Mamografia skutočne viac škodí, ako pomáha? Thea Jourdan (1)

 

Zdroj: Daily Mail
Preklad: Judit Váradi

Nespočetne veľa žien sa podrobí ošetreniu proti rakovine prsníka, napriek tomu, že to ani nie je potrebné, – hovorí o výsledku jedno prestížne vyšetrenie. Niektorí odborníci nepovažujú za vhodnú odporučenú pravidelnú preventívnu kontrolu žien nad 50 rokov. Myslia si, že túto prax by bolo treba zastaviť.
K tejto téme vyjadrili svoje rozdielne stanoviská dve ženy. Najprv uvediem jednu z nich.
                  < Prvá časť  >       < Druhá časť  >

Mamo2

ÁNO, je to škodlivé, hovorí Isabel Walker, zdravotná odborná spisovateľka

Prvú pozvánku od miestnej stanice na pravidelnú trojročnú preventívnu prehliadku, som dostala niekoľko dní po 50-tich narodeninách pred piatimi rokmi. Chcela by som povedať, že bez rozmýšľania som ju hodila do smetníka, ale pravdou je to, že mesiace som znášala jej vyčítavé pohľady medzi uchovávanými dokumentmi, kým som ju nakoniec dala do drviča. Vlastne, už pred troma rokmi, ako som urobila rozhovor (interview) s vynikajúcim plastickým chirurgom prsníkov, a priekopníkom preventívnych prehliadok, s profesorom Michaelom Baumanom, som sa rozhodla, že sa nezúčastním prehliadky. Profesor Bauman, bývalý riaditeľ Britskej Onkologickej Spoločnosti, dal do prevádzky prvú kontrolnú stanicu Spojeného kráľovstva v Londýne, v r. 1988. Napriek tomu, on bol jeden z tých odborníkov, ktorí nakoniec spochybnili prednosti kontrol diagnostiky rakoviny prsníkov; viac než desať rokov je tomu, že vystúpil z národnej Breast Cancer Screening Committe ( Výbor Mamografickej Kontrolu rakoviny prsníkov), a teraz otvorene vyhlasuje to, že preventívnu kontrolu je treba aplikovať len u skupín žien s vysokým stupňom (dedičný faktor) rizika možného výskytu rakoviny prsníkov, t.j, u skupín, u ktorých sa v rodine v skutočnosti už vyskytla rakovina prsníkov. Princíp preventívnej kontroly sa stala posvätnou kravou západného sveta. Považujeme za samozrejmé, že keď v čas zbadáme nejaký zdravotný problém, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa dá vyliečiť. Od čoho je teda lepšie skúmať skryté problémy v úplne zdravej populácii? Ale aká je situácia, keď – ako výskumy dokazujú-, preventívna kontrola má tendenciu vykázať neinvazívne ( nachádzajúce sa len v mliečnych kanálikoch – poznámka prekladajúcej) a pomaly rastúce nádory, spomedzi ktorých možno veľká väčšina, alebo aspoň veľa z nich, by nikdy neviedli k ochoreniu, alebo smrti?
( Vlastná poznámka: existuje mnoho rôznych druhov rakoviny prsníka, ktoré sa delia na dve základné skupiny, na neinvazívne a invazívne typy)

A aká je situácia, keď cena týchto pomerne neškodných nádorov, je niekoľkoročné, zbytočné a potenciálne škodlivé ošetrenie, strach, a úzkosť celý život? Videl som trpieť ženy najprv dôsledkom chirurgického zákroku a rádioterapie, a potom od chemoterapie.

Moje rozhodnutie, že odmietam preventívnu kontrolu prsníkov, bolo uvedomelé. Ako zdravotná odborná spisovateľka som vedela, že v mojej rodine nikto nezomrel na rakovinu prsníkov, preto patrím do skupiny s veľmi malým rizikom výskytu rakoviny prsníkov, ktorá kontrolou stratí pravdepodobne viac, ako môžem získať. Aj iné, mnou známe informované ženy dospeli k podobnému záveru, z podobných dôvodov. Niektoré sa rozhodli ináč, taktiež z pochopiteľných dôvodov. Zoberme si napr. prípad Trisha. Jej matka zomrela na rakovinu prsníka tragicky skoro, ako 50 ročná, a jej sa podarilo dosiahnuť to, že už ako 30-ročná, ju ročne volali na kontrolu prsníkov. Ako 53 ročná, už mala jeden nezhubný nádor a odstránili jeden zhubný nádor. „Zhubný nádor nemal metastázy“, vysvetľuje, „ale kto vie, o koľko by bolo horšie, keby som nebola chodila na pravidelnú kontrolu?“ Keby som mala podobné rodinné patologicko-dejinné spisy ako Trisha, aj ja by som si zvolila podobnú cestu. Moja matka mala v 49-ke prvú mŕtvicu, v 57-mich rokoch tretej už podľahla. Jej otec, a zo štyroch jej bratov, dvaja pred dovŕšením 50 rokov, zomreli na mŕtvicu. Keby bolo možné zúčastniť sa preventívnej kontroly mŕtvice, ja by som bola prvá, ktorá by zaklopala na dverách zdravotného inštitútu.

Možné škody: Chybné pozitívne testy, vedú k zbytočným ošetreniam a psychickým zaťaženiam.

Môj problém s preventívnou kontrolou je, že ženy, ktoré chodia pravidelne na preventívne kontroly prsníkov, nedostanú všetky informácie, na základe ktorého môžu priniesť kvalifikované rozhodnutie. Preventívne ošetrenie prsníkov: S pozvánkou na kontrolu zaslané informácie obsahujú len výhody programu, tvrdiac medzi inými to, že preventívna kontrola ročne zachráni život viac než 1000-com žien. Nič ale nehovorí o možných nevýhodách kontroly – o mnohých psychických utrpeniach vyvolané dôsledkom chybných pozitívnych testov; o prehnanej diagnostiky rakoviny, ktoré vedú k zbytočným a invazívnym ošetreniam; a o tom, že po odstránení nádoru, rutinne aplikované radiačné ošetrenie aj samo o sebe znamená vážne zdravotné riziko. Prehnaná diagnostika rakoviny, ktorá vedie k zbytočným ošetreniam, je celkove ťažko pochopiteľná myšlienka. Ale keď ženy náhodne rozdelíme na dve skupiny, jednu ktoré prešli kontrolou a druhú na „kontrolnú skupinu“ ( čiže, ktoré nekontrolujú), právom by sme očakávali, že v kontrolovanej skupine sa výskyt rakoviny zvýši. To sa stalo aj v skutočnosti. Aj to by sme predpokladali, že časom, počet výskytu prípadov rakoviny v nekontrolovanej skupine dobehne druhú skupinu, keď nádory narastú na takú veľkosť, že ženy sami zbadajú jej prítomnosť.

V preventívnych vyšetreniach skúmané dôkazy – niektoré sú v priebehu už viac ako 30 rokov- ale dokazujú to, že nie to sa stáva realitou, a že, stále narastá počet diagnostikovaných rakovinových prípadov v kontrolovanej skupine. Znamená to, že rakovina v skorom štádiu jednoducho nenarastie do takého štádia, ktoré by neskôr znamenalo nebezpečenstvo pre zdravie ženy.

Profesor Baum by chcel dosiahnuť to, aby prestali s praxou hromadnej kontroly, a namiesto toho aby riadne prešetrili ženy, patriace do rizikovej skupiny. „Preboha, povedzme pravdu a dopusťme, aby ženy sami uvažovali“ hovoril mi. Presne to som urobila aj ja. Druhá moja výčitka proti hromadnej kontrole je – od predošlého podstatne filozofickejšia-, že do nášho života presakujúca medikalizácia ja príkladom toho, že prílišne dopustíme lekársku intervenciu starostlivosti o naše zdravie. Poznám strach a zlyhanie, ktoré som prežila po viac mesiacov trvajúcom vyšetrení, kvôli výsledku jednému nezvyčajnému očnému vyšetreniu, ktoré sa neskôr ukázalo ako nepodstatné – v takej triviálnej veci, v ktorej sa lekári nevedeli dohodnúť. A videla som aj iných, keď pozastavili svoj život zrieknutím dovolenky, a vlastných cieľov preto, aby sa zúčastnili ďalšieho vyšetrenia na základe nezvyčajných výsledkov skorších vyšetrení – všetko bez toho, aby mali dôvod veriť tomu, že sú skutočne chorí.
Možno že by sme si mali pripomenúť, že každý z nás, v jeden deň raz umrie na nejakú chorobu, a dovtedy sa prizerajme tak, že náš život je trošku viac, než len predsieň smrti.

Zdroj: Gábor Szendi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


+ štyri = 7

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť