Nezdravá strava spôsobuje atrofiu mozgu

 

Preklad na základe článku Gábora Szendiho: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Ing. Ján Lisoň
Zdroj: Liam Davenport: Unhealthy Diet May Shrink the Brain.

Ukázalo sa to, čo sme vždy tušili: západná strava nás robí hlúpymi. Nezdravá západná strava, ktorú charakterizuje konzumácia veľa mäsa, hamburgerov, hranoliek, zemiakových lupienok a sladkých sýtených nápojov, redukuje objem hippokampusu, kým strava, bohatá na zeleninu a ryby, ho zvyšujú.

Zo sledovanej štúdie trvajúcej štyri roky, na vzorke viac ako 250 ľudí, vysvitlo, že sa prejavil rozdiel v objeme hippokampusu o 0,2 kubických centimetrov medzi nezdravo sa stravujúcimi a zdravo sa stravujúcimi osobami, na úkor prv menovaných osôb.

„Podľa nášho vedomia, to je prvá štúdia uskutočnená na ľuďoch, ktorá ukázala súvislosť medzi stravovaním a rozmerom hippokampusu, a ktorá potvrdila skoršie výsledky štúdií uskutočnené na zvieratách“ – píšu členovia medzinárodného výskumného tímu nutričnej psychiatrie (International Society for Nutritional Psychiatry Research), vedeného prezidentom tejto spoločnosti, profesorkou Felice N. Jacka, PhD.dr. felice jacka

„Tieto výsledky naznačujú to, že vhodným stravovaním môžeme veľa urobiť pre zdravie nášho mozgu, môžeme spomaliť jeho atrofiu, ktorá je typická s pribúdajúcimi rokmi, a môžeme predísť negatívnym zdravotným vplyvom, ktoré súvisia s atrofiou“ – dodávajú.

Správu o výskume zverejnil BMC Medicine 8.-ho septembra

Stravovanie a mozog
To, že stravovanie a depresia, respektíve kognitívne zdravie, navzájom súvisia vieme už aj zo skorších štúdií. Výsledky štúdií uskutočnené na zvieratách majú tendenciu ukázať, že hlavnú úlohu týchto súvislostí zohrávajú zmeny v hippokampuse.

Napríklad strava, bohatá na tuky, znižuje hladinu neurotrofického faktora, ktorý má negatívny vplyv na neuroplasticitu, schopnosť učiť sa a na správanie sa.

V spomenutej štúdii, vedci spracovali zdravotné a osobné údaje 255 mužov a žien medzi 60 a 64 rokmi ich života, ktorí vyplnili dotazník Medzinárodnej organizácie pre vedecký a priemyslový výskum (Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation), týkajúci sa frekvencie konzumácie potravín.

Zúčastnených rozdelili do dvoch skupín: jedna žila na zdravej strave s prevahou čerstvej zeleniny, šalátov, ovocia a grilovaných rýb, druhá uprednostňovala západný štýl stravy, pre ktorú je charakteristické vyprážané mäso, klobása, steak, hamburgery, hranolky, chipsy, zákusky a sladké sýtené nápoje. Merané na 11-bodovej stupnici: 1 bodový rozdiel medzi frekvenciou spotreby medzi týmito dvoma typmi stravy, zodpovedal 1 bodovej štandardnej odchýlke.

O štyri roky neskôr, predmetné osoby sa zúčastnili MRI vyšetrenia, počas ktorého merali objemové zmeny pravej a ľavej časti hippokampusu, a konštatovali, že na 11 stupnicovej škále, každé 1 stupňové posunutie v smere zdravého stravovania produkovalo nárast ľavej časti hippokampusu o 45,7 kubický milimeter. Oproti tomu, každé posunutie o 1 bod v smere nezdravého západného stravovania, nezávisle od iných ostatných faktorov, produkovalo pokles objemu ľavej časti hippokampusu o 52,6 kubických milimetrov (P=.05).

Nezávislý dopad od ďalších faktorov
Vplyv stravy na objem hipppokampusu neovplyvnil vek vyšetrovanej osoby, pohlavie, dosiahnuté vzdelanie, povolanie, prípadne akéhkoľvek príznaky depresie, zvyklostí brať lieky, nezávisel od toho, či športuje alebo nie, fajčí či nie, má vysoký či nízky krvný tlak, alebo či má cukrovku.

Rozdiel medzi ľavou časťou hippokampusu, medzi zdravo sa stravujúcimi a nezdravo sa stravujúcimi, bol 203 kubických milimetrov, čo je 62%-ný priemerný pokles objemu, ku ktorému došlo počas štyroch rokov.

Je zaujímavé, že podobný pokles objemu ľavej časti hippokampusu v súvislosti so stravou, nebol badateľný, hoci menšie rozdiely sa aj tu prejavili.

Avšak, v jednom interview pre Medscape Medical News, Dr. Jacka zdôrazňuje, že výsledky výskumu sú založené na pozorovaní, preto si nemôže byť absolútne istý, že západný typ stravy vedie k atrofii hippokampusu.

Ale ako hovorí, „veľa výskumov na zvieratách dokazuje, že spôsob stravy, bohatej na nasýtené mastné kyseliny a rafinované cukry, má mimoriadne negatívny vplyv na tie mozgové bielkoviny, ktoré chránia nervové bunky od oxidatívneho stresu, resp. na tie ktoré podporujú rast nových nervových buniek v hippokampuse“.

„Existuje však mnoho výsledkov skúšok, ktoré máme k dispozícii v súvislosti s tým, že strava bohatá na antioxidanty a ochranné lipidy-podobné omegy-3, zvyšuje hladinu týchto bielkovín, kým ekvivalent zvieracej stravy “junk food” (vysoko-kalorická, ale na nutrienty chudobná strava), nepriaznivo ovplyvňuje procesy memórie a schopnosť učiť sa, riadené hippokampusom.“

Súhrnom Dr. Jacka povedala, že je presvedčená o tom, že ak presedláme zo západného spôsobu stravovania na jednu rozumnejšiu schému stravovania, bude to viesť k nárastu objemu hippokampusu.

„ Na základe súčasných vedomostí sa zdá, že hladina neurotrofínu a objem hippokampusu, resp. jeho funkcia, je dosť premenná vec, a sú ľahko ovplyvniteľné takými vonkajšími faktormi, akými sú stravovanie alebo fyzická aktivita“ – hovorí.

“Inými slovami, všetko nasvedčuje tomu, že škody spôsobené nezdravou stravou, sú prechodom na rozumnejšiu stravovaciu schému reverzibilné , a naopak.”

Význam tejto skutočnosti nemôže byť dostatočne veľa krát zdôraznený, pretože na základe súhrnu údajov Globálnych Príčin Chorôb , nezdravá strava je dnes najčastejšou príčinou úmrtí, a aj väčšina globálnej nespôsobilosti má pôvod v duševných chorobách.

Vysoko profilový vplyv na verejné zdravie
Vzhľadom na to, že je čoraz viac dôkazov o tom, že existuje súvislosť medzi nezdravým stavovaním a mentálnymi, neurodegeneratívnymi chorobami a poruchami neurotického vývoja, Dr. Felice Jacka je presvedčená, že výsledky ich štúdií majú mimoriadne verejno-zdravotnícke implikácie (obsah).

„Za prvé, ukázalo sa, že škodlivé účinky nezdravej stravy sa silne podcenilo, pretože sa vôbec nevedelo napr., že môžu mať súvislosť aj s mentálnymi chorobami. Po druhé, získaním znalosti bolo konečne možné, aby sa urobili konkrétne kroky na prevenciu týchto chorôb na úrovni verejného zdravia.“

Samozrejme, niekto by mohol povedať, že verejnými kampaniami, sa doteraz veľa úspechov nedosiahlo. Tak prečo si Dr. Felice Jacka myslí, že práve správa, ktorá sa zameriava na duševné choroby, môže osloviť viacej ľudí?

„Nuž, my sme presvedčení, že v každom prípade sa diskusiu o vplyve zdravého stravovania na náš mozog a mentálne zdravie oplatí vyvolať. Hoci len aj preto, lebo mnohí si myslia, že cukrovka, srdcové choroby, rakovina ich ohrozuje nanajvýš v ďalekej budúcnosti, preto majú tendenciu ignorovať tieto nebezpečenstvá, a naďalej sa stravujú nezdravo. To platí najmä pre mladých ľudí “- hovorí Dr. Jacka.

Domnieva sa, že ak by sa orgány, vykonávajúce kampaň sústredili na súvislosti medzi zdravým stravovaním a zdravým mozgom, resp. duševným zdravím, „ tak by to tu a teraz bolo pre mnohých ľudí presvedčivé.“

Vzrušujúci záver
Drew Ramsey, profesor psychiatrie na Univerzite Columbia, tu spomenuté vedecké zistenia nazval priamo „očarujúcim“. Prvý krát bol nájdený priamy vzťah medzi konkrétnymi stravovacími zvyklosťami a léziami (poškodenie, porucha určitej štruktúry) mozgu. Už dávnejšie vieme, že stravovanie a určité choroby mozgu, ako napr. depresia alebo demencia, nejakým spôsobom navzájom súvisia, a aj tušíme, že na základe tohto musíme sledovať neurotické procesy, ktorých sa týka vplyv určitých potravín na rast mozgu, ale toto je prvá štúdia, ktorá to vedela potvrdiť aj dôkazmi“ – hovorí.

Dr. Ramsey tiež dodal, že po tomto, by nutričné poradenstvo malo patriť do klinickej praxe zaoberajúcej sa duševnými chorobami.

Odborníci pracujúci v teréne by už aj kvôli tomu mali venovať oveľa väčšiu pozornosť strave, pretože konzumácia nezdravých potravín je taký rizikový faktor, nad ktorým môže mať kontrolu aj sám pacient.

Hovorí, že nasledovným krokom by mohlo byť urýchlene naučiť psychiatrov a iných odborníkov, ktorí pracujú v oblasti mentálnych ochorení, základom zdravého stravovania, a to všetko zaveďme aj ako predmet výukového procesu obyvateľstva.

Poznámka: Viacerí sa sťažovali, že v uvedenom článku sú živočíšne tuky postavené do zlého svetla. Jedna štúdia a na základe nej zverejnené informačné články mnohokrát odzrkadľujú aj vedecké mýty, aj keď ich zistenia sú v podstate správne. Aj u tohto článku je situácia podobná. Pretože v západnej vede o stravovaní je rozšírený názor, že živočíšne tuky sú nezdravé a škodlivé (ako panujúca hypotéza), tak sa to v hlavách vedcov a pri spracovaní dát pomiešalo s faktami. Ak by vedci boli skeptickí voči cholesterolu, zrejme by v štatistickej analýze zvlášť preverili otázku nasýtených živočíšnych tukov a potom by zistili, že nie sú škodlivé. Ale neurobili tak, a preto vplyv nasýtených tukov splynul s vplyvom látok, ktoré naozaj škodia nášmu zdraviu. Toto je nedostatok tejto štúdie, ale len kvôli uvedenému nedostatku som nechcel prepísať článok, ktorý vypracoval niekto iný, pretože z celkového hľadiská štúdia obsahuje dôležité zistenia.
Uveďme teda veci na pravú mieru: so živočíšnymi tukmi nie sú problémy, atrofiu mozgu nespôsobujú. (G. Sz.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


− päť = 0

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť