Obezita ako choroba

 

 

Výpis z knihy:

 

              Prevzatie článku bez povolenia, je hrubé porušenie autorských práv!

Obezita nie je len obžerstvo, záležitosť je zložitejšia. Západný spôsob stravovania vyvoláva také problémy v ľudskom organizme, od ktorého ľudia žijúci týmto spôsobom, budú zákonite obézni.

Západná medicína sa chová paradoxne k téme obezity. Na jednej strane obezitu považuje za chorobu, na strane druhej, obviňujú chorého kvôli prejedaniu sa. No ale, niečo je buď choroba, alebo chyba charakteru, je to tak? Podľa lekárskeho tvrdenia je obezita preto chorobou, lebo celosvetovo vedie k rôznym ťažkostiam, ako napr. srdcové a kardiovaskulárne ochorenie, cukrovka 2.-ho typu, rakovina, a pod. (Gard a Wright, 2005). S touto teóriou by sme potom mohli nazvať aj autonehody chorobami, lebo mnohokrát aj tie vedú k vážnym zdravotným problémom. Obezitu preto z takéhoto dôvodu nemôže nazvať chorobou. Keby to bolo tak, ako to tvrdí západná medicína už sto rokov, že prejedanie a životný štýl s nedostatkom fyzického pohybu je vinná za epidémiu obezity vo svetovom merítku, tak jednoduchú na obezitu by sme sa mali pozerať ako na dôsledok chamtivosti a lenivosti. Je otázne, že keď západná medicína rozmýšľa tak jednoducho o obezite, potom je prečo také zdvorilé, a prečo nepovie to, čo si myslí? „ Ty hlúpy obézny, prečo sa tak napchávaš?“

Príčina zdvorilosti tkvie pravdepodobne v tom, že polovicu až-trištvrte národa predsa nemožno nazvať bezcharakterným.

Nebol by problém povedať, že obezita je chyba charakteru, keby to bolo tak. Ale máme dobrý dôvod tvrdiť, že obezita je naozaj choroba, ale nespôsobuje ju prejedanie a lenivosť. Aspoň si myslím, že veľkej väčšinu nie.

Keď porovnáme prírodných ľudí so západným, tak ešte sa ľahko môžeme dopustiť tej chyby, že prírodný ľudia sú preto štíhly, lebo málo jedia a veľa sa pohybujú. Keď prírodný človek prejde na západný spôsob stravovania, dobre vieme, že veľká väčšina z nich stane sa tiež obéznym, a 30-50% z nich dostane cukrovku. Žeby zo západného spôsobu stravovania zrazu sa stali chamtivými a lenivými? Neveríme tomu.

 

Dejiny obezity
Vedcov už v 19. storočí zaujímalo , že prečo sa stanú niektorí ľudia obéznymi. Vtedy sa zrodila tá, až príliš zrejmá -preto aj do dnes živá-, dogma, že obezitu spôsobuje jednoducho prejedanie. Zrejme existuje aj takýto prípad, ale na úrovni populácie to nie je vysvetlenie. Vedci preukázali už v 1870 roku , že zo 100 obéznych, je 40 naozaj veľkým žráčom, ale 50 z nich sa stravuje absolútne mierne, a 10 vyložene obmedzujúco. Iné výskumy taktiež potvrdili tieto pomery (Csergo, 23009). Čiže viac než sto rokov poznajú tento paradox, že obezita jednoducho nezávisí od množstva konzumovanej stravy.

Potom ale prečo vyhlasuje neustále verejné zdravotníctvo, lekárstvo a zbor dietetikov, že obezita sa dá predísť miernym stravovaním a pohybom? V skutočnosti to nie je nič iné, ako obviňovanie obetí. Desaťročia sú v platnosti stravovacie odporúčania, ktoré vedú k ťažkej obezite, a potom toho, kto sa stane obéznym, obviňujú, že nevedel dodržať primeranosť ( Haite a spol.,2010 ). Prízračne podobná je situácia s rakovinou. Ľudí odhovárajú od opaľovania na slnku, odporúčajú zlomok dávky vitamínu-D, obmedzujú prístupnosť k vitamínu-D, potom obviňujú tretinu populácie zomrelých na rakovinu, že sa nestravovali „zdravo“ a nechodilo na preventívne zdravotné prehliadky. Ako prevenciou rakoviny nie je preventívna zdravotná prehliadka, tak ani obezita neustúpi od verejno zdravotníckych odporúčaní. Stačí sa pozrieť na dietetikov stredného alebo staršieho veku, sú tak isto obézni, ako tí, ktorým dávajú doporučenia o „zdravom“ životnom štýle.

Ľudia sa riadia radami verejného zdravotníctva a lekárov. Keby sa tým neriadili, potom by dnes západní ľudia panicky neodmietali tuk, nepiekli a varili stolovým olejom( napr. slnečnicový- vlastná pozn.), nepchali by do seba toľko rafinovaných uhľohydrátov, nebralo by toľko ľudí lieky, na zníženie cholesterolu. Oficiálne odporúčania ich priamo na to povzbudzujú. Ľudia nechcú byť obézny. Recepty a metódy na schudnitie, kuchárske knihy, patria medzi naj populárnejšie. Cez všetky zúfalstvá, ľudia sa neustále snažia a snažia, len nevedia, že metódy, zakladajúce sa na takých či onakých zmenách, sú odsúdené na zánik.

Obezita v 18-19 storočí, bola charakteristickou črtou vyššej vrstvy (Csergo, 2009 ), dnes ale, obezita je charakteristická pre nižšie vrstvy obyvateľstva (Taubes, 2011). To by sme ešte uverili, že dávnejšie ľudia hladovali, a bohatí zase flámovali. Ale uznajme, nemôžeme tvrdiť opak, že teraz chudobný flámujú, a bohatí hladujú. Vysvetlenie vo väčšej miere je skôr v tom, že do druhej polovičky/konca 19. storočia, chudobní jedli iné a bohatí zase niečo iné, a potom sa obrátila situácia, chudobní jedia to, čo teraz bohatší konzumujú menej.

Dvaja vedci rekonštruovali spôsob života anglických robotníkov v rokoch 1850. Ako písali autori, strava robotníkov sa približovala k paleolitnému stravovaniu. Konzumovali veľa ovocia, zeleniny, mäsa a vnútornosti. Telesná nadváha a obezita, nebola vôbec charakteristická, a odhliadnúc od dojčenskej a detskej úmrtnosti, žili ďalej ako vo väčšine štátov strednej Európy. A to ešte nebola rozšírená kanalizácia, verejné zdravotníctvo, antibiotiká, pre každého k dispozícií technicky vyspelé lekárstvo.

 

Bankrot oficiálnych odporúčaní
Podľa štatistiky, obezitné epidémie sa začali koncom 19.-ho storočia, v tedy 5% obyvateľstva bolo obéznych, potom každých desať rokov sa tento pomer zvýšil o 4-5%. Po triumfu cholesterinovej teórie, v šesdesiatich-sedemdesiatych rokoch, sa z brutálniny procesy, už nerástol iba počet obéznych, ale rástla aj vážnosť obezity. Napr. v USA medzi r. 1986 a 2000, narástol na päť-násobok okruh ľudí s 50 BMI ( Seidell, 2005),. ( čo zodpovedá tomu, ako keď niekto je 170 cm vysoký a váži 150 kg ), a rýchlo sa zvýšil počet obéznych detí. Západ je už jednoducho nadmerne vykŕmený, ale aj pomer extrémne obéznych, dramaticky narástol.

Ale ako keby sa nič nestalo, aktuálne dietetické odporúčania opakujú to isté, čo zaviedli západ tam, kde sa nachádza v súčasnosti.
Totálny krach vedy o výžive a dietetiky naznačuje jedna ohromujúca správa z r. 2011, v ktorom dvaja vedci, Linda Bacon a Luccy Aphramor, chceli vyriešiť gordický uzol obezity jedným hmatom (Bacon a Aphramor, 2011). V ich súhrnnej správe celý čas zdôrazňovali, že obezitu nie vyriešiť treba, ale prijať. Postavili sa na čelo hnutia, ktorému dali meno „Zdravie v každej miere.“ Rad po rade brali výskumy, a dokazovali to, že ani nie je také jednoznačné, že civilizačné choroby spôsobuje obezita. Ba čo viac, obézni žijú dlhší život, sú zdravší, atď, atď. Sme toho názoru, že doposiaľ bola iba kríza, a teraz nasleduje tragický koniec. Lebo doteraz sa iba zhoršovala situácia, a bola na to šanca, že jedného dňa, tam „hore“ niekto uzná, že západné stravovanie je koreň problému. Ale keď verejné zdravotníctvo zmení stratégiu, a začne dokazovať to, že v skutočnosti ani nie je kríza, a obezita je prirodzená vlastnosť ľudstva, potom nikto nezastaví potápanie lode.

 

Ako sa dá chudnúť?
Západné vedecký výživné inštitúcie si uvedomili to, že nijako. Aspoň že podľa ich prijateľných diétnych odporúčaní nie. Dietetika sa potápa vo vlastnej pasci.Vinným je tuk , , čo sa už nedá stiahnuť späť, lebo na túto axiómu vybudovali obrovské zisky vytvárajúce priemyselné odvetvia. Taktiež by bolo odvážne spochybniť konzumáciu rafinovaných uhľohydrátov potom, keď desaťročia odporúčali ich konzumáciu Schopilo sa toho poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Bielkovinu považujú za „mnohokalorickú“ stravu, ktorá k tomu všetkému poškodzuje ešte aj obličky. Situácia je taká, ako vo všeobecnosti keď sú systémy pred krachom, že každý vie, že tu je koniec, ale kto to vyriekne, toho označia za zradcu. Vyjadrujúci sa dietetici ochraňujú túto nesprávnu axiómu už len z titulu ochrany svojho zamestnania, ale v skutočnosti už ani oni tomu neveria.

Vo spomínanej práci, Bacon a Aphramor, zhrnuli klinické výsledky rôznych odtučňovacích kúr a poukázali na to, že nimi sa dá dosiahnuť vždy, iba prechodné schudnutie. Následne, po ukončení kúry, pacientom sa veľmi rýchlo vrátia predtým zhodené kilá.

Naj atraktívnejší krach zaznamenalo 8 rokov sledované vyšetrenie pod názvom Women´s Health Initiative, v ktorom za účasti dvadsaťtisíc žien, sa snažili dokázať správnosť súčasne odporúčaných aktuálnych stravovacích diét. Ženy postavili na diétu s nízskym obsahom tuku, a počas celého sledovacieho obdobia, k potrebnému množstvu, jedli v priemere o 360 kcal menej. Znamenalo to 20%-ný pokles dennej kalorickej potreby! Pri takomto poklese kalorického príjmu, ženy za 8 rokov schudli v priemere 10 dkg, ale ich šírka v páse trošku narástla t.j. stratili zo svalovej hmoty, a zvýšili si brušný tuk. Ale podľa kalorických výpočtov, už v prvom roku, mali zhodiť v priemere 15 kg (Taubes, 2011).

Podobne biedna je situácia s pokusmi, ktoré sa sústredili na fyzickú aktivitu. Ľudský organizmu pracuje z energetického hľadiska neuveriteľne úsporne, aj veľa fyzickej aktivity spotrebuje prekvapivo málo energie, a ešte k tomu ľudia po fyzickej námahy sa stanú veľmi hladnými (Taubes, 2011).
Prečo nefungujú rôzne oficiálne odporúčené dietetické kúry na schudnutie? Odpoveď je nesmierne jednoduchá, ale skladá sa z rôznych častí.

Po prvé, organizmus nie je ako bankový účet, že jeho rozmer určuje rozdiel výberov a vkladov. Náš organizmus, počas viac miliónov rokov sa naučil dynamicky prispôsobiť k biede a k blahu. Keď jeme menej, začne šporiť, keď veľa, okamžite uskladňuje.

Po druhé, náš organizmus úplne odlišne využíva, do rôznych skupín patriace živiny. Keď sa niekto pozerá len na tabuľky, potom zmeravene vidí, že, povedzme tuky obsahujú päť-krát viac energie, ako chlieb, a hneď uverí, že nie chlieb, ale tuk vykrmuje. Vyšetrenia ale dokazujú práve opak. Od ketogénnej diéty: -veľa tuku, veľa bielkovín a minimálneho mnmožstva uhľohydrátu-, len úplné obmedzenie stravy vedie k rýchlejšiemu chudnutiu.

Počas evolúcie sa náš organizmus nenaučil správne zaobchádzať s veľkým množstvom uhľohydrátov, pretože niečo také sme nikdy nekonzumovali. Náš organizmus je „vymyslený“ na to, akonáhle sa dostane k k nadbytočnému uhľohydrátu, ten nech okamžite uskladní. Telo západného človeka, abnormálne množstvá uhľohydrátov totálne podkopávajú ich metabolizmus.

Rýchlovstrebávajúce uhľohydráty, ako napr. obilniny, zemiaky, ryža, kukurica a cukor, ako sa dostanú do ľudského organizmu, produkujú trvale zvýšenú hladinu krvného cukru, aj preto ich nazývame stravou s vysokým glykemickým indexom a stravou s vysokým indexom nasýtenosti. Na vysokú úroveň krvného cukru, pankreas vylúči veľa inzulínu do krvného obehu, aby normalizoval hladinu krvného cukru. Ale po každej konzumácií rafinovaných uhľohydrátov nastane stav prebytku ponuky cukru, čo je pre bunky škodlivé, preto aby sa vedeli ubrániť voči tomuto prebytku, z dôvodu vlastnej ochrany, začnú byť bunky postupne menej citlivé na inzulín, ktorého úlohou by bolo, aby sa cukor dostal do bunky. Ale cukor treba odstrániť z krvi, a vtedy naštartuje organizmus systém, zabezpečujúci zásobovanie nadbytočnej energie, tukové tkanivo.
Telo buduje dva druhy tukového tkaniva, jedna je pod kožou, druhú organizmus vytvára okolo vnútorných orgánov. Tú druhú nazývame viscelárnym tukom, ktorý vylučuje látky, ďalej stupňujúc inzulínovú rezistenciu organizmu. Teda, čím ďalej konzumuje organizmus uhľohydráty, tým bude vážnejšia inzulínová rezistencia a tým bude človek viac citlivejší na priberanie telesnej hmoty. Situáciu ďalej sťažuje neustály nárast spotreby fruktózy, ktorú nájdeme v každom potravinárskom výrobku, v osviežujúcich nápojoch, lebo fruktóza veľmi stupňuje inzulínovú rezistenciu ( napriek tomu, že negeneruje vylučovanie inzulínu- Vlastná poznámka ).

Nakoniec je dôležité stravovanie človeka postaviť do evolučného procesu. Rozmer ľudského žalúdka sa vyvinul tak, aby bola schopná prijať, na zabezpečenie energie, disponujúce nízkokalorické množstvo stravy, ktoré ponúkalo jeho okolie. Západné stravovanie pozostáva z vysokej kalorickej hustoty. Ten istý žalúdočný rozmer, k potrebnému kalorickému množstvu, prijíma viacnásobné kalorické množstvo stravy, až do stavu pocitu nasýtenia. Keď modelizujeme kalorickú hustotu s látkovou hustotou, potom len naplňme jeden vankúš páperím, druhý vyplňme na ten istý napnutý stav, oceľovými guľami, a budeme vidieť rozdiel medzi dvoma stravovaniami.

Preto, keď niekto chce žiť na západnom spôsobe stravovania s nízkou kalorickou hodnotou, neustále ho trápi hlad. To ale spôsobuje len z časti nenaplnený žalúdok, pocit hladu stupňuje aj to, že k vôli vplyvu menšieho množstva uhľohydrátov sa úroveň krvného cukru, nezvýši na zvyklú úroveň. V prípade paleolitného stravovania, bez rizika prejedania sa, môžeme jesť podstatne viacej stravy z dôvodu nízkej kalorickej hodnoty stravy. Ďalšou výhodou paleolitného stravovania je to, že aj podľa objektívnych vyšetrení, ale aj podľa subjektívneho, tuk a bielkoviny sú tie zložky stravy, ktoré spôsobujú pocit najedenia, oproti tomu u západného spôsobu stravovania uhľohydráty sa rýchlo vtstrebú, a ľudia sa stanú rýchlo hladnými. Dôsledkom paleolitného stravovania prestane existovať inzulínová rezistencia a hyperinzulinizmus, od pomaly vstrebávajúcich rastlinných uhľohydrátov nebudú výkyvy krvného cukru vysoké. U západného človeka, rýchle a silné pocity hladu spôsobuje hyperinzulinizmus, ktorý vyľmi rýchlo vyčistí krv od cukru, preto počas dňa, výkyvy-kolísanie krvného cukru sa uňho podobajú horskej dráhy.

 

Črevná flóra a obezita
Posledné roky vedeckých výskumov dokázali aj to, že u obéznych ľudí, ich črevná flóra sa posunie patologickým smerom. Črevná flóra myší, sa veľmi podobá ľudskému, preto oni sú dobrým experimentným subjektom pri vyšetreniach súvislostí obezitou a črevnej flóry. Myši bez črevnej flóry darmo jedli viac stravy, zostali chudší ako myši, ktoré disponovali normálnou črevnou flórou. To znamená, že naša črevná flóra vytvára výživové látky pre náš organizmus.
Keď premiestnili črevnú flóru obéznych myší do chudých, potom chudé myši rýchlo pribrali. Keď do obéznych myší premiestnili črevnú flóru chudých myší, obézne myši schudli (Turnbaugh a spol., 200). Zloženie črevnej flóry teda determinuje-určuje, že koľko energie vieme zúžitkovať z danej stravy. Experiment na obéznych a chudých myší uskutočnili aj na obéznych a chudých ľuďoch (Ley a spol., 2006).
V črevnej flóre, spôsobujúcej obezitu, sa nachádzajú také bakteriálne kmene (kmene s názvom Rirmicute), ktoré sú schopné vybrať veľa kalórií aj z látok, ktoré sú ináč pre ne nestráviteľné.
Pravidelne konzumujúca strava determinuje kmeňové zloženie črevnej flóry. Myši, s humánnou črevnou flórou presmerovali na západný spôsob stravovania, následne sa im zmenila črevná flóra, a myši sa stali obézne. Takto vytvorená črevná flóra, inplantovaná do iných myší, tak isto spôsobila obezitu (Turnbaugh a spol., 2009).
Tieto vyšetrenia jednoznačne dokázali, že západný spôsob stravovania vedie k rozmnoženie takých kmeňov črevnej flóry, ktoré zo západného spôsobu stravovania je schopná produkovať príliš veľa použiteľnej živiny, preto pri tomto typu črevnej flóry už pri podstatne menšom množstve stravy je schopná zachovať obezitu. To poukazuje na to, prečo je beznádejná akákoľvek modifikácia západného spôsobu stravovania v snahe, dosiahnúť chudnutie.

 

Prečo je choroba obezita?
Ako vidíme, nie preto, lebo dôsledky sú vážne, a ani nie preto, ako by chamtivosť bola choroba. Obezita je preto choroba, lebo západný spôsob stravovania vyvoláva rôzne poruchy v metabolizme, ktoré obmedzením kalórií alebo športom, sa nedajú odstrániť. Jednou z podstatných porúch, ktoré znížením kalórií a športom sa nedá odstrániť, je zloženie črevnej flóry. Zloženie, následne funkcia črevnej flóry sa dá zmeniť jedine podstatnou zmenou zloženia stravy. V rozvojových krajinách, kde stravovanie je ešte bližšie k tradicionálnemu, ľudia majú oveľa pestrejší a väčší počet bakteriálnych kmeňov črevnej flóry, ako u západného človeka (Adlerberth a spol., 1991).
Pokiaľ každé stravovanie vyvolá veľkú inzulínovú odozvu organizmu, dovtedy aj inzulínová rezistencia zostane, to zase udržuje kontinuálnosť tvorby tuku.
Inzulínová rezistencia spôsobuje hyperinzulinizmus, dôsledkom ktorého západný človek je neustále hladný. Vo vážnych prípadoch sa vytvárajú hypoglykemické záchvaty, a sú ľudia, ktorí musia jesť každú hodinu, lebo ináč by im až tak poklesla hladina krvného cukru, že by omdleli.
Obezita spôsobuje v mozgu leptínovú rezistenciu. Pretože leptín, je hormón, usmerňujúci príjem stravy, kvôli leptínovej rezistencii stratia schopnosť usmerňovať tento proces.
Dôsledkom západného spôsobu stravovania môžeme vidieť rôzne hormonálne a neurologické poruchy, ktoré sa normalizujú iba po vytrvalej zmene stravovania.
Obezita je teda komplexná porucha látkovej výmeny, ktorá nezmizne bez zmeny zloženia stravy, len so znížením jej kalorickej hodnoty. Navyše, nie je možné neustále znižovať trvalo konzumované množstvo kalórií u ľudí, žijúcich na západnom spôsobe stravovania. V okruhu ľudí, žijúci na západnom spôsobe stravovania s neustálym znižovaním kalórií, je prirodzená frustrácia pochádzajúca z hladovania, a fantazírovanie o jedle. Hladovanie nie je prirodzený stav človeka.

 

Ako sa dá chudnúť?
Z dejín 20.-ho storočia sa dá jednoznačne vyvodiť ten záver, že obezitu môžeme ďakovať jedine konzumácii rýchlovstrebávajúcich uhľohydrátov. Do nekonečna by sa dali preukazovať tie vyšetrenia, ktoré jednoznačne dokazujú, že strava, bohatá na rafinované uhľohydráty, vždy vedie k obezite, a strava s nízkou úrovňou uhľohydrátov k chudnutiu.
Pred nosom vedeckých stravovacích inštitúcií sa dejú tie výskumy skromne financované, a väčšinou z nadšenia, ktoré dokazujú, že paleolitné stravovanie, lowcarb a Atkinsova diéta, vedú k rýchlemu a trvalému chudnutiu.
Veľmi veľa vyšetrení porovnalo lowcar diétu ( nízka úroveň uhľohydrátov, veľa tuku a bielkovín), a západný spôsob stravovania (málo tuku, normálna úroveň bielkovín a vysoká hladina uhľohydrátov ) za cieľom ich vplyvu na chudnutie. Pri týchto vyšetreniach mnoho krát, také bolo zaobchádzanie, že ľudia na lowcarbe mohli jesť hocikoľko, oproti ľuďom na západnej strave, ktorým striktne maximalizovali množstvo stravy ( ľudia v tejto skupine neustále hladovali. Napriek tomu vždy vyšila ako víťaz lowcarbová diéta. Podobne, Atkinsova diéta vždy zvíťazila, keď ju porovnali s obľúbenými verejnozdravotníckymi diétnymi odporúčaniami.
Čo je tajomstvo paleolitu, lowcarbu alebo Atkinsovej diéty? To, že vôbec neobsahujú rafinované, uhľohydráty s vysokým obsahom škrobu, len pomaly vstrebávajúce a rastlinného pôvodu. Neboja sa tukov, lebo tuky nie sú dôvodom kardiovaskulárnych a cievnych ochorení, a doporučujú podstane viac bielkovín oproti oficiálne odporúčanej, lebo z evolučného hľadiska, telo potrebuje jednoducho viac.
Dôvodom obezity je teda rafinovaný uhľohydrát, preto každá strava, ktorá ju neobsahuje, vedie ku chudnutiu.
O paleolitnom stravovaní dokazuje viac vedeckých vyšetrení, popri tom, že je podstatne výživný, rýchlo vedie k normalizácii telesnej váhy, t.j k chudnutiu. Veľa ľudí sa obáva kvôli tomuto účinku. Je dôležité zdôrazňovať, že pod pojmom chudnutie, treba mať na rozume úbytok tukov, pri strave s bohatou na bielkoviny, svaly neubúdajú.
Chudí ľudia voči paleolitnému stravovanie majú preto výhrady, lebo sa boja ďalšieho chudnutia. V súvislosti s tým by som odporúčal časť s názvom „Paleolit a štíhlosť“, kde doporučujeme odporúčania, ako sa dá zastaviť, respektíve obrátiť, nežiadúce chudnutie.
My preto doporučujeme paleolitné stravovanie, lebo z evolučného hľadiska toto je optimálne stravovanie, a je ľahko udržateľný celý život. S inými diétami, ktoré sú úspešné v procese chudnutia je problém ten , že prijímajú aj také výživové skupiny stravy, ktoré náš organizmus, z evolučného hľadiska, sa nenaučil vhodne s nimi zaobchádzať (mlieko, mliečne výrobky, strukoviny).
Pre západnú populáciu spôsobuje vážne škody to, že odporúčania verejného zdravotníctva a vyhlásenia vedeckých výskumov výživy neodzrkadľujú skutočné vedecké výsledky, ale skosnatelé názory, ktoré udržiavajú pri živote už len osobné ambície a priemyselné záujmy alebo neznalosť. Napriek všetkým veľkolepím zlyhaniam, oficiálne orgány sú naďalej lojálné k zásadám výživy , ktoré utrpeli viackrát fiasko, a vystupujú nepriateľsky proti vedecky a evolučne podloženému paleolitnému stravovaniu. Týmto porušujú práve toľko skloňované právo človeka na zdravie ( ktoré právo skloňujú aj mnohé Ústavy európskych štátov, medzi nimi aj Slovenská – Vlastná poznámka ).
Literetúra:
• Adlerberth I, Carlsson B, de Man P, Jalil F, Khan SR, Larsson P, Mellander L, Svanborg C, Wold AE, Hanson LA. Intestinal colonization with Enterobacteriaceae in Pakistani and Swedish hospital-delivered infants. Acta Paediatr Scand. 1991 Jun-Jul;80(6-7):602-10.
• Bacon L, Aphramor L. Weight science: evaluating the evidence for a paradigm shift. Nutr J. 2011 Jan 24;10:9. Review. Erratum in: Nutr J. 2011;10:69.
• Csergo, J: Food consumption and risk of obesity: the medical discourse in france 1850-1930. in: Derek J. Oddy, Peter J. Atkins and Virginie Amilien: The Rise of Obesity in Europe. A Twentieth Century Food History. Ashgate, Burlington, USA 2009, pp:161-175.
• Gard, M; Wright, J: The obesity epidemic. Science, morality and ideology. Routledge, New York, 2005.
• Jacob C. Seidell: The epidemiology of obesity: a global perspective. In: Crawford, David; Jeffery, Robert W.: Obesity Prevention and Public Health , 2005 Oxford University Press
• Ley RE, Turnbaugh PJ, Klein S, Gordon JI. Microbial ecology: human gut microbes associated with obesity. Nature. 2006 Dec 21;444(7122):1022-3.
• Taubes, G: Why we get fat and what to do about it. Alfreda Knopf, New York, 2011.
• Turnbaugh PJ, Ley RE, Mahowald MA, Magrini V, Mardis ER, Gordon JI. An obesity-associated gut microbiome with increased capacity for energy harvest. Nature. 2006 Dec 21;444(7122):1027-31.
• Turnbaugh PJ, Ridaura VK, Faith JJ, Rey FE, Knight R, Gordon JI. The effect of diet on the human gut microbiome: a metagenomic analysis in humanized gnotobiotic mice. Sci Transl Med. 2009 Nov 11;1(6):6ra14.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


šesť + = 15

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť