Mlieko: život, sila, zdravie? Alebo predsa nie?

 

 

Priemyselné spracovanie mlieka je viacmiliardovým trhom na celom svete, a ako je známe, práve to je príčinou nejasného náhľadu k danej situácií.

Publikované: IP Magazín , október 2009, ( skrátený výpis z knihy G.Szendiho- Paleolitné stravovanie)
Krátky popis dejiny mlieka Revolučné zmeny v stravovaní ľudstva nastali pred 8 – 15000 rokmi , keď sa vytvorilo pôdohospodárstvo a chov zvierat . Považuje sa to za vývoj , hoci v skutočnosti ide o potravinársku krízu , ktorú rapídne vyvolala v tom období rýchlo narastajúca populácia. Kríza rodila provizórne riešenia. Mlieko a obilie sa stalo každodennou potravou človeka. Naši predkovia / podobne ako aj ostatné cicavce / len v čase kojenia disponovali enzýmom zvaným „laktát“ / soľ kyseliny mliečnej alebo mliečnan /, ktorý je schopný rozložiť mliečny cukor. Laktátový enzým, tak ako u väčšiny cicavcov, tak aj u prevažnej väčšine ľudí, sa v dospelosti stáva inaktívnym. Za posledných osemtisíc rokov, u pastoračných ľudí, hlavne v dobí veľkého hladovania, nastal veľký selektívny tlak na prežitie tolerancie laktózy. V Európe, v západnej Indii a v oblastiach okolo Sahary, ľudia majú vo veľkej miere toleranciu na laktózu . Tu žijúci ľudia zdanlivo bez problémov vedia spotrebovať čerstvé, nespracované mlieko. V týchto oblastiach organizmus 90% obyvateľstva je schopné rozložiť mliečny cukor. To ale neznamená, že ide o prispôsobenie sa na úrovni látkovej výmeny organizmu, pretože ľudstvo počas viac miliónov rokov nekonzumovalo mlieko. Generuje to rad ďalších otázok, či ostatné zložky mlieka vplývajú, a ako vplývajú na ľudský organizmus? Pretože to, čo ľudia považujú dnes za „pradávnu“ potravu, aj v najlepšom prípade je len dávna, a v horšom prípade len nie-koľkoročná kreácia moderného potravinárskeho priemyslu. Dnes 10-20 percent vyspelej civilizácie, svoju dennú energetickú potrebu zabezpečuje konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov. Pre ľudský organizmus však nie je všetko osožné, čo je jedlé.

 

Pasterizácia a homogenizácia

V 19-20. storočí rapídne vzrástla spotreba mlieka, a na mlieko sa začali pozerať, ako na jeden základný pilier zdravej výživy. Pri doprave a distribúcii čerstvého mlieka často nastávajú problémy s hygienou . Pomocou mlieka sa rozširujú mnohé choroby, spomedzi ktorých sa zdala najnebezpečnejšia tuberkulóza. Medzi tým, čo výskyt pľúcnej tuberkulózy značne ustupoval vďaka čoraz hygienickejším a kvalitnejším podmienkam bývania, výskyt nákazy od ostatných, pôvodom kravských tuberkulóznych patogénov, neklesal. Nebezpečenstvo stupňovalo vývoj prepravy mlieka, ktorá umožnila naraz prepraviť mlieko od 1000 kráv na ďalšie spracovanie. Čo i len len jedna krava bola chorá, celé prepravované množstvo bolo kontaminované t.j. nakazené. Zdravotné inštitúcie západnej civilizácie začali brať vážne zavedenie kompletnej pasterizácie mlieka od 50-tich rokov minulého storočia. Proti pasterizácii, neskoršie aj voči zavedeniu sterilizácie mlieka ultravysokým ohrevom (130-140 °C), sa v súčasnosti rozvinula značná antipropaganda v kruhoch medzi ľudmi, ktorí sa snažia uvedomelo sa stravovať. Pasterizácia totiž robí mlieko „mrtvým“, tvrdia prívrženci tejto skupiny ľudí. Keby ale pasterizované mlieko bolo také nezdravé – ako tvrdia prívrženci uvedenej skupiny ľudí, stálo by to za to, aby sme bojovali za čerstvé mlieko bez baktérií. Ale o tom nie je vôbec reč, pretože mlieko buď čerstvé, alebo pasterizované, skrýva v sebe rad nebezpečenstiev pre ľudský organizmus.
Kravy typu A1 a A2

V roku 1993 Robert Elliot, profesor Auckladnskej Univerzity na Novom Zélande, začal vyšetrovať v kruhu samoackých detí / deti z ostrova Samoa / početnosť výskytu cukrovku I. typu. Cukrovka I. typu, alebo tiež cukrovka mladistvých, sa vyvinie obyčajne u detí a v kruhu mladých plnoletých. Podstatou choroby je, že v podžalúdkovej žlaze „beta bunky“, ktoré zabezpečujú inzulín pre náš organizmus, zlyhajú, a chorý celý svoj život je nútený inzulín neustále zabezpečovať inou cestou. napr. pichaním. Elliot spozoroval, že u samoáckych detí, žijúce v Novom Zélande, je výskyt cukrovky I. typu 10-násobne vyšší, ako u samoáckych detí žijúcich na ostrove Samoa. Odpoveď začal hľadať v stravovacích činiteľoch a podozrivé sa mu zdalo mlieko. Z toho sú dva druhy, typ A1 a A2.
A1 beta-kaizen sa nachádza v mlieku u kráv Bos Taurus, ktoré sú rozšírené v západnom svete, kým u Bos Indicus, sú rozšírené v Ázii – A2. Podobne je ako aj u kráv v Afrike, napriek tomu že tam je rozšírený typ patriaci do rodiny Bos Taurus. Z A1beta-kaizenu, počas trávenia vznikne jeden Beta-CazoMorfin-7 ( BCM7), čo je jeden opiát. Do skupiny ópiátov patria aj morfium, heroin a ópium. Druhá dôležitá vlastnosť BCM7 je, že je imunologicky aktívna zlúčenina. Pretože diabetes považujeme za autoimunnú chorobu, podozrenie sa obrátilo na BCM7. Elliot začal vyšetrenia u myší, ktoré boli náchylné na cukrovku a dokázal, že kým u myší s A2 beta-kaizenom sa nevyvinie cukrovka, tak u A1 dostalo cukrovku 47% myší. Cukrovku môže spôsobiť BCM7, dokazuje aj to, že u myší, ktoré dostávali A1 beta-kaizen spolu s naloxon-nom ( je to látka neutralizujúca A1 beta-kaizen), sa cukrovka nevyvinula. V článku z r. 2003, Murray Laugesen a Robert Elliot analyzujúc údaje z 19-tich štátov, vykázali veľmi úzke spojenie v konzumáciach A1beta-kazeínu. V 96%-tách vysvetľovalo početnosť výskytu cukrovky v danom štáte. V r. 2006 Bryndis Birgisdottir a spol. potvrdili teóriu cukrovky I. typu a A1, lebo dokázali súvislosť menšieho výskytu cukrovky I. typu na Islande oproti Škandinávskym štátom, a to na základe toho, že deti na Islande do dvoch rokov ich života, dostávajú menej mlieka A1. Samozrejme že nie každý dostane cukrovku I. typu konzumáciou mlieka A1, k tomu pravdepodobne je potrebný ešte aj rad iných faktorov, ako napr. nedostatok vitamínu D a genetická náklonnosť atď. Pretože značne veľa dojčenskej stravy je na báze mlieka, preto u detí geneticky náklonnejších na cukrovku I. typu, predstavuje značné riziko konzumácia akýchkoľvek dojčenských výrobkov na báze mlieka. V rekapitulácií Hermanna Washmutha a Huberta Kolba sa môžeme dočítať o mnohých vyšetreniach, ktoré dávajú do súvisu cukrovku mladistvých aj s inými imunitnými reakciami. Podľa teórie Outi Vaaralu, účinkom mlieka tie deti dostanú skôr cukrovku, u ktorých začne reagovať ich vlastný imunitný systém proti kravskému inzulínu, ktorý je obsiahnutý v kravskom mlieku, a táto obrana, sa neskôr obráti proti vlastnej produkcii inzulínu. Jedno je isté: dojčatám a mladým deťom do troch rokov, by sa nesmelo podávať kravské mlieko.

 

Metabolický syndróm „ je civilizačná choroba“

Metabolický syndróm, alebo syndróm X, je zastávkou viacstupňového procesu. Prvú zastávku tvorí vysoká úroveň glykemického indexu a glykemickej sýtenosti západného spôsobu stravovania sa ( GI a GL ). Prvá znamená, že akú vysokú úroveň krvného cukru vyvolá daná strava, druhá, akú veľkú uhľohydrátovú zaťaž predstavuje daná strava pre organizmus. Pravidelnou konzumáciou potravín, ktoré predstavujú vysokú úroveň GI a GL, ako napr.výrobky z múky, kukurice, cukru, ryže, v prvom rade vedie k obezitea a v druhom rade neustále vysoká úroveň krvného cukru generuje neustále vysokú úroveň inzulínu, a tieto dva faktory vedú k inzulínovej rezistencii organizmu. Dôsledkom toho je ale hyperinzulinizmus, čiže príliš vysoká úroveň inzulínu. To je podstata metabolickej syndrómy. Inzulínová rezistencia nie je ale dôsledkom obezity, pretože , môže to byť charakteristické aj u chudých jedincov. Tieto dôsledky zapríčinňuje nepriaznivé zloženie krvného tuku, zápal v celom organizme, Dôsledok toho môže byť artérioskleróza – t.j. cievna choroba , prejavujúca sa stratou pružnosti a zúženia ciev, ktorá v konečnom dôsledku vedie k infarktu alebo ku krvácaniu do mozgu. Hyperinzulinizmus je nezávislý rizikový faktor srdcovej choroby, a vysoká hladina inzulínu oproti normálnemu, predstavuje 5-6 násobné riziko výskytu srdcovej choroby. Inzulínová rezistencia a vysoká hladina inzulínu sú iba možnými dôsledkami obezity, vysokej hladiny cholesterolu a triglyceridu. Bielkovina typu C-reaktív – ako zápalový faktor organizmu, je podstatne skôr predzvesťou infarktu, než úroveň cholesterolu.

 

Mlieko a metabolický syndróm

Mlieko predstavuje nízku úroveň GI a GL, ale napriek tomu núti organizmus generovať značnú produkciu inzulínu. Pretože zloženie dennej stravy dnešného človeka môže predstavovať aj 20% mlieka o ktorom sa domnievame že je zdravé, ale v populácií ľudstva značne prispieva k vytvorenie inzulínovej rezistencii. Na paradoxný vplyv mlieka, prvý-krát upozornil Mary Gannon v roku 1986. Oveľa rokov neskôr Elin Östman a spol., v r. 2001 vyšetrovali 10 zdravých ľudí počas konzumácie mlieka. Vysvitlo, že mlieko s nízkym GI, generovalo organizmus k takej produkcii inzulínu, ako chlieb, ktorého GI je 90-98. Carolyn Hoppe a spol. počas desiatich dní, dávali 8 ročným deťom 53 gramov bielkoviny vo forme mäsa alebo mlieka. Mäso úroveň inzulínu nedvihlo, pokým mlieko dvihlo na dvojnásobok. Na siedmy deň u detí konzumujúcich mlieko, sa vytvorila relatívna rezistencia inzulínu, kým u druhej skupiny s mäsom, nebolo možné spozorovať inzulínovú rezistzenciu. Garrett Hoy a spol. zistli, že mlieko konzumované v kombinácii s inými potravinami, neúmerne zvyšuje inzulín.

Mlieko konzumované spolu s chlebom, neodôvodnene generuje 65%-ný, kým so špagetami 300% -ný nárast inzulínu. Podľa autorov, dôsledkom značnej konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, to vyvoláva vážne spoločensko-zdravotné problémy. Zjav je v podstate logický. Mlieko „konštruovali“ pre kravu, nie pre človeka na konzumáciu. V intenzívnej fáze rastu mladého teľaťa, vysoká úroveň inzulínu pobáda rast, kým u človeka vytvára inzulínovú rezistenciu. Medzičasom Carolyne Hoppe a spol. objasnili aj to, že vysokú produkciu inzulínu v mlieku generujú bielkoviny srvátok. Pretože pri výrobe syrov sa srvátka nepoužívajú, syry nie sú ztakého hľadiska nebezpečné, ale ostatné mliečne produkty, ako napr. tvaroh, jogurt, kyslá smotana, prispievajú k tvorbe hyperinzulínizmu.

 

Mlieko, srdcovo-cievne choroby

Na Na základe tu uvedeného sa dá teoreticky usúdiť, že keď v mlieku A1 je BCM7 zodpovedná za vytvornie cukrovky I.- typu, a keď mlieko do značnej miery môže prispieť k inzulínovej rezistencii a hiperinzulinizmu – tj. k vytvoreniu metabolickému syndrómu, potom konzumácia mlieka, presnejšie povedané mlieka A1, musí byť v úzkej súvislosti s rizikom choroby srdca.
Už v r. 1960 bolo publikované jedno zaujímavé vyšetrenie, ktoré poukazuje na možnú súvislosť medzi chorobou srdca a konzumáciuo mlieka. V tomto období ošetrovali ľudí na žalúdočný vred, so značným množstvom konzumácie mlieka. U ľudí, ktorým počas liečenia nepodávali mlieko, úmrtnosť na infarkt bol 3%-ný a u skupiny s konzumáciou mlieka bola úmrtnosť na infarkt 18%-ná. V tedy podozrievali mliečny tuk, dnes už vieme, že s konzumáciuo tuku, nie sú žiadne problémy. Jeffrey Segal v r.1977 porovnal v 43 štátoch spotrebu mlieka a výskyt infarktu a poukázal na ich priamu, úzku súvislosť. Potom druhé, epidemiologické vyšetrenie, taktiež poukázalo na úzku súvislosť medzi pitím mlieka a úmrtnosťou na srdcové choroby. Ale potom nastalo ticho. McLachlan v r. 2001 vyadal štúdium v ktorom píše, že tam je vysoký výskyt srdcových chorôb a diabetesu I.-ho typu je tam, kde ľudia konzumujú mlieko A1, a intenzita výskytu obydvoch chorôb úzko súviasí s úrovňou konzumácie mlieka. Murray Laugesen a Robert Elliott v r. 2003 ešte dôkladnejšie objasnili túto tézu, a s použitím údajov z dvadsiatich štátov poukázali na to , že konzumáciou mlieka typu A1 až v 76%-tách vysvetlujú úmrtie na srdcové choroby. Je to mimoriadne silná súvislosť. Môže byť, že BCM7 spôsobuje tak cukrovku detí, ako aj úmrtia na srdcové choroby? Avšak ľahko sa dá predstaviť že nie len BCM7, ale aj iné zložky mlieka do značnej miery – i keď nie determinovane – prispievajú k vytvoreniu vplyvu vzniku cukrovky, srdcových a cievnych chorôb. Tu je hneď hyperinzulinizmus -ten určite nespôsobuje BCM7, lebo ten sa vytvára z jednej bielkoviny obsiahnutej v kazeíne, pričom hyperinzulinizmus spôsobujúci faktor stelesňuje srvátka. Hyperinzulinizmus a inzulínová rezistencia spoločne vedú k metabolickému syndrómu, ktorý predstavuje najvážnejšie riziko výskytu srdcovocievnych chorôb. Je dôležité poznamenať, že vždy, keď skúmali syry, tie považovali za bezpečné. Dôsledkom spracovanie mlieka na syry sa zdá, že mlieko stratí svoju nebezpečnosť, a to zároveň poukazuje na to, že za faktor na zvýšenie inzulínu je vinná srvátka. Veľmi úzke spojenie vykazuje konzumácia mlieka so srdcovo -cievnymi chorobami. Tento jav nemá vôbec nič spoločné s cholesterolom, ide o iné mechanizmy. Mlieko aktívne zasahuje do inzulínovej a hormonálnej zásoby organizmu, a cez ne vyvíja svoju artériosklerotickú činnosť.

 

Mlieko, rakovina prsníka a prostaty

Na spojotosť-súvislosť rakoviny prsníka a mlieka vyvolala pozornosť už jedna skoršia práca z Anglicka z r. 1970. Sharon Parten Gaskil a spol. poukázali na zaujímavú súvislosť. Podľa medzinárodných vyšetrení, čím početnejší je výskyt intolerancie na laktózu, čiže neschopnosť rozložiť laktózu, tým je zriedkavejšia rakovina prsníka u danej populácii.

Jessica Outwater a dvaja kolegovia zverejnili alarmujúcu rekapituláciu v Medical Hyphotesis. Citujú nespočetné množstvo vyšetrení, u ktorých je veľká súvislosť medzi konzumáciou mlieka, mliečnych výrobkov a rakovinou prsníka. Napr. v jednom Nórskom vyšetrení medzi 25 000 obyvateľmi, poukázali na trojnásobné riziko výskytu rakoviny prsníka u tých, ktorí konzumovali denne 3 litre mlieka oproti tým, ktorí len 1,5 dcl. Nový, doposiaľ nediskutovaný zdroj nebezpečenstva mlieka je Inzulínový Rastový Hormón (IGF). Existuje znich viac podskupín, my sa v ďalšom budeme zaoberať s IGF-1. Mlieko obsahuje 6-160 ng/ml IGF hormónu. Pasterizáciou sa obsah IGF neovplyvňuje, pretože značné množstvo IGF zostane nestrávené a na základe toho bude presakovať cez steny čriev. Pravidelnou konzumáciou sa u detí v 20-30%, a u dopspelých v 10-20% sa zvýši úroveň IGF v organizme. Ľudské a kravské IGF sú totožné. IGF podporuje a stimuluje rast a delenie buniek, tým dokázateľne stupňuje rast nádorov. Podľa toho, vysoká hladina IGF vykazuje súvis medzi rakovinami krčka maternice, vajenčníka ( ovária), maternice, hrubého čreva, žalúdka, pažeráka, pečene, podžalúdkovej žľazy, obličiek, štítnej žlazy a mozgu. V jednom 14 rokov sledovaných vyšetreniach, u mužov s vysokou úrovňou IGF, vzrástol výskyt rakoviny hrubého čreva 2,5 násobnou pravdepodobnosťou. V druhých vyšetreniach, ktoré sa týkali 50 ročných žien, ešte menštruujúcich, u ktorých v krvy vykázali vysokú úroveň IGF, bolo riziko pravdepodobnosti rakoviny prsníka 7x vyššia ako u žien, ktoré mali nízku úroveň IGF.
Skoro všetky druhy rakoviny prsníka ovplyvňuje IGF, dokonca u niektorých typoch rakovín, samotný nádor vylučuje IGF. IGF stupňuje nebezoečenstvo rakoviny prsníka u žien aj cez jeden ďalší mechanizmus. Je známa vec, že vysoká úroveň estrogénu znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, a že estrogén a IGF spoločne stupňujú vzájomný vlpyv na tkaniny prsníka. Na vzájomnú súvislosť IGF a estrogénu poukazuje aj to, že v jedných 12 rokov sledovaných vyšetreniach, v ktorých sledovali pôsobenie úrovne IGF na neskoršie riziko rakoviny prsníka, dostali úplne odlišné výsledky medzi ženami ešte menštruujúcimi, respektíve medzi tými, ktoré už mali menopauzu. U žien, pred menopauzov v prípade vysokej úrovne IGF, zistili 2-4 násobné riziko rakoviny prsníka, pričom u žien v menopuaze, s nízkou hladinou IGF, nezaznamenali riziko rakoviny prsníka. K objektivite patrí spomenúť, súhrnnú správu Patricie Moorman a Pauly Terry z r. 2004, ktorí na základe zhruba 20-tich vyšetrení vyvodili záver, že konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov nezvyšuje riziko rakoviny prsníka. K pochopeniu takýchto analýz, treba brať do úvahy aj rad mnoho iných vecí. Medzi spomínanými prácami sú práce, ktoré našli riziko, niektoré zase nie. Veda funguje tak, že berie priemer z výskumov, a to považuje za svoje stanovisko. Ak je nám náš život dôležitý, práce popierajúce či potvrdzujúce riziko vývinu rakoviny nemajú rovnakú váhu. Riziko rakoviny prsníka od severu k juhu klesá, preto tento fakt poriadne zamieša výsledky vyšetrení v prípade, ak skúmame len faktor konzumácie mlieka. Ďalej, ani jedno vyšetrenie sa nezameralo na meranie úrovne IGF. Keď v skutočnosti mlieko zvyšuje riziko rakoviny prsníka cez IGF, tak tie ženy patria do rizikovej skupiny, u ktorých konzumácia mlieka má takýto účinok. Epidemiologické vyšetrenia ale tento fakt nemerajú. U tých vyšetreniach, kde porovnali úroveň IGF s vysokým výskytom rakoviny prsníka, našli ozaj veľké riziko. To čo je u žene prsník, to je u muža prostata. Obidva orgány sú hormonálne citlivé, obidva majú zvýšenú náklonnosť na rakovinu, a u obidvoch hrá dôležitú úlohu vitamín D –ako ochranný, a IGF ako rizikový faktor. Aj rakovina prostaty súvisí s riziko konzumácie mlieka je varovným signálom riziko rakoviny prsníka.
Xiang Gao a spol. v r. 2005 urobili analýzu zo súhrnu všetkých, doposiaľ vydaných publikácií, ktoré skúmali spojenia medzi konzumáciou mlieka a rakovinou prostaty. Z 10 vyšetrení 8 potvrdilo, že konzumácia mlieka zvyšuje riziko rakoviny prostaty. Autori upozorňujú na to, že doporučené zvýšenie konzumácie mlieka, v USA ročne by zvýšilo počet diagnostikovaných na rakovinu prostaty o 20 000 chorých. Priemer súhrnnej analýzy medzi veľkými konzumentmi mlieka znamená 33% -ný nárast rizika rakoviny prostaty. Riziko je ale aj tak závislá od vyšetrenia a použitých spôsobov merania stále iná, nestála. V jednom z vyšetrení v r. 2007, bolo riziko rakoviny prostaty 65%, ale pri jednom 10-ročnom sledovanom vyšetrení poukázali na 2,2-krát väčšie rirziko nárastu výskytu. Spojenie medzi IGF a rakovinou prostaty začali vyšetrovať iba v nedávnej minulosti, a z tohoto pohľadu zistili 10-20%-né zvýšenie rakoviny medzi mužmi s rakovinou prostaty. Li Li a spol. v r. 2009 v jednej súhrnnej publikácií upozorňujú na to, že vysoká hladina IGF chodí s 2,8-krát väčším rizikom výskytu rakoviny prostaty. Bodo Melnik v jednej z rekapitulácií z r. 2009 na to upozorňuje, že „konzumácia kravského mlieka nesie so sebou zdravotné riziká, a vyžaduje okamžitý zásah.“ Ako autor píše, obzvlášť je nebezpečná konzumácia mlieka počas tehotenstva a po pôrode, pretože evolučne vyvinutý rastový stimulujúci systém jedného cicavca sa vmieša do obzvlášť citlivého embryonálneho a dojčenského vývynu. Gynekologičky pre tehotné mamičky, a onkológovia pre chorých na rakovinu, by mali doporučovať piť kravské mlieko.

 

Mlieko, autizmus a schizofrénia

Úlohu ópiátov prvý krát nadhodil Jaak Panksepp v r. 1979. On sám nevyšetroval, že odkial sa dostane do mozgu autickým deťom príliš veľa opiátov, iba zbystril pozornosť na to, že správanie autických detí ( vyhýbajú sa sociálnym kontaktom, túžba po stálosti, opakujúce sa pohyby a pod.), sa veľmi podobá správaniu zvierat, ktoré ošetrili opiátom. Dnes je už dosť opodstatnená tá hypotéza, že príznaky u určitej skupiny autistov a schizofrénov spôsobujú opiátom podobné látky, ktoré produkuje samotné telo počas trávenia z BCM7 a gluténu a to spôsobuje typické príznaky. John White v r. 2003 vo svojom súhrnnom príspevku vykladá rad dôkazov, že u autických detí súbežne so začatím choroby, sa objavili aj tráviace problémy ( kŕče, brušné bolesti, nadúvanie, hnačka a zápcha). Keď vyšetrovali autické deti endosko-pom, u prevažnej väčšiny znich v črevnom trakte našli zápalové procesy, a zväčšené lymfatické uzliny, čo poukazuje na činnosť-obranu imúnného systému voči látkam z kon-zumovanej potravy. Predpokladajú, že u autických a schizofrénných ľudí, črevá z nejakého dôvodu postupne prepúšťajú menšie bielkoviny, takto ópiátové látky sa postupne dostanú do krvného obehu, potom do mozgu, a tieto spôsobujú príznaky. Robert Cade a spol. v r. 2000 našli v krvi schizofrénnych ľudí protilátky proti kazeínu u 83%, a proti gluténu u 93% ľudí. U autistov našli v krvy protilátky na kazeín u 90% a na glutén u 86% autistov. Pri diéte so stravou bez kazeinu a gluténu, u 40% schizofrénných ľudí sa zlepšil zdravotný stav, a u autických detí za tri mesiace nastalo zjavné zlepšenie u 80% z nich.
Tieto výsledky potvrdzujú aj to, že u tzv. prírodných ľudí, ktorí aj dnes sa stravujú paleolitným spôsobom zbavený mlieka a obilnín, ako aj autizmus tak aj schizofrénia sú veľmi zriedkavé.

 

Mlieko a automimunné choroby

Podstatou Skleroza Multiplexu (SM) je, že imúnny systém napadne mozgové nervy myelinovej pošvy, a v dlhodobom horizonte spôsobuje pohybové poruchy, ochrnutie, slepotu a smrť. SM je typicky také autoimúnne ochorenie, ktoré sa objavilo v civilizovanom svete s moderným životným štýlom. Z evolučného pohľadu, stojí za zváženie spomenúť dve. Jedna je úloha vitamínu D. Výskyt choroby SM z juhu na sever ja stále častejšia, rozdiel je až desaťnásobok. Druhá teória je mlieko. Vzťah medzi spotrebou mlieka a SM, už aj Norman Matheson nadhodil v r. 1974. Neskôr viac vyšetrení potvrdilo súvislosť medzi spotrebou mlieka a rozložením výskytu choroby SM. Navyše medzi cukrovkármi táto súvislosť bola o 3-20 násobne častejšia. Súvislosť mezdi SM a spotrebou mlieka vysvetľuje teória molekulárnej mimikry. Keď jedna cudzia bielkovina alebo nejaký vírus nesie v sebe podobnú molekulu ako nejaké tkanivo v tele, potom imúnny systém, ktorý zaútočí voči „votrelcovi“, neskôr bude ničiť aj vlastné tkanivá. Jednou podozrivou bielkovinou je butirofilín ktorý sa nachádza v mlieku. Jedno z rizík moderného stravovanie je väčšie presakovanie čriev, ktoré hrá dôležitú úlohu aj pri autizme a schizofrénií. Butirofilín, dôsledkom presakovanie čriev, vyvolá imúnnu reakciu, a pretože meylinová pošva obklopujúca nervy, obsahuje veľmi nodobnbé bielkoviny, imúnny systém napadne aj mozgovú dreň. Vitamín D a pokles výskytu SM smerom od severu k juhu, je zrejme považovaný za ochranný faktor. Ale v mlieku sa nachádzajúci albumín, ktorý nesie v sebe veľmi podobný segment bielkovín, ako je bielkovina ktorá prepravuje vitamín D, zabraňuje prepravu vitamínu práve dôsledkom molekulárneho mimikra, čím zabraňuje pre chorých na SM, využitie vitamínu D. Roger MacDougal bol anglický spisovateľ, u ktorého diagnostikovali v r. 1950 SM chorobu. Diagnózu držali v tajnosti, ktorú sa dozvedel až iba vtedy, keď sa z neho stal ležiaci chorý. Začal hľadať-študovať popis rôznych chorôb, a na základe toho si sám vypracoval diétu bez kazeínu a gluténu. Za pár rokov sa úplne zotavil a vyliečil sa z choroby. Určite, že nie za každú SM chorobu sú zodpovedné glutény alebo mlieko, ale sú chorí, u ktorých sa zjavne zlepší zdravotný stav keď zo stravy vynechajú mlieko a glutén.

V skratke som zhrnul, čo všetko môže spôsobiť konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov. Obraz je schematický, nehovoril som o ostatných autoimunných chorobách, ktoré sa nenachádzajú medzi tzv. prírodnými ľuďmi, a taktiež o alergii na mlieko. Počas evolúcie u kaukazskej rasy, sa prispôsobilo iba zachovanie aktivity laktátového enzýmu pri spotrebe mlieka, ale ani ďalej nie sú schopný patrične ovládať ostatné, biologicky aktívne zložka mlieka. Mlieko je špeciálna tekutina na vychovávanie mláďat cicavcov, na ľudskú spotrebu je nevhodná.

 

Po vydaní tohto príspevku redakcia IP Magazínu dostala nasledovný list:
Vážená redakcia!
Je možné, že dodnes platné doporučenie WHO z r. 1984, je chriech proti životu? Doporučenie znie nasledovne: Zložky vyrovnaného stravovania a zdravého životného štýlu: „Treba zvýšiť spotrebu potravín bohatých na vápnik, spotrebu mliečnych výrobkov (výberom nízkotučných).

Nechápavo a šokovane sme čítali v októbrovom čísle vydaný príspevok pod menom Gábora Szendiho, ktorý stavia protiargumenty voči spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov a vyhráža sa mnohými ťažkými chorobami, keby sme predsa len pili zo smrtelného mlieka. Skoro vo všetkých štátoch je na oficiálnom a poprednom mieste zdravotné diétne doporučenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Všeobecne známe nepriaznivé účinky mlieka, ako je rezistencia na mliečnu bielkovinu a cukor, sa týka len veľmi malého počtu obyvateľstva v Európe. Mnohí znás nevedia, že denná spotreba 2 dcl mlieka, pokrýva značnú časť doporučenej dennej nutričnej potreby dospelého človeka, a to: 30% vápnika, 30% B vitamínu B12, 23% vitamínu B2, 6% vitamínu A, 13% bielkoviny, 3% železa. Nakoniec, by som chcela upriamiť pozornosť na 65 rokov sledované vyšetrenia, s pracované Lekárskovedeckým Výskumným Inštitútom v Queenslande, na základe ktorého bolo konštatované, že v detskom veku spotrebované, na vápnik bohaté mlieko, znamená podstatne menšiu úmrtnú mieru od tých, ktorí sa takto nestravovali, a nenašli spojitosť ani medzi stravovacím spôsobom bohatým na mlieko, so artériosklerózou srdca a krvácaním mozgu.
Erzsébet Bakos, Rada Mliečnych výrobkov
Na to som odpovedal nasledovné:
Milá Erzsébet Bakosová!
Prekvapuje ma, že o obavách súvisiacich s mliekom prvý-krát sa dozvedáte z môjho príspevku, hoci v medzinárodnej literatúre je dosť ťažké hľadať niečo o mlieku bez toho, aby človek nenašiel prácu-štúdium, ktorá neanalyzuje riziká spotreby mlieka. Žiaľ, je známa vec, že ten, kto vyhlasuje niečo, je pozitívne zaujatý voči predmetu o ktorom píše. Deborah Barnes a Lisa Bero v r. 1998 analyzovali závery 106 prác o škodlivých účinkoch fajčenia. Zo súhrnného spracovania 37%, tj. v 39 prácach našli, že pasívne fajčenie nie je škodlivé. Z pomedzi nich 29 (74%) prác spracovali ľudia sponzorovaní fajčiarskymi firmami. Dr. Ralph Walton v r. 1985, preštudoval 166 prác o bezpečnosti aspartamu. Všetky štúdiá (74), podporované výrobnými firmami, vyvodili záver, že aspartam nie je pre človeka škodlivý, zatiaľ čo z 92 nezávislých vyšetrení 84 tvrdilo škodlivosť aspartamu. Považujem teda za samozrejmé, že ochraňujete mliečne výrobky, ale aj to je samozrejmé, že objektivita Vašich tvrdení je silne pochybná. Ako píšete: „Skoro vo všetkých štátoch je na poprednom mieste oficiálne zdravotné diétne doporučenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov“. Pretože tieto oficiálne zdravotné diétne doporučenia vykazujú silnú spojitosť medzi trendom úmrtia rakoviny a srdcových chorôb, mne tieto oficiálne vyhlásenia nie sú presvedčívým argumentom. V mojej knihe Paleolitné stravovanie z novembra 2009, poukazujem na nebezpečenstvo oficiálnych doporučení. Mlieko je len jedna stať, z mnoha iných. Mlieko je len vrchol ľadovca. Vy, na Vašej domovskej stránke uvádzate štúdium od Lekárskovedeckého Výskumného inštitútu z Queensladu. Ja som to aj prečítal. Vy ste sa dočítali iba po citát neznámeho recenzenta z televízie. Záver práce Jolieke van der Pols a spol. z r. 2009 je nasledovný: spotreba mlieka celkovú úmrtnost znižuje o 25%, ale výsledok je platný len na úrovni p = 0,14 jednotiek, ktorá úroveň vo svete vedy znamená veľmi slabí trend, ktorá nemá silu dôkazu. Jolieke van der Pols jednej z inej analýzy, v tom istom 65 rokov sledovanom vyšetrení vyvodila s p = 0,005 úrovňou pravdepodobnosti fakt, že u populácie, ktorá v detstve konzumovala najviac mlieka, v dospelosti mala tri-krát väčšie, t.j. o 200% narástol výskyt rakoviny hrubého čreva. A keď zobrali do úvahy aj spotrebu vápnika, potom toto rizoko u skupiny s najviac konzumujúcich mlieko, bol už o 300% väčší. Možno že som nedôverčivý, ale predpokladám, že tento výsledok nezverejníte na svojej domovskej stránke. Ani tie, ktoré v mojej knihe nájdete ako odkazy z odbornej literatúry. Ale ako zdroj, odkiaľ ste brali vaše informácie, medzi mojimi nehľadajte. Záverom, by som ešte podotkol v zmysle Vášho citátu, že denná spotreba 2 dcl mlieka zvyšuje výskyt rizika rakoviny hrubého čreva u dospelých až o 50-80% .
S pozdravom: Gábor Szendi
van der Pols JC, Bain C, Gunnell D, Smith GD, Frobisher C, Martin RM: Childhood dairy intake and adult cancer risk: 65-y follow-up of the Boyd Orr cohort. Am J Clin Nutr. 2007, 86(6):1722-9.

Za akékoľvek dôsledky z dôvodu nesprávneho použitia paleolitného stravovania nenesiem zodpovednosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


deväť + = 12

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť