Mamografická kontrola môže spôsobiť rakovinu prsníka


Mamografické vyšetrenie vo veľkej miere spôsobuje rakovinu, ďalej vedie k značne prehnanej diagnostizácii, nezabráni jej vzniku, len detektuje rakovinu. Mamografická kontrola v porovnaní s vitamínom-D, naozaj zabráni a v podstatne väčšej miere chráni pred rakovinou prsníkov a úmrtnosťou rakoviny prsníkov, ako mamografia alebo akýkoľvek skríning.

Obávam sa, že u väčšiny žien, boj proti rakovine prsníkov sa vyčerpá modlitbou a nádejou. Jedným z dôvodov tohto správania je z časti to, že verejné zdravotníctvo dáva odporúčania typu „to je nič, schopte sa ho dobre“, veď oficiálne zdravotníctvo sa správa tak, ako keby mali k dispozícii len neisté domnienky – hypotézy, týkajúce sa vývoja rakoviny prsníkov.
Pretože rakovina prsníka je jednou z najčastejšou príčinou úmrtnosti žien, otázka má aj politickú náplň, lebo politika na nátlak „priemyslu-choroby nevidí riešenie v prevencii“, ale len v detektácii. To spolu s príslušnou propagandou, generuje tunelové videnie v okruhu žien, ktoré poslušne chodia na pravidelné mamografické kontroly, neuvedomujúc to, že nezávislá odborná literatúra sa pozerá na túto metódu skôr skepticky. V ďalšom mojom krátkom príspevku nikoho nechcem odhovoriť od mamografie, len zhrniem riziká mamografie, porovnám možné výhody s účinnosťou iných preventívnych metód. Hoci ľudia majú radi čierno-biele správy, t.j., „tak teraz mám ísť, alebo nemám ísť“, avšak treba sa naučiť, že každý musí niesť zodpovednosť – porovnaním výhod a nevýhod -, za vlastné rozhodnutie. Pretože vždy bude niekto, kto sa práve zachráni včasnou detektáciou rakoviny pomocou mamografie, ju ťažko niekto presvedčí o tom, že mamografia nie je účinný spôsob prevencie rakoviny prsníkov. Ale keď sa dozvieme, že aj samotná mamografia spôsobuje rakovinu, potom už môže nastať určitá neistota.

Mamografia môže spôsobiť rakovinu
Ženy navštevujúce mamografické kontroly nič nevedia o tom, že v odbornej literatúre nad ich hlavami, alebo lepšie povedané, za ich chrbtami, vedú polemiku o tom, že či mamografickou kontrolou spôsobený počet rakovinových ochorení prekročí, alebo skôr nedosahuje, mamografickou kontrolou zistený počet prípadov rakoviny. Podľa analýzy Heyes a spol. (2006), úroveň rizika generovania rakoviny, dôsledkom aplikovaného nízkoenergetického röntgenového žiarenia v mamografoch, doposiaľ veľmi podcenili. Podľa najnovších rádio-biologických výskumov, v mamografoch používané žiarenie zvyšuje riziko vzniku rakoviny 4-6-násobne väčšej miere, ako iné techniky, ktoré používajú vysoko energetické röntgenové lúče. Podľa analýz, napr. medzi 50-54 ročnými ženami, pri dvojročne aplikovanom mamografickom vyšetrení, medzi miliónmi žien, zistili 5300 rakovinových prípadov a indukovaných 238-356 rakovinových prípadov. Keď skúmali ženy s vysokým rizikovým stupňom na rakovinu prsníkov s väčším počtom mamografickej konrol ( napr. v rodine sa už vyskytla rakovina prvého stupňa u predkov), potom na mamografiou detektovaný 5300 rakovinových prípadov, pripadá už 1160-1740 rakovinových prípadov indukovaných mamografickou kontrolou.

Autori zdôrazňujú, že ženy s mutáciou BRCA vykazujú zvýšené riziko rakoviny na to isté množstvo radiácie, pretože u nich gény, potláčajúce vznik rakoviny, sú porušené-chybné, t.j. na každé rakovinotvorné pôsobenie, narastá pravdepodobnosť indikácie rakovinového procesu. Ale do mamografických centier zvyknú ročne pozývať práve ženy, ktoré patria do skupiny so zvýšeným rizikom, a nie len po dovŕšení 40-50 veku, ale už po dvadsiatke -tridsiatke. To ale znamená, že práve ženy, citlivé na radiáciu, dostávajú podstatne skôr a viac dávok röntgenového žiarenia. Radiačná dávka, nech je akákoľvek veľká, vyvíja zaťaženie celoživotne, čiže počas života prijaté rôzne ožarovacie dávky ( mamografia, CT, štítkovanie pľúc), sa akumuluje a predstavuje neustále zvyšovanie rizika rakoviny. Pretože mamografická kontrola aj v najpozitívnejšom prípade znižuje rakovinu o 10-20%, je silne otázne, či sa oplatí jej aplikácia, keď na 5300 detektovaných rakovín – z milión kontrolovaných-, pripadá medzi 238-1740 (5-32%) indukovaných rakovín.

BRCA mutácia sa zvyčajne odhalí až po tom, keď sa vyvinie rakovina, ale podľa súčasnej praxe, keď z nejakého dôvodu nastane podozrenie, tak práve tieto ženy pobádajú k častejšej kontrole, pretože práve u skupiny žien s veľkým rizikom aplikujú skoršiu a častejšiu kontrolu. V odbornej literatúre nájdete údaje o tom, že práve mamografiou indukované rakoviny sa dajú ťažšie detektovať, a aj to je známa vec, že v mladšom veku aplikovaná mamografia je menej efektívna z dôvodu väčšej hustoty prsného tkaniva. Mamografická kontrola je dosť kontraproduktívna, predovšetkým v okruhu žien s vysokým rizikom, lebo u nich stupňujú rádiologické dávky tak, že výhody neprestavuje, ale práve naopak – stupňuje riziko.

Podľa analýzy Berringtona a spol. (2009) v prípade žien s mutáciou BRCA, len po dovŕšení tridsiatky prekročí počet detektovaných rakovín, indukovaný počet prípadov rakovín. Berrington a spol. v jednej skoršej analýze v skupine medzi nevyberanou populáciou ( t.j. ženy s nízkym a vysokým rizikom) tak kalkulovali, že kontrola začatá pri dovŕšení 20 rokov, za 10 rokov by indukovala viac prípadov rakoviny než koľko by detektovali, a pred 40 rokov, by nepredstavovala výhodu preventívna kontrola. Jeden taký postup, v ktorom aj sama metóda štítkovania predstavuje vážne riziko, by malo len vtedy opodstatnenie, keby neexistovala žiadna iná, preventívna a štítkovacia metóda. To ale nie je tak. Efektívnosť palcipálnej metódy klinického pracovníka porovnali s efektívnosťou mamografickej metódy, a nenašli žiadny prínos v prospech mamografie.

Mamografia a prehnaná diagnostika
Sú ale aj iné problémy s mamografiou, ktorá je jediná v súčasnosti, ktoré verejné zdravotníctvo doporučuje. Skoršie som publikoval viac článkov, resp. v knihe Paleolitné stravovanie, a v neskôr vydanej knihe Paleolitné stravovanie a choroby našej doby, som tiež rozoberal riziká mamografie, ktoré súvisia 20-30%-nou prehnanou diagnostikou. Pretože v technike mamografie za cieľ považujú čoraz jemnejšie rozlíšenia , dôsledkom čoho sú schopné rozpoznať čoraz menšie lézií podozrivé oblasti, v prípade ktorých potom aplikujú nové vyšetrenie, biopsiu a chirurgický zákrok. V okruhu štítkovaných žien je o 20% viac amputácií prsníkov, ako v neštítkovanej skupine, pri rovnakom počte výskytu rakoviny. Čiže u 20% takých žien vykonali amputáciu prsníka, u ktorých to nebolo opodstatnené (Gotzsche a spol., 2009). Falošné pozitívne poplachy, t.j. následné neodôvodnené oznámenia, podľa jednotlivých krajín, kolíšu v pomere 20-50% v priemere na 10 štítkovaní. Neodôvodnené oznámenia, zbytočné ošetrenia ( napr. boipsia), následne čakanie na výsledok, znamenajú vážny psychosociálny stres, ktorý zatieni život mnohých žien nie len akútne ale aj na dlhé roky.

Na rozpoznávanie vynaložené úsilia sú aj z toho dôvodu odsúdené na vedľajšiu kolaj, lebo analýza dokazujú, že veľká väčšina odchýlok, ktoré sú menšie ako 2 cm, bez toho, že ich odhalia, nastane u nich regresia ( útlm, ústup). Druhý problém mamografie je to, že ukazuje len hustotu a štruktúru, a nie je schopná ukázať, či ide o živú, aktívne deliacu bunku, alebo je to iba nemý zhluk tkanív. Termografové vyšetrenie na zistenie toho problému je vhodnou metódou, ba dokonca je to bezrizikové.

U mamografii nie je len problém s tým, že sama môže spôsobiť rakovinu a vedie k prehnaným-zbytočným ošetreniam, ale ukazujú sa aj iné problémy. Predovšetkým to, že mamografia nezabráni vzniku rakoviny prsníkov, ale len ju detektuje. Keby ochrana proti ohňu by pozostávala len z toho, že zvyšujeme počet hasičov a aktíva ich základní, potom by ochrana bola málo efektívna. V požiarnej ochrane hrá dôležitú úlohu prevencia. Oproti tomu v súvislosti s rakovinou prsníkov, je verejné zdravotníctvo úplne fatalistické, koncentruje sa len na štítkovanie, prevenciu necháva naďalej na záležitosť jednotlivca. Jednotlivec ale nevie, čo je osvedčená účinná prevencia, stále mu hovoria len to, aby „žil zdravo“, aby zachoval zdravú životosprávu.

Uhľohydrát a rakovina prsníka
Pravdepodobne „ normálny“ ľudia sa pozerajú na moju knihu Paleolitné stravovanie a choroby našej doby tak, že to nie pre nich bolo napísané, nech to čítajú len „paleoblázni“. Napriek tomu v tejto knihe, podľa najnovšej odbornej literatúry rozoberám až do konca 10 závažných civilizačných zdravotných problémov a vôbec nie za tým cieľom, aby som propagoval paleolitné stravovanie, ale aby som poukázal na spojenie medzi spomenutými chorobami a západným životným štýlom. V časti o rakovine, samozrejme veľa sa zmieňujem o rakovine prsníkov aj o zvýšenom riziku žien s genetickou mutáciou BRCA. Konklúziou kapitoly je, že úzku spojitosť, medzi západným životným štýlom a rakovinou, vytvára zvýšená konzumácia rafinovaných uhľohydrátov a vitamín-D.

Dôsledkom zvýšenej konzumácii rafinovaných uhľohydrátov u západného človeka je vysoká hladina krvného cukru, dôsledkom toho aj inzulín – a inzulínu podobný rastový faktor IGF (insulin-like growth factor). ( IGF je komplexný systém bielkovín, zabezpečujúci komunikáciu medzi bunkami v ich fyziologickom prostredí ). Obidve stimulujúco pôsobia na vznik rakoviny, pretože rakovinové bunky sú závislé od inzulínu a cukru, a oproti normálnym bunkám od vysokej úrovne krvného cukru, sa nestanú rezistentné na inzulín, ale práve naopak, zvyšujú počet svojich inzulínových receptorov za cieľom ešte väčšieho príjmu cukru. V prípade rakoviny prsníkov, oproti normálnym bunkám, je 5-krát viac receptorov na povrchu rakovinovej bunky, t.j. vstrebú 5-krát viac cukru, preto vedia rásť tak dramaticky rýchlo. Počiatočné výskumy ukazujú, že minimálne množstvo alebo žiadne množstvo uhľohydrátu, znižuje riziko vzniku rakoviny, alebo jej progresiu – pri už vyvinutej rakovinovej bunky (viď. Strava s vysokým obsahom tuku, premôže rakovinu? pozri tu ; alebo môj príspevok TU ) Druhým dôsledkom západ-ného spôsobu stravovania sú zápalové procesy celého organizmu, a zápal je taktiež pareniskom rakoviny. Tá skutočnosť, že v okruhu prírodných ľudí, je rakovina prakticky neznáma, taktiež podopiera ten fakt, že jedným dôležitým determinujúcim činiteľom rakoviny, je stravovanie.
Pretože veľa rakovín prsníkov je závislá na hormónoch, veľmi skúmanou otázkou je, z čoho pochádza kumulatívne hormonálne pôsobenie tkanív prsníka. Má to viac zdrojov, jednou najpodstatnejšou je, že moderná žena má dve deti, aj dojčenie aplikuje len krátky čas, t.j. vo veľkej väčšine počas reproduktívneho veku má z časti vysokú hladinu pohlavných hormónov. To v podstate nevieme zmeniť, možno povedať, že je to teoretická zaujímavosť. Vysoká hladina pohlavných hormónov je ale spojená so západným spôsobom stravovania, s obezitou ( tukové tkanivá vylučujú estrogén) a s nedostatkom pohybu. Pravidelný šport znižuje hladinu estrogénu a inzulínovú rezistenciu, a cez ne riziko rakoviny prsníkov. Mlieko vyhlasujú ako zdravú stravu, ale predstavuje vážne riziko, pretože veľkú väčšinu estrogénu prijatého z vonka, pochádza z mlieka a mliečnych výrobkov ( viď. Spojenie medzi mliekom a estrogénom tu ).

Vitamín-D a rakovina prsníka
Nakoniec rozprávajme o vitamíne-D. Najnovšie vyšetrenia preventívneho účinku proti rakovine jednoducho klamú, dôvodom je to, že doporučenie autorov sa opiera len na 4 placebo vyšetrenia s 800 DJ ( Denná Jednotka), ale od takejto dávka sa ani nedá očakávať preventívny účinok.

V mojej knihe Vitamín slnečných lúčov, som zhrnul bludy ako s dávkovaním vitamínu-D, tak aj jeho preventívnu úlohu proti rakovine. Janowsky a spol. (1999), podľa hladiny úrovne vitamínu-D v krvi, vytvoril 5 skupín. V najnižšej skupine bola hladina úrovne pod 14ng/ml, v skupine s najvyššou úrovňou hladiny bola aspoň 25ng/ml vit.-D v krvi, čo je dosť málo, táto hladina podľa dnešných vedomostí je dosť nízka hladina vitamínu-D v krvi, pričom 1. skupina trpela nedostatkom vitamínu-D. Ale aj napriek tomu, nízka hladina vitamínu-D znamenala 5-krát väčšiu ochranu oproti skupine s nedostatočnou hladinou Janowsky a spol., 1999). Podľa zverejnených údajov Garlanda a jeho spolupracovníkov, úroveň hladiny nad 25ng/ml znamená už 80%-nú ochranu:

V jednom inom vyšetrení našli taktiež veľký ochranný účinok:

(zdroj: Garland a spol., 2009)
Keď dôsledkom mamografie dosiahnutý účinok zníženia rakoviny o 10-20%, porovnáme s 50-80% ochranným účinkom vitamínu-D pri jej pomerne nízkej hladine v krvi, potom sa vynára otázka, že verejné zdravotníctvo prečo preferuje tradičný spôsob pochybnej ochrany, ktorá nezabráni vzniku rakoviny, len ju detektuje, a ktorá je vhodná* len na zisťovanie pomaly rastúcej rakoviny, a z počtu rakovín, zistené štítkovaním, indukuje v 5-30%-tách rakovinu? A ešte sme nehovorili ani o strave s nízkou hladinou uhľohydrátov, ktorá v kombinácii s vitamínom-D, predstavuje 100%-nú ochranu.
*rakovina, ktorá sa vyvinie medzi dvoma štítkovaniami, sa nazýva intervalovou rakovinou, a najagresívnejšie typy rakovín sa vyvíjajú rýchlo, t.j. k najbližšiemu štítkovaniu sú už tak vyvinuté, že je malá šanca na úspešné ošetrenie.

Zdroj: Gábor Szendi

Literatúra
• Berrington de Gonzalez A, Berg CD, Visvanathan K, Robson M. Estimated risk of radiation-induced breast cancer from mammographic screening for young BRCA mutation carriers. J Natl Cancer Inst. 2009 Feb 4;101(3):205-9.
• Garland CF, Gorham ED, Mohr SB, Garland FC. Vitamin D for cancer prevention: global perspective. Ann Epidemiol. 2009 Jul;19(7):468-83.
• Gotzsche, P; Hartling, O; Nielsen, M; Brodersen, J; Jorgensen, KJ: Breast screening: the facts- or maybe not. British Medical Journal, 21 FEBRUARY 2009, 338: 446-448.
• Heyes GJ, Mill AJ, Charles MW. Enhanced biological effectiveness of low energy X-rays and implications for the UK breast screening programme. Br J Radiol. 2006 Mar;79(939):195-200.
• Janowsky EC, Lester GE, Weinberg CR, Millikan RC, Schildkraut JM, Garrett PA, Hulka BS. Association between low levels of 1,25-dihydroxyvitamin D and breast cancer risk. Public Health Nutr. 1999 Sep;2(3):283-91.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


− šesť = 1

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť