Am J Cardiol 2007;100:115-121
4, Feig DI, Madero M, Jalal DI, Sanchez-Lozada LG, Johnson RJ. Uric acid and the origins of hypertension. J Pediatr 2013;162:896-902
5, Ryu S, Chang Y, Kim SG, Cho J, Guallar E. Serum uric acid levels predict incident nonalcoholic fatty liver disease in healthy Korean men. Metabolism 2011;60:860-866
6, Choi HK, Atkinson K, Karlson EW, Willett W, Curhan G. Purine-rich foods, dairy and protein intake, and the risk of gout in men. N Engl J Med. 2004 Mar 11;350(11):1093-103.
7, Bowering J, Calloway DH, Margen S, Kaufmann NA. Dietary protein level and uric acid metabolism in normal man. J Nutr. 1970 Feb;100(2):249-61.
8, Dessein PH, Shipton EA, Stanwix AE, Joffe BI, Ramokgadi J. Beneficial effects of weight loss associated with moderate calorie/carbohydrate restriction, and increased proportional intake of protein and unsaturated fat on serum urate and lipoprotein levels in gout: a pilot study. Ann Rheum Dis. 2000 Jul;59(7):539-43.
9, Richette P, Bardin T. Gout. Lancet. 2010 Jan 23;375(9711):318-28.
10, Nriagu JO. Saturnine gout among Roman aristocrats. Did lead poisoning contribute to the fall of the Empire? N Engl J Med. 1983 Mar 17;308(11):660-3.
11, Lin JL, Tan DT, Ho HH, Yu CC. Environmental lead exposure and urate excretion in the general population. Am J Med. 2002 Nov;113(7):563-8.
12, Campbell BC, Beattie AD, Moore MR, Goldberg A, Reid AG. Renal insufficiency associated with excessive lead exposure. Br Med J. 1977 Feb 19;1(6059):482-5.
13, Krishnan E, Lingala B, Bhalla V. Low-level lead exposure and the prevalence of gout: an observational study. Ann Intern Med. 2012 Aug 21;157(4):233-41.
14, Rivard C, Thomas J, Lanaspa MA, Johnson RJ. Sack and sugar, and the aetiology of gout in England between 1650 and 1900. Rheumatology (Oxford). 2013 Mar;52(3):421-6.
15, Choi HK, Curhan G. Soft drinks, fructose consumption, and the risk of gout in men: prospective cohort study. BMJ. 2008 Feb 9;336(7639):309-12.
16, Reaven GM. The kidney: an unwilling accomplice in syndrome X. Am J Kidney Dis. 1997 Dec;30(6):928-31.
17, Aune D, Norat T, Vatten LJ. Body mass index and the risk of gout: a systematic review and dose-response meta-analysis of prospective studies. Eur J Nutr. 2014 Dec;53(8):1591-601.
18, Wang M, Jiang X, Wu W, Zhang D. A meta-analysis of alcohol consumption and the risk of gout. Clin Rheumatol. 2013 Nov;32(11):1641-8.
19, Kratzer JT, Lanaspa MA, Murphy MN, Cicerchi C, Graves CL, Tipton PA, Ortlund EA, Johnson RJ, Gaucher EA. Evolutionary history and metabolic insights of ancient mammalian uricases. Proc Natl Acad Sci U S A. 2014 Mar 11;111(10):3763-8.
20, Álvarez-Lario B, Macarrón-Vicente J. Uric acid and evolution. Rheumatology (Oxford). 2010 Nov;49(11):2010-5.
21, Johnson RJ, Gaucher EA, Sautin YY, Henderson GN, Angerhofer AJ, Benner SA. The planetary biology of ascorbate and uric acid and their relationship with the epidemic of obesity and cardiovascular disease. Med Hypotheses. 2008;71(1):22-31.
22, Healey LA, Skeith MD, Decker JL, Bayani-Sioson PS. Hyperuricemia in Filipinos: interaction of heredity and environment. Am J Hum Genet. 1967 Mar;19(2):81-5.
23, Lindeberg, S: Food and western disease. Wiley-Blackwell, 2010.
24, Lindeberg S, Cordain L, R?stam L, Ahrén B. Serum uric acid in traditional Pacific Islanders and in Swedes. J Intern Med. 2004 Mar;255(3):373-8.
25, Johnson RJ, Titte S, Cade JR, Rideout BA, Oliver WJ. Uric acid, evolution and primitive cultures. Semin Nephrol. 2005 Jan;25(1):3-8.
26, Rose BS: Gout in Maoris. Semin Arthritis Rheum. 1975 Nov;5(2):12145.
27, Gosling AL, Matisoo-Smith E, Merriman TR. Gout in Maori. Rheumatology (Oxford). 2014 May;53(5):773-4.
28, Prior IA, Welby TJ, Ostbye T, Salmond CE, Stokes YM. Migration and gout: the Tokelau Island migrant study. Br Med J (Clin Res Ed). 1987 Aug 22;295(6596):457-61
29, Lennane GA, Rose BS, Isdale IC. Gout in the Maori. Ann Rheum Dis. 1960 Jun;19:120-5.
30, Boaz, NT: Evolving health the origins of illness and how the modern world is making us sick. John Wiley & Sons, Inc. 2002.
31, Patil, U; Divekar, S; Vaidya , S; Ruikar, V. M.; Patwardhan, M. S.: Study of serum uric acid and its correlation with intelligence quotient and other parameters in normal healthy adults. International Journal of Recent Trends in Science And Technology, 2013, 6(2): 64-66.
32, Yu ZF, Bruce-Keller AJ, Goodman Y, Mattson MP. Uric acid protects neurons against excitotoxic and metabolic insults in cell culture, and against focal ischemic brain injury in vivo. J Neurosci Res. 1998 Sep 1;53(5):613-25.
33, Chamorro A, Obach V, Cervera A, Revilla M, Deulofeu R, Aponte JH. Prognostic significance of uric acid serum concentration in patients with acute ischemic stroke. Stroke. 2002 Apr;33(4):1048-52.
34, Saag KG, Choi H. Epidemiology, risk factors, and lifestyle modifications for gout. Arthritis Res Ther. 2006;8 Suppl 1:S2.
35, Brouns R, Wauters A, Van De Vijver G, De Surgeloose D, Sheorajpanday R, De Deyn PP. Decrease in uric acid in acute ischemic stroke correlates with stroke severity, evolution and outcome. Clin Chem Lab Med. 2010 Mar;48(3):383-90.
36, Uttara B, Singh AV, Zamboni P, Mahajan RT. Oxidative stress and neurodegenerative diseases: a review of upstream and downstream antioxidant therapeutic options. Curr Neuropharmacol. 2009 Mar;7(1):65-74.
37, Hong JY, Lan TY, Tang GJ, Tang CH, Chen TJ, Lin HY. Gout and the risk of dementia: a nationwide population-based cohort study. Arthritis Res Ther. 2015 May 28;17:139.
38, Lu N, Dubreuil M, Zhang Y, Neogi T, Rai SK, Ascherio A, Hernán MA, Choi HK. Gout and the risk of Alzheimer’s disease: a population-based, BMI-matched cohort study. Ann Rheum Dis. 2015 Mar 4.
39, Chen X, Guo X, Huang R, Chen Y, Zheng Z, Shang H. Serum uric acid levels in patients with Alzheimer’s disease: a meta-analysis. PLoS One. 2014 Apr 8;9(4):e94084.
40, Rinaldi P, Polidori MC, Metastasio A, Mariani E, Mattioli P, Cherubini A, Catani M, Cecchetti R, Senin U, Mecocci P. Plasma antioxidants are similarly depleted in mild cognitive impairment and in Alzheimer’s disease. Neurobiol Aging. 2003 Nov;24(7):915-9.
41, Méndez-Hernández E, Salas-Pacheco J, Ruano-Calderón L, Téllez-Valencia A, Cisneros-Martínez J, Barraza-Salas M, Arias-Carrión O. Lower uric Acid linked with cognitive dysfunction in the elderly. CNS Neurol Disord Drug Targets. 2015;14(5):564-6.
42, Euser SM, Hofman A, Westendorp RG, Breteler MM. Serum uric acid and cognitive function and dementia. Brain. 2009 Feb;132(Pt 2):377-82.
43, Church WH, Ward VL. Uric acid is reduced in the substantia nigra in Parkinson’s disease: effect on dopamine oxidation. Brain Res Bull. 1994;33(4):419-25.
44, De Vera M, Rahman MM, Rankin J, Kopec J, Gao X, Choi H. Gout and the risk of Parkinson’s disease: a cohort study. Arthritis Rheum. 2008 Nov 15;59(11):1549-54.
45, Weisskopf MG, O’Reilly E, Chen H, Schwarzschild MA, Ascherio A. Plasma urate and risk of Parkinson’s disease. Am J Epidemiol. 2007 Sep 1;166(5):561-7.
46, Ascherio A, LeWitt PA, Xu K, Eberly S, Watts A, Matson WR, Marras C, Kieburtz K, Rudolph A, Bogdanov MB, Schwid SR, Tennis M, Tanner CM, Beal MF, Lang AE, Oakes D, Fahn S, Shoulson I, Schwarzschild MA; Parkinson Study Group DATATOP Investigators. Urate as a predictor of the rate of clinical decline in Parkinson disease. Arch Neurol. 2009 Dec;66(12):1460-8.
47, Lolekha P, Wongwan P, Kulkantrakorn K. Association between serum uric acid and motor subtypes of Parkinson’s disease. J Clin Neurosci. 2015 Aug;22(8):1264-7.
48, Park M, Ross GW, Petrovitch H, White LR, Masaki KH, Nelson JS, Tanner CM, Curb JD, Blanchette PL, Abbott RD. Consumption of milk and calcium in midlife and the future risk of Parkinson disease. Neurology. 2005 Mar 22;64(6):1047-51.
49, Chen H, O’Reilly E, McCullough ML, Rodriguez C, Schwarzschild MA, Calle EE, Thun MJ, Ascherio A. Consumption of dairy products and risk of Parkinson’s disease. Am J Epidemiol. 2007 May 1;165(9):998-1006.
50, Abbott RD, Ross GW, Petrovitch H, Masaki KH, Launer LJ, Nelson JS, White LR, Tanner CM. Midlife milk consumption and substantia nigra neuron density at death. Neurology. 2015 Dec 9.
51, Dalbeth N, Palmano K. Effects of dairy intake on hyperuricemia and gout. Curr Rheumatol Rep. 2011 Apr;13(2):132-7.
52, Jiang W, Ju C, Jiang H, Zhang D. Dairy foods intake and risk of Parkinson’s disease: a dose-response meta-analysis of prospective cohort studies. Eur J Epidemiol. 2014 Sep;29(9):613-9.
53, Fitzpatrick, E; Williams, M; Hohl, N; Silburn, P; Broadley, SA: Blink rate in Parkinson’s disease: A quantified casecontrol study Journal of Clinical Neuroscience 15 (2008) 337-369
54, Postuma RB. Prodromal Parkinson’s disease–using REM sleep behavior disorder as a window. Parkinsonism Relat Disord. 2014 Jan;20 Suppl 1:S1-4.
55, Hernán MA, Takkouche B, Caamano-Isorna F, Gestal-Otero JJ. A meta-analysis of coffee drinking, cigarette smoking, and the risk of Parkinson’s disease. Ann Neurol. 2002 Sep;52(3):276-84.
56, Parkinson Study Group SURE-PD Investigators, Schwarzschild MA, Ascherio A, Beal MF, Cudkowicz ME, Curhan GC, Hare JM, Hooper DC, Kieburtz KD, Macklin EA, Oakes D, Rudolph A, Shoulson I, Tennis MK, Espay AJ, Gartner M, Hung A, Bwala G, Lenehan R, Encarnacion E, Ainslie M, Castillo R, Togasaki D, Barles G, Friedman JH, Niles L, Carter JH, Murray M, Goetz CG, Jaglin J, Ahmed A, Russell DS, Cotto C, Goudreau JL, Russell D, Parashos SA, Ede P, Saint-Hilaire MH, Thomas CA, James R, Stacy MA, Johnson J, Gauger L, Antonelle de Marcaida J, Thurlow S, Isaacson SH, Carvajal L, Rao J, Cook M, Hope-Porche C, McClurg L, Grasso DL, Logan R, Orme C, Ross T, Brocht AF, Constantinescu R, Sharma S, Venuto C, Weber J, Eaton K. Inosine to increase serum and cerebrospinal fluid urate in Parkinson disease: a randomized clinical trial. JAMA Neurol. 2014 Feb;71(2):141-50.
57, Hooper DC, Spitsin S, Kean RB, Champion JM, Dickson GM, Chaudhry I, Koprowski H (1998) Uric acid, a natural scavenger of peroxynitrite, in experimental allergic encephalomyelitis and multiple sclerosis. Proc Natl Acad Sci USA 95:675-680
58, Spitsin S, Hooper DC, Mikheeva T, Koprowski H (2001) Uric acid levels in patients with multiple sclerosis: analysis in mono- and dizygotic twins. Mult Scler 7:165-166
59, Toncev G, Milicic B, Toncev S, Samardzic G (2002) High-dose methylprednisolone therapy in multiple sclerosis increases serum uric acid levels. Clin Chem Lab Med 40:505-508
60, Rentzos M, Nikolaou C, Anagnostouli M, Rombos A, Tsakanikas K, Economou M, Dimitrakopoulos A, Karouli M, Vassilopoulos D (2006) Serum uric acid and multiple sclerosis. Clin Neurol Neurosurg 108:527-531
61, Knapp CM, Constantinescu CS, Tan JH, McLean R, Cherryman GR, Gottlob I (2004) Serum uric acid levels in optic neuritis. Mult Scler 10:278-280
62, Koch M, De Keyser J (2006) Uric acid in multiple sclerosis. Neurol Res 28:316-319
63, Spitsin S, Hooper DC, Leist T, Streletz LJ, Mikheeva T, Koprowskil H (2001) Inactivation of peroxynitrite in multiple sclerosis patients after oral administration of inosine may suggest possible approaches to therapy of the disease. Mult Scler 7:313-319
64, Toncev G. Therapeutic value of serum uric acid levels increasing in the treatment of multiple sclerosis. Vojnosanit Pregl. 2006 Oct;63(10):879-82. (idézi: Markowitz és mtsi., 2014)
65, Markowitz CE, Spitsin S, Zimmerman V, Jacobs D, Udupa JK, Hooper DC, Koprowski H. The treatment of multiple sclerosis with inosine. J Altern Complement Med. 2009 Jun;15(6):619-25.
66, Szendi G: Napfény vitamin. Jaffa, Bp, 2012.
67, Abraham A, Drory VE. Influence of serum uric acid levels on prognosis and survival in amyotrophic lateral sclerosis: a meta-analysis. J Neurol. 2014 Jun;261(6):1133-8.
68, Paganoni S, Zhang M, Quiroz Zárate A, Jaffa M, Yu H, Cudkowicz ME, Wills AM. Uric acid levels predict survival in men with amyotrophic lateral sclerosis. J Neurol. 2012 Sep;259(9):1923-8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


jeden × 7 =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť