Meranie C-reaktívneho proteínu môže zachrániť Váš život

Paracetamol spôsobuje epidémiu autizmu?
To nedáva zmysel … aspoň spočiatku

    – je názov už pripravovaného, nového článku.

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Szendi G.: Susan Simmonds: Testing For C-reactive Protein May Save Your Life. Life Extension Magazin, máj 2014.

Proteín C-reaktív, sa vyskytuje v takmer každom krvnom obraze, ale pozornosť mu venuje len málo kto, napriek tomu – lebo je indikátorom zápalu – že s veľkou pravdepodobnosťou je predzvesťou závažných chorôb, pretože civilizačné choroby sú zápalového charakteru.

Merali vám dakedy hladinu C-reaktívu? Mali by ste ju zmerať, lebo tento jednoduchý test vám môže zachrániť život. Bielkovinu C-reaktív, alebo CRP, dlho považovali za znak zápalu organizmu(1). Vysoká hladina CRP sa vyskytuje pri každej chorobe zápalového charakteru. Aj keď ste bez príznakov, vysoká hladina CRP môže naznačovať zvýšené riziko vzniku degeneratívnych chorôb, ako napr. srdcové a cievne choroby, rakovina, cukrovka a pod. (2-6).

V súčasnej dobe sa však ukázalo, že CRP nenaznačuje len zápal, ale medzi inými, je príčinou zápalu (7). Ak poznáte vlastnú hladinu CRP, ste v závideniahodnej pozícii. Ak je vysoká, môžete podniknúť preventívne kroky na jej zníženie, dôsledkom čoho môžete znížiť riziko mnohých chorôb zápalového pôvodu.

Čo je vlastne CRP?
Bielkovina C-reaktív (ďalej len CRP) je produkovaná v celom organizme, predovšetkým v imúnnych bunkách, pečeni a tukových bunkách (8). Prozápalový účinok (ako napr. infekcia alebo poranenie), dramaticky zvýši hladinu CRP (9). CRP je neuveriteľne citlivým a stabilným ukazovateľom všeobecného zápalu (10). Je zvykom ho používať na sledovanie procesu chorôb, napr. reumatoidnej artritídy, vaskulitídy (zápal ciev), alebo zápalového ochorenia čriev, napr. Crohnovej choroby (11-13). Pri týchto chorobách, nárast hladiny CRP je súbežná so zhoršením symptómov chorôb, a obnovou choroby, a naznačuje nutnosť protizápalovej terapie.
Len v poslednej dobe sa na CRP začínajú pozerať ako na pôvodcu vzniku zápalu, a nie len jednoducho ako na indikátora zápalu (7). Tento nový náhľad otvoril dvere nových možností v boji proti zápalovým chorobám. Keď CRP sa v organizme viaže k špecifickým molekulám, stane sa súčasťou procesu, pri ktorom rýchlo rastie hladina zápalových molekúl, t.j. cytokínov a iných zápalových mediátorov (14). Jedná sa o zdravú funkciu akútneho zápalu, pomáha prekonať zranenia a invazívne organizmy (15). Ale keď sa CRP nekontrolovateľne zvýši, prispeje k deštruktívnym procesom chronického zápalu. Dá sa ľahko pochopiť, že farmaceutický priemysel prečo hľadá s takou vehemenciou prostriedky na blokovanie CRP (16). Našťastie existuje niekoľko spôsobov ako znížiť CRP, a to pozmenením procesov spôsobujúce zvýšenie hladiny CRP.

Čo ešte ukazuje CRP ohľadom nášho zdravia?

Stanovenie hladiny CRP už roky slúži na štandardné určenie stavu známych zápalových chorôb (17), alebo na izoláciu funkcionálnych alebo zápalových črevných ochorení (12,13,18). Ale, ako sa čoraz viac dozvedáme o zápalových chorobách, CRP sa používa nie len na určenie diagnózy, ale je aj vhodným nástrojom na hodnotenie rizika. Platí to predovšetkým v prípade dvoch zabijakov: srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny.

Srdcovo-cievne choroby
Srdcovo-cievne choroby ukazujú silnú súvislosť s CRP: čím je CRP vyššia, tým je riziko väčšie (19,20). Dokonca aj u inak zdravých ľudí, ak je hladina CRP mierne vyššia, signifikantne naznačuje zvýšenie rizika výskytu srdco-cievnych ochorení v budúcnosti (2).
V jednej dôležitej štúdii u pacientov s najvyššou hladinou CRP, mali o 45% vyššie riziko na ischemickú chorobu srdca, ako tí, ktorí mali najnižšiu hladinu CRP (21). V druhom štúdiu, pacienti so zvýšenou hl. CRP mali o 60% väčšiu šancu na ischemickú (vyplývajúca z chudobného prietoku krvi) chorobu srdca, a o 30% na mozgové cievne príhody (mozgový infarkt a vazokonstrikcia a pod.) (22). CRP ja taktiež vhodná na predpovedanie závažných komplikácii pri ischemickej chorobe srdca (23).

Predošlé výsledky naznačujú, že hladina CRP robí diferenciu aj v prípade, že či niekto bude mať má infarkt s fatálnym koncom alebo nie, ale táto súvislosť ešte nie je pevne stanovená (24).

Takýto nárast rizika je aj v prípade iných chorôb, napr. pri cukrovke, ktorá taktiež prispieva k srdcovým chorobám (25,26).
CRP má súvislosť aj pri iných kardiovaskulárnych problémoch, napr. pri vysokom krvnom tlaku. U ľudí s vysokým krvným tlakom, CRP vykazuje súvislosť s tuhosťou arteriálnych stien a aterosklerózou (nahromadenie rozvojových ložísk), ako aj v prípade takých orgánoch, ako je poškodenie srdca a obličiek (27).
U ľudí, s normálnym krvným tlakom, hladina CRP dokázateľne dopredu signalizovala neskoršiu chorobu vysokého krvného tlaku (27). Ľudia s aritmiou srdca, napr. porucha fibrilácie predsiene, majú podstatne vyššiu hladinu CRP (28). Hladina CRP je tak silným ukazovateľom rizika srdcovo-cievnych ochorení, že pri stanovení terapie rozhoduje hladina CRP v sére (27).
Okrem toho, že CRP predurčuje riziko, narastajúci počet dôkazov ukazuje, že CRP aj bezprostredne prispieva k rizikám srdcovo-cievnych chorôb, ako aj ku vzniku cukrovky (26,27). Podľa štúdií, CRP je prítomný vo väčšine plakoch artérií a v každom poškodenom myokarde po infarkte (20). V skutočnosti, v poškodenom mozgu alebo srdci, po mozgovej príhode alebo infarkte, je vzťah medzi hladinou CRP a veľkosťou poškodenej oblasti: to vážne potvrdzuje, že CRP sa aj podieľa na vzniku týchto chorôb (16).

Rakovina
Potom ako zistili, že vo všeobecnosti rakovina je v úzkom spojení s hladinou zápalu, záujem o CRP má rastúci trend, lebo u niektorých typoch rakoviny pomáha predurčiť prognózu (29,30). A preto, že sú silné dôkazy o aktívnej (deštruktívnej) úlohe CRP v rozvoji zápalu, aj tu badať silný záujem ohľadom spôsobov smerujúce na znižovanie hladiny CRP, čo môže znížiť riziko vzniku rakoviny alebo pomôcť v zotavení z rakoviny.

Optimálna hladina CRP mužov je pod hladinou 0.55 mg/l, u žien pod 1mg/l. Je zaujímavé, že v prípade mnohých chorôb rakovinového charakteru, CRP vie predurčiť prognózu (29-36). Keď merajú hladinu CRP pri stanovení diagnózy, vysoká hladina naznačuje zlé prežitie, zatiaľ čo normálna (obzvlášť dolná zóna normálnej hladiny) predpovedá dobré vyhliadky (30-36).

Napríklad u mužov, vyššia hladina CRP ako 20mg/l, v prípade rakoviny penisu, s veľkou pravdepodobnosťou naznačuje, že sa vytvoria metastázy v lymfatických uzlinách, čo je nedobrým ukazovateľom dĺžky života (31). V prípade pokročilého karcinómu žalúdka, ak je hladina CRP vyššia ako 17 mg/l, vzhľadom k nižšej úrovni, o 11% je väčšia pravdepodobnosť úmrtia do troch mesiacov (32). Podľa dávnejšieho štúdia, ak je hladina CRP vyššia ako 10 mg/l, potom o 77% je vyššia šanca na špatné vyhliadky, o 196% je vyššia šanca na zhoršenie stavu, a 81%-ná je šanca, na recidívu nádoru (33).

Čo je optimálne hladina CRP?

Ľudia s vyššou nadváhou majú vyššiu hladinu CRP, lebo brušný tuk je živnou pôdou pre nadprodukciu smrtiacich prozápalových cytokínov, čo spôsobuje zvýšenie hladiny CRP.

Obézni ľudia sú často v stave chronického zápalu, čo v dramatickej miere zvyšuje riziko každej degeneratívnej choroby. Najjednoduchším riešením na zníženie CRP je zbaviť sa brušného tuku.

Optimálna hladina CRP mužov je pod hladinou 0.55 mg/l, u žien pod 1 mg/l. „Priemerná“ riziková skupina je medzi 1 a 3 mg/l, kým vysoké riziko sa začína od 3 mg/l (69).

 

CRP je v úzkom spojení so šancou prežitia kolorektálneho karcinómu (karcinóm hrubého čreva a karcinóm konečníka). Ktorí majú zvýšenú hladinu CRP, u tých s väčšou pravdepodobnosťou sa vyvinú vzdialené metastázy a metastáza lymfu, zaplavenie krvného riečišťa a nervov rakovinovými bunkami, a ďalšie úrovne závažnosti choroby (34). Kto mal vyššiu hladinu CRP ako 5 mg/l, z nich len 13.3% chorých žilo aj po uplynutí 5 rokov, kým z pomedzi chorých s úrovňou CRP pod 5 mg/l, žilo 57% ešte aj po uplynutí piateho roka (34). CRP je jednou z nezávislých faktorov na prežite bez choroby (30). V jednom štúdiu u zúčastnených chorých na kolorektálny karcinóm, bola hladina CRP 2.4 mg/l, kým u zdravých zúčastnených to bolo v priemere 1.9 mg/l. Podľa výpočtov, tento rozdiel znamenal 2.6-násobné riziko vzniku rakoviny (35). Pri rakovine pankreasu, vysoká hladina CRP znamenala 121%-né riziko mortality (29).
V prípade rakoviny prsníkov, ak hladina CRP je vyššia ako 10mg/l, porovnajúc s hladinou 1 mg/l, dostávame nasledovné údaje rizík (36):
• 96% vyššie riziko na mortalitu z akéhokoľvek dôvodu
• o 91% vyššie riziko na mortalitu dôsledkom vzniku rakoviny prsníkov
• o 69% vyššia šanca na vznik komplikácií pri rakovine prsníkov

Ako môžeme znížiť našu CRP hladinu?
Pretože, vysoká hladina CRP sa silne viaže k srdcovo-cievnym chorobám a rakovine, oprávnene sa v nás sformuluje otázka: Ako by som mal znížiť vlastnú hladinu CRP?

Pre začiatočníkov by som naznačil, že životný štýl priamo ovplyvňuje hladinu CRP. Určité kulinárske zvyky, ako je značné užívanie transmastných tukov, zvyšuje hladinu CRP, čo vysvetľuje to, že prečo zvyšujú transmastné tuky/oleje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb (37). Jedno štúdium z roku 2013 konštatovalo, že ideálny životný štýl, môže znížiť hladinu CRP (38).

4-6 takýchto faktorov životného štýlu spolu, znížilo hladinu CRP o 32%.  Šport sám o sebe, môže znížiť hladinu CRP. Čím je hladina CRP vyššia, tým má rozumne zvolený šport väčší vplyv na CRP (39). Jedlá, pripravované pri vysokých teplotách, taktiež zvyšujú hladinu CRP (40-43).

Určité lieky znižujú hladinu CRP, lenže to má vysokú cenu, ktorú musíme zaplatiť vedľajšími účinkami. Existuje viac než tucet doplnkov stravy, ktoré účinne znížia hladinu CRP.

Creatine U športovcov zabraňuje zvýšenie CRP spôsobené tréningami (49)
Kurkumín Podľa metaanalýzy šiestich štúdií, znížila hl.CRP v priemere o 6.4 mg/l u pacientov s vysokými hladinami (51)
Senovka grécka Pri experimentálnej artritíde na potkanoch, znížila hladinu CRP (52)
Zázvor Medzi cukrovkármi znížila hladinu CRP (47)
Polifenoly zeleného čaju U potkanov znížila zápal organizmu (53)
Horčík Vyššia hladina Mg znamenala nižšiu hladinu CRP (56)
Omega-3 Pri viacerých chorobách znížila zápal (58-60)
C-vitamín O 24% znížila hladinu CRP jak u aktívnych, tak aj u pasívnych fajčiarov (48)
D-vitamín Vysoká hladina vitamínu-D, znamená nízku hladinu CRP pri autoimúnnych chorobách a chorobách zápalového typu (63)
E-vitamín (alfa tokoferol) U človeka a zvieraťa znižuje hladinu CRP (65) (Ale doporučuje sa radšej užívať plnohodnotnú, t.j. komplexnú formu vitamínu-E; -pozn. Szendi G. )
Zinok Pri chorobe obličiek z dôvodu cukrovky, znížila hladinu CRP medzi 7.7 – 10 mg/l (66)

 

Súhrn
Roky vieme, že CRP je dôležitým ukazovateľom panujúceho nebezpečného zápalu organizmu, ale len nedávno zistili, že CRP aj sám sa zúčastňuje pri zápalových procesoch (1,7). CRP je prítomná prakticky pri každej chorobe zápalového pôvodu. Aj keď človek je bez príznakov, vysoká hladina CRP znamená zvýšené riziko na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu, cukrovku, obezitu a pod. (2).
Ďalej, disponujeme silnými dôkazmi na to, že ľudia s nízkou hladinou CRP, majú nízke riziko na vznik chorôb zápalového pôvodu (21,22,30,34,63). Tento fakt otvoril nové cesty pri ošetrení chronických zápalov. Existuje rad stravovacích doplnkov, ktoré znižujú hladinu CRP. Poznáme dva stavy, ktoré prispievajú ku zvýšeniu hladiny CRP: obezita a cukrovka (79,80). V prípade obéznych ľudí, riziko dôsledkom CRP môže byť až dvojnásobné. Najsamprv, kým väčšinu CRP prúdiace v krvi, produkuje pečeň, aj tukové tkanivá produkujú veľké množstvo CRP (8,79). Po druhé, u obéznych ľudí veľmi rýchlo rastie hladina cytokínov, obzvlášť hladina Interleukínu-6 (IL-6), ktorá v pečeni indukuje produkciu CRP, čo ďalej zvyšuje hladinu CRP (82). Takto CRP je jeden chýbajúci článok medzi obezitou, cukrovkou a srdcovo-cievnymi chorobami (79,80,82).

Poznámka prekladateľa: Pretože paleo dokázateľne znižuje riziko jak CRP, jak obezity, jak cukrovky, je dôležité poznamenať, že paleo-spôsob stravovania ak sa spojí s pravidelným športovaním, od každého stravovacieho doplnku efektívnejšie zníži hladinu CRP. Stravovacie doplnky samozrejme môžu byť dôležitým doplnkom pri takých zápalových chorobách, pri ktorých sám paleo nie je komplexným riešením.

Literatúra:
1. Tillett WS, Francis T. Serological reactions in pneumonia with a non-protein somatic fraction of pneumococcus. J Exp Med. 1930 Sep 30;52(4):561-71.
2. Trichopoulos D, Psaltopoulou T, Orfanos P, Trichopoulou Ar Bof-fetta P. Plasma C-reactive protein and risk of cancer: a prospective study from Greece. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2006 Feb;15(2):381-4.
3. Poole EM, Lee IM, Ridker PM, Buring JE, Hankinson SE, Tworoger SS. A prospective study of circulating C-reactive protein, interleukin-6r and tumor necrosis factor receptor 2 levels and risk of ovarian cancer. Am J Epidemiol. 2013 Oct 15;178(8):1256-64.
4. Pradhan AD, Manson JE, Rifai N, Buring JE, Ridker PM. C-reac-tive protein, interleukin 6, and risk of developing type 2 diabetes mellitus. JAMA. 2001 Jul 18;286(3):327-34.
5. Oei L, Campos-Obando N, Dehghan A, et al. Dissecting the relationship between high-sensitivity serum C-reactive protein and increased fracture risk: the Rotterdam Study. Osteoporos Int. 2013 Dec 13.
6. Wium-Andersen Mr 0rsted D, Nordestgaard B. Elevated C-reactive protein associated with schizophrenia in the general population: a prospective study. APA 2013; Poster NR10-23.
7. Li JJ, Fang CH. C-reactive protein is not only an inflammatory marker but also a direct cause of cardiovascular diseases. Med Hypotheses. 2004;62(4):499-506.
8. Available at: http://circres.ahajournals.Org/content/97/7/609.full. Accessed February 18r 2014.
9. Thompson D, Pepys MBr Wood SP. The physiological structure of human C-reactive protein and its complex with phosphocholine. Structure. 1999 Feb 15;7(2): 169-77.
10. Available at: http://circ.ahajoumals.Org/content/99/2/237.fulI. Accessed February 18, 2014.
11. Deodhar SD. C-reactive protein: the best laboratory indicator available for monitoring disease activity. Cleve Clin J Med. 1989 Mar-Apr;56(2): 126-30.
12. Du CIos TW. C-reactive protein as a regulator of autoimmunity and inflammation. Arthritis Rfieum. 2003 Jun;48(6): 1475-7.
13. Vermeire S, Van Assche G, Rutgeerts P. C-reactive protein as a marker for inflammatory bowel disease. Inflamm Bowel Dis. 2004 Sep;10(5):661-5.
14. Available at: http://www.jimmunol.org/contcnL/176/12/7598.full. Accessed February 6r 2014.
15. Zimmerman MA, Selzman CH, Cothren C, Sorensen AC, Racbum CD, Harken AH. Diagnostic implications of C-reactive protein. Arch Surg. 2003 Feb;138(2):220-4.
16. Pepys MB, Hirschfield GM, Tennent GA, et al. Targeting C-reactive protein for the treatment of cardiovascular disease. Nature. 2006 Apr 27;440(7088): 1217-21.
17. Clync B, Olshaker JS. The C-reactive protein. JEmergMed. 1999 Nov-Dec;l 7(6): 1019-25.
18. Available at: https://blogs.commons.georgetown.edu/journal-of-health-sciences/issues-2/previous-volumes/vol-4-no-l-march-2007/ the-role-of-c-reactive-protein-in-inflammatory-bowel-disease/. Accessed February 6r 2014.
19. Jialal I, Stein D, Balis D, Grundy SM, Adams-Huet B, Devaraj S. Effect of hydroxymethyl glutaryl coenzyme a reductase inhibitor therapy on high sensitive C-reactive protein levels. Circulation. 2001 Apr 17;103(15):1933-5.
20. Hirschfield GM, Pepys MB. C-reactive protein and cardiovascular disease: new insights from an old molecule. Qjrn. 2003 Nov;96(ll):793-807.
21. Danesh J, Wheeler JG, Hirschfield GM, et al. C-reactive protein and other circulating markers of inflammation in the prediction of coronary heart disease. NEugt J Med. 2004 Apr 1;350(14): 1387-97.
22. Zacho J, Tybjaerg-Hansen A, Jensen JSr Grande Pr Sillcsen H, Nor-destgaard BG. Genetically elevated C-reactive protein and ischemic vascular disease. N Engl J Med. 2008 Oct 30;359(18):1897-908.
23. Elgharib Nr Chi DS, Younis W, Wehbe S, Krishnaswamy G. C-reactive protein as a novel biomarker. Reactant can flag atherosclerosis and help predict cardiac events. Postgrad Med. 2003 Dec;114(6):39-44; quiz 16.
24. van Wijk DFr Boekholdt SM, Wareham NJ, et al. C-rcactive protein, fatal and nonfatal coronary artery disease, stroke, and peripheral artery disease in the prospective EPIC-Norfolk cohort study. Arte-rioscler Ttiromb Vase Biol. 2013 Dcc;33(12):2888-94.
25. Pradhan AD, Manson JE, Rifai N, Buring JE, Ridker PM. C-reactive protein, interleukin 6, and risk of developing type 2 diabetes mellitus. JAMA. 2001 Jul 18;286(3):327-34.
26. Dehghan A, Kardys I, dc Maat MP, et al. Genetic variation, C-reactive protein levels, and incidence of diabetes. Diabetes. 2007 Mar;56(3):872-8.
27. Hage FG. C-reactive protein and Hypertension. J Hum Hypertens. 2013 Nov 14.
28. Polovina M, Potpara T, Giga V, Stcpanovic J, Ostojic M. Impaired endothelial function in lone atrial fibrillation. Vojnosanit Pregl. 2013 Oct;70(10):908-14.
29. Szkandera J, Stotz M, Absenger G, et al. Validation of C-reactive protein levels as a prognostic indicator for survival in a large cohort of pancreatic cancer patients. Br J Cancer. 2013 Nov 7.
30. Toiyama Yr Inoue Y, Saigusa S, et al. C-reactive protein as predictor of recurrence in patients with rectal cancer undergoing chemoradiotherapy followed by surgery. Anticancer Res. 2013 Nov;33(ll):5065-74.
31. Al Ghazal A, Steffens Sr Steinestel J, et al. Elevated C-reactive protein values predict nodal metastasis in patients with penile cancer. BMC Urol 2013 Oct 22;13(1):53.
32. Baba H, Kuwabara K, Ishiguro T, et al. C-reactive protein as a significant prognostic factor for stage IV gastric cancer patients. Anticancer Res. 2013 Dec;33(12):5591-5.
33. Yu Q, Yu XF, Zhang SD, Wang HHr Wang HY, Teng LS. Prognostic role of C-reactive protein in gastric cancer: A meta-analysis. Asian Pac J Cancer Prev. 2013;14(10):5735-40.
34. Lin M, Huang Jr Zhu J, Shcn H. Elevated pre-treatment levels of high sensitivity C-reactive protein as a potential prognosticator in patients with colorectal cancer. Exp Ther Med. 2013 Dec;6(6): 1369-74.
35. Erlinger TP, Platz EA, Rifai N, Helzlsouer KJ. C-reactive protein and the risk of incident colorectal cancer. JAMA. 2004 Feb 4;291(5):585-90.
36. Villasenor A, Flatt SW, Marinac C, Natarajan L, Pierce JP, Patterson RE. Postdiagnosis C-reactive protein and breast cancer survivorship: Findings from the WHEL Study. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2013 Dec 26.
37. Lopez-Garcia E, Schulze MB, Meigs JB, et al. Consumption of trans fatty acids is related to plasma biomarkers of inflammation and endothelial dysfunction. / Nutr. 2005 Mar;135(3):562-6.
38. Xue H, Wang J, Hou J, et al. Association of ideal cardiovascular metrics and serum high-sensitivity C-reactive protein in hypertensive population. PLoS One. 2013;8(12):e81597.
39. Swardfager W, Herrmann N, Cornish Sr et al. Exercise intervention and inflammatory markers in coronary artery disease: a metaanalysis. Am HeartJ. 2012 Apr;163(4):666-76.el-3.
40. Birlouez-Aragon I, Saavedra G, Tessier FJr el al. A diel based on high-heat-treated foods promotes risk factors for diabetes mellitus and cardiovascular diseases. Am J Clin Nutr. 2010 May;91 (5): 1220-6.
41. Vlassara H, Cai Wr Crandall J, et al. Inflammatory mediators are induced by dietary glycotoxins, a major risk factor for diabetic angiopathy. Proc Natl Acad SciVSA. 2002 Nov 26;99(24): 15596-601.
42. Uribarri J, Woodruff S, Goodman S, et al. Advanced glycation end products in foods and a practical guide to their reduction in the diet. J Am Diet Assoc. 2010 Jun;l 10(6):911-I6.el2.
43. Available at: http://www.lef.org/magazinc/mag2013/jan2013_Are-You-Cooking-Yourself-to-Death_01.htm. Accessed February 21 r 2014.
44. Jonathan E, Derrick B, Emma Lr et al. C-reactive protein concentration and the vascular benefits of statin therapy: an analysis of 20,536 patients in the Heart Protection Study. Lancet. 201 i Feb 5;377(9764):469-76.
45. Ridker PM, Danielson E, Fonseca FA, et al. Rosuvastatin to prevent vascular events in men and women with elevated C-reactive protein. N Engl J Med. 2008 Nov 20;359(21):2195-207.
46. Cicero AF, Derosa G, Parini A, et al. Red yeast rice improves lipid pattern, high-sensitivity C-reactive protein, and vascular remodeling parameters in moderately hypercholesterolemic Italian subjects. Nutr Res. 2013 Aug;33(8):622-8.
47. Mahkiji S, Ostadrahimi A, Mobasseri M, Ebrahimzade Attari V, Payahoo L. Anti-inflammatory effects of zingiber officinale in type 2 diabetic patients. Adv Pharm Bull. 2013;3(2):273-6.
48. Block G, Jensen C, Dietrich M, Norkus EP, Hudes M, Packer L. Plasma C-reactive protein concentrations in active and passive smokers: influence of antioxidant supplementation. J Am Coll Nutr. 2004 Apr;23(2):141-7.
49. Deminice R, Rosa FT, Franco GS, Jordao AA, de Freitas EC. Effects of creatine supplementation on oxidative stress and inflammatory markers after repeated-sprint exercise in humans. Nutrition. 2013 Sep;29(9):l 127-32.
50. Panahi Y, Sahebkar A, Parvin Sr Saadat A. A randomized controlled trial on the anti-inflammatory effects of curcumin in patients with chronic sulphur mustard-induced cutaneous complications. Ann Clin Biocheni. 2012 Nov;49(Pt 6):580-8.
51. Sahebkar A. Are curcuminoids effective C-reactive protein-lowering agents in clinical practice? Evidence from a meta-analysis. Phytother Res. 2013 Aug 7.
52. Sindhu Gr Ratheesh M, Shyni GL, Nambisan B, Helen A. Antiinflammatory and antioxidative effects of mucilage of Trigonella foenum graecum (Fenugreek) on adjuvant induced arthritic rats. Int Immunopharmacol. 2012 Jan;12(l):205-11.
53. Bornhoeft J, Castaneda D, Nemoseck X Wang P, Henning SM, Hong MY. The protective effects of green tea polyphenols: lipid profile, inflammation, and antioxidant capacity in rats fed an atherogenic diet and dextran sodium sulfate. / Med Food. 2012 Aug;15(8):726-32.
54. Lebon J, Riesco E, Tessier D, Dionnc IJ. Additive effects of isofla-vones and exercise training on inflammatory cytokines and body composition in overweight and obese postmenopausal women: a randomized controlled trial. Menopause. 2013 Dec 30.
55. Chen Y, Abbate M, Tang L, et al. L-Carnitine supplementation for adults with end-stage kidney disease requiring maintenance hemodialysis: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr. 2013 Dec 24.
56. Moslehi N, Vafa M, Rahimi-Foroushani A, Golestan B. Effects of oral magnesium supplementation on inflammatory markers in middle-aged overweight women. J Res Med Sci. 2012 Jul;17(7):607-14.
57. Asemi Z, Zare Z, Shakcri H, Sabihi SS, Esmaillzadeh A. Effect of multispecies probiotic supplements on metabolic profiles, hs-CRP, and oxidative stress in patients with type 2 diabetes. Ann Nutr Metab. 2013;63(l-2):l-9.
58. Grenon SM, Conte MS, Nosova E, et al. Association between n-3 polyunsaturated fatty acid content of red blood cells and inflammatory biomarkers in patients with peripheral artery disease. J Vase Surg. 2013 Nov;58(5): 1283-90.
59. Khajehnasiri F, Mortazavi SB, Allameh A, Akhondzadeh S. Effect of omega-3 and ascorbic acid on inflammation markers in depressed shift workers in Shahid Tondgoyan Oil Refinery, Iran: a randomized double-blind placebo-controlled study. J Clin Biochem Nutr. 2013 JuI;53(l):36-40.
60. Mocellin MC, Pastore e Silva Jde A, Camargo Cde Q, et al. Fish oil decreases C-reactive protein/albumin ratio improving nutritional prognosis and plasma fatty acid profile in colorectal cancer patients. Lipids. 2013 Sep;48(9):879-88.
61. Askari G, Ghiasvand R, Feizi A, Ghanadian SM, Karimian J. The effect of quercctin supplementation on selected markers of inflammation and oxidative stress. / Res Med Sci. 2012 Jul;17(7):637^l.
62. Zhang K, Li Y, Cheng X, et al. Cross-over study of influence of oral vitamin C supplementation on inflammatory status in maintenance hemodialysis patients. BMC Nephrol. 2013 Nov 14;14(1):252.
63. Kostoglou-Athanassiou I, Athanassiou P, Lyraki A, Raftakis I, Antoniadis C. Vitamin D and rheumatoid arthritis. Ther Adv Endocrinol Metab. 2012 Dec;3(6):181-7.
64. Ascmi Z, Samimi M, Tabassi Z, Shakeri H, Esmaillzadeh A. Vitamin D supplementation affects serum high-sensitivity C-reactive protein, insulin resistance, and biomarkers of oxidative stress in pregnant women. J Nutr. 2013 Sep; 143(9): 1432-8.
65. Singh U, Devaraj S. Vitamin E: inflammation and atherosclerosis. Vitam Horm. 2007;76:519-49.
66. Khan MI, Siddique KU, Ashfaq F, Ali W, Reddy HD, Mishra A. Effect of high-dose zinc supplementation with oral hypoglycemic agents on glycemic control and inflammation in type-2 diabetic nephropathy patients. / Nat Sci Biol Med. 2013 Jul;4(2):336-40.
67. Kim J, Ahn J. Effect of zinc supplementation on inflammatory markers and adipokines in young obese women. Biol Trace Elem Res. 2014 Jan 10.
68. Qureshi AA, Khan DA, Mahjabccn W, Papasian CJ, Qureshi N. Nutritional supplement-5 with a combination of proteasome inhibitors (resveratrol, quercetin, -tocotrienol) modulate age-associated biomarkers and cardiovascular lipid parameters in human subjects. J Clin Exp Cardiolog. 2013 Mar 2;4(3).
69. Available at: http://www.webmd.com/a-to-z-guides/c-reactive-pro-tein-crp?page=2. Accessed January 12, 2014.
70. Clync B, Olshaker JS. The C-reactive protein. J EmergMed. 1999 Nov-Dec;l 7(6): 1019-25.
71. Hansen JG, Dahler-Eriksen BS. C-reactive protein and infections in general practice. Ugeskr Laeger. 2000 Apr 24;162(17):2457-60.
72. Melbye H, Hvidsten Dr Holm A, Nordtw SA, Brox J. The course of C-reactive protein response in untreated upper respiratory tract infection. Br 3 Gen Pract. 2004 Sep;54(506):653-8.
73. Vermeire S, Van Assche G, Rutgeerts R The role of C-reactive protein as an inflammatory marker in gastrointestinal diseases. Nat Clin Pract Gastroenterol Hepatol. 2005 Dec;2(12):580-6.
74. Mitaka C. Clinical laboratory differentiation of infectious versus non-infectious systemic inflammatory response syndrome. Clin Chim Acta. 2005 Jan;351(l-2):17-29.
75. Pulliam PN, Attia MW, Cronan KM. C-reactive protein in febrile children 1 to 36 months of age with clinically undetectable serious bacterial infection. Pediatrics. 2001 Dec; 108(6): 1275-9.
76. Magadle Rr Weiner P, Beckerman M, Berar-Yanay N. C-reactive protein as a marker for active coronary artery disease in patients with chest pain in the emergency room. Clin Cardiol. 2002 Oct;25(10):456-60.
77. Liu Sr Ren J, Xia Q, et al. Preliminary case-control study to evaluate diagnostic values of C-reactive protein and erythrocyte sedimentation rate in differentiating active Crohn’s Disease from intestinal lymphoma, intestinal tuberculosis and Behcet’s Syndrome. Am J Med Sci. 2013 Dec;346(6):467-72.
78. Muangchant C, Pope JE. The significance of inteiieukin-6 and C-reactive protein in systemic sclerosis: a systematic literature review. Clin Exp Rheumatol. 2013 Mar-Apr;31(2 Suppl 76):122-34.
79. Lau DCr Dhillon B, Yan Hr Szmitko PE, Verma S. Adipokines: molecular links between obesity and atheroslcerosis. Am 3 Physiol Heart Circ Physiol. 2005 May;288(5):H2031-41.
80. Greenfield JR. Campbell LV. Relationship between inflammation, insulin resistance and type 2 diabetes: ’cause or effect’? Curr Diabetes Rex: 2006May;2(2):195-211.
81. Fain JN. Release of interleukins and other inflammatory cytokines by human adipose tissue is enhanced in obesity and primarily due to the nonfat cells. Vttam Horm. 2006;74:443-77.
82. Bastard JP, Maachi M, Lagathu C, et al. Recent advances in the relationship between obesity, inflammation, and insulin resistance. Eur Cytokine Netw. 2006 Mar; 17( 1 ):4-12.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


dve × 2 =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť