Koniec modernej medicíny?

Preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Koncept: Mezei Elmira
Zdroj: Gábor Szendi: Linda Woolven & Ted Snider: The End of Modern Medicine?

Moderná medicína sa nachádza v kríze.

Doposiaľ o údajne účinných liekoch vysvitlo, že už takmer stratili svoj účinok a nie je namiesto nich nič iné, alebo že nikdy neboli účinné, len sme boli za nos vedený, že sú účinné.
„Ak nebudeme konať rýchlo, pre antibiotiká nastal koniec cesty.“ Dr. Tom Friedman
V Spojených štátoch amerických prvý krát bola napadnutá takými baktériami jedna žena, ktoré sú odolné aj voči antibiotikám, a ktoré zvyčajne používajú ako poslednú možnosť. Žena bola napadnutá E. coli baktériami, ktorá je najčastejšou príčinou infekcii močových ciest, a tieto baktérie boli rezistentné voči colistínu. Tieto antibiotiká majú veľmi vážne vedľajšie účinky, a zvykli ju predpisovať proti takým infekciám, ktoré sú rezistentné voči všetkým iným antibiotikám. Znamená to, že v súčasnosti existujú v USA také baktérie, voči ktorému nie je účinná liečba. „Ak nebudeme konať rýchlo, pre antibiotiká nastal koniec cesty.“- povedal Dr. Tom Friedman, vedúci centra liečby a prevencie epidémie infekčných chorôb.

Antimikrobiálna rezistencia

Alexander Fleming, objaviteľ penicilínu, už v r. 1929 upozornil odbor na to, že veľa baktérií je rezistentných na penicilín, a v roku 1945 zase upozornil na to, že nevhodná aplikácia penicilínu, vedie k vytvoreniu rezistentných bakteriálnych kmeňov. Nikto ho neposlúchol.
Správa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v r. 2014, s názvom „antimikrobiálna rezistencia“, už vyzdvihla túto tému: „ antimikrobiálna rezistencia je už viac desaťročí rastúcou hrozbou, ktorá robí liečenie proti čoraz väčšiemu počtu baktérií, vírusov a parazitom ťažkou, nákladnou, ba dokonca miestami nemožnou.“
Za vytvorený stav, správa jasne sa zmieňuje o zodpovednosti modernej medicíny a poľnohospodárstva.
Dochádza k nepretržitému zneužitiu antibakteriálnych liekov – u ľudí aj hospodárskych zvieratách-, čo má za následok šírenie rezistentných baktérií, čo vedie ku globálnemu zdravotnému stavu núdze“.

E. coli
Najčastejšou príčinou infekcii močových ciest, zápalov obličiek a sepsy (zaplavenie organizmu toxickými produktmi hnisavého ložiska), sú niektoré kmene E.coli baktérie. V súčasnosti, ošetrenie takýchto infekcií močových ciest, sú v 30%-tách odolné proti ošetreniu. Toto číslo pred 10 rokmi, bolo len 5%. V roku 2008 sa objavil nový kmeň baktérií s názvom ST131. Znamená to, že okruh možných ošetrení zápalu močových ciest, sa v čoraz väčšej miere zužuje. E.coli, päť zo šiestych krajov WHO, dosiahla 50%-nú rezistenciu.

Streptococcus
Streptococcus pneumoniae je najčastejšou príčinou meningitídy, zápalu prínosových dutín a ušných infekcií. Streptococcus pyogenes je hlavnou príčinou streptokokovej faryngitídy (zápal sliznice nosohltanu). Streptococcus pneumonia vo všetkých šiestich regiónoch WHO, dosiahla 50%-nú rezistenciu.

Salmonela
Salmonela spôsobuje otravu potraviny, hnačku a otravu krvi. Ošetrenie je čoraz ťažšie, lebo vytvoril viacnásobnú rezistenciu na lieky. Vo všetkých šiestich regiónoch WHO dosiahla 50%, alebo väčšiu rezistenciu.

Shigela
Shigela je hlavnou príčinou chorôb bacilárnej úplavice hnačkového pôvodu. V súčasnosti je už väčšina shigela kmeňov odolná voči antibiotikám, ktoré sú cenovo dostupné. Zo šesť, vo dvoch regiónoch WHO, je rezistencia 50%-ná.

Klebsiella Pneumoniae
Klebsiella Pneumoniae môže spôsobiť zápal pľúc, otravu krvi, infekciu močových ciest, respiračné infekcie a zápal mozgových blán. Klebsiella Pneumoniae vykazuje 2-6 regiónov WHO, 50%-nú rezistenciu, v závislosti od aplikovaného lieku.

Staphylococcus Aureus
Staphylococcus Aureus je najčastejšou príčinou infekcií pooperačných rán. Môže spôsobiť zápal kože,- mäkkých tkanív- a kostí, ako aj sepsu. Na často aplikované antibiotiká sa rezistentné. V médiách, o Methicillin- Resistant Staphylococcus aureus (MRSA), sme mohli často počuť, lebo spôsobuje priveľa problémov v nemocniciach. V piatich regiónoch WHO zo šesť, dosiahol 50%-nú rezistenciu, alebo ešte vyššiu.

Aj tuberkulóza je čoraz viac rezistentná, preto sa stáva stále ťažšie liečiteľnou. Do roku 2012, nové prípady boli rezistentné v pomere 3,6%. Pacienti s nejakou infekciou, vykazujú v 80% -tách nejakú antibiotickú rezistenciu. Rovnaká je situácia aj s cholerou, a prejavuje sa návrat kvapavky. Lieky používané proti plesniam Candidy, vyvinuli rastúci odpor.

Aj lieky používané proti bolesti, sa stávajú čoraz problematickejšou
Pokiaľ ide o lieky proti bolesti, posledné dva roky mali veľmi zlú reputáciu. Dôležité výskumy vyjadrili vážne pochybnosti o účinnosti a bezpečnosti ohľadom liekov proti bolesti.

Aspirín a iné nesteroidné protizápalové látky (NSAID)
(Popis nesteroidných liekov si môžete prečítať tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Nesteroidn%C3%A9_antiflogistikum; – vlastná poznámka).
Jednou z hlavných dôvodov krvácania do zažívacieho traktu a vzniku vredov, je aspirín (kyselina acetylsalicylová). Meta-analýza 24 kontrolovaných štúdií preukázala, že ani v najmenšej dóze užívaný aspirín, neznižuje riziko gastrointestinálneho krvácania. (BMJ 2000;321:1183-7). U 28% pacientov s nízkou dávkou aspirínu, za cieľom prevencie srdcových chorôb, sa vyvinul žalúdočný vred. (Alimentary Pharmacology & Therapeutics 2005;22:795-801).
A čo je ešte horšie je to, že aspirín nie je účinný pri prevencii srdcových chorôb. Nedávna štúdia, ktorej sa zúčastnili jedinci s mnohopočetným rizikom aterosklerózy (vysoký krvný tlak, problémy s cholesterolom alebo cukrovka), predčasne ukončili, lebo aspirín mnohonásobne zvýšil riziko vedľajších účinkov, avšak neznížila riziko kardiovaskulárnych príhod. (JAMA 2014;312:2510-20).

FDA ( Food and Drug Administration – Správa potravín a liečiv USA) naďalej doporučuje aspirín takým, ktorí už prekonali infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, ale nedávno odmietla, aby aspirín mohli doporučiť na preventívne účely.

V tomto roku sprísnili označovanie ne-aspirínových NSAID-ov, lebo tieto prípravky zvyšujú riziko infarktu a mozgovej mŕtvice, a sú toxické pre pečeň a obličky.

Tylenol a iné Acetaminofény

Acetaminofén (iným menom Paracetamol) je do takej miery toxický pre pečeň, že sa stal príčinou č. 1, pre akútne zlyhanie pečene.( Hepatology 2005;42:1364-72)

Na Slovensku acetaminofén (iným menom Paracetamol) obsahujú Rubophen, Panadol, Neo citran, Paracetamol, Mexalen Coldrex a Doloramol.

Šokujúca je skutočnosť, že paracetamol potlačuje pocity. V jednej dvojito slepej kontrolo- vanej štúdii, oproti placebo skupine, skupina ktorá dostávala acetaminofén, reagovali menej intenzívne jak na negatívne, tak aj na pozitívne obrázkové udalosti. Výskumníci dospeli k záveru, že paracetamol mal všeobecnú tlmiaci efekt. (BMJ 2015;350:h1225).

Ešte viac znepokojujúce sú ďalšie udalosti, že ženy, ktoré počas tehotenstva užívajú acetaminofén, budú disponovať s nárastom rizika, že u ich detí sa vytvorí porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Vedci poukázali na to, že acetaminofén je jeden hormón-disruptor, a abnormálne hormonálne vplyvy môžu ovplyvniť vývoj mozgu dieťaťa.
A čo je už vonkoncom alarmujúce, že Tylenol ani nemá žiadny účinok. Napriek tomu, že napríklad najčastejšie sa doporučuje (predpisuje) proti bolesti chrbta, v dvojitej slepej štúdii preukázali, že acetaminofén nie je o nič lepší, ako placebo. . (Lancet 2014;doi:10.1016/S0140-6736(14)60805-9).

Najväčšie negatívne výsledky štúdií na lieky proti bolesti, sa zrodil z impozantnej meta-analýzy, v ktorom porovnali 74 randomizovaných NSAID, a ktorej sa zúčastnilo celkom 58 556 ľudí. Dóza, pod maximálnou dózou, nebola účinnejšia ako placebo.

V prípade Tylenolu, ani maximálna dóza nemala podstatný, zásadný tlmiaci efekt pri bolesti chrbta a osteoartrózy. Ako najúčinnejšie sa prejavili diclofenac a etoricoxib.

Duševné zdravie
Príbeh je veľmi podobný so psychologickými liekmi

Depresia
Viac desaťročné experimentovanie antidepresív zlyhalo. Počet spáchaných samovrážd v okruhu ľudí užívajúci antidepresíva nie je nižší, ako v prípade užívania placebo. (Arch Gen Psychiatry 2000;57:311-7). V tomto istom štúdiu, ktoré spôsobilo neuveriteľné sklamanie, zistili, že kým lieky znížili symptómy depresie o 40,7%, efekt placeba bol blízko toho: symptómy znížil o 30,9% !

Štúdiá antidepresívnych liekov dospelej populácie zistili, že SSRI prostriedky „nedisponujú klinicky podstatnou výhodou oproti placebu.“ Konklúzia bola, že „z dlhodobého hľadiska nemá presvedčivý pozitívny vplyv na intenzitu výskytu depresie a samovrážd.“ (BMJ 2005;331:155-7).

Antidepresíva pri miernej depresii, nemajú žiadnu výhodu oproti placebu, pri ťažkej depresii zase relatívne malú.

V jednej ďalšej zaujímavej meta-analýze analyzovali 74 štúdií s antidepresívnymi údajmi, a zistili, že zo 38 pozitívnych výsledkov publikovali 37, ale zo 36 štúdií s negatívnym výsledkom, 22 z nich nikdy nepublikovali. 11 štúdií, ktoré niekde zverejnili, boli takým spôsobom z manipulované, aby negatívne výsledky sa ukázali viacej pozitívne ako je skutočnosť. Publikovali len tri negatívne štúdiá tak, ako to bolo v skutočnosti. To znamená, že štúdiá boli pozitívne v 94%-tách, a len po bližšom skúmaní sa ukáže, že v skutočnosti je to len 51%. (NEJM 2008;358:252-260)

A aká je situácia s predpisom antidepresív pre deti? V r. 2001 bolo zverejnené jedno štúdium o SSRI prostriedku s menom Paxil. Sponzorom zmieneného štúdia bol samotný výrobca, farmaceutický firma GlaxoSmithKline. Zo štúdia vyniesli pozitívny výsledok, a síce, že Paxil je bezpečný a účinný pre dospievajúcu mládež na ošetrenie depresie. (J Am Acad Child Adolesc Psychiatry2001;40:762-72). V nedávnej súčasnosti toto štúdium analyzovala jedna Kanadská výskumná skupina, ale nesúhlasia s p “Nežiadúci účinok: Smrť”redošlým výsledkom.

Pôvodné štúdium bolo preto dôležité, lebo jej zverejnenie, od tej doby v podstatnej miere určilo trend predpisovaní SSRI prostriedkov na depresiu tínedžerov. V pôvodnej štúdii, rodičia a tínedžeri tvrdili, že lieky nie sú v podstatnej miere účinnejšie ako placebo, napriek tomu Paxil vyhlásili za bezpečný a účinný. Analýza Kanadskej výskumnej skupiny ale posvietila na to, že Paxil nie je ani štatisticky, ani klinicky lepší ako placebo. A čo je ešte horšie, že Paxil sa považuje za bezpečný. K vôli užívanie Paxil-u, riziko samovražedných myšlienok a iných vážnych nežiaducich vedľajších účinkov, dosiahla klinicky významnú mieru (BMJ 2015;351:h4320).

Podobná je situácia s najslávnejším antidepresívnym prostriedkom všetkých čias, Prozac-om, ktorý povolili na základe 4 pozitívnych testov. Výrobca Prozac-u, Elli Lily, nemal inú prácu, len zakryť negatívne výsledky tých šiestich štúdií, z ktorých vysvitlo, že Prozac nie je o nič lepšie ako placebo. Kombinovaný výsledok pôvodného štúdia ukazuje, že Prozac je približne u 90% ľudí nie lepší od placeba.
(Na Slovensku vyšla kniha s názvom “Nežiadúci účinok, Smrť“;  autorom je bývalý generálny riaditeľ farmafirmy Elli Lily, Dr. John Virapen)

Iné mentálne choroby
Krízu psychiatria môže ďakovať aj kvôli tomu, že v nedávnej minulosti bol vážne spochybnený farmakologický účinok ošetrenia schizofrénie.

Z výsledkov štúdií za posledných 15 rokov, s prekvapením zistili, že pacienti, neošetrení antipsychotickými liekmi, mali viac bezpríznakových období, a vo všeobecnosti fungovali lepšie, ako pacienti kt. užívali lieky. Keď výskumníci sa pozreli na pracovnú kapacitu a schopnosť pre bežný spoločenský život, zistili, že iba 5% chorých pacientov sú schopní sa vrátiť do normálneho spoločenského života, a až 40% tých, kt. lieky neužívali. Doba trvania štúdia je veľmi dôležitý faktor, lebo vyššie spomínané rozdiely sa začali prejavovať až po dvoch rokoch, a ľudia nemali len lepšiu pohodu, ale bolo to ja trvanlivé. Od tej chvíle, ako sa u schizofrenických pacientov bez užívania liekov sa stav stabilizoval, zhoršenie príznakov choroby (relaps) bol zriedkavejší. V 10.-tom a 15.-tom roku oveľa menej sa prejavili psychotické príznaky, ako u tých, kt. užívali lieky (J Nerv Ment Dis 2007).

Nedávno uskutočnené randomizované štúdium potvrdilo tie isté výsledky. Z hľadiska regenerácie zo stavu psychózy, rozdiel sa vytvoril nasledovne: z okruhu užívateľov lieku sa zotavilo 17,6% pacientov, a tí, ktorí postupne znižovali dávky liekov, sa zotavilo 40,4% pacientov. Aj v tomto prípade bol čas trvania dôležitý faktor, rozdiel sa začal prejavovať po 18-tich mesiacoch.

Niektorí zo zúčastnených z vlastného rozhodnutia prestali užívať lieky. Keď ak ich prirátame k ostatným, potom zlepšenie príznakov skupine s užívaním liekov bolo 59,4% , kým v skupine s postupným znižovaním liekov, bolo až 85,3%, respektíve úplné zotavenie v prvej skupine bolo 17,4%, v druhej 52,9%.

O liekoch, ktorým pripisovali silný liečebný účinok, rad radom vysvitne, že majú nebezpečné vedľajšie účinky, a zďaleka nie sú také účinné, ktoré o nich výrobcovia pôvodne tvrdili.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


− jeden = 4

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť