Mlieko- nápomocník vzniku západných chronických chorôb

 

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Článok je prevzatý od Gábora Szendiho
Zdroj: Melnik, BC. Milk–the promoter of chronic Western diseases. Med Hypotheses. 2009 Jun;72(6):631-9.

Mlieko do dnešného dňa doporučujú ako zdroj zdravia, dietetika a verejné zdravotníctvo plnou vážnosťou sa zaraďujú za propagandu mliečneho priemyslu. V skutočnosti, pokiaľ ide o účinky mlieka na zdravie, vždy vzniesli vážne obavy.

Mlieko do dnešného dňa doporučujú ako zdroj zdravia, dietetika a verejné zdravotníctvo plnou vážnosťou sa zaraďuje za propagandu mliečneho priemyslu. V skutočnosti, pokiaľ ide o účinky mlieka na zdravie, vždy vzniesli vážne obavy.

Systém IGF (Faktor Rastu Inzulínového pôvodu), a GH (Rastový Hormón) a inzulín, zohrávajú dôležitú úlohu pri normálnom raste. IGFBP (Inzulínu podobný rastový faktor viažuci proteín) zohráva dôležitú úlohu v tom, že ak priviaže k sebe IGF-1, IGF-2 alebo IGF-3, potom bude inaktívny. IGF-1 a IGF-2 stimulujú delenie buniek, IGF-1 navyše inhibuje programovanú smrť bunky – t.j. apoptózu. Tieto dve vlastnosti (zvýšená proliferácia a “nesmrteľnosť”) sú charakteristické pre rakovinové bunky. Takže, zvýšené hladiny IGF-ov napomáhajú vznik a vývoj rakoviny.

Mlieko je bioaktívna látka, ktorá sa počas evolúcie vyvinula preto, aby slúžila rast šteniat cicavcov. Kravské mlieko, ktorú v západných spoločnostiach dychtivo konzumuje ako zdravý nápoj od detí až po dospelých, obsahuje 4-50 ng/ml IGF-1, 40-50 ng/ml IGF-2.
IGF je prítomný aj po pasterizácii a homogenizácií. IGF kravy a človeka sú veľmi podobné, preto všetky formy IGF kravského mlieka sú aktívne v ľudskom organizme. Vysoký konzum mlieka u dospelých, zvýši hladinu voľne prúdiaceho IGF v krvi u dospelých o 10-20%, u detí 20-30%. Je dôležité poznamenať, že aj iné bielkoviny zvyšujú hladinu IGF, ale v tejto disciplíne , kravské mlieko vedie vysoko, a navyše znižuje hladiny IGFBP, čo zvyšuje hladinu aktívnych IGF.

Množstvo inzulínu, vyvolaný konzumom stravy, ukazuje index potravín. Inzulínový index mlieka je tri-šesť krát väčší, napriek jej nízkej GI. Vzťahuje sa to aj na fermentované mliečne výrobky ( jogurt, kefír) a na fermentované výrobky (aj na tvaroh), ako aj na polo aj plnotučné mlieko. Jedine u syra klesol index inzulínu. Porovnali dve skupiny detí, jedna skupina celý jeden týždeň konzumovala mäso, druhá, ekvivalentné množstvo bielkovín obsiahnutá v mlieku (liter aj pól). Po týždni, v skupine kde jedli mäso, index inzulínu a IGF sa nezmenil, v skupine kde pili mlieko, inzulínový index vzrástol o 105%, a IGF o 19%. 10-11 ročnými mongolskými deťmi, dali denne vypiť 7 dcl mlieka, a po štyroch týždňoch u nich vzrástla hladina IGF o 23%, a klesla hladina bielkovín, viažuca IGF. Ak niekto skonzumuje stravu s nízkym GI, ale vypije k tomu 2 dcl mlieka, potom GI potravy s 2 dcl mlieka vzrastie o 300%.

Jak bielkoviny kazeínu, tak aj srvátky, obsahujú rastové faktory. Keď u detí porovnali množstvo bielkoviny kazeínu a srvátky, ktoré množstvo obsahuje 1,5 liter mlieka, u detí konzumujúce bielkovinu mlieka, vzrástol IGF o 15%, ale hladina inzulínu sa nezmenila, kým v druhej skupine, deti nastavené na srvátkové bielkoviny, hladina inzulínu na lačno vzrástla o 21%, ale nezmenila sa hladina IGF. Situáciu ďalej zhoršuje fakt, že pre západný spôsob stravovania je charakteristická strava s vysokým glykemickým indexom (GI).

Pre náš organizmus, produkciu IGF-1, zabezpečuje predovšetkým pečeň. U cukrovkárov vyšetrovali vplyv inzulínovej infúzie, dôsledkom čoho hladina IGF-1 značne vzrástla, kým hladina bielkoviny (IGFBP), ktorá viaže IGF-1, nevzrástla. Aj z toho je jasné, že nárast inzulínu vplyvom mlieka, stimuluje pečeň k produkcii IGF-1.

Vo vyspelých spoločnostiach rastie počet narodených s nadváhou, a tento jav, matka v tehotenstve pitím mlieka, výrazne zvýši. Detí s nadváhou neskôr v živote sú náchylnejší na obezitu, diabetes typu 2, a srdcovo – cievne ochorenia. IGF, meraná v popučnej šnúre „obrích bábätiek“, bol takmer dvojnásobok oproti narodeným s normálnou váhou. Veľa mlieka spôsobuje inzulínovú rezistencie a hyperinzulinémiu, a vysoká hladina IGF-1 robí placentu predimenzovanou: to všetko vedie k tomu, že sa narodia „obrie bábätká“.

Konzumácia mlieka vedie k rýchlemu rastu telesnej výšky. 10-11 ročné mongolské deti, vplyvom pitia 7 deci mlieka za deň, zrazu začali rásť. Chlapci za štyri týždne priemerne 1 cm, dievčatá 1,1 cm. (Za rok je to 12 cm). Chlapci s dvojnásobným konzumom mlieka, narástli no 2,3 cm. V západnej civilizácii pozorovaná zvyšujúca sa telesná výška, čiastočne súvisí s konzumom mlieka. Ak telesný rozmer rastie v takej miere, preukazuje to účinok mlieka ovplyvňovať delenie buniek.

Ženy trpiace syndrómom PCO, mlieko u nich nezvyšuje len inzulínovú rezistenciu. Prítomnosť IGF-1 stimuluje nadobličky k tvorbe androgénneho hormónu, zvyšujúc tým chlpatenie a tvorbu akné. V krvi žien s PCO, bola hladina aktívneho IGF dvojnásobne vyššia oproti ženám bez PCO. ( V prípade PCO niet divu, že viac štúdií vykázalo zvýšené riziko endometrálnej rakoviny, a rakoviny vaječníkov. / Daniilidis a Dinas, 2000/)

Vysoká hladina inzulínu a IGF-1 spôsobuje skoršie pohlavné dozrievanie. Ak inzulínovú citlivosť zlepšili metformínom (dôsledkom klesne hladina IGF a inzulínu), pohlavné dozrievanie sa posunulo o pól roka neskôr. ( Táto poznámka nemá za cieľ pobádať k užívaniu metformínu, len slúži ako nepriamy dôkaz na zrýchlené pohlavné dozrievanie). Vime, že v západnej civilizácii za posledných 100 rokov, čas pohlavného dozrievania je o tri roky skôr, čo produkovalo vážne problémy.

Aj problémy s akné, vo väčšine prípadov, môžeme pripísať na konto mlieka, lebo rastové faktory stimulujú proliferáciu (rozmnožovanie) buniek tukových žliaz. U ľudí, trpiaci s akné, vykázali dvojnásobné riziko rakoviny prostaty.
Konzumácia mlieka počas tehotenstva vedie k pôrodu bábätiek s vyššou váhou, ktoré počas života budú mať značnú nadváhu( budú obézni), budú mať diabetes typu 2, a srdcovo – cievne ochorenia. U obéznych detí, je hladina IGF vysoká. Žiaľ, tento osud čaká aj na bábätká, ktoré sa narodili s nižšou váhou.

Veľa štúdií dokazuje, že vysoká hladina IGF, zvyšuje riziko rakoviny (prsník, prostata, hrubé črevo, kŕčok maternice, vaječníky, endometrálna rakovina pľúc). Jedna veľká metaanalýza, konzumáciu vápnika a mlieka označila za najväčší rizikový faktor v súvislosti s rakovinou prostaty. V Škandinávii je pomer ochorení na rakovinu vysoký vplyvom vysokej konzumácii mlieka. Záverečný verdikt jedného Nórskeho štúdia konštatoval, že 3-násobné riziko rakoviny prsníkov sa ukázal u konzumentov veľa mlieka oproti málo konzumentom mlieka. Konzumácia mlieka počas tehotenstva taktiež zvýši v neskoršom živote riziko rakoviny prsníkov.

Ak matka počas tehotenstva konzumuje mlieko, ovplyvňuje tým vývoj týmusu svojho dieťaťa ( týmus je jedna zo žliaz s vnútornou sekréciou, nachádzajúca sa v hrudnej časti tela). Týmus je zodpovedný za oddelenie/rozlíšenie vlastných a cudzích tkanív, a narušený vývoj neskôr predurčuje intenzívnu reakciu na cudziu látku (alergia), a v druhom rade predurčuje mylné rozpoznanie vlastných tkanív (autoimunita).

Súhrn
Len človek konzumuje mlieko, a to dokonca mlieko iných cicavcov, po uplynutí času dojčenia. Týmto umelo zasahuje do fungovania systému GH/IGF/inzulín, a tým prispeje k vytvorenie najväčšieho počtu civilizačných chorôb. Začína sa to už v stave plodu, keď organizmus plodu je mimoriadne citlivý na „programované“ vplyvy. Západná veda o výžive sa ukázala krátkozrakou, keď v záujme vývoja kostí propaguje pitie mlieka, pričom jej dlhodobý dopad na zdravie je patogénny (choroboplodný) – predovšetkým u obéznych a chorých na rakovinu.
Vývojové krajiny konzumujú čoraz viac mlieka, aj v civilizovaných krajinách stimulujú spotrebu mlieka. Bude to mať vážne dôsledky, lebo už aj z tohto krátkeho súhrnu vidieť, že nadmerná a neustála stimulácia systému inzulín/IGF, už aj v súčasnosti je zdrojom mnohých problémov.
Na konzumáciu mlieka by sme sa mali pozerať tak, ako na ostatné elementy západného typu stravovania: z historického hľadiska konzum mlieka odôvodnili zlé časy ( hladomor – nedostatok bielkoviny a vitamínu-D), ani jej prežitie neďakuje za to že je „zdravé“, ale len vďaka tradícií. Mliekarenský priemysel sa príliš nelíši od tabakového priemyslu alebo od výroby sladkých osviežujúcich nápoj: svoj produkt chce predať, ak keď mu je umožnené, aby to zneužil pojmom zdravia, využije to.
poruchy IGF-1
Daniilidis A, Dinas K. Long term health consequences of polycystic ovarian syndrome: a review analysis. Hippokratia. 2009 Apr;13(2):90-2.
Ostatné články súvisiace s mliekom: kliknite sem

5 Pripomienky: Mlieko- nápomocník vzniku západných chronických chorôb

  1. andrej píše:

    Ďakujem za tento článok. Takto jednoznačne som to nenašiel zhrnuté inde. Teda nie že by som pátral…
    Žiaľ konzumujem asi toho mlieka priveľa a budem to obmedzovať.
    Toto ma presvedčilo. Žiaľ že ani fermentované mliečne výrobky nevychádzajú z toho najlepšie.
    Jedine syr bol vzatý na milosť, škoda že sa nepíše aký syr?
    Tiež podľa všetkého ghí maslo keďže neobsahuje cukry ani bielkoviný ktoré môžu spôsobovať problémy hore uvedené, by malo byť v pohode…
    Takže sa napokon len potvrdilo čo som tušil. Je to škoda, pretože som dúfal, že aspoň fermentované veci ako jogurt budú viac v pohode…
    Keďže i tak som sa orientoval na výrobu ghí masla a tvrdších zrejúcich syrov než iných mliečnych výrobkov, tak to moje fungovanie a moje 2 kravičky neovplyvní…

    • imro píše:

      Tvrdé syry patria do tej skupiny mliečnych výrobkov, ktoré majú zelenú. Ale pozor, ľudia ktorí majú nejakú autoimúnnu chorobu, v žiadnom prípade by nemali konzumovať ani tvrdé syry – pre nich neplatí kompromis! Kefír je tiež na hranici, ale ak sa to nekonzumuje pravidelne a dlhší čas, a ak niekomu to robí dobre, nech si ho užije, ale treba mať na zreteli vedecky dokázané fakty. Ghí je OK!
      Viem, že veľa ľudí (aj z radu odborníkov) s uvedenými faktami nesúhlasí (už aj skôr vyjadrili s voj nesúhlas ovešaný nekultúrnymi nadávkami), a ani teraz neočakávam iný postoj, len dúfať viem, že sa v tomto prípade zdržia ohováraniam, a s kľudom príjmu uvedené fakty:-).

  2. andrej píše:

    Prečítal som si aj ďalšie články o mlieku na tejto stránke, konkrétne
    http://www.paleolit.sk/mlieko-zivot-sila-zdravie-alebo-predsa-nie/
    http://www.paleolit.sk/separacia-glykemickej-a-inzulinovej-odozvy-plnotucneho-a-nizkotucneho-mlieka/
    Z ktorých by vyplývalo že zebu dobytok má iné bielkoviny ktoré neovpyvňujú tak negatívne konzumentov mlieka tura indického – Zebu, žije aj v afrike aj Ázii.

    Chcem poďakovať pánovi Galgoczimu za neuveriteľnú prácu s prekladmi takého množstva textov. Nevadí mi vôbec, že občas je to trocha kostrbatejšie. Dôležité je, že všetky texty ich podstata je jasná a zrozumiteľná. Je to veľmi záslužná činnosť, pretože mnohé tieto odborné fakty by sa inak k slovensky hovoriacim ľuďom nikdy nedostali. Napokon tieto cenné informácie takto zozbierané sú cenné nezávisle v akom jazyku sú napísané, pochopiteľne…
    Sem tam mám drobné výhrady, len by som chcel aby to nebolo zle pochopené, sú to len nepodstatné veci ktoré nič nemenia na kvalite informácií v článkoch obsiahnuté…
    Tak napríklad:
    “Na základe toho sa dá vypočítať, že ako dlho trvá, kým sa všetky možné mutácie objavia niekde, v niekom. V každom dieťati je rovnaký počet mutácií: v ľudskom genóme sa nachádza 175 génových(bodových) mutácií z pomedzi troch miliárd bázických spojení1.
    Môžeme vypočítať aj to, že koľko času potrebuje jeden výhodný gén k tomu, aby sa „zafixovala“, t.j., aby bola prítomná v každom človeku2.
    • V paleolitickom období, pri narodení plus jedného dieťaťa, t.j. pri zvýšení mutácie o 0,1%, by sa zmena zafixovala za 460-tisíc rokov.
    • V modernej dobe, takáto podobná mutácia by sa mohla vyskytnúť každým rokom, ale jej fixácia by trvala 200-tisíc rokov. Moderná doba, je ale stará ledva desaťtisíc rokov, preto len veľmi malé množstvo génových mutácií by malo čas sa stať univerzálnym. Dôsledkom tohto môžeme vyhlásiť, že k prostrediu modernej doby – k poľnohospodárskym plodinám, k mestskému životu, a k prítomnosti komplexných inštitúcií – je naša genetická adaptácia neúplná, a genetická diverzita človeka je väčšia, ako bola kedykoľvek doteraz.”
    Tento text citovaný v uveodzovkách je veľmi nešťastne formulovaný a dalo by sa o tom veľa písť že prečo, no možno je zbytočné to tu rozmazávať. Proste by pomohlo ho z článku úplne vypustiť. Pretože všetko ostatné sedí a je logické ale v tomto konkrétnom krátkom odseku je napísaných zopár nezmyslov a zavádzajúcich informácii. Ospravedlňujem sa, dúfam že to nebude pochopené ako negatívne…

    Naozaj ako je to s miekom iných cicavcov. Napríklad veľa sa hovorí o blahodárnych účinnoch kozieho mieka a dokonca proti rakovine.
    Tiež ovčie mlieko a žinčica a syr majú iné zloženie.
    Budem citovať z článku:
    “Elliot spozoroval, že u samoáckych detí, žijúce v Novom Zélande, je výskyt cukrovky I. typu 10-násobne vyšší, ako u samoáckych detí žijúcich na ostrove Samoa. Odpoveď začal hľadať v stravovacích činiteľoch a podozrivé sa mu zdalo mlieko. Z toho sú dva druhy, typ A1 a A2.
    A1 beta-kaizen sa nachádza v mlieku u kráv Bos Taurus, ktoré sú rozšírené v západnom svete, kým u Bos Indicus, sú rozšírené v Ázii – A2. Podobne je ako aj u kráv v Afrike, napriek tomu že tam je rozšírený typ patriaci do rodiny Bos Taurus. Z A1beta-kaizenu, počas trávenia vznikne jeden Beta-CazoMorfin-7 ( BCM7), čo je jeden opiát. Do skupiny ópiátov patria aj morfium, heroin a ópium. Druhá dôležitá vlastnosť BCM7 je, že je imunologicky aktívna zlúčenina. Pretože diabetes považujeme za autoimunnú chorobu, podozrenie sa obrátilo na BCM7.”
    Strávil som viac ako pol roka na Zélande a môžem potvrdiť že sú tam veľké komunity ľudí z tichomorských ostrovov a týto trpia etrémnou obezitou. Týto ľudia nemajú schopnosť tráviť mlieko ani alkohol a veľmi oboma trpia. Zomierajú preto bežne po dosiahnutí 35-40 rokov, čo im však nebráni sa úspešne rozmnožovať a plodiť ďalších obéznycg polynézanov.
    Ak v minulosti selekčný tlak umožnil pri hladovaní rozšírenie génov pre lepšie využitie mlieka, dnes pri opaku hladovania – čiže obžerstvo, nebude žiadny genetický tlak… Pretože do predčsnej smrti sa stihajú postihnutý jedinci v pohode rozmnožiť v dostatočnej miere aby sa ich nevýhodné gény dostali do ďalších generácií. Naopak dnes sa oveľa rýchlejšie množia ľudia menej prispôsobivý vo všeobecnosti než tí “úspešnejší”. To je relatívne, pretože z pohľadu odovzdania génov sú úspešnejší práve tí plodnejší nezávisle od IQ, množstva peňazí, moci a akýchkoľvek iných prchavých merítok…

    V článkoch je tiež uvedené že nežiadúce látky zostávajú v srvátke a nie v syre. To by malo znamenať tiež že by tieto látky neobsahoval ani tvaroch a zostali by v cmare? Alebo idú do tvarohu a cmar je potom v pohode?

    Citujem: “*Okrem syra, ktorého II je 45, všetky iné mliečne výrobky (plno aj nízkotučné mlieko, jogurty, kefír, zmrzlina, tvaroh) majú silný stimulačný faktor sekrécie inzulínu, ktoré môžu mať ďalekosiahle účinky na naše zdravie.”

    Zatiaľ toľko ale je toho viac…

  3. Marek píše:

    … Kravy pasúce sa na lúke dodávajú kvalitné mlieko, ktoré keď nepasterizujeme a urobíme z neho kefír, prospeje zdraviu. Celý kefír, aj so srvátkou, aj s kazeínom (surovým)… Rovnako to platí u kozieho mlieka, a u mlieka mnohých zvierat (ovčie mlieko – bryndza z neho)… Silné prírodné národy zo Švajčiarska so super zubami, kosťami, atď, mali mlieko na dennom poriadku. Rovnako aj masajovia, atď…
    Nie je dôvod báť sa mlieka od kráv chovaných “na zelenom”, z ktorých NEPASTERIZOVANÉ mlieko necháme prejsť “zkefírovaním” pomocou kefírových hubiek…

    • imro píše:

      1.Mlieko .. je základný zdroj výživy pre mláďatá predtým, ako sú schopné tráviť inú potravu. Mlieko je kvapalina produkovaná mliečnymi žľazami samíc cicavcov. Mláďa kravy je trošku odlišná od potrieb organizmu dieťaťa, nemyslíte? (napr. rastové hormóny??, o iných ani nehovoriac.)
      2. Inaktivácia laktát enzýmu v dospelosti.
      3. obsahuje takmer 70 rôznych druhov hormónov, s vysokým obsahom estrogénu.(Vy, ako muž, estrogénu príliš veľa nepotrebujete!) Najviac mlieka dáva gravidné zviera. Pred 150-200 rokmi krava dávala 0,5-1 l mlieka Dnes je to 30-50 l/deň. Viete že prečo? Ak pijete mlieko, tak je to od rôznych „ x” množstiev kráv. Ak jedna z nich je nakazená, mlieko obsahuje hlien kataru, nedaj bože aj vakcíny, ak je ošetrené zverolekárom. To všetko ide do Vás, ak ju pijete, konzumujete.
      4. potravy, konzumované s mliekom, dávajú v niektorých prípadoch 100-300%-ný nárast inzulínu. Chlieb + mlieko- 65%-ný, špageti+mlieko -300%-ný nárast hladiny inzulínu. Tento nárast vyvoláva prítomná srvátka – viď. Štúdia od Carolyne Hoppe a spolupraconíkov. Okrem tvrdých syrov, mliečne výrobky obsahujú srvátka, …tým si na 100% zabezpečíte v starobe stav inzulinémie, t.j. ste na dobrej ceste aby ste mal cukrovku 2typu (nezabúdajte, že tu rozoberáme len mlieko a jej dopad, k tomu treba dodať aj iné „moderné”potraviny.

      5. Tu je názorový rozdiel medzi Vami, a mnou:
      – Vy: denne 2 dl mlieka, pre dospelú osobu, zabezpečuje významnú časť nutričných potrieb
      Ja: konzumácia 2 dl mlieka/deň, o 50-80% zvýšiť riziko rakoviny konečníka v dospelosti.

      „ Viete, že Slovensko, v prepočte na počet obyvateľov, je vo svetovom rebríčku výskytu rakoviny konečníka po Južnej Kórei, na druhom mieste?“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


+ 6 = deväť

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť