Je čas biť na poplach? (účinky a interakcie)

 

                         Jedna maličká chyba, ktorá môže mať nedohľadné dôsledky

Zdroj: Gábor Szendi – Nová vitamínová revolúcia – doplnenie a výpis z knihy

V súčasnosti namiesto folátu, kyselinu listovú( kyselinu folovú) považujú za vitamín-B9, ale v polovičke populácie sa špatne zužitkuje. Takto zákerne vytvorený nedostatok folátu spôsobuje potrat, problémy s defektmi neurálnej rúry (neural tube defects“, NTD0; v medicínskej i laickej verejnosti je v ich pomenovaní rozšírenejší termín spina bifida), Downovú chorobu, u dospelých môže spôsobiť zvýšené riziko rakoviny, neurologické poruchy a rýchle starnutie.

Prvý krát poukázali na dôsledky nedostatku folátu Richard Smithells a Elizabeth Hibbard ešte v roku 1965, keď zverejnili dôsledky tohto nedostatku: u matiek detí, narodené s defektom neutrálnej rúry, detektovali nedostatok kyseliny listovej (Hibbard a Smithells, 1965). Dôsledkom toho uskutočnili nábor žien, ktoré už skoršie porodili dieťa s takouto abnormalitou, a začali im podávať kyselinu listovú (denne 360 mg). Ako kontrolnú skupinu použili matky ktoré už boli tehotné ( takže už boli po fáze zakladania neurálnej rúry v prvých týždňoch tehotenstva), alebo sa nechceli zúčastniť štúdia. Výsledok bol očividný: zo 176 pôrodov, sa narodilo s poruchou jedno dieťa, kým z kontrolnej skupiny porodili 5 detí s defektom neurálnej rúry. Pokles rizika bol takmer desaťnásobný ( Smithells a spol., 1980). Frekvencia výskytu defektu neurálnej rúry v slovenskej populácii je do 5 na 10 000 živonarodených detí.
riziko NTD
(zdroj: Wald a spol., 2001)

Nebezpečný nedostatok B12
Lenže čoskoro sa stalo jasné aj to, že darmo užívajú kyselinu listovú, zato u časti žien aj napriek tomu sa rodia deti s takýmito poruchami. Následne do svetla podozrenia spadol vitamí-B12, lebo kyselina listová a B12, pracujú spoločne pri určitých biochemických procesoch. Analýza, zistiť úlohu B12 preukázala, že nízka hladina B12 predstavuje 2-4 krát väčšie riziko pre vznik defektu neurálnej rúry (O’Leary a Samman, 2010).

Vysvetlenie toho, že nedostatok oboch vitamínov-B nezávisle od seba, taktiež môžu vyvolať defekt neurálnej rúry, je to, že obidva vitamíny-B zohrávajú dôležitú úlohu pri funkcii delenia buniek. Prečo sa do svetla podozrenia dostala najprv kyselina listová? Lebo kyselinu listovú organizmus potrebuje v 100 krát väčšom množstve ako vitamín-B12, čiže nedostatok z kyseliny listovej sa vytvorí podstatne ľahšie.

Z hore uvedeného vyplýva aj iné ponaučenie. Nepostačuje brať len kyselinu listovú, lebo aj nedostatok vitamín-B12 je prekvapivo dosť častý, len verejné zdravotníctvo z nejakého dôvodu si to nechce uvedomiť. Kto začína užívať kyselinu listovú, a aj keď trpí nedostatkom B12, zostane latentný! Nepochybne práve kvôli tomu, užívanie len kyseliny listovej, by sa nesmelo užívať, ale len za sprievodu vitamínu-B12, preto je lepšie brať vždy B-komplex.

Čo je ešte potrebné o B12 poznamenať je to, že sa vie vstrebať len vo veľmi malom množstve, takže pred počatím už viac mesiacov treba začať brať B12, aby v čase počatia už boli určite doplnené zásoby organizmu matky.

Potrebu kyseliny listovej determinuje veľa vecí
Richard Branda a John Eaton preukázali ako prví, že 60 minútové opaľovanie na slnku, v 30-50%-tách rozloží kyselinu listovú organizmu. U chorých pacientov, ošetrení UV lampou, v ich krvi detektovali veľmi nízku hladinu kyseliny listovej. Vedci formulovali evolučnú výhodu tmavej pleti v tom, že chráni pred úbytkom kyseliny listovej (Branda a Eaton, 1978). Nina Jablonski prvý krát vyhlásil, že defekty s neurálnou rúrou súvisia s vplyvom UV žiarenia, a tmavá pleť na úrovni Rovníka znamená evolučnú výhodu preto, lebo zvýšil reprodukčný úspech (Jablonski a Chaplin, 2000). Vplyv je veľmi silný, dôsledok intenzívneho opaľovania sa alebo pobyt pod solárnou lampou, je defekt neurálnej rúry, alebo aj vývojový deficit mozgu (Lapunzina, 1996). Kvôli tomu, že pri tvorbe mužských spermií, kyselina listová zohráva taktiež dôležitú úlohu, to ďalej zvýhodňuje reprodukčnú výhodu tmavej pleti.

UV žiarenie predstavuje na celom svete dôležitú úlohu, lebo ako sa odďaľujeme od rovníka, síce klesá UV žiarenie, ale bledne aj koža. Preto je to, že Afroameričania ešte aj pri špatnej výžive bez suplementácie kyseliny listovej, majú hladinu kyseliny listovej vyššiu (Jablonski a Chaplin, 2000). Na vplyv UV žiarenia poukazuje aj fakt, že v zimnom období, početnosť pôrodov s defektom neurálnej rúry alebo chýbajúcej ušnice detí, je častejší, čo poukazuje na nedostatok kyseliny listovej pripadajúca na začiatok počatia pre jarné-letné obdobie (Obeidat a spol., 2010; Liu a spol., 2011; Marzullo a spol., 2005).

Vzhľadom k tomu, kyselina listová sa podieľa na regulácii fungovania génov, pri syntéze bielkovín a neurotransmiterov, pri procesoch súvisiace s metionínom a homocysteínu(Hcy), preto akéhokoľvek narušenie článku biochemického reťazca , spojených s poškodením kyseliny listovej môže spôsobiť vážne problémy.

Dôvod latentnosti nedostatku kyseliny listovej
Onoho času, Herschel Mitchell a jeho tím zo štyroch ton špenátu extrahoval tajomnú látku proti chudokrvnosti. Pomenovanie folát, pochádza z latinského slova folium = list, je to prirodzená forma vitamínu-B9. Už v roku 1945 vypracovali aj jeho syntetickú formu, čo je kyselina listová. Kyselinu listovú zo stravy premieňa na aktívnu formu enzým methylen-tetrahydrofolátreduktáza. Lenže, asi polovička populácie starého kontinentu, má v dôsledku genetickej mutácie nedostatok enzýmu MTHFR, čo v konečnom dôsledku znamená pokles efektívneho využitia kyseliny listovej.
V jednom bode génu, z pomedzi najčastejších genetických mutácií, je namiesto cytozínu(heterocyklická zlúčenina) nukleová kyselina tymín. Z každého génu máme dva, ktoré nazývame alelom. Jednu dostaneme vždy od matky, druhú od otca. Normálny gén sa označuje ako MTHFR-CC, čím dávame najavo, že obidve alely obsahuje cytozín na správnom mieste. Budú ľudia, u ktorých namiesto obidvoch cytozínov búdú dva tymíny – ich označujeme skratkou MTHFR-TT, a budú aj takí ľudia, kde len jeden cytozín si vymenil miesto na tymín – ich označujeme skratkou MTHFR-CT.
Len pre porovnanie, je to niečo podobné, ako keby niekto bol slepý len na jedno oko, kým iní ľudia na obidve oči. Menej poškodený „jednooký“ enzým je oveľa účinnejší – vie 65% pôvodného enzýmu, kým enzým, „slepý“ na obidve oči, vie produkovať len 30%-ný výkon.
Efektívnosť MTHFR enzýmu ďalej zhoršuje teplo ( napr. horúčka), alebo hypotyreóza ( nedostatočná funkcia štítnej žľazy; o tom druhom mnohí ľudia ani nevedia – ako zdravotný problém sa do svetla dostáva len vtedy, keď príznaky sú už vážne ( obezita, vypadávanie vlasov, ospalosť, únava).

Keďže vyše 50 % gravidít na Slovensku nie je plánovaných, nemusí byť zdravotný stav žien v období počatia optimálny. Približne 10% populácie má narušené obidva gény (homozygoti TT) a nedokážu MTHFR vytvárať vôbec, 40% má narušený len jeden gén (heterozygoti CT) a produkcia MTHFR je znížená. Nie je dostatočná informovanosť zdravotníckych odborníkov, širokej verejnosti a hlavne mladých žien o dôležitosti príjmu kyseliny listovej pred plánovaným otehotnením a o jej
potenciálnom protektívnom účinku na vyvíjajúci sa organizmus. Potvrdzujú to výsledky dotazníkov, podľa ktorej síce viac ako 76 % tehotných žien počulo o kyseline listovej ako takej, ale iba 16 % z nich uviedlo, že im bolo odporúčané užívať nejaké lieky alebo dbať o správne zloženie potravy, ale to, že
aké lieky alebo potraviny, nikto neuviedol(Kyselina listová a vrodené vývojové chyby; Pediatr. prax, 2008; 1: 36 – 38.,MUDr. Lucia Šabová, prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH 2. detská klinika LF UK a DFNsP, Bratislava).
To znamená milý čitateľ, že máte minimálne 50% šance, že ste dotknutý v tejto téme.
Pri variante génu typu MTHFR-TT, je hladina homocysteínu o 70% vyššia, čo naznačuje, že odpratanie homocysteínu sa deje so zníženou účinnosťou. Hladina homocysteínu nepriamo ukazuje aj to, aká je hladina kyseliny listovej. Pretože zmutované enzými pracujú so zníženou účinnosťou, preto z takého istého množstva kyseliny listovej, vedia využiť len menej. Defekt neurálnej rúry (neural tube defects“, NTD), rovnako môže spôsobiť znížená účinnosť enzýmov jak matky, tak aj dieťa. Nech už matka alebo plod patria do typu MTHFR- TT, riziko vzniku defektu uzavretia neurálnej trubice je 1-1,5 násobné (Christensen a Rozen, 2010).

Vzhľadom na existujúcu nízku hladinu kyseliny listovej, alebo relatívny deficit folátu z dôvodu genetickej mutácie, generuje náchylnosť k opakovanému potratu, k NTD, vyskytnúť sa môžu i iné vrodené anomálie, napr. srdcové chyby, vývojové poruchy močového systému a končatín, rázštep pery a podnebia, Downov syndróm. To sú riziká pre nastávajúce dieťa, ale okrem toho, mutácie MTHFR hrajú úlohu v mnohých ochoreniach, preto suplementácia ( dopĺňanie ) folátu sa doporučuje nielen pri tehotenstve.

Samotná hladina kyseliny listovej môže ukazovať aj to, že kyseliny listová sa nevie premeniť na aktívnu formu – preto je neúčinná.

Zaujímavá je otázka, že ak mutácia nesie v sebe tak veľké riziko, potom prečo je až tak rozšírený? V Afrike je rozšírenosť MTHFR-TT typu 1%, v západnom svet je ale častý. Keď vyšetrovali výskyt mutácie podľa vekových skupín, zistili, že v mladšej generácii je podstatne častejší než v staršej.
Analyzovali typy MTHFR, zo zachovalých tkanivových vzoriek plodov z potratov z obdobia, keď ešte nebola rozšírená suplementácia kyseliny listovej, a medzi nimi bol veľmi častý výskyt mutácie typu TT, ale zriedkavý bol normálny variant typu CC. Z toho všetkého výskumná skupina Álvaro Mayor-Olea dospela k záveru, že zavedenie suplementácie kyseliny listovej umožnila, predtým vysoko rizikovým plodom – nosičom mutácií, aby sa vedeli vyvíjať normálne (Mayor-Olea a spol., 2008). Totižto, zmutované enzýmy, ak aj pracujú s nižšou účinnosťou, ale predsa len do určitej miery pracujú. Takýmto spôsobom sa narodili aj také deti, ktoré by už dávno zomreli v skorej fetálnej ( plodový, zárodkový) fáze.

Z tohto dôvodu, samozrejme nikto sa nemusí cítiť zle, že je mutant odsúdený k zániku, ale dá sa z toho vyvodiť ponaučenie do budúcna, a síce to, že väčšie množstvo kyseliny folovej vyrieši problém. Aj keď v súčasnej dobe, podobné genetické vyšetrenia nie sú bežné, tam, kde sa v rodine už vyskytol rázštep nervovej rúry, je rozumné, ak bude venovať pozornosť tejto nemalej zdravotnej problematike. Z dôvodu častosti výskytu z mutovanej alely nad 50%, ľahko sa môže vytvoriť taká situácia, že obidvaja rodičia sú nosičmi, a potomok nešťastným spôsobom, zdedí obidve zmutované gény. Pretože nie len matkin genotyp, ale aj narodeného dieťaťa, určuje výskyt rizika vzniku defektu rázštepu nervovej rúry, táto verzia znamená mimoriadne veľké riziko.

V súhrne doterajších informácií je rozumné premyslieť to, že ak niekto nemal genetické vyšetrenie a preto nevie presne, či je nosičom génovej mutácie MTHFR alebo nie, tak nech sa zamyslí nad tým, že v 50%-nej miere je nosičom mutácie. Ináč povedané, z dvoch ľudí, jeden špatne zužitkuje kyselinu listovú napriek tomu, že takmer všetky prostriedky B-komplexu, multivitamíny a vitamíny-B9, ale žiaľ aj niektoré doporučené prostriedku pre tehotné ženy, obsahujú kyselinu listovú. Čiže každý druhý človek je vystavený riziku, že nekryje svoju folátovú potrebu, darmo užíva vitamíny s kyselinou listovou. Ženy, obávajúce sa o zdravie svojho potomka, možno darmo užívajú kyselinu folovú, lebo ak sa tá špatne zužitkuje, na jej potomok čakajú symptómy, typické pre nedostatok folátu. Pretože folát je potrebný k vôli normálnej funkcie génov a nervového systému, v prípade jeho nedostatku môžeme badať prípady nervových porúch, rýchlejšie starnutie, zvýšené riziko výskytu rakoviny, a pod.

špičkova kvalita za dost.ceny

Aké je riešenie?
K folátu sa môžeme dostať konzumáciou listov zelených rastlín. To ale neznamená bezpečný zdroj, lebo nikdy nevieme, koľko folátu je v danej rastline, a dnešní ľudia – ak nie sú prívrženci paleolitného stravovania-, nekonzumujú veľa šalátu. Podstatne bezpečnejšie je namiesto kyseliny listovej užívať folát. Len treba dávať pozor na kombináciu prostriedkov s multivitamínmi. Človek, ktorý uvedomele sa snaží starať o svoje zdravie, mal by mať na zreteli, že výrobcovia multivitamínov (kombinované vitamíny) vždy predpokladajú, že dotyčný si z iného zdroja nedopĺňa vitamíny – ide o riziko zbytočného predávkovania niektorých stopových prvkov či už vitamínov, a okrem toho, aj každodenná strava obsahuje nejaké množstvo stopových prvkov, vitamínov, atď.
signo
Ing. Imrich Galgóczi

2 Pripomienky: Je čas biť na poplach? (účinky a interakcie)

  1. Katarína Zimová píše:

    Výborný článok.Biochemické zdravie Dr.Jitka Hořejšová: Biochémia v našom tele, MUDr. Karel Erben – mudr.erben@seznam.cz. V Bratislave zastupuje MUDr. Erbena pani Klaudia Podmanikova 0905532110. Výsledky odberu sú relevantné a zodpovedajú skutočnosti IBA PRI SKUPINOVOM ODBERE minimálne 5 – 6 ľudí.Toto je fantastická možnosť na to, aby sme sa dali dokopy viacerí a objednali sa u pani Podmanikove. Ja som už dávno chcela ísť, ale MUDr. Erben ma upozornil na túto dôležitú skutočnosť skupinového odberu. Verím že mi napíšete a bude nás dosť: katarinazimova@centrum.sk

  2. Jaroslav píše:

    Tak toto ma naozaj zaujalo, hlavne kvôli homocysteínu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


9 − = dve

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť