Gábor Szendi: Vápnik a osteoporóza-večná úzkosť moderného človeka

 

 

 

Zdroj: Szendi–Mezei – Kuchárska kniha paleolitného stravovania. Vydavateľstvo I. Jaffa, 2010

Prevzatie článku bez povolenia je neoprávnené porušenie autorských práv !

 

O umelom generovaní „ osteoporóznej epidémie„ som sa podrobnejšie zmienil v knihe Paleolitné stravovanie, a preto by som sa s tým teraz nechcel zaoberať. Radšej by som dal prednosť tým odpovediam , ktoré vyvoláva paleolitné stravovanie, tým , že odporúča zriecť sa mliečných výrobkov..

 
Dostatočne diskutabilnou otázkou je posúdenie potrebnej dennej dávky vápnika pre náš organizmus.
V každom prípade u dojčat je to denne 400 mg, v detstve 800-1200 mg, v puberte a u mladej generácii 1200-1500 mg, v dospelosti 1000 mg, v tehotenstve a v starobe zase 1200-1500 mg doporučené denná dávka ( Mann a Truswell, 2002). Zdá sa ale, že tieto dávky sú veľmi nadhodnotené. Curtis Hunt a kolegovia, vychádzajúc z porovnania príjmu a odtoku (defekácie a moč) dospeli k záveru, že pre jedného dospelého človeka je dostatočne postačujúca denná dávka zhruba 750 mg (Curtis a spol.,2007). Thijs Klompmaker tvrdí, že prílišne vysoká denná dávka vápnika spôsobuje rýchle odumieranie kostných buniek. V rekapitulácie poukazuje na to, že v menopauze nie pokles ostrogénu spôsobuje osteoroporózu, ale skôr prílišná konzumácia vápnika (KLompmaker, 2005). Súčasný lekársky názor sa vždy koncentruje na hustotu, namiesto sily kostí. Podľa Klompmakera je optimálna denná dávka vápnika v rozmedzí 300-500 mg.
Samozrejme akékoľvek prílišné alebo precízne doporučenia za veľa nestoja, pretože ľudia si nezvyknú merať niečo také, pretože okrem toho by museli neustále ešte kalkulovať aj s viac ako sto inými údajmi. Nie meranie bude garantovať primeraný príjem vápnika, vitamínov a iných minerálnych látok, ale výber zodpovedajúceho stravovacieho systému. Pod slovom vápnik,vo verejno-zdravotných a vedecko -stravovacích doporučeniach sa dočítame, že najlepším zdrojom vápnika je mlieko a mliečne výrobky (Mann a Truswell, 2002; Laquatra a Yeung, 2003). Za posledné desaťročia poriadne vtĺkli každému do hlavy, že bez mlieka nie sú zdravé kosti, preto pri prechode na paleolitné stravovanie je jedným z hlavných problémov, že po zanechaní konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, sa ľudia vystavujú hroznej osteopo róze. Žiaľ, aj v tomto prípade je reč iba o tom, že „mliečny marketing“ sa obliekol do vedeckého tvrdenia. Okrem evolučných a paleolitných stravovacích výskumníkov ešte nikto si nepoložil tú jednoduchú otázku, že už potom, za uplynulých 2,5 miliónov rokov sme z čoho mali vlastne kosti, ešte k tomu silnejšie, ako u súčasného v mlieku a masle sa ponárajúceho človeka, keď okrem posledných sto rokov človek pravidelne mlieko nepil.. Verejné zdravotníctvo zabúda povedať ľuďom aj to, že nie je postačujúce skúmať len obsah vápnika v potravinách , ale treba sa postarať aj o to, aby sa to aj pre telo zúžitkovalo ( utilizácia). Pretože pri nedostatku vitamínu D sa ani nezúžitkuje, ani sa nezakomponuje do kostí. Za osteoporózu je podstatne viac vinným nedostatok vitamínu D, ako nedostatočná konzumácia vápnika. Verejné zdravotníctvo a lekárstvo nesú veľkú zodpovednosť za to, že obyvateľstvo, vo veľkej väčšine roka trpí väčším či menším nedostatkom vitamínu D. Totiž doporučená denná dávka je medzi 4-800 DJ (DJ=Denná Jednotka), pričom reálna denná potreba sa začína od 2000 DJ, ale môže sa zvýšiť aj do 10 000 DJ. Ten, kto dnes chce kúpiť vitamín D, je nútený ju zabezpečiť zo zahraničia za drahé peniaze. ( ja hovorím a čistom vitamíne D – poznámka moja) Stojí to veľa peňazí neustále sa brániť voči tým, ktorí nás chcú zachrániť pred vlastným zdravým. Zdravie kostí nie je funkciou konzumovaného množstva vápnika, ale funkciou vápnikovej rovnováhy. Ináč povedané, aký je pomer medzi konzumáciou vápnika a jeho vyprázdňovaním.

 
Jedným zo základov zachovania vápnikovej rovnováhy je zachovanie acidobázickej rovnováhy organizmu. Znamená to v skutočnosti ionovú rovnováhu, a nie zodpovedajúci pomer kyslých a alkalických potravín, ako to do nekonečna zjednodušili manželia Youngovci, ako to hlásali vo svojom pH zázraku. ( alebo ako to píše MUDr. Adriana Rássová na titulnej stránke zdravie.sk,.10. 2012/ uverejnené 07.12.2010, s názvom: Čo spôsobujú niektoré potraviny v našom organizme – poznámka moja). Keď ionová rovnováha organizmu sa naruší dôsledkom stravovania, potom obličky upravia naspäť acidobázickú rovnováhu, medzi inými aj vylučovaním vápnika. Ktoré sú tie potraviny, ktoré spôsobujú prekysľovanie organizmu? Samozrejme obilniny, mlieko a mliečne výrobky, tj.strava, ktorá tvorí základ západného štýlu stravovania, nuž aj mäso a niektoré bielkoviny. Teda to všetko, čo konzumuje západný človek ráno, na obed aj večer- aby mal silné kosti, nestojí to za nič, pretože zväčša všetok vápnik sa aj z tela vylúči. Paleolitné stravovanie samozrejme obsahuje veľa mäsa a bielkovín, ale strava pozostáva z 35-50% zeleniny a ovocia, ktoré dokonale vyrovnajú okysľovacie účinky bielkovín. ( Nedávno, v jednom zo zverejnených výskumov bolo dokázané to, že stravovanie 229 kmeňov –spoločenstiev prírodných ľudí je posunuté v smere kyslosti. Kosti pravekého človeka a dnes žijúcich „prírodných ľudí, sú veľmi silné, z toho vyplýva, že ľudský organizmus sa veľmi dobre prispôsobil k mierne kyslej strave. [ Ströhle A, Hahn A, Sebastian A. Estimation of the diet-dependent net acid load in 229 worldwide historically studied hunter-gatherer societies. Am J Clin Nutr. 2010 Feb;91(2):406-12.])

 

V jednom z vyšetrení u ľudí, ktorí pravidelne konzumovali potraviny, merali množstvo magnézia, draslíka, ako aj obsah zeleniny a ovocia, a potvrdili, že z pomedzi tých, ktorí z tohto uvedeného druhu najviac konzumovali, mali kosti najsilnejšie (Tucker a spol., 1999). Ešte pred tým, ako niekto povie:- veď to isté hlása aj pH zázrak, pozrime sa na druhú zložku paleolitného stravovania, veľa mäsa a iných bielkovín ( napr. sl.vajíčka). či konzumácia mäsa zhoršuje alebo zlepšuje silu kostí.

 

 
Podľa zjednodušenej acidobázickej verzie Youngovcov zhoršuje, pretože okysľuje (acidifying). Lenže výskumy dokazujú, že vysoká konzumácia bielkovín nezoslabuje , ale práva naopak, zosilňuje kosti. Keby konzumácia bielkovín spôsobila u človeka oslabnutie kostí, potom eskimáci by všetci mali krivicu (rachitída). Výskumy dokazujú, že eskimáci nemajú slabšie kosti (Andersen a spol., 2005). Súvislosť medzi konzumáciou bielkovín a výskytom zlomenín, dokazuje súhrnná analýza 27 vyšetrení,ktoré sa uskutočnilo v rokoch 1966 a 2007, kde sa konštatuje, že čím je väčšia konzumácia bielkovín, tým je menšie riziko zlomenín.Tí, ktorí konzumovali najviac bielkovín, bol výskyt zlomenín o 30% nižší než u tých , ktorí konzumovali málo bielkovín (Darling a spol., 2009). Jeden odborný prehľad z r. 2005 vyvodil záver, že väčšia konzumácia bielkovín spôsobuje lepšie kosti a spozorovateľné je aj väčšie vylučovanie vápnika, ktoré nepochádza z kostí, ale je dôsledkom lepšieho vstrebávania sa . (Bojour, 2005). Keď na základe nálezov porovnali kostru človeka z doby paleolitu s kostrou človeka z obdobia, keď prešiel na poľnohospodársky spôsob života, vysvitlo, že kostra človeka z d. paleolitu bola silnejšia a rokmi táto kvalita neklesla, oproti človeku, ktorý mal kosti slabšie, a nárastom veku vykazoval značný pokles hmoty ( Eaton a Nelson, 12991). U dnes žijúcich prírodných ľudí hustota kosti nie je väčšia ako u ľudí súčasnej západnej civilizácie, ale ich kosti sú oveľa silnejšie ( Lindeberg, 2010). Zlomenina panvovej kosti, je u prírodných ľudí veľmi zriedkavý jav,a vo väčšine je dôsledkom iba úrazu. Rozdiel medzi silou kostí prírodných ľudí a ľudí dnešnej západnej civilizácie je o to zvláštnejší, lebo všade hlásajú, že obilniny a mliečne výrobky sú vynikajúce zdroje vápnika, a keď z nich budeme konzumovať čím viac, tým silnejšie budú naše kosti. Zo stravovania prírodných ľudí chýbajú presne tieto potraviny.

 
Obilniny sú z viacerých hľadísk nevhodným zdrojom vápnika. Popri tom, že majú kyslý (aciditný) účinok, obsahujú málo vápnika, majú zlý pomer fosforu a vápnika, magnézia a vápnika , a z obilnín robené potraviny, hlavne celozrnné, ktoré sa považujú za zdravšie, obsahujú dosť veľa fitátov, ktoré bránia vstrebávanie minerálov a vitamínov. Práve zo spomenutých dôvodov, obilniny nezlepšujú, ale zhoršujú rovnováhu vápnika (Smith, 2002). Podobná je situácia aj s fazuľou, ktorá taktiež má schopnosť zabrániť vstrebávanie vápnika ( Lindeberg, 2010).

 
Mlieko, ktoré západný svet považuje za zdroj vápnika, vysvitlo, že nezvyšuje, ale znižuje hmotu kostí. V jednom z vyšetrení, trvajúceho 12 rokov, porovnali stravovacie údaje 78 000 žien, s množstvom zlomenín panvovej kosti (Feskanich a spol., 1997). Podľa veľmi dôkladnej analýzy tie ženy, ktoré pili denno-denne najviac mlieka, s väčšou mierou utrpeli zlomeninu panvovej kosti za 12 rokov. V porovnaní s najmenej pijúcimi a najviac pijúcimi, bol výskyt zlomeniny panvovej kosti dvojnásobný na úkor tej skupiny, ktorá pila viac mlieka. V prípade zlomenín horných končatín, situácia nebola taká zlá, tu jednoducho pitie mlieka neposkytlo žiadnu ochranu. Pri porovnávaní toho, že či v puberte konzumujú mlieko 3x denne, alebo max. 1x do týždňa, spotreba mlieka sa neukázala ako ochranný faktor. Vápnik sa neukázal ochranným faktorom ani v prípade iného, nie mliečneho zdroja (Feskanich a spol., 1997). V prípade šiestich na seba nadväzujúcich vyšetrení, analyzujúcich 40 000 ľudí, mlieko ani v tomto prípade nebol ochranným faktorom pri zlomeninách panvovej kosti ( Kanis a spol., 2005). Dvanásť rokov vyšetrovali ochranný faktor mlieka u mladých vo vekovej kategórii medzi 12 a 18 rokmi. Po dovŕšení 18 rokov, nezistili súvis medzi pitím mlieka a hustotou kostí. Hustotu(densitu) kostí mladých determinovali ich športové návyky. Kosti zosilňoval šport ( Lloyd a spol., 2000). Koniec koncov, nie je to prekvapujúce: hmota kostí a svalov vykazuje lineárnu koreláciu. Čím má niekto väčšie svaly, tým hustejšie sú aj jeho kosti ( Anderson, 2000).

 
Druhý dôvod straty vápnika je spotreba soli. Hoci na soľ zvyčajne nadávajú, lebo podľa oficiálneho lekárnictva, je jeden z dôvodov vysokého krvného tlaku, v skutočnosti nie to je problém. Od toho ešte väčšina ľudí môže konzumovať toľko soli, koľko sa im zachce. Skutočným problémom prílišnej konzumácie soli je to, že zapríčiňuje stratu vápnika pre organizmus. Päťnásť vyšetrení dokazuje, že strata vápnika, je v priamej úmere so spotrebou soli ( Lindberg, 2010 ). Podľa rekapitulácie Birgit Teucher a Sue Fairweather-Tait, vzniknutú strata vápnika, následkom spotreby soli, vydedukovali iba z krátkodobej soľnej záťaže organizmu. Metóda je dobre známa z vyšetrení krvného tlaku, kde z jedno alebo dvojtýždňového soľného zaťaženia organizmu, usudzujú vplyv účinku soli na úroveň krvného tlaku ( Szendi, 2009 ). V skutočnosti je ťažké exatne (presne) vyhlásiť súvislosť medzi stratou vápnika a spotrebou soli. Pre každý prípad ale aj autori podotkli, že celý problém pravdepodobne sa vzťahuje len na ľudí s prílišnou citlivosťou na soľ, a je veľmi zaujímavé, že pri zodpovedajúcom príjme kália, zaniknú pôsobivé účinky soli na krvný tlak a stratu vápnika ( Teucher a Fairweather-Tait, 2003 ). Lynda Frassetto a spol. argumentujú to, že prílišná záťaž organizmu chlórom a sodíkom, poruší acidobázickú rovnováhu, t.j. spôsobuje také ionové posunutie, že to vedie k strate vápnika ( Frassetto a splo., 2008 ). Ale aj oni zdôrazňujú, že tento účinok vie zabrániť príjem draslíka, aj vo forme citranu draselného. Z tohoto všetkého ale priamo vyplýva, že pri primeranej konzumácii zeleniny a ovocia, ktoré paleolitné stravovanie zabezpečuje, je zbytočné sa znervózňovať nad účinkom soli na vylučovanie vápnika z nášho organizmu.

 
Ďalším veľmi vážnym zdrojom straty vápnika je konzumácia cola nápojov. V posledných rokoch zbystrili pozornosť na to, že medzi mladými konzumujúcimi colu, je päťkrát väčší výskyt zlomenín, oproti tým, ktorí ju nekonzumujú ( Washak, 2000; Petridou a spol., 1997 ). Prvé nastolenie tohto problému, že mladí namiesto mlieka pijú colu, nebol potvrdený, lebo v okruhu iných, ktorí pili iné druhy nápojov, nebolo riziko výskytu zlomenín vyššie ..Výskumy na zvieratách jednoznačne dokazujú, že pri konzumácii coly, zvieratá vykazovali 36%-ný pokles hmotnosti kostí ( Sax. 2003 ). Cola obsahuje veľa foriem neviazaných organických fosfátov,čo spôsobuje stratu hmoty kostí. Podľa vyšetrenia, je to nebezpečné predovšetkým v mladosti ( Sax, 2003 ). Samozrejme konzumovať nápoje s obsahom cukru, nie je v žiadnej forme doporučené ( Szendi: Paleolitné stravovanie, 2009 ). Ďalším veľkým zdrojom fosfátov západného štýlu stravovania, sú obilniny ( Cordain, 2002 ).
Nakoniec, na stratu vápnika zbystrila pozornosť jedna nová analýza, v ktorom z 11 vyšetrení analyzovali údaje 12 000 ľudí, a dospeli k záveru, že suplementácia vápnika zvyšuje riziko srdcového infarktu o 30% , pričom o 10% znižuje riziko zlomenín ( Bolland a spol., 2010 ). To zase nás núti zamyslieť sa nad tým, či nie je zase problém so západným spôsobom stravovania, a nie je to iba jeden biznis, zakladajúci na vystrašovaní osteoporózy a nutnosti suplementovať ( nahradiť) vápnik, ktorý len využíva negatívne účinky západného spôsobu stravovania? Ako to mnohokrát robí aj farmaceutický priemysel?

 
Samozrejme od toho sa ešte nevyrieši otázka vápnika a kostí, že poukážeme na nedostatky západného štýlu stravovania a na korekcie chorôb z ich dôsledkov. Naozaj horúcou otázkou je, ako paleolitné stravovanie vyrieši túto pálčivú otázku?

 
Na jednej strane, také potraviny (obilniny, strukoviny), ktoré zabraňujú vstrebávanie vápnika lebo obsahujú fitáty, nie je súčasťou paleolitného stravovania. Paleolitné stravovanie eliminuje priepustný črevný syndróm aj prípadné vstrebávacie poruchy spôsobené gluténom. Optimálne zloženie bielkovín paleolitného stravovania stimuluje črevné vstrebávanie vápnika. Veľa ovocia a zeleniny obsahuje nesmierne množstvo draslíka a magnézia, ktoré stimulujú vstrebávanie a udržanie vápnika (Tucker a spol., 1999). Draslík vyložene zabraňuje vylučovanie vápnika z nášho organizmu. V jednom vyšetrení, pri podávaní citranu draselného skúšobným osobám, vedeli zabrániť vylučovanie vápnika do moču (Sellmeyer a spol., 2008). Na koniec ovocie a zelenina obsahujú veľmi veľa vápnika a dôsledkom lepšej vstrebávacej a retenčnej schopnosti organizmu, je oveľa lepšia zásobená vápnikom ako u západného človeka, ktorý je zahltený množstvom vápnika, ale málo vie z toho využiť. Zanechanie mlieka a mliečnych výrobkov nemôže byť problémom, pretože v zelenine s tmavozelenými listami, je pomerne veľa vápnika, ktoré sa dobre vstrebáva. V jednom z vyšetrení podávali ľuďom mlieko a kučeravý kel, s rovnakým množstvom vápnika, a merali úroveň vstrebávania, izotopmi označený vápnik. Vstrebávanie vápnika z kučeravého kelu bolo o 30% účinnejšie (Heaney a Weaver, 1990). Kapustoviny obsahujú obyčajne 40-50 mg/100 g vápnika. Aj semená obsahujú veľké množstvo vápnika, mandle 266 mg/100 g, para-orechy ( brazílské orechy) 176 mg/100 g, arašídy 60 mg/100 g, sušené datle 290 mg/100 g. Na koniec nezabudnime, že aj veľa pohybu zosilňujú kosti, a z toho u prírodných ľudí, nie je nedostatok. Paleolitné stravovanie vyžaduje aj paleolitný životný štýl. Mnohým ľuďom zoberie chuť od pohybu ich vek, nedostatok času, telesné problémy. Našťastie, existuje aj tzv. izometrické cvičenie, ktorého podstata je, že napneme svaly, a chvíľu ich podržíme v tomto stave, cca 5 sec ( u začiatočníkov – poznámka moja). Jedno vyšetrenie 56-69 r. žien s osteoporózou pozostá-valo z rôznych izometrických cvikov za pomoci nafúknutej lopty, napr. stlačili loptu, alebo s pripojenými príchytkami ju rozťahovali, ktoré takto držali 5 sekúnd. Už po desiatich dňoch sa dalo merať zosilnenie kostí a prírastok na hmotnosti (Swezey a splo., 2000). Vraj aj Bruce Lee tomuto mohol ďakovať svoju veľkú silu.

 
Konečná konklúzia je teda, že u prírodných ľudí a v paleolitnom stravovaní príjem vápnika nie je nutne vysoký, ale vylučovanie vápnika je veľmi malé, a v tom je podstata. Paleolitné stravovanie s primeraným pravidelným pohybom, eliminuje potrebu umelého dopĺňania vápnika, ktoré nezlepšuje, ale zhoršuje stav kostí a cievneho systému.

 

Použitá literatúra:
• Andersen, S; Boeskov, E; Laurberg, P: Ethnic differences in bone mineral density between Inuit and Caucasians in North Greenland are caused by differences in body size. J Clin Densitomet, 2005, 8(4):409-414.
• Anderson, JJB: The important role of physical activity in skeletal development: how exercise may counter low calcium intake. Am J Clin Nutr, 2000, 71:1384-1386.
• Bolland MJ, Avenell A, Baron JA, Grey A, MacLennan GS, Gamble GD, Reid IR.Effect of calcium supplements on risk of myocardial infarction and cardiovascular events: meta-analysis. BMJ. 2010 Jul 29;341:c3691. doi: 10.1136/bmj.c3691.
• Bonjour JP.Dietary protein: an essential nutrient for bone health. J Am Coll Nutr, 2005, 24(6 Suppl):526S-36S.
• Cordain, L: The paleo diet. John Wiley and Sons, New Jersey, 2002.
• Curtiss D Hunt and LuAnn K Johnson Calcium requirements: new estimations for men and women by cross-sectional statistical analyses of calcium balance data from metabolic studies1 Am J Clin Nutr 2007;86:1054-63.
• Darling AL, Millward DJ, Torgerson DJ, Hewitt CE, Lanham-New SA: Dietary protein and bone health: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr, 2009, 90(6):1674-92.
• Eaton SB, Nelson DA.Calcium in evolutionary perspective. Am J Clin Nutr. 1991 Jul;54(1 Suppl):281S-287S.
• Feskanich D, Willett WC, Stampfer MJ, Colditz GA. Milk, dietary calcium, and bone fractures in women: a 12-year prospective study. Am J Public Health, 1997; 87:992 -997
• Frassetto LA, Morris RC Jr, Sellmeyer DE, Sebastian A.Adverse effects of sodium chloride on bone in the aging human population resulting from habitual consumption of typical American diets. J Nutr. 2008 Feb;138(2):419S-422S.
• Heaney RP, Weaver CM: Calcium absorption from kale. Am J Clin Nutr. 1990 Apr;51(4):656-7.
• Kanis JA, Johansson H, Oden A, De Laet C, Johnell O, Eisman JA, Mc Closkey E, Mellstrom D, Pols H, Reeve J, Silman A, Tenenhouse A: A meta-analysis of milk intake and fracture risk: low utility for case finding. Osteoporos Int, 2005, 16(7):799-804.
• Klompmaker, TR: Lifetime high calcium intake increases osteoporotic fracture risk in old age. Med Hypoth, 2005, 65(3):552-558.
• Laquatra, I; Yeung, DL: HEINZ handbook of nutrition. 9. ed. H.J. Heinz Company, 2003
• Lindeberg, S: Food and western disease. Health and nutrition from an evolutionary perspective. Wiley-Blackwell, 2010.
• Lloyd T, Chinchilli VM, Johnson-Rollings N, Kieselhorst K, Eggli DF, Marcus R. Adult female hip bone density reflects teenage sports-exercise patterns but not teenage calcium intake. Pediatrics, 2000, 106 :40 -44
• Mann, J; Truswell, AS: Essentials of human nutrition. 2. ed. Oxford Univ. Press, New York, 2002
• Petridou, E., Karpathios, T., Dessypris, N., Simon, E. Trichopoulos, D. (1997) The role of dairy products and non alcoholic beverages in bone fractures among schoolage children, Scandinavian Journal of Socical Medicine, 25: 119-125.
• Sax, L: Dietary phosphorus as a nutritional toxin: the influence of age and sex. in: Preedy, VR; Watson, RR (eds): Reviews in Food and Nutrition Toxicity. vol I., Taylor & Francis, New York, 2003. pp: 158-168.
• Sellmeyer, D.E., Schloetter, M.&Sebastian, A. (2002) Potassium citrate prevents increased urine calcium excretion and bone resorption induced by a high sodium chloride diet. J Clin Endocrinol Metab 87, 2008-12.
• Smith, MD: Going Against the Grain: How Reducing and Avoiding Grains Can Revitalize Your Health. McGraw-Hill, New York, 2002.
• Swezey RL, Swezey A, Adams J.Isometric progressive resistive exercise for osteoporosis. J Rheumatol. 2000 May;27(5):1260-4.
• Teucher B, Fairweather-Tait S.Dietary sodium as a risk factor for osteoporosis: where is the evidence? Proc Nutr Soc. 2003 Nov;62(4):859-66.
• Tucker KL, Hannan MT, Chen H, Cupples LA, Wilson PW, Kiel DP.Potassium, magnesium, and fruit and vegetable intakes are associated with greater bone mineral density in elderly men and women. Am J Clin Nutr. 1999 Apr;69(4):727-36.
• Wyshak, G. (2000) Teenaged girls, carbonated beverage consumption, and bone fractures, Archives of Pediatric and Adolescent Medicine, 154: 610-613.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× 8 = sedemdesiat dve

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť