Hyperaktivita


Pravzatie článku bez povolenia je protizákonné, hrubé porušenie autorských práv!

Bez akéhokoľvek dôkazu dodnes minuli neskutočné miliardy na dokázanie pôvodu hyperaktivity, no musí sa skonštatovať, že žiaľ bez veľkého úspechu.

Na dokázanie pôvodu hyperaktivity (Hyperaktivita = Attention Deficit Hyperactivity Disorder, alebo ADHD), do dnes minuli miliardy, dodávam k tomu, že bez akéhokoľvek úspechu. Milióny detí kŕmia liekmi úplne nezmyselne, lebo od toho ich stav sa dlohodobo nezlepší, avšak rozvoj ich mladého mozgu bude trvalo poškodený. Už k štyridsať rokov starým poznatkom rok, čo rok pribúdajú deti trpiaci hyperaktivitou.

Dnes, každý psychiater a psychológ, používa z Ameriky preniknutý manuál systémovej príručky pre popis choroby – DSM ( v súčasnosti je v obehu IV. revidovaná verzia). Keď v roku 1980 v III. časti zaviedli kritériá ADHD, „tak plánovali“, že 3% detí bude mať ADHD, namiesto toho, podľa stanovených kritérii popisu choroby, až 15-30% zdravých detí sa ukázali byť hyperaktívne. Pre laika to môže byť divné, že príznaky choroby sú naplánované, ako miera inflácie?

Môžeme vyhlásiť, že posúdenie diagnózy hyperaktivity je subjektívne, nie je žiadny objektívne merateľný biologický faktor, podľa ktorého hyperaktívne deti by sa dali oddeliť zvlášť do skupiny na- proti nehyperaktívnym deťom.. Otázkou je, že dnes, na koho našijú túto diagnózu. Štatistiky prinášajú veľmi rozdielne údaje o miere hyperaktivity a o deficite pozornosti mladých detí. Napríklad v USA odhadujú u chlapcov na 15%, u dievčat na 5%. Sú to dosť vysoké čísla k tomu, aby sme bez kontroly verili uvedeným číslam. Nemôže sa považovať za objektívne kritérium to, ak to vyhlasuje len učiteľ alebo psychiater, že dieťa „vyrušuje počas vyučovania“, „jeho pozornosť je nesústredená“,“je viac pohyblivý ako ostaní“, „je zábudlivý“ a podobne. U takýchto svojvoľných stanoveniach diagnózy treba prešetriť, či tieto symptómy sú nezávislé od prostredia, či toto negatívne posúdenie je len dôsledkom netrpezlivosti daného prostredia, tj. či ide o jednoznačné objektívne posúdenie alebo nie.
Na dokázanie mozgového pôvodu hyperaktivity detí, minuli miliardy, zatiaľ úplne bez výsledkov. Na druhej strane však je rad vedeckých dôkazov, že u hyperaktívnych detí nie je možné preukázať žiadnu chorobnú zmenu mozgu.
Téma hyperaktivity detí ožila na prelome 60-tich rokoch minulého storočia, znamená to, že v tedy sa dostala do takého štádia, keď farmaceutický priemysel v ňom zacítil biznis..
Ak nejaká psychická alebo mentálna porucha sa stáva čoraz častejšou, otázkou je vždy to, ktoré sú tie vplyvy prostredia, ktorých rýchla zmena zvýši frekvenciu výskytu symptómu.
Na základe výskumov v prípade hyperaktivity je to zmena prostredia.

Stravovanie a hyperaktivita
V knihe o astme a alergii, vydanej v roku 1873, autor píše o vplyve alergie na nervový systém, ako sú napr.neposednosť, nepozornosť a nespavosť. Začiatkom 20.-ho storočia viacerí odborníci si všimli vplyv stravy na správanie efektívnosti učenia. Nie je náhoda, že psychické poruchy a poruchy správania vplyvom spôsobu stravovania, sa dostali do popredia pozornosti odborníkov, lebo predovšetkým v 20.-tom storočí nastala drastická zmena v spôsobe stravovania v západných kultúrach. Spôsobila to predovšetkým priemyselná revolúcia, ktorá svojím rozmachom zaviedla dovtedy neznáme druhy potravinových zložiek – prídavné látky-, do stravy. Zmeny západného spôsobu stravovania sa dotkli všetkých podstatných mikroorganizmov a potravinových zložiek. Stále viac odborníkov začalo predpokladať, že západná strava obsahuje také látky, ktorých nervovo-systémový účinok kvalifikujú ako „mozgovú poruchu“.
Trend vývoja potravinárskeho priemyslu od 19.-ho storočia, priniesla so sebou konzervačné látky, farbenie potravín. Tento moment pokračoval zavedením čoraz rafinovanejších chemických hmatov s cieľom zvýšiť chuť, výrobný proces a atraktívnosť vzhľadu. Do obehu sa dostali falšované potraviny, ktoré neskôr postupne uzákonili, a teraz ich poznáme ako rôzne konzistencie zlepšujúce a objem zvyšujúce látky. V súčasnosti tieto prídavné potravinárske látky, sú takmer neodvratne prítomné v našej každodennej výžive. Na trhu sa objavili umelé potraviny, napr. sladidlá. Časom sa do celého obehu zaintegrovala zdravotná kontrola, ktorá sa v súčasnosti sústreďuje predovšetkým na filtráciu vážnych vedľajších účinkov zložiek stravy. Je to proces mnoho krát neefektívny. Totiž veľmi ťažko sa dá identifikovať vedľajší účinok súčasných organických zložiek stravy, lebo len u senzitívnych osôb spôsobujú také symptómy, ktoré je možné vysvetliť aj mnoho inými dôvodmi. História ponúka rad podobných objasnení, ktoré trvali dosť dlho. Spomeňme si len na objasnenie zdravotného pôsobenia gluténu z r. 1950, keď objavili príčinu vzniku celiákie, ktorá v mnohých prípadoch končila smrťou.
Prelom v objasnení vplyvu potravín na hyperaktivitu priniesol Ben Feinold na konferencii detských lekárov v USA v r. 1977, keď predniesol vlastné skúsenosti o negatívnych psychických vplyvoch potravinových farbív, ochucovadiel a konzervačných látok. Ďalšie práce Feingolda generovali rad ďalších vyšetrení, ktoré potvrdili, alebo ďalej rozšírili novými poznatkami, aj iní vedci. Feingold ešte nepredpokladal, že strava, ktorá sa dnes považuje za „prirodzenú“, ale v skutočnosti pre ľudské konzumovanie nevhodná, tak isto môže vyvolať hyperaktivitu a poruchu pozornosti.
Jedno vyšetrenie jasne dokázalo, že deti v 79%-tách síce reagovali hyperaktivitou na potravinárske farbivá a konzervačné látky, ale 64% z nich reagovalo hyperaktivitou aj na kravské mlieko, 59% na čokoládu, 51% na raž a 49% na obilniny. Jedno iné štúdium potvrdilo uvedené výsledky, ale k alergénom pribudol aj pomaranč so 57%-tami. Znamená to toľko, že hyperaktivitu nespôsobujú len umelé prídavné látky, ale aj základné zložky nosného piliera západného spôsobu stravovania, t j, obilniny, mlieko sója a pod.
V jednom vyšetrení z roku 1993, sledovali 78 hyperaktívnych detí, ktoré sa stravovali Fengold diétou. Z 59 detí u 19 -tich, diétou sa zlepšili symptómy, podrobili dvojitým slepím testom, a dokázali, že na placebo nereagovali, ale strava, ktorá spôsobila predtým symptómy, nesklamala ani pri týchto pokusoch, a znova produkovala už známe symptómy.
V ďalšom vyšetrení z r. 1997, zo 486 hyperaktívbnych detí, 60% produkovali dôsledkom konzumácie určitých potravín, zvýšené symptómy. Z uvedených vyšetrení, zhrniem percentuálny počet detí, ktoré reagovali zvýšením symptómov.

Provokujúce jedlá: – na prísady do potravín reagovalo 70%, – čokoláda 64%, – kravské mlieko 64%, – pomaranč 57%, – kravský syr 45%, – obilniny 45%, – rôzne iné ovocia 36%, – paradajky 22%, – vajíčka 18%.
Provokujúce látky: syntetické potravinárske farbivo 95%, – konzervačné látky 85%, – mlieko a mliečne výrobky 60%, – čistiace prostriedky, parfémy 60-70%, – antioxidanty 40%, – salicyláty 40%, – glutamát sodný 12%, – cukor 45%, – glutén (lepok obilnín) 12%.

Existujú dve stanoviská na vysvetlenie súvislostí hyperaktivity a potravín, ktoré pravdepodobne spolu úzko súvisia. Prvý vychádza z alergických reakcií. Intolerancia potravín má dve príčiny. Prvou možnou príčinou je, že deti dôsledkom západného spôsobu stravovania, trpia prepúšťaním čriev, a preto ich črevá prepúšťajú také látky, ktoré aktivizujú imúnny systém. Tu nie je problém s alergizujúcou potravou, ale so zvýšeným prepúšťaním čriev. Druhou príčinou je, že z evolučného hľadiska, určitá časť potravín, sú novodobé, deti, ktoré na ne reagujú, nie sú výnimkou, len majú výraznejšie symptómy od ostaných. U mnoho hyperaktívnych detí vysvitlo, že sú senzitívne na glutén či mlieko. Druhé stanovisko je, že rôzne potravinové prísady -doplnky buď sami pôsobia na mozog, alebo ich rozkladom vznikajú látky, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu, podobne ako psychotropné prostriedky.
Už som sa zmienil o provokatívnom účinku gluténu na prepúšťanie čriev (viď.: http://www.paleolit.sk/627/ ). Mnoho, každodenne používaných liekov proti horúčke a rôzne analgetiká zvyšujú prepúšťanie čriev. Antibiotiká a západný spôsob stravovania majú podstatný vplyv na zmenu črevnej flóry človeka, ktorého dôsledkom je taktiež prejavujúce sa zvýšenie prepúšťania čriev.
Rodney Philip Ford vo svojej práci v r. 2009 zdôrazňuje, že negatívny vplyv gluténu na ľudský organizmus sa prejavuje predovšetkým na neurologickom princípe bez ohľadu na to, či má niekto celiakiu alebo nie. Rôzne príznaky mozgovej disfunkcie sa môžu prejaviť vo forme početných psychických funkčných poruchách.
V jednom z vyšetrení s názvom SPECT v r. 2004, porovnali funkčnú činnosť mozgu neliečených celiatikov, so skupinou so stravou bez gluténu, t.j. so skupinou bez celiakie. Podľa výsledkov výskumu, v skupine s celiakou našli v 73%-tách zníženú funkciu mozgu, kým u zdravých jedincov bol tento výskyt iba u 7% z celkového počtu zdravých ľudí. Znížená funkcia sa vyskytla najčastejšie vo frontálnom laloku. Podľa autorov odpoveďou na to, že prečo je v okruhu senzitívnych na glutén, taká častá psychiatrická diagnóza, je totiž to ,že pri psychiatrických poruchách našli podobné nefunkčnosti.
Veľkým významom je metaanalýza Davida Shauba, Nhi Ha Trinh a spol. z roku 2004, kedy jasne uviedli, že umelé farbivá a konzervačné látky spôsobujú hyperaktivitu. Podľa autorov, tvrdenia o alergických a farmaceutických mechanizmoch na hyperaktivitu, obstoja z každého pohľadu. Jasným príkladom je prostriedok tartrazin (E 102), ktoré je syntetické žlté azo farbivo, ktoré sa pridáva do ovocných drení, likérov, zafarbených šumivých nápojov, pudingov, polievok, zmrzlín, bonbónov, žuvačiek, marcipánov, marmelád, želé, horčíc, jogurtov a ďalších výrobkov. Môžeme ich nájsť taktiež na povlakoch liekových tabliet, alebo sa používajú k vytvoreniu rôznych odtieňov zelenej farby, napr. v konzervovanom hrášku.
Tendencia výskumov vplyvu stravovania, sa pomaly začína meniť, lebo sa objavujú aj snahy skúmať nie len jednotlivé zložky stravy, ale aj komplexnosť stravy ako faktor spôsobujúci symptóm. Problémom v západnom štýle stravovania je aj to ,
že používa viac tisíc umelých prídavných látok, ale že v celku, denná strava predstavuje zvýšený príjem rafinovaných uhľohydrátov v objeme až 50-70%. V predchádzajúcich kapitolách som sa zmienil o rozmanitých škodlivých účinkoch cukrov na zdravie človeka. Ich konzumácia vytlačila z každodennej stravy ovocie a zeleninu, ktorého dôsledkom bol nárast nedostatku mikroelementov a vitamínov. Vyšetrenia viacnásobne dokazujú, že hyperaktívne deti trpia nedostatkom železa, zinku a horčíka.
Dvaja vedci skúmali výskyt hyperaktivity medzi chorými na celiakiu. Ich cieľom bolo vyšetriť také príznaky, ktoré viedli k symptómom hyperaktivity. Polročná, bezgluténová strava – terapia, priniesla 74%-né zlepšenie v tomto smere. Autori záverom zdôraznili, že osud týchto pacientov v normálnej psychiatrickej liečbe by bolo stimulačné ošetrenie.
Iné štúdiá hovoria o 60%-nom výskyte podráždenosti a apatii, medzi celiakmi.

Dobre známy účinok západného spôsobu stravovania dôsledkom užívania rastlinných olejov, je nadmerná konzumácia omegy-6, pričom konzumácia omegy-3, je minimálna.
Z pomedzi mastných kyselín omegy-3 sú pre ľudský organizmus najdôležitejšie EPA a DHA. Obsah sušiny ľudského mozgu v 25%-tách tvorí DHA, ktorú si organizmus vie zabezpečiť len z patričného množstva EPA a DHA, ktoré vieme zabezpečiť konzumáciou rýb a morských živočíchov.
Už dávno je známe z výskumov, že nedostatok omega-3 spôsobuje agresivitu, impulzívnosť, neposednosť, podráždenosť, nepriateľstvo. Jeho nedostatok, z populačného hľadiska, dávajú do súvislosti aj s počtom výskytu vrážd a samovrážd.
Dokázalo sa , že stupeň závažnosti hyperaktivity detí, je v priamej úmere s nedostatkom DHA v ich krvi, resp. nárastom omegy-6.
Poznáme rad úspešných liečení hyperakívnych detí omegou-3, ale úspešnosť týchto vyšetrení determinovalo neprítomnosť rafinovaných uhľohydrátov, lebo prítomnosť CH značne ovplyvňuje využitie omegy-3.

Strava a mozgová činnosť
Už som sa zmienil o tom, že prečo je v okruhu senzitívnych na glutén, tak častá psychiatrická diagnóza. Uvediem podobné štúdium, ktorým poukážem aj na metódu, ako nájsť alergizujúci potravu. Vedecká skupina metódou EEG (Elektroenecefalografia je vytváranie elektroencefalogramu, t.j. zápisu synaptických potenciálov nervových buniek mozgu), skúmala 15 detí s dokázateľnou hyperaktivitou, ktoré spôsobili rôzne alergizujúce potraviny. Deti držali tri týždne na oligoantigénnej diéte, t.j. držali ich na najmenej alergénnej strave, keď sa nezlepšil ich stav, ďalej menili metódu. Po troch týždňoch, postupne zavádzali zložky „normálnej“ stravy, a ktorá aj po troch pokusoch spôsobila symptómy hyperaktivity, tie s konečnou platnosťou vynechali zo stravy. Počas procesu robili EEG zápisy v stave hyperaktivity spôsobené alergizujúcimi látkami a v stave bez symptómov hyperaktivity. Zavedenie provokujúcich látok, respektíve ich zákaz, jednoznačne súvisela so vznikom symptómov, resp. ich zánikom. Obnovenie symptómov kopírovala znížená funkcia čelného a temenného laloku. Temenný lalok je zodpovedný za čítanie, počítanie a pri riešení problémov, a čelný lalok za schopnosť pozorovať veci.
Očividný je nárast výskytu obéznych detí ako v zahraničí, tak aj na Slovensku. Konzumácia rafinovaných uhľohydrátov tak či onak, spôsobuje inzulínovú rezistenciu určitého stupňa. Prítomnosť tohto javu jasne dokazuje už spomínaný fakt obéznosti detí. Zákernosť inzulínovej rezistencie sa prejavuje aj v tom, že ovplyvňuje aj činnosť mozgu tým, že aj v mozgu spôsobuje inzulínovú rezistenciu, respektíve v mozgu klesne vlastná produkcia inzulínu ( viď. Alzheimerová choroba http://www.paleolit.sk/alzheimerova-choroba/). Dôsledok zníženia produkcie inzulínu mozgu, je zníženie duševného výkonu, únava a ospalosť. Pokles činnosti mozgu vzniká dôsledkom nedostatočnosti prívodu glukózy pre mozgové bunky.

Strava hyperaktívneho dieťaťa
Výskumy jednoznačne potvrdili súvislosť hyperaktivity a stravovania. Hyperaktivita je jednoznačne novodobá choroba už aj z toho dôvodu, že za patologické považujú už aj to, keď niekto má vyšší nárok na pohyb, a z toho dôvodu dlhodobo nie je schopné sa sústrediť a sedieť na jednom mieste. Už viac než štyridsať rokov vieme, a každým rokom viac a viac výskumov dokazuje, že väčšina detí trpiacich hyperaktivitou, západnou civilizáciou vytvoreným stravovacím spôsobom, reaguje neurologickými príznakmi. Hyperaktivita je povahová vlastnosť, stravovací alebo sociálny problém, ale v žiadnom prípade nie psychiatrický.
Problémy západného stravovania sú známe:
• Obsahujú látky, na ktoré ľudský organizmus evolučne nie je pripravený
• Západná strava a ňou konzumovaných viac tisíc prídavných látok spôsobujú syndróm prepúšťania čriev
• Bielkoviny a prídavné látky, ktoré prešli stenami čriev, generujú imunologickú a farmaceutickú odozvu organizmu (deti, citlivejšie na neurologické jedy a alergény, reagujú hyperaktívnymi príznakmi).
Symptómy hyperaktivity detí spôsobuje medzi inými, konzumácia rafinovaných uhľohydrátov. Ich dôsledok – hyperinzulinizmus, inzulínová rezistencia a kolísavý trend krvného cukru , narúša funkčnú činnosť mozgu, klesá duševný výkon a úroveň bdelosti, na ktoré dieťa reaguje zvýšeným nárokom na pohyb, bezbranným postojom, a pocitom zvýšeného stimulu na hlad.
Prepúšťanie čriev umožní nie len pôsobenie potravinovej alergie. Veľa provokujúcich látok, ako napr. mlieko alebo glutén, nepôsobia len alergicky, ale látky, dôsledkom ich rozkladu – a prestupom do mozgu-, pôsobia psychotropne.
Cieľom diéty detí je eliminovať tieto tri nežiaduce účinky. Popri vedeckých prácach riešiť zdravotný problém hyperaktivity posúvaním pomerov západného spôsobu stravovania nepriniesli úspech, lebo základ týchto diét tvoril bez výnimky západný spôsob stravy. Na druhej strane, snahou mnohých vedeckých skupín na svete bolo šírenie a vypracovanie serióznych eliminačných diét. Nech sa pozeráme na eliminačné diéty z akejkoľvek strany a začneme ich analyzovať, mimoriadne silne nám budú pripomínať stravovací spôsob, ktorý je už vyskúšaný a je veľmi účinný: paleolitné stravovanie.
Je rozumné teda prejsť na paleolitné stravovanie, odstrániť spomínané tri faktory a vyhnúť sa priemyselne spracovaným potravinám –polovýrobkom. Niekedy ešte ani to nie je dostačujúce, treba hľadať ďalej tie provokujúce látky, ktorých prítomnosť alebo neprítomnosť v strave, zhoršuje, resp. zlepšuje stav hyperaktivity alebo príznaky pozornosti. /činné sú eliminačné diéty, ako napr. FAILSAFE diéta (Failsafe diéta je skratka -Free of Additives, Low in Salicylates, Amines and Flavour Enhancers , bez prídavných látok, s nízkou úrovňou silicitátov, amínov a dochucovadiel). Podstatou tejto diéty je, že popri už spomínaných troch faktoroch znížime množstvo prirodzene vyskytujúcich látok v čerstvých potravinách. Tieto látky sú silicitáty, amíny a glutamíny.
Zoznam prídavných látok, kt. sú nebezpečné pre deti s hyperaktivitou s medzinárodným E označením:

V šetky umelé farbivá aj niektoré prirodzené (160ks)
Hydrolyzovaný rastlinný proteín
Umelé príchute

Konzervačné látky

o sorbáty 200-203
o benzoáty 210-213
o syričitany220-228
o dusičnany a dusitany 249-252
o Propionáty (alebo propanoáty) 280-283

Syntetické antioxianty

o galáty 310-312 ( v olejoch, margarínoch, polievkach…)
o TBHQ, BHA, BHT 319-321

Dochucovadlá

o Glutamíny 620-625 (aj v čínskych reštauráciach s obľubou používaný Mono Sodium
Glutamát)
o Ribonukleotídy 627, 631, 635

Ovocie s obsahom:

veľa– pomaranč, grapefuit, mandaríny, ananás, avokádo, datle, bobuľovité
ovocia, hrozno, čerešne, masrhule, slivky a sušené ovocia
málo– papaje, citrón, banán, jablká odrody Golden, hrušky

Zelenina s obsahom:
veľa– paradajky, paprika, uhorky, špenát, brokolica, baklažán neolúpaný, hríby,
endívia, reďkovka
málo: mrkva, zeler, rôzne čerstvé šaláty, kapusta, ružičkový kel, tekvica na pečenie,
špargľa, cvikla, pažítka, pór, šalotka

Sladkosti:
veľa – rafinované cukry, žuvačky, mentolové výrobky, lekváre, med, sirupy
s vysokým obsahom fruktózy
málo – nie sú

Korenie pochutiny:
veľa – takmer všetky
málo – soľ, šafran, cesnak, fenikel, pažítka, petržlen

Oleje a tuky:
veľa – kokosový, olivový, sezamový, olej z vlašských olejov,
málo – repkový olej, maslo, ghí, svetlica farbiarska (Carthamus tinctorius)

Mäso:
veľa – klobásy, salámy, mäso, rybie konzervy
málo – rôzne čerstvé mäso a ryby, pečeň, vnútornosti, vajíčka

Olejniny:
veľa – mandle, pistácia, para orechy, píniové oriešky, makadamové orechy
málo – mak, vlašské orechy, semienka- tekvice, slnečnice, sezamu, kešu orechy, kokos,

Nápoje:
veľa – šťavy zo zeleniny a ovocia, sirupy, káva, čaj
málo – voda, káva bez kofeínu, limonáda, kávovina z koreňa púpavy

Rôzne:
veľa – žuvačka, pop-corn, nakladaná zelenina

Netreba sa ľakať, zoznam som uviedol preto, lebo dobre poslúži na eliminačné experimetovanie potravín s vysokým obsahom a nízkym obsahom silicitátov, ktorými v prípade hyperaktivity a poruchy pozornosti treba zaobchádzať opatrne.

Čo pomáha
Výskumy týkajúce sa stravovania konštatujú, že strava s vysokým obsahom bielkovín zlepšuje koncentráciu detí, podobne ako pridanie omegy-3. Strava s hemovou väzbou železa znižuje príznaky hyperaktivity.
Eliminačná metóda a zavedenie stravovacieho denníka (doporučuje sa), za pár týždňov ukáže tendenciu, podľa ktorého vieme už zostaviť jedálníček dieťaťa.

Ako ďalej? Celý problém hyperaktivity viacmenej stojí na dvoch hlavných pilieroch. Potravinárskemu priemyslu nie je cudzie prispôsobiť sa nárokom a požiadavkám obyvateľov vyrábať potravinárske výrobky bez prídavných látok. Ale ako náhle vysvitne, že rôzne mentálne poruchy nepramenia v mozgu, ale skôr v tráviacom trakte a imúnnom systéme, primerane sa vynára otázka opodstatnenia psychiatrie. V roku 20003 tento disciplinárny lekársky odbor minul na hyperaktivitu 4,5 miliardy dolárov (v súčasnosti v USA miňajú desať miliárd dolárov na preukázanie mozgových lézií u hyperaktívnych detí). Pojem hyperaktivity v súčasnosti udržiava pri živote paradigma, ktorých vedecké výskumné výsledky sú úplne neplodné. Pojem hyperaktivity úplne stratila svoju vedeckú vážnosť, premenila sa na ideologickú, politickú hru ľudských práv. Nie je ťažké si domyslieť nastávajúcu budúcnosť tohto umelo udržiavaného hyperaktívneho biznisu, veď koniec koncov, je to už vyšliapaná, dobre známa cesta medicíny.

Zdroj: Gábor Szendi

——————————————————————————————————————————————

100%-ná alternatíva raňajšieho horúceho kakaa za 3 minúty


pól litra horúcej vody, jeden vaječný žĺtok, kakaový prášok -podľa potreby, štipka soli, štipka vanilkového cukru (doma vyrobenú zo xilitu alebo eritritu, pozor! nie to, čo dostať v obchodoch). Jedna veľká lyžička kokosovej masti ( masť sa nad 25°C roztopí), a nakoniec podľa potreby ju sladíme sladidlom. Ja použ. xilit alebo eritrit. Všetko rozmixujem a už aj máme nádherný kokteil. Koniec koncov, že či to bude kakao alebo úplne niečo iné, závisí od fantázie.
Poznámka: Voda nesmie byť až tak horúca(nie vriaca!!), aby sa žĺtok uvaril! Na to treba dať pozor. Okrem toho je lepšie použiť ručný mixér, namiesto robota, lebo podľa skúseností horúca voda môže vyvolať u nekvalitných strojoch prasknutie dôsledkom napätí od teploty. Aj vychladnutá je výborná, ale treba mať na zreteli, že sme použili čerstvé vajíčka!

Literatúra k hlavnému článku:

Addolorato G, Leggio L, D’Angelo C, Mirijello A, Ferrulli A, Cardone S, Vonghia L, Abenavoli L, Leso V, Nesci A, Piano S, Capristo E, Gasbarrini G. Affective and psychiatric disorders in celiac disease. Dig Dis. 2008, 26(2):140-8.
Blackley, CH: Experimental researches on the cause and nature of Catarrhus Aestivus (hay-fever or hay-asthma). Baillere, Tindall and Cox, London, 1873. (idézi: Newbold és mtsi., 1973)
Carter CM, Urbanowicz M, Hemsley R, Mantilla L, Strobel S, Graham PJ, Taylor E. Effects of a few food diet in attention deficit disorder. Arch Dis Child. 1993, 69(5):564-8.
Dengate S, Ruben A. Controlled trial of cumulative behavioural effects of a common bread preservative. J Paediatr Child Health. 2002, 38(4):373-6.
Feingold BF: Hyperkinesis and learning disabilities linked to the ingestion of artificial food colors and flavors. J Learn Disab, 1976, 9(9):19-27.
Feingold BF: Hyperkinesis and Learning Disabilities Linked to the Ingestion of Artificial Food Colors and Flavors. Am Acad PEDIATR, N Y, Hilton Hotel November 8, 1977
Feingold B.F., Food additives and child development. Hospital Practice, 1973, 21, 11-12, 17-18. (idézi: Feingold, 1977)
Feingold BF, Gorman FJ, Singer MT, Schlesinger K: Psychological studies of allergic women. The relation between skin reactivity and personality. Psychosom Med. 1962, 24:195-202.
Ford RP. The gluten syndrome: a neurological disease. Med Hypotheses. 2009, 73(3):438-40.
Hoobler, BR: Some early symptoms suggesting protein sensitization in infancy. Am J Dis Child. 1916, XII(2):129-135. (idézi: Newbold és mtsi., 1973)
Howard AL, Robinson M, Smith GJ, Ambrosini GL, Piek JP, Oddy WH. ADHD Is Associated With a ‘Western’ Dietary Pattern in Adolescents. J Atten Disord. 2010 Jul 14.
Iribarren, C; Markovitz, JH; Jacobs, DR Jr; Schreiner, PJ; Daviglus, M; Hibbeln, JR: Dietary intake of n-3, n-6 fatty acids and fish: relationship with hostility in young adults-the CARDIA study. Eur J Clin Nutr, 2004, 58(1):24-31.
Lien L, Lien N, Heyerdahl S, Thoresen M, Bjertness E. Consumption of soft drinks and hyperactivity, mental distress, and conduct problems among adolescents in Oslo, Norway. Am J Public Health. 2006, 96(10):1815-20.
Newbold, HI; Philpott, WH; Mandell, M: Psychiatric syndromes produced by allergies: ecologic mental illness. J Ortho Psychiatry, 1973, 2(3): 84-92.
Schab DW, Trinh NH. Do artificial food colors promote hyperactivity in children with hyperactive syndromes? A meta-analysis of double-blind placebo-controlled trials. J Dev Behav Pediatr. 2004, 25(6):423-34.
Schoenthaler SJ, Doraz WE, Wakefield JA: The Impact of a Low Food Additive and Sucrose Diet on Academic Performance in 803 New York City Public Schools, Int J Biosocial Res., 1986, 8(2); 185-195.
Shannon, WR: Neuropathic manifestations in infants and children as a result of anaphylactic reaction to foods contained in their dietary. Am J Dis Child. 1922, 24(1):89-94. (idézi: Boris és Mandel, 1994)
Sinn N. Nutritional and dietary influences on attention deficit hyperactivity disorder. Nutr Rev. 2008, 66(10):558-68.
Uhlig T, Merkenschlager A, Brandmaier R, Egger J. Topographic mapping of brain electrical activity in children with food-induced attention deficit hyperkinetic disorder. Eur J Pediatr. 1997, 156(7):557-61.
Ward, NI: Assessment of Chemical Factors in Relation to Child Hyperactivity. J Nutr Env Med, 1997, 7:333-342.
Szendi Gábor: Paleolit táplálkozás és korunk betegségei, Bp, Jaffa, 2011.
Szendi Gábor: Paleolit táplálkoizás, Bp, Jaffa, 2009.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


7 − šesť =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť