Jedno tragické ponaučenie, alebo kam sa stratil vitamín-K2 ?

 

„Človek nie je malta, do ktorého môže prihodiť niekoľko lopatiek vápnika, ak je slabá omietka.“ ( Gábor Szendi)

Užívanie vitamínov je dlhodobá investícia, niekedy sa ale zdá , že aj neistou , a preto peniaze na ne vydané sa zdajú ako vyhodené výdavky.
Pri objavovaní vitamínov platí jednoduchá schéma: k ich objaveniu nás viedli pozoruhodné syndrómy z ich nedostatku, až neskôr pri posúdení toho-ktorého vitamínu, ich vplyvy stotožňujú s vlastnosťou, že sú schopné odstrániť symptómy nedostatku. Vitamín -K objavili pomerne neskoro, lebo sama o sebe sa prirodzeným spôsobom nevyskytuje. Henrik Dam a Edward Diosy spoločne dostali za jeho objavenie Nobelovu cenu v r. 1943. V skutočnosti to bol vitamín-K1 ( fillokinon), ktorý zohráva dôležitú úlohu pri zrážaní krvi, a jeho nedostatok spôsobuje hemofíliu (hemofília – porucha zrážania krvi). Vitamín-K1 vieme zabezpečiť zo zelených listov rastlín, ale v určitom množstve ho obsahuje každá rastlina. Pri objavení vitamínu-K1 súbežne objavili aj vitamín-K2, len mu nepripisovali dôležitosť, a preto sa na neho zabudlo.
Vitamín-K2 v skutočnosti tvorí viac než desať podobných zlúčenín, ktoré majú spoločný názov menachinon. Pre podtypy vitamínu-K2, používame skratku MK, k čomu pridávame špecifikáciu číslom „x“( KM-x), kde n je počet izoprénových jednotiek. V najväčšom množstve sa v ľuďoch a zvieratách vyskytuje menachinon – 4, t.j. MK-4. Zvieratá vitamín-K2 syntetizujú z vitamínu-K1, na čo sme do určitej miery aj my, ľudia, schopní, ale pre nás je príjem tohto vitamínu dôležitý zo stravy. V spočiatku vedci mysleli, že vitamíny -K , syntetizuje črevná flóra, ale dnes sú toho názoru, že to zohráva malú rolu, podstatne dôležitejšie je zabezpečenie vitamínu-K1 a K2 zo stravy. Čo je pre nás dôležité si uvedomiť, človek je silne závislý na vitamínoch-K1 a K2 prijaté zo stravy.

Skutočným objaviteľom vitamínu-K2 je Weston Price
Od Darwina, by sa malo na človeka pozerať evolučne. Súčasné lekárstvo si to ešte stále neuvedomuje (alebo nechce), že skutočné príčiny choroby pochopíme len tak , ak sa vrátime tam, kde tieto choroby ešte neboli, a ak porovnáme životný štýl prírodných ľudí so životným štýlom západného človeka. Tento rozdiel vysvetľuje fakt, prečo má srdcovocievne choroby západný človek, a prečo je táto choroba neznáma u prírodných ľudí. Objasnenie tohto rozpoznania viedol aj Westona Priceho, ktorý ako aktívny zubný lekár sa rozhodol nájsť odpoveď na záhadu, prečo majú zdravé zuby prírodní ľudia, prečo má pokazené a neusporiadane rastúce zuby západný človek. Jeden a pól desaťročnú bádateľskú prácu v r. 1939 zhrnul v knihe Nutrition and Physical Degeneration (Stravovanie a telesná degenerácia).
Konštatoval, že dovtedy, kým prírodní ľudia neprešli na západný spôsob stravovania, dovtedy ich zuby boli bez chýb. Fotkami dokumentoval, že u narodených detí, ktorých rodičia prešli na západný spôsob stravovania, ich zuby rástli nerovnomerne, pretože čeluste nemali dostatočne veľký oblúk- spodná dolná tretina tváre sa zúžila, a nebolo dostatok miesta pre umiestnenie zubov. Price to vysvetľoval tým, že rodičia po prechode na západnú stravu, konzumovali podstatne menej stopových prvkov a vitamínov. Logicky myslel na to, že materinskom mlieku treba hľadať tú látku, ktorej nedostatok vedie k deformáciám. Do ďalšieho vydania svojej knihy tento faktor v r. 1945 je nový aktivátor vitamínového pôvodu. Predpokladal, že okrem vitamínu A a D existuje aj tretia zložka, ktorá sa rozpúšťa v tuku, a nazval ho X- aktivátorom alebo aktivátorom-Price. Tak našiel, že tento aktivátor v najväčšom množstve je prítomný v masle ( analyzoval viac než 20 000 druhov masla, ktoré vyrobili z mlieka zvierat, ktoré sa pásli voľne v prírode). Price poukázal aj na to, že tam, kde v masle bolo menej X-aktivátora, bol nárast výskytu srdcových chorôb. Na potvrdenie prác Westona Priceho sme museli čakať sedemdesiat rokov, lebo iba vo svetle najnovších výskumov môžeme pochopiť to, že ako sa vytratil vitamín-K2 z našej každodennej stravy po prechode z tradičného životného štýlu na moderný životný štýl. Vzhľadom na to, že s dramatickými dôsledkami nedostatku vitamínu-K2 sa civilizovaný svet len teraz oboznamuje, pochopenie Priceho práce nechalo na seba ešte čakať. Nikto z prívržencov palea nenarieka pre to, aby sme sa vrátili späť a stali pračlovekom či domorodcom, ale analýzou starodávnych spôsobov života jednoducho ľahšie vieme pochopiť, že čo je to, čo počas vývoja sa nebadane vytratilo z nášho života v systéme stravovania , a takto to môžeme vrátiť späť. Umelou náhradou rôznych vitamínov a stopových prvkov nie je nič iné, ako reštaurácia takého predošlého stavu, kedy ešte tieto látky boli prirodzenou súčasťou nášho života ( žili sme pri rovníku, kde bolo dostatok vitamínu-D, zvieratá sa nepasú na lúke, ale kŕmime ich pšenicou, kukuricou, GMO sójou, preto ich prijem vitamínu-K2 je zanedbateľný, ich mäso, tuk, vnútornosti, mlieko, vajcia obsahuje veľmi malé množstvo vitamínu-K2. Ale dôsledkom vnucovania cholesterovej teórie verejným zdravotníctvom od šesťdesiatich rokov, ešte ani toto malé množstvo sa nedostane do nášho jedálnička.

Typickým príkladom nedostatku vitamínu-K2 je nahustenie zubov (nepravidelný chrup) do zúženej formy dolnej čeluste – zuby nemajú dostatok miesta, dôsledok je ortodoncia na vyrovnanie zubov. Ďalším syndrómom dôsledkom nedostatku vitamínu-K2 je osteoporóza a kôrnatenie ciev, s ktorému sa nevyhne väčšina starších ľudí.

Aktivátorská úloha vitamínu-K2
Niekoľko vedcov začiatkom rokov 1970, začal skúmať rolu vápnika pri koagulácii krvi (zrážanie krvi). Takto objavili, že z glutamátu (aminokyselina) aby vznikla látka, ktorá je schopná viazať vápnik ( gamma-karboxi-glutamát , strátený názov v ďalšom bude Gla), je potrebný vitamín-K1. Táto Gla aktivuje dôležitý krok pri zražaní krvi., t.j., bez vitamínu-K1, je proces koagulácie krvi vážne narušený.
To vzbudilo pozornosť a záujem objasniť dovtedy nezistený proces, ako sa dostane vápnik do kostí.

Trošku neskôr objavil ďalšie bielkoviny, schopné viazať vápnik, ktorý už ale aktivizuje vitamín-K2. Jeden z nich bol osteocalcín. Aby sme pochopili úlohu osteocalcínu, musíme sa vrátiť k vysvetleniu funkcií buniek kosti.
Kosť je živé tkanivo, ktoré neustále sa odbúrava a obnovuje. Ak v prevahe je proces odbúrania, vtedy vzniká osteoporóza. Bunka s menom osteoclast odtrsňuje staré kostné bunky, osteoblast zase naopak, vytvára nové. Funkcia stavby kostí vie fungovať iba vtedy, ak je prítomný základný materiál, t.j. vápnik. Ale vápnik je len vtedy, ak je vitamín -D, ktorý zabezpečuje aktívne vstrebávanie vápnika z čriev (bez vitamínu-D sa vstrebáva len 10% prítomného vápnika). Osteoblasty teda za pomoci vitamínu-D, začnú budovať osteocalcíny, ktorú dopravujú vápnik na patričné miesto. Ale osteocalcín vie dopraviť vápnik na cieľovú stanicu len ak ju vie obrazne povedané uchytiť, t.j. len ak vie vápnik chemicky viazať. Osteocalcíny viedia k tomuto procesu „prinútiť“ – aktivovať len vitamíny -K,vo forme karboxilátu. Vieme aj to, že osteocalcín vie aktivovať aj vitamín-K1, ale proces budovania kostí nenastane. Na výkon práce osteocalcína vie v skutočnosti prinútiť len vitamín-K2.
Už skôr sa zverejnili fakt, že vysoká hladina inaktívneho osteocalcínu je ukazovateľom nedostatku vitamínu-K2.
Už v r. 1997 Pierre Delmas poukázal na to, že nie len nízka hustota stehennej kosti a nízka hladina inaktívneho osteocalcia znamená zvýšenie rizika fraktúr o dvojnásobok alebo aj viac, ale spoločne znamenajú 5,5 násobné zvýšenie rizika zlomeniny stehennej kosti.

Suplementáciou vitamínu-K2, sa osteoporóza kostí dá zastaviť a zvrátiť.

V jednom japonskom štúdiu, trvajúcom dva roky, u žien po menopauze bolo zistené, že bez vitamínu -D, vitamín-K2 veľa nestojí. Vytvorili štyri skupiny, v prvom podávali ženám 45 miligramov MK-4 a jeden z druhov aktívneho vitamín -D, druhá skupina dostala len MK-4, tretia dostala len vitamín -D, a poslednú skupinu len sledovali. Výsledok jednoznačne dokázal, že vitamíny D a K2 sami o sebe postačovali len na to, aby zastavili ubúdanie kostného tkaniva. Je zjavné, že sami o sebe tieto vitamíny na to nie schopné, ale v každom je nejaké malé množstvo zo spomínaných vitamínov, a počas sledovaného obdobia, pridané užívanie hociktorého z vitamínov prirodzeným spôsobom sa zlúčilo s pridaným množstvom. Tí, ktorí dostali obidva vitamíny, u nich rástla kostná hmota.

Prečo je neúčinný jeden bez druhého? Lebo k tomu, aby osteoblasty produkovali osteocalcín, je potrebný vitamín -D, a vitamín-K2 je potrebný k aktivácii osteocalcínu. Ak nie je čo aktivovať, alebo ak nie je čím aktivovať, to vedie zhruba k tomu istému výsledku. V súvislosti s tým, vysoká hladina neaktívneho oisteocalcínu, je znakom nedostatku vitamínu-K.
Veľmi sugestívne je štúdium vedeckej skupiny Yoshihiro Satoa z r. 2005. Ambulatne chorí na Alzheimera, dostali dva roky 1000 DD vitamínu-D2 a 45 miligramov vitamínu-K2, ďalej 600 miligramov vápnika. Druhú polovičku chorých len sledovali. Vytvorili aj druhú skupinu starých ale zdravých ľudí za cieľom, aby vedeli porovnať neošetrených chorých s kontrolovanou skupinou zdravých ľudí. Takto dostali obraz o tom, že do akej miery ovplyvňuje choroba hustotu kostnej hmoty (napr. z dôvodu nevhodnej stravy či z nedostatku pohybu). Za dva roky v skupine, ošetrenej vitamínmi a vápnikom, v priemer rástla hustota kostnej hmoty o 2,3%, kým v neošetrenej skupine klesla hustota kostnej hmoty o 5,2%.
Podľa grafu, na konci druhého roka, rozdiel medzi ošetrenými a neošetrenými chorými bol rozdiel okolo 7%. (najväčší rozdiel, 8.4%, bol v skupine s najväčším príjmom vitamínu -D). Naozaj drastický rozdiel sa ukázal v počte fraktúr: v skupine ošetrenej vitamínmi, riziko fraktúry nestavcového pôvodu klesol o 7,5 násobne oproti skupine kde aplikovali vitamíny.
Skupina s vitamínmi mala 7,7 krát nižšie riziko na zlomeninu panvovej kosti – ktorá je dosť často smrteľná z dôvodu následných komplikácií. Že išlo naozaj o zlomeniny, počet pádov v oboch skupinách bol rovnaký.

Aj z tohto vyšetrenia bolo jasné, že vitamín -D je nepostrádateľný k tomu, aby sa prejavili účinku vitamínu-K2, lebo ako som predošle písal, k tvorbe osteocalcínu – prenášača vápnika-, je potrebný vitamín -D.
V tomto štúdiu hodnotili chorých aj na základe hladiny vitamínu-D v ich krvi. Graf prezrádza veľmi dôležitú informáciu ohľadom vzájomného vplyvu vitamínov D a K2. Nárast kostného tkaniva pri zodpovedajúcej hladine vitamínu-K2, je funkciou úrovne hladiny vitamínu -D. počas tohto štúdia bola hladina vitamínu-K2 dostatočná, pričom hladina vitamínu -D bola dosť nízka. Napriek tomu u chorých aj pri nízkej hladine vitamínu- D, bol nárast kostnej drene, lebo vysoká hladina vitamínu-K2 aktivovala všetky dostupné osteocalcíny. Pravdepodobne to platí aj opačne.: veľké množstvo vitamínu-D ( napr. u prírodných ľudí, alebo u tých, ktorí ? toľko veľa osteocalcínu, že aj minimálne množstvo vitamínu-K2, vie spôsobiť zázrak. Z tohto dôvodu, a z časti z dôvodu blokovania parathormónu dôsledkom vysokej hladiny vitamínu-D, ani u starších osôb neklesá množstvo kostného tkaniva ( pri nízkej hladine vitamínu -D, sa aktivizuje parathormón na zabezpečenie potrebnej hladiny vápnika v krvi, odbúravaním vápnika z kostnej hmoty).

Prečo potom lekári nedoporučujú liečenie , keď sa dá dosiahnúť taký dobrý výsledok s vitamínom K -2 ? Prečo preferujú/odporúčajú radšej veľmi nebezpečné bisfosfonáty alebo taktiež nie bezpečnú suplementáciu vápnika?
V dobrej viere, neprihladiac na chaotické financie, môžeme vyhlásiť, že preto nepreferujú vitamíny -D aK2, lebo o tom ani nevedia.
Vo svete vedy je taktiež veľký chaos, To, či je to úmyselný chaos , alebo sa to vytvorili v dobrej snahe pomôcť k zabezpečeniu verejného zdravia, nech si milý čitateľ vytvorí o tom svoju mienku. Možno niekedy v budúcnosti spracujem článok aj na túto tému, lebo aj túto sféru spoločenského diania postihla „svetová kríza“). Poďme radšej na tému, ktorá nám aj bude osožná .
Keď pred niekoľkými desaťročiami osteoporóza začala byť veľmi vážnym zdravotným problémom, a bolo badať, že to nie je len ďalší podvrh s obchodovaním zdravia ľudí, lekárstvo sa to snažilo vyriešiť mechanickým spôsobom, hovoriac, že ak je málo vápnika, treba ju doplniť. Myšlienkový chod bol taký, že ak sa lámu kosti, a kosti sú z vápnika, potom je zrejmé, že je málo vápnika. Preto do dnešného dňa v kampaniach vyhlasujú, že konzumujme potravu s vysokým obsahom vápnika, predovšetkým mlieko a mliečne výrobky. Ale keď ani to nepostačuje, užívajme šumivé tabletky vápnika, a pime ich ráno aj večer, lebo sa dobre vstrebávajú. Deje sa to tak napriek tomu, že nejeden vedec upozornil na fakt, že riziko zlomenín je priamo úmerný s konzumáciou vápnika. Toto zistenie mnohým spôsobilo neriešiteľný hlavolam. Toto šero v hlavách jednoznačne vyriešilo štúdium, s názvom Nurses Health Study ( Štúdium zdravia zdravotných sestier, ktorá trvala dvanásť rokov), pretože výsledky štúdia rozptýlili všetky pochybnosti. A tu sa do obrazu dostáva tragické ponaučenie.
Zdravotné sestry denne museli vypiť aspoň dva poháre mlieka, trpeli 50% väčšou šancou zlomeniny panvovej kosti oproti tým, ktoré pili iba jeden pohár mlieka. Samozrejme to nikoho nerušilo, a naďalej odporúčali pitie mlieka a šumivé tabletky (milý čitateľ, a ako je to v súčasnosti???). Plynutím času sa do módy dostal vitamín -D, ktorý uvedomelejší lekári začali odporúčať svojím pacientom do plusu k vápniku. Ako vieme z predošlého popisu, veľa to nepomohlo. Obrazne , v niektorých učených hlavách sa začala rozsvetľovať lampa, a začali rozmýšľať o tom ,, že tu niečo veľmi nie je v poriadku. Suplementácia vitamínu -D spôsobilo len to, že z vápnika sa do organizmu absorbovalo z čriev ešte viacej, ale kosti naďalej redli. To nikoho nenapadlo, že ak sa do kostí vápnik naďalej nedostane, potom kde sa dostane to veľké množstvo vápnika? Potom sa začali objavovať hrôzostrašné analýzy o tom, že tento vápnihk sa ukladá na steny tepien a žíl. Vedecká práca Mark Bollanda v tomto smere konštatovala, že aktívne užívanie vápnika bez vitamínu -D, zvyšuje riziko srdcového infarktu o 31%. Vyvolal to veľký rozruch a averziu v určitých kruhoch /( nie je ťažké so domyslieť, že v akých). O pár rokov neskôr, aby dodali dôraz k výsledkom predchádzajúceho štúdia, vyrukovali s ďalšou analýzou, v ktorom preukázali, že absorbovaný vápnik so súbežným užívaním vitamínu -D, zvyšuje šancu na infarkt o 21%, a mozgové príhody o 20%. O dva roky neskôr, Qian Xiao a spolupracovníci preukázali, že suplementácia vápnika u mužov, zvyšuje riziko srdcovej mortality a infarktu.
Podľa analýzy ďalšieho iného štúdia z r. 2013, v okruhu ľudí, konzumujúcich denne aspoň 1400 miligramov vápnika, vzniknutá mortalita z akéhokoľvek dôvodu narástla o 40%, kardiovaskulárna úmrtnosť o 49%, a z dôvodu ischemickej choroby srdca o 114%.
Z toho vyplýva nasledovné ponaučenie. Človek nie je malta, do ktorého sa môže prihodiť niekoľko lopatiek vápnika, ak je slabá omietka. Okrem iného, nie vápnika je nedostatok, len sa neúčinne vstrebáva, t.j. neúčinne zúžitkuje. Vápnik sa vie hojne zúžitkovať iba vtedy, ak je dostatok vitamínu-K2.
100 gramov natto, vyrobené fermentovaním sóje, obsahuje 1000 mikrogramov MK-7. Je známe, že v okruhu Japoncov ( ale platí to vo všeobecnosti na ázijské oblasti) je konzumácia vápnika nízka, napriek tomu, u nich je najnižší výskyt zlomenín.
( V žiadnom prípade neodporúčam nakupovať „umelé natto“ alebo tofu z bio -obchodov, lebo tieto sa vyrábajú nie tradičným spôsobom, ale zo sójového proteínového izolátu, čo je vyložene škodlivé, predovšetkým na štítnu žľazu).
Na tieto správy Robert Heaney sa stal mimoriadne nervóznym, ktorý ako vieme, je osteoporóznym odborníkom už 50 rokov, a poradca vládnych agentúr, v r. 2012 vydal prácu, v ktorom podopiera hore uvedené fakty rôznymi výhovorkami. Koniec koncov, ani ja by som nebol šťastný z toho, keby zo mňa v starobe urobili blázna.

Otázka je nastolená: od čoho závisí osud vápnika v organizme? Prečo sa vápnik zabuduje do kostí u prírodných ľudí, a prečo v žilách u západného človeka?

Sedem rokov po objavení osteocalcínu, Paul Price objavil ďalšiu bielkovinu, ktorá je schopná „prenášať“ vápnik, matrix Gla-proteín. Už po prvej biochemickej analýze popísali, že v kostiach a hlavne v zuboch je jeho výskyt vo výrazne veľkom množstve (octeocalcín v zuboch sa vyskytuje len v malom množstve). Zase sa dostaneme späť k Westonu Price, ktorý sériou röntgenových snímok dokázal, že užívaním aktivačnej látky-X ( vitamín-K2 vtedy ešte nebol pomenovaný), dentin (zubovina) zuba sa stane hustejšou, menšie zubné kazy sa zahoja. Podľa súčasných vedomostí, dáva zvýšená hladina matrix-Gla protínu vysvetlenie na spätné zabudovanie vápnika do zubov.
Mysleli by sme si , že na takéto správy, každý znova prehodnotí svoj život a prácu. Žiaľ nie je to tak.
Medzi laikmi a v okruhu väčšiny lekárov je rozšírený názor, že osteoporóza je vyšší stupeň aterosklerózy (kôrnatenie tepien), ktorá je neodvratná, so starobou súvisiaca choroba. Zúženie priechodnosti ciev a strata elasticity stien ciev je dlhé roky bez príznakov, preto len v staršom veku sa prejavia symptómy, napr. zhoršenie funkcie obličiek, ischemická choroba srdca, zhoršenie krvného obehu v končatinách a pod.
Prevládajúci pesimizmus a pocit beznádejnosť medzi lekármi mnoho krát vedie napr. k takému prezentovaniu osteoporózy, ktorá je neodvratná, osudová choroba.
Neodvratnosť aterosklerózy sa dá vyčítať aj z odborných vedeckých literatúr na túto tému, spomedzi ktorých ako hlavný rizikový faktor spomínajú vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cholesterolu, fajčenie, diabetes (cukrovka) a zápal organizmu. Z multifaktoriálnych vysvetľovaní už mnoho krát vysvitlo, že sa snažia zakryť nedostatočnosť skutočných dôvodov. Lekársku vedu môže oslobodiť od tunelového videnia len to, ak sa na človeka budú pozerať evolučne, a na choroby sa pozerať z tohto pohľadu. Totiž, z evolučného hľadiska je nelogické a nemysliteľné, že ku sto miliónov rokov pôsobiacim životným faktorom sme sa neprispôsobili tak, že ich dôsledkom sa nevytvorí ateroskleróza.

Osteoporóza a matrix-Gla proteín
Matrix-Gla proteín, podobne ako osteocalcín, aktivuje sa iba ak sa stretne s vitamínom-K2. Podivnou hračkou prírody sa zdá fakt, že na stenách stien môžeme nájsť kostné bunky. Podľa vedeckej skupiny Andrew Sage-ho, je to praveký ochranný mechanizmus ľudského organizmu. Problém nastáva vtedy, ak matrix-Gla proteín, ktorý sa vytvára taktiež v žilách, nezabráni činnosti kostných buniek, ktoré ináč by začali vytvárať tvrdý -kostný povrch na vnútornej strane ciev. Inaktívny matrix-Gla proteín ( vďalšom len MGP), ktorého ani vitamín-K2 nevie aktivovať, spôsobuje tzv. Keutel- ovú chorobu (významný rozvoj arteriálnej kalcifikácie v celom tele).

Inaktívny MGP je mierou nedostaku vitamínu-K2. Vážnosť nedostatočnosti funkcie srdca je priamo úmerná s hladinou inaktívneho MGP – čím je vyššia, tým je vyššie riziko úmrtnosti z dôvodu nedostatočnej funkcie srdca. Už aj W. Price spozoroval, že mortalita srdca vykazuje cyklický trend ročného obdobia: v zime zomierajú častejšie na srdcovo cievne choroby. Tento jav dokazuje aj najnovšie štúdium z r. 2010 (63).

Čo môžeme očakávať od vitamínu-K2
V Rotterdamskom štúdiu desať rokov sledovali 4800 ľudí, v súvislosti s mortalitou srdcových chorôb a osteoporózy. Pacientom podávali vitamíny-K1 a K2. Uvediem len výsledok: vitamín-K1 nevykázal žiadny ochranný faktor; vo vytvorených skupinách podľa veľkosti dávok tohto vitamínu, konštatovali, že v skupine s najväčším príjmom vitamínu-K2, bol najvyšší rozdiel srdcovej úmrtnosti (57%), ako aj pri osteoporóze (52%) oproti skupine s najnižším príjmom vitamínu-K2.
Ak porovnáme zrealizované štúdiá cholesterínu a vitamínu-K2, medzi rokmi 2000 a 2010, smerujúce na preukázanie ochranného faktora proti srdcovo cievnym úmrtnostiam, dostaneme jednoznačný výsledok o tom, čo už o cholesterole vieme viac desaťročí, že z 19-tich chloesterínových vyšetrení sa 18 skončilo fiaskom, t.j. oproti placebo skupine sa nepodarili znížiť úmrtnosť z dôvodu zlyhania srdca.
Štúdium Joline Buelens-a taktiež potvrdilo to, že vitamín-K1 nie, ale vitamín-K2 znižuje osteoporózu.
Ralf Westenfeld a spol. sledovali dialýzou ošetrených pacientov. Zistili, že oproti zdravej kontrolovanej skupine, chorí mali hladinu inaktívneho MGP 4,5 krát vyššiu, a hladinu inaktívneho osteokalcia 8,4 krát vyššiu. Môžeme konštatovať, že také je zhruba aj riziko výskytu osteoporózy a kôrnatenia ciev. Počas vyšetrenia pacienti dostali 45, 135 a 360 mikrogramov vitamínu-K2 vo forme MK-7. Nárastom vitamínových dávok, priamo úmerne klesla hladina inaktívnych bielkovín prenášajúce vápnik. Pre dializovaných pacientov by bolo obzvlášť potrebné podávať vitamín-K2, lebo v ich okruhu je značne vysoké riziko výskytu srdcovej úmrtnosti súvisiaca s kalcifikáciou.
V jednom dánskom, osem rokov sledovanom štúdiu, 16 000 ženám v stredných a starších rokoch, podávali vitamín-K2 vo forme MK-7. Podľa analýzy, každé zvýšenie vitamínu znamenala pokles rizika srdcovej choroby o 9%.
Zo skorších vyšetrení vieme, že warfarín u ľudí a potkanov spôsobuje ťažké zvápenatenie ciev, lebo eliminuje účinok vitamínov-K.
Leon Schurgers a jeho vedecký team, po šiestich týždňoch podávaním warfarínu potkanom, vyvolal u nich ťažké zvápenatenie, a následne podávaním vitamínu-K2 ďalších šesť týždňov znížil toto ťažké zvápenatenie ciev o 50%. Vyšetrenie dokázalo, že aktívne MGP je schopné odbúrať už prítomný vápnik zo stien ciev. Je to mimoriadne dôležitý výsledok, lebo z doposiaľ zdanlivo neodvrátiteľného zvápenatenia vysvitlo, že nie len, že sa jej dá predísť, ale je aj zvrátiteľná.
Považuje za potrebné spomenúť fakt, že lieky warfarín a kumarín – podávaný na blokovanie zrážanlivosti krvi (blokujú účinok vitamínu-K1 a K2), ktorého užívanie je veľmi rozšírené, vystavuje pacientov značnému riziku. V čase, keď tieto lieky vyvinuli, nebola ešte známa úloha vitamínu-K2. Blokovanie účinku vitamínu-K2 vedie k vážnemu nedostatku vitamínu-K2 ( ako sme videli vyššie, za dosť krátku dobu vie spôsobiť ťažkú kalcifikáciu ciev), čo vedie k drastickému nárastu hladín inaktívnych MGP.

Je pozoruhodné, že prvé oficiálne údaje o tom, že čo spôsobuje warfarín v cievach človeka, sa objavili len v roku 2004. Zvápenatenie v stenách – artérioskleróza (je všeobecný popis stavu, choroby)- ciev sa vyvinie nezávisle od aterosklerotických plakov. Často zamieňajú tieto dva pojmy. Ak sa pozrieme na slovenskú verziu wikipédie pre aterosklerózu (http://sk.wikipedia.org/wiki/Ateroskler%C3%B3za ), ešte stále figuruje cholesterová verzia popisu: citujem „Rizikovými faktormi vzniku aterosklerózy sú najmä nesprávna výživa (strava bohatá na tuky, najmä cholesterol), fajčenie a nedostatok telesného pohybu“.
Martin Chatrou a spol. na základe veľkého počtu analýz poznamenal že: „ artérioskleróza je vážny a nezávislý faktor srdcovo-cievnych chorôb a úmrtnosti. Analýzy vykazujú, že lieky na koaguláciu krvi na princípe blokovanie účinku vitamínov -K, spôsobuje zvápenatenie ciev a tepien. […] u časti pacientov je to škodlivé.“

Inzulínová senzibilita (citlivosť) a viatmín-K2.
Od roku 2000 sa postupne rozmnožili štúdia ohľadom vplyvu kostí na hormonálny stav organizmu. Rozruch spôsobila práca Kyunga Lee-a, ktorý vyhlásil, že u tých myší, kde blokovali hormón riadiaci osteocalcín, myši sa stali obézne, a vznikla u nich intolerancia na cukor, resp. sa vytvorila u nich inzulínová rezistencia a znížilo sa delenie beta-buniek pankreasu, ktoré produkujú inzulín. A naopak, keď blokovali jeden z génov riadiaci osteoblasty, ktorý produkuje osteocalcín, znížila sa hladina cukru v krvi, zvýšil sa počet beta-buniek, stupňovala sa inzulínová rezistencia a produkcia inzulínu. V krátkosti: naše kosti vytvárajú vážny vplyv na cukrovú látkovú výmenu, a na funkciu pankreasu, na inzulínovú rezistenciu svalov, a obezitu. Zrazu kosti začali dávať do spojitosti s vitamínom-K, obezitou, s cukrovkou a policistným syndrómom vaječníka (PCOS).

José Manuel Fernández-Real a spol. v r. 2009 vyšetroval súvislosti medzi osteocalcínom, inzulínovou citlivosťou a obezitou. Keď merali parametre 150-tim obéznym a s nadváhou trpiacim ľuďom, dostali jednoznačnú lineárnu spojitosť medzi v krvnom obehu prúdiacim osteocalcínom a inzulínovou citlivosťou ( viď graf).

Z grafu sa dá vyčítať rad ďalších zaujímavostí. Množstvo osteocalcínu v krvi u najviac štíhlych jedincov bol podstatne vyšší oproti obéznym a menej obéznym kolegom. V grafe, malé čierne štvorčeky označujúce obéznych, sa sústredili do ľavej spodnej časti, t.j. majú nízku hladinu inzulínovej citlivosti a počet osteocalcínov. Na základe meraní, u štíhlejších, je produkcia inzulínu v úzkom spojení s steocalcínom. Keď zúčastnení museli aplikovať diétu, napriek strate telesnej váhy o 7%, parametre sa nezmenili. Ale ak chudnutie spojili so športom, potom pri takej istej strate telesnej váhy sa zvýšil počet osteocalcínov. Príčina rozdielu tkvie v tom, že na šport organizmus reaguje spaľovaním viscelárneho tuku ( je to tuk uskladnený na vnútorné orgány organizmu). Vyšetrenie ukazuje, že schopnosť kostí produkovať osteocalcín, je produkcia inzulínu funkciou typu tam – a späť. Zvyšujúca sa produkcia inzulínovej rezistencie ( napr. poklesom viscelárneho tuku), zvyšuje produkciu osteocalcínu ( t.j. spolu s vitamínom-K2 zosilňuje kosti), na strane druhej, z iného dôvodu ( napr. pôsobením vitamínu-D) zvýšená hladina osteocalcínu stimuluje produkciu inzulínu, a zvyšuje citlivosť na inzulín.
Vedecká skupina Hosan Choi-a dokázala placebo vyšetrením, že denná dávka 30 miligramov MK-4 počas štyroch týždňov, signifikantne zlepšuje inzulínovú citlivosť. Týmto vyšetrením dokázali, že cez aktivované osteocalcíny, vitamín-K2 zlepšuje citlivosť svalových buniek na inzulín. Treba poznamenať jeden nádejný fakt: MK-7 taktiež aktivuje osteocalcín, t.j. v prijateľnej cene ( MK-7 je podstatne lacnejší ako MK-4) vieme ovplyvňovať látkovú výmenu cukru nášho organizmu.
Podľa vedcov je potrebné ešte objasniť, že čo je funkciou toho ktorého osteocalcínu, a ako komunikuje náš kostný systém s hormonálnym systémom, ktorý riadi našu látkovú výmenu cukru. Je isté, že spolu vitamíny-D a –K2, ich spoločným vplyvom zlepšujú látkovú výmenu cukru, zvýšením produkcie inzulínu čím znižujú inzulínovú rezistenciu.

(Zvislá os udávajúca údaje stupňov inzulínovej citlivosti, sú výsledkom logaritmickej funkcie).

Rad vyšetrení poukazuje aj na to, že sila a hustota kostí je v spojitosti s látkovou výmenou cukru. Napr. u cukrovkárov prvého typu, je nie je zriedkavosťou zhubná osteoporóza, a pri cukrovke 2.-ho typu u niektorých osteoporóza, a u iných zase nárast kostnej hmoty, popri tom v oboch prípadoch je riziko fraktúr kostí vysoké, a takisto je v oboch prípadoch cukrovkárov proces liečenia fraktúr pomalý, alebo sa vôbec neuskutoční. To všetko je úzko spojená s patologicky nízkou funkčnou činnosťou osteoblastov a nízkou hladinou aktivovaných osteoclastov.

Dávkovanie vitamínu-K2
Doposiaľ sme sa tak učili, že vitamíny-K produkuje náš črevný systém, a ktorý nám úplne postačuje. Dnes si myslíme, že k dostatočnému množstvu vitamínu-K náš črevný systém, prispieva v malej miere. Vitamíny-K v najväčšej miere produkujú baktérie v hrubom čreve, odkiaľ ich vstrebávanie sa uskutoční len vo veľmi malej miere (aj ostatné zvieratá to majú podobne). Výskumná práca Weston Price-ho, alebo takmer každého sa týkajúci zubný kaz a osteoporóza dokazuje to, že moderný človek trpí nedostatkom vitamínu-K2. Z našich potravín zmizol vitamín-K2 , a ani my sami nevieme produkovať z neho dostatok. Môžeme to konštatovať ako fakt, ale jeho dôvod môžeme zatiaľ len hádať.

Pravdepodobne ak by sme konzumovali veľa vitamínu-K1 vo forme zelených rastlín, náš organizmus, síce v malej miere – neefektívne, ale koniec koncov by vedel konvertovať vitamín-K2. V súčasnosti nekonzumujeme vnútornosti, tuky, ktoré boli zdrojom vitamínu-K2. Ale ak sa obrátime k starovekému zdroju tohto vitamínu, ani to nám nepomôže, lebo dnes aj zvieratá trpia nedostatkom vitamínu-K2. Dnes zvieratá kŕmia pšenicou, kukuricou a bielkovinami. Z toho dôvodu ani oni nevedia vyrobiť viatamín-K. Zostáva teda umelé doplnenie a pre súčasného človeka to vypadá tak – ak chce zostať zdravý – že je to neodvratné.

Na základe výskumov, otázku využívania MK-4 a MK-7 ( a MK-8 aj MK-9) môžeme uzavrieť nasledovne: pre nás je dôležitý MK-4 ( ale sa využíva málo); výskyt MK-7 vo zvieratách sa vyskytuje len v minimálnom množstve; MK-1 a MK-7 sa konvertuje v určitom množstve na MK-4; MK-7 vykazuje podobné pozitívne vlastnosti ako MK-4, lepšie sa využije zo stravy, a je z neho podstatne menej potrebné ku generovaniu pozitívneho vplyvu. Viac vyšetrení potvrdilo, že ak MK-7 je schopné aktivovať osteocalcíny, ako aj Gla-proteíny (MGP). MK-7 a MK-4 účinne blokuje dva významné faktory, ktoré stupňujú odbúravanie kostí – parathormón a prostagladín E2. Okrem toho, každých 10 mikrogramov za deň, znižuje výskyt srdcových chorôb o 9%.
Jedno vyšetrenie potvrdilo, že MK-7 nad 40 mikrogramov, už prejavuje vplyv na koaguláciu krvi.
Mnohí z nás „pilulky“ považujú za neprirodzené, a objavili sa aj nový proroci, ktorí vyhlasujú, že vitamínu sú v dostatočnom množstve prítomné v našej strave, preto nie je potrebná ich suplementácia. Weston Price už pred sto rokmi poukázal na to, že západná strava obsahuje nebezpečne malé množstvo vitamínu-K. Situácia sa od tej doby sa len zhoršila ( kto tvrdí opak, nevie sa vysporiadať s faktami). Rôzne tabuľky udávajúce obsah vitamínov, stopových prvkov, môžeme považovať len za smerodajné, lebo chov zvierat, pestovanie rastlín ( dozrievanie plodín), výrobné procesy, tieto všetky podmieňujú obsah vitamínu-K2. Uvediem tabuľku z najnovších štúdií z r. medzi 2000-2006.
Ak spočítame obsah MK-4 jednotlivých potravín, bude jednoznačné pre každého, že stravou nie sme schopný zabezpečiť potrebných 1500 mikrogramov, čo je minimum k tomu, aby MK-4 vyvíjal pozitívny účinok – aj odborníci súhlasia s tým, že pod touto hranicou MK-4 nemá vplyv na hladinu MK-7 v krvi. Tieto vyšetrenia ale realizovali MK-4 tabletkami.

Priepasť medzi teóriou a každodenným životom, v súčasnosti môžeme preklenúť iba zdravým rozumom, vedecké vysvetlenia zatiaľ nechajú na seba ešte čakať. Jedno je, že nech je akékoľvek množstvo MK-4 v strave prírodných ľudí, je viac než pravdepodobné, že aj ich strava obsahuje len zlomok toho množstva, ktoré na základe laboratórnych vyšetrení považujeme za minimálny. Napriek tomu, zuby, kosti, srdcovo-cievny systém, mali bez problémov. Možno povedať, že milióny rokov sa náš organizmus „naučil“ narábať s takým množstvom vitamínu-K2, ktoré dané okolie ponúkalo. Z toho logicky plynie, že stravou prijatého menšie množstvá ako je 1500 mikrogramov, vitamín-K2 sa aj vtedy využije , a slúži pre naše zdravie. Dôkazom na to nech poslúži štúdium Rotterdam, v ktorom pacienti nemali povolené užívať viac než 100 mikrogramov vitamínu-K2, napriek tomu sa u nich zlepšili o 50% srdcovo-cievne choroby a úmrtnosť. Nech laboratórne výsledky ukazujú čokoľvek, je dramatický rozdiel medzi tými, ktorí konzumujú viac vitamínu-K2, oproti menej konzumujúcimi.

Tak teda, ak by sme na základe tu popísaného cítili byť odsúdený na smrť, lebo neviem nakúpiť dostatok vitamínu-K2, majme na zreteli, že to, čo doplníme tabletkami, to nenahradí, ale skôr len zvyšuje príjem vitamínu-K2. Čo je veľmi dôležité si uvedomiť je to, že vitamíny-K2 sa nachádzajú v živočíšnej strave, preto ak je niekto vegetarián, alebo z hocijakého iného dôvodu nekonzumuje mäso, vajíčka, syry, oni musia obzvlášť stavať na príjem tohto vitamínu z tabletiek.
Je dôležité vedieť, že po užití MK-4, jej hladina v krvi dosiahne maximum po štyroch hodinách, a po takej istej dobe klesne na veľmi nízku hladinu. MK-7 je z hľadiska užívania podstatne praktickejšia, lebo po troch štyroch hodinách sa maximalizuje, potom za tú istú dobu sa jej hladina zníži na polovičku, a postupne jej hladina klesá po dobu 72 hodín.
Je treba mať na zreteli fakt, že oficiálne odporúčania vitamínu-K2 zďaleka nestačia. Už sme si mohli zvyknúť na to, že oficiálne verejné odporúčania zaostávajú o 30-40 rokov.
Aby MK-4 vyvíjal svoj blahodarný účinok, je potrebné z nej denne užívať minimálne 1500 mikrogramov, oproti tomu 100-200 mikrogramov MK-7 už vie zabezpečiť veľmi vážne účinky. Jedno hľadisko je, aby sme užívali minimálne množstvo, a ideálne je, ak sa držíme zásady- čím viac, tým lepšie, samozrejme v závislosti od peňaženky. Dobrá správa je, že revolúcia vitamínu-K2, bude mať vplyv na pokles ceny aj tohto vitamínu. Predávkovanie týmto vitamínom nehrozí – vo vyšetreniach aplikovali 45 000 mikrogramov bez akýchkoľvek vedľajších účinkov, – Japonci pravidelne konzumujú natto ( ale nie v takej forme, ako ju predávajú u nás), 10 dekagramov natto obsahuje 1000 mikorgramov MK-7.
Pre vývoj kostí mladých je dynamický proces rastu, ktorý trvá do rannej dospelosti. Preto pre nich by bolo mimoriadne dôležité podávať vitamín-K2. Ak matka trpí nedostatkom vitamínu-K2, už v rannom štádiu plodu – šesť, deväť týždňovom štádiu – vyvoláva veľmi vážne vývojové poruchy, ktorých dôsledok dieťa bude znášať celý život. Lieky ako Warfarín a Kumarín, by nesmeli podávať plodným ženám, lebo kým za zistí, že je oplodnená, dovtedy sa už môže vyvinúť warfarínový syndróm. Dojčenie zabezpečuje dostatočné množstvo, lebo prsné tkanivo je schopné syntetizovať MK-4. Preto, ak dieťa nie je dojčené, od spočiatku by mal dostávať vitamín-K2. Marieke van Summeren a spol. po dobu osem týždňov, podával deťom 45 mikrogramov MK-7 na každých 25 kg telesnej váhy dieťaťa. Pomer aktívnych osteocalcínov detí sa zlepšil o 33% a v krvi sa zvýšila hladina MK-7 o 330%.


 

Páči sa Vám článok? Ste registrovaný? Prihláste sa na odber mojich článkov TU!

Literatúra:

Vzhľadom na obsiahlosť použitej literatúry, ju tento raz nebudem zverejňovať. Ak by niekto mal o to záujem, s radosťou zašlem potrebný zdroj informácií v tejto téme. Za pochopenie ďakujem!
Uvediem len tie štúdiá, z ktorých som použil grafy k tomuto článku.

1. Gábor Szendi: Nová vitamínová revolúcia; Budapest 2013. Jaffa.

2. http://www.maturitas.org/article/S0378-5122%2801%2900275-4/fulltext

3. http://press.endocrine.org/doi/full/10.1210/jc.2008-0270

 

4 Pripomienky: Jedno tragické ponaučenie, alebo kam sa stratil vitamín-K2 ?

  1. erik píše:

    Hm, cize kolko sa odporuca a coho?
    MK-7 (100mcg) + D3 (5000UI/den) nestaci ? pripadne 2000mcg+10000UI
    treba tam dodat este nieco ine? MK-4 ? nattokinaze ? serrapeptazu?

    • erik píše:

      orpava, nie pripadne 2000mcg MK7 alebo 200mcg MK7.. co som pocul, ze je to lepsie brat par hodin od seba, napr rano/vecer ?
      zaujalo ma hlavne aj to, ze zuby sa daju ochranit/liecit tymto sposobom..

      • imro píše:

        Ak je možnosť rozdeliť dávku, napr. ráno a podvečer, tak ju treba aplikovať v záujme vyrovnanejšej hladiny spomínaných vitamínov.
        Ohľadom dávok som už reagoval nižšie.
        Áno, súbežne aj zuby sa uzdravujú,… U mňa očividné príznaky doplňovania dentálnej hmoty nastali po 17 mesiaci dennej aplikácie MK-7(50 a 100 mcg/deň) + D3 8000 IU/deň. K tomu som bral Mg 400-500mg/deň, a ostatné veci, ako som nižšie uviedol. MK-7 so striedal- raz nižšiu dávku, potom silnejšiu. Vyrovnaná paleo strava je u mňa samozrejmosťou, a nie je zanedbateľná pri tomto procese-na to nezabúdajte!

    • imro píše:

      V prípade naliehavosti prípadu sa doporučuje aj viac, ale úplne stačí z MK-7(menakinon-7) 100mcg, plus k tomu D3, ako uvádzate. MK-4 je menej účinné, a aby to malo aj nejaký význam, denná doporučená dávka je min. 1500 mcg/deň. V EU je zakázané predávať MK-4! napriek tomu, že ho syntetizuje aj ľudský organizmus.
      Pre budovanie kostnej hmoty ale treba zabezpečiť aj potrebné množstvo horčíka (Mg), a aj vitamín-A. Pravidelný pohyb je samozrejmosťou! Je potrebné si uvedomiť, že ide o dlhodobý, viacročný proces nápravy kostnej a dentálnej hmoty/štruktúry. Zhruba toľko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× štyri = 16

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť