Obezita diétou? Neurobiológia umelých sladidiel a cukru.

 


Tento článok uvádzam mimo poradia z titulu, že na tento weekend ma pozval jeden poradca stravovania na svoju prednášku o stravovaní spojenú s aerobikom. Po predošlej konzultácii som sa rozhodol pozvanie neprijať, pretože stravovacie rady, o ktorých sa dotyčný vehementne vyjadroval, nemajú miesto v mojom živote. Samozrejme že každého je slobodné právo žiť tak, ako si to uzná za najvhodnejšie. Ale ak niekto rozdáva ľuďom rady, o ktorých je pre väčšinu (?) ľudí jasné, že škodí zdraviu, mal by si minimálne uvedomiť svoju zodpovednosť pri takejto činnosti. Áno, viem, a čo ja!? Veď robím to isté, síce nie za peniaze, ale predsa len aj ja „rozdávam“ informácie na ktoré sa dajú povedať, že prečo práve ja by som mal mať pravdu, a nie ten druhý? Otázka je na mieste!
Nuž, čo na to povedať? Paleo nie je vecou viery. Paleo robím preto, lebo ma presvedčili fakty. Fakty sú vzdorovité veci, voči ktorým sa len prostoduchý človek vzpiera. Bludy počúvame od vtedy, odkedy je lekárstvo „bezmocné“ voči civilizačným chorobám, od kedy táto inštitúcia stratila svoje poslanie(občas ani nie z vlastnej viny), odkedy naše zdravie sa stalo tovarom pre takých, ktorí bezohľadne, systematicky a nekompromisne sa snažia privlastniť to, čo im nepatrí – Naše Zdravie. Uvediem jeden z faktov.

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Qing Yang: Gain weight by “going diet?” Artificial sweeteners and the neurobiology of sugar cravings Yale Journal Of Biology And Medicine 83 (2010), pp. 101-108.
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2892765/

Začiatok epidémie obezity západného sveta je totožná s obdobím zavedenia umelých sladidiel. Štúdiá ukazujú, že umelé sladidlá neznížili, ale zvýšili chuť ľudí do jedla.

Vo všeobecnosti môžeme vyhlásiť, že umelé sladidlá môžeme ďakovať smelým vedcom, ktorí nedodržali zásady pravidiel pri vedeckých výskumoch, lebo okoštovali náhodné, práve vytvorené zlúčeniny. Sacharín objavil Constantine Fahlberg,vedecký pracovník inštitútu Johns Hopkinsa, v roku 1879, kedy pracoval s uholným dechtom. O niekoľko desaťročí toto sladidlo sa stalo sladidlom cukrovkárov. Počas II. svetovej vojny a neskôr, po vzniku kultu štíhlosti, na dietetických nápojoch nebadateľne pozmenili nápis „nápoj pre ľudí nekonzumujúcich cukor“ na „ pre ľudí, ktorí si neželajú cukor“. Sacharín je 300-krát sladší ako cukor. Cyklamát objavil Michael Sveda v r. 1968 na univerzite Illinois, a obidve sladidlá FDA v roku 1958 uznala za bezpečné. V roku 1969 ale cyklamát zakázali kvôli karcinogénnym účinkom, a vyhliadky sacharínu boli taktiež slabé, napriek tomu, že spotrebitelia začali protestovať. Na obidve sacharíny umiestnili varovný nápis, ale krátko na to zistili, že cyklamát nie je karcinogénny, a karcinogénne účinky sacharínu vznikli zo špecifických vlastností organizmu potkanov.

Aspartám objavil James Schlatter v r. 1965 na Searle. Aspartám pozostával z molekúl fenylalanínu a aspartátu, obsiahnuté v reťazci mathanolu. Aspartám sa v organizme rozkladá, a je 200-krát sladší ako cukor. FDA v roku 1981*- ako umelé sladidlo, ho povolila aplikovať v pevnej strave, a neskôr ho povolili použiť v každej inej strave. Vzhľadom k tomu, že patent aspartámu vypršal v roku 1992, Nutrasweet vyrukoval s neotam-om, ktorí je 700-krát sladší ako cukor. Acesulfám sodný objavil Karl Claus u Hoechste v roku 1967. Najnovším objavom bola sukralóza, pričinením Shashikant Phadis-a od Tate & Lyle. Tento umelý cukor je 600-krát sladší ako cukor.
V poslednom desaťročí sa explozívne šíria potraviny obsahujúce umelé sladidlá, v USA medzi 1999 a 2004, zaviedli 6000 nových produktov. Z obehu jestvujúcich produktov, 3648 obsahuje viac ako min. jedno sladidlo. Sladidlá používajú predovšetkým pri sýtených osviežujúcich nápojoch, ale môžeme ich nájsť aj v strave pre dojčatá.

Umelé sladidlá majú vplyv na telesnú váhu?
Intuitívne by sme si mohli myslieť, že umelé sladidlá pomáhajú udržať telesnú váhu, alebo môžu spôsobiť aj chudnutie, pretože cukor a fruktózu považujú za zodpovedné, a dávajú do súvislosti s metabolickým syndrómom, cukrovkou a obezitou. Ľudia si myslia, že strava osladená umelými sladidlami sú zdravé.

Epidemiologické výskumy – vyšetrenia oproti očakávanému dokazujú to, že užívanie sladidiel vedie k nárastu telesnej váhy.

Štúdium s názvom San Antonio Heart Study, v osemdesiatich rokoch sledovalo počas 7-8 rokov 3 682 osôb. Ľudia, konzumujúci najviac umelým sladidlom osladené stravy, dosiahli 1,78 kg/m2 nárast telesnej váhy oproti tým, ktorí nekonzumovali umelé sladidlá, keď ich nárast bol 1,01 kg/m2. Štúdia v rokoch 1980 pričinením American Cancer Society, v ktorom sa zúčastnilo 78 694 osôb, taktiež dokázalo to, že ľudia konzumujúci umelé sladidlá, lepšie priberajú na telesnej váhe. V 1970-tich rokoch, Nurses’ Health Study u 31 940 osôb konštatovalo a potvrdilo, že užívanie sacharínu spôsobuje nadváhu. Štúdiá „Deti“, potvrdilo výsledky, deti konzumujúci osviežujúce nápoje priberajú vo väčšej miera na telesnej váhe. Iné štúdiá potvrdzujú to, že dietetické potraviny a osviežujúce nápoje sa nedá dosiahnuť chudnutie. Keď do stravy v tajnosti pridali cukor, spozorovali, že tí, ktorí konzumovali cukor, v 25%-tách mali menší kalorický príjem oproti tým, ktorí konzumovali umelé sladidlá, t.j. cukor znížil chuť do jedla. Aspartám oproti tomu, zvýšil chuť do jedla a energetický príjem.

Experimentálne testy
Všeobecným poznatkom bolo, že sladená voda zvyšuje chuť do jedla, nech je to cukor, alebo sladidlo aspartám. Voda, osladená aspartámom zvyšuje chuť do jedla, ale podávaná v kapsulách, nie. Aspartám, oproti glukóze (hroznový cukor) lepšie zvyšuje chuť do jedla. Ak pred jedlom užili glukózu, spôsobilo to zníženie príťažlivosti cukru, ale aspartám nie. V jednom druhom vyšetrení každé sladidlo zvýšilo chuť do jedla, ale aspartám ju zvýšilo v najväčšej miere. Užitie glukózy a cukru pred stravovaním, znížili chuť do jedla, ale aspartám nie, alebo skôr, zvýšil chuť do jedla.
Z toho vyplýva, že užívanie normálnych sladidiel (glukóza, cukor) nezvýšili príjem kalórií.
Pri pokusoch na potkanoch, užívanie sacharínu spôsobilo prejedanie a priberanie na váhe.
Výskumy, smerujúce na neurologické vplyvy konštatujú, že umelé sladidlá nie v rovnakým spôsobom dráždia centrum odmeňovania mozgu. Dôsledkom toho totiž, že sladká chuť sa oddelí od kalorického obsahu, po konzumácii stravy sa nevytvorí typický pocit nasýtenosti po jedle, preto človek alebo zviera konzumuje viac, aby kompenzoval nevytvorené uspokojenie. Tá predstava teda, že uspokojíme afinitu za sladkou chuťou, ale pritom nebudeme konzumovať výkrmné kalórie, nefunguje, lebo organizmus preferuje uspokojenie od užitia stravy, ktorú organizmus asociuje so sladkou chuťou. Ak uspokojenie nenastane, neuspokojený organizmus bude vyžadovať viac stravy.

Ďalším problémom umelých sladidiel je, že ich užitie naďalej udržiava a zosilňuje zvýhodnenie sladkej chuti. Z iných štúdií vieme, že napr. ak u niekoho znížime príjem soli, a tento nedostatok organizmu nedostane iným spôsobom, potom po určitom čase nárok organizmu na soľ sa zníži. Je zrejmé, že aj túžba za sladkosťami by sa znížila, keby sme nechceli neustále uspokojiť naše túžby za sladkosťami.
V celku teda tá snaha západného sveta, že sa dá hltať aj tak, že popri tom chudneme, nebude uspokojená, umelé sladidlá zrejem prispeli ku kríze obezity (viď. nasledujúci graf).

Zdroj: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2892765/figure/F1/
Time line of artificial sweetener use and obesity trends in the United States. Blue line: changes in the percentage of the population who are obese (BMI >30) from 1961 to 2006. Source: National Health and Nutrition Examination Survey [57]. Orange line: changes in the percentage of the population who are regular artificial sweetener users from 1965 to 2004. Source: National Household Survey [2]. Purple line: changes in the number of new artificial sweetener containing food products introduced to the American market from 1999 to 2004. Source: Mintel Market Analysis [14]. Bars below the time axis indicates the type and availability of artificial sweeteners in the United States over time. Source: Kroger et al [9].

Modrý graf: Percentuálne zmeny obéznisti (BMI > 30) populácie medzi rokmi 1961- 2006.
Červený graf: zmeny v počte nových umelých sladidiel, ktoré obsahujú potravinárske výrobky uvedené na americkom trhu v r.1999-2004.
Oranžový graf: zmeny v percentách populácie, ktorí sú pravidelnými konzumentmi umelých sladidiel v r. 1965-2004.
Farebné čiary pod časovou osou označujú typ a dostupnosť umelých sladidiel v Spojených štátoch v danom období.

Tieto umelé sladidlá ináč sú dosť problematické, ich bezpečnosť nie je testovaná dostatočne spoľahlivo, takto hore uvedené informácie dávajú len ďalší dôvod k tomu, aby sme sa im ešte viac vyvarovali (viď. prácu: Multipotenciálny karcinogénny vplyv aspartámu (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16507461 ), alebo *odporúčam si prečítať knihu od Dr. Josepha Mercolu s názvom „Sladké klamstvo“, autora a zakladateľa svetoznámeho zdravotníckeho websájtu www.mercola.com., v ktorom sa okrem mnoho zaujímavých vecí môžete dozvedieť aj to, prečo trvalo Úradu pre potraviny a liečivá (FDA) 14 rokov na schválenie povolenia pre uvedenie aspartámu na trh.

Vyšetrenie samozrejme má odkaz aj pre paleo spoločnosť. Stevia, eritritol a xylit zrejme sú tak isto bezkalorické sladidlá, alebo ich obsahujú minimálne množstvo. Pretože cukoralkoholi (eritrit a xylit) sa nachádzajú aj v prírode, napr. aj v ovocí sa nachádza ako prirodzené sladidlo, nepôsobia na náš organizmus podobne, ako umelé sladidlá. Avšak iste to ale nevieme. Prívrženci palea, myslím na tých, ktorí nekonzumujú neustále paleo zákusky, obyčajne odvyknú od sladkých chutí, preto ak chcú niečo osladiť, stačí im aj podstatne menej sladidla. Nakoniec kompenzátorská strava, ktorú spôsobuje oklamané chuťové vnímanie, môže fungovať len u tých, ktorí sú inštinktívni jedáci, a to na väčšinu paleo prívržencov neplatí, navyše po násytnej strave organizmus zostáva oveľa menej neuspokojené.

„Evolúcia človeka ho urobila veľkým a tá ho aj zničí. Hoci na začiatku sa to tak dobre vyvíjalo. Našli sme omegu-3 vo forme rýb, a od toho nám dobre narástol mozog, stali sme sa čoraz múdrejší, vynašli sme čoraz viac vecí, ale do dnes sa to zvrhlo do takej miery, že začíname zomierať od vlastnej chytrosti a múdrosti.
Evolúcia nepočítala s tým, že budeme takí múdri, že ju vieme oklamať, a budeme vedieť vo veľkom vytvoriť také veci, ktorá sa v prírode nikde nenachádzajú. A preto, že sa nikde nenachádzajú, ani ochrana sa voči ním sa nevytvorila, lebo obmedzenie predstavovalo práve obmedzený výskyt. V okruhu voľne žijúcich zvierat a prírodných ľudí je cukrovka II.-ho typu neznáma choroba, lebo konzumáciou prirodzenej stravy sa nemôže vytvoriť také veľké zaťaženie navalené na pankreas, aby sa zničila.“

Zdroj prekladu:
Gábor Szendi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


7 + sedem =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť