Fóbia mäsa poškodzuje myslenie a súdnosť

 

Zdroj: Gábor Szendi

( Vlastná poznámka: Ako som už minulý týždeň písal na FB tu, o praktikách reklamného priemyslu a úmyselnej dezorientácie ľudí , ani tento článok nie je ničím iným, než snahou pomútiť hlavy tým, ktorý hľadajú riešenie na vlastné problémy. Áno! Milý čitateľ dostali sme sa do stavu, že ak si človek nepomôže sám, zostane napospas tým, ktorí stavajú práve na nerozhodných ľuďoch nie z titulu neschopnosti, ale práve na úmyselne vytvorenom chaose vo verejnom zdravotníctve spoločnosti. Nie je to len domáci jav, veď sme súčasťou globalizácie, vypnutou hruďou sa ponáhľame čo najviac sa z globalizovať, ale žiaľ väčšina z nás nevidí, čo stojí za tým a kto sa s nami pohráva. Chamtivosť a závislosť peňažnej moci úzkej skupiny ľudí robí nekalé praktiky s tovarom, nazývaným Človek).

Démonizovanie konzumácie mäsa pravdepodobne pramení z jedného zdroja.
Znova a znova vychádza najavo, že v každodennom živote tiež zohrávajú úlohu predsudky a túžby spĺňajúce určité zmýšľanie. Túžbu spĺňajúce myslenie vo vede sa dá spoznať podľa toho, že vedec, ktorý dostane z analýzy preňho pozitívny údaj, sa nezamyslí nad tým, či je to možné na základe zdravého rozumu, ale sa poteší z toho , že konečne bude potvrdené to, o čom už mal tajné podozrenie. Takto mohlo byť zverejnené jedno vyšetrenie, ktoré chcelo dokázať to, že konzumácia mäsa, vedie k obezite (Vergnaud a spol., 2010).
Ukázal sa jeden ďalší skvost, v ktorom vedci mali odvahu snívať, ale realita je od ich snov podstatne krehkejšia a zakalenejšia.. Aktuálnosť témy predstavuje to, že štúdium Teresy Fung a spolupracovníkov bola nedávno zverejnené (rok 2010), a ich výsledky médiá brali ako hotový fakt a roztrúbili do sveta, že konzumácia mäsa nesie so sebou zvýšenú úmrtnosť, a rastlinné bielkoviny môžeme považovať za ochranný faktor.

Analýza stavia na údajoch dvoch veľkých sledovaných vyšetreniach. Nurses’ Health Study (Vyšetrenie Zdravia Sestričiek) od r.1980, ktoré sledovalo 85 168 žien, a Health Professional Follow-up Study (Sledované Vyšetrenie Zdravotných Odborníkov) od r. 1986 sledovalo ďalších 44 548 mužov do roku 2006. Počas vyšetrenia, každé štyri roky, zúčastneným rozposlali podrobný dotazník, v ktorom sa od nich vypytovali, že koľko konzumovali z uvedených potravín denne , týždenne a mesačne. Takto získané údaje z potravín rozdelili do skupín, ako napr. uhľohydráty, živočíšne bielkoviny, živočíšny tuk, rastlinný tuk. Autori následne vyhlásili, že teraz budú porovnávať diéty s nízkym mn. uhľohydrátom (lowcarb) podľa toho, že čo zúčastnení aplikujú : živočíšne alebo rastlinné tuky,či bielkoviny. Prvou slabinou vyšetrenia bolo, v sledovaných skupinách nebola oddelená vegetariánska podskupina.

Vnímavému čitateľovi sa už v tomto bode môže zdať, že tu niečo nesedí: ak nebola vegetariánska podskupina, potom ako sa to dá vyšetrovať- analyzovať?

Autorov táto otázka neznepokojovala, lebo si mysleli, že z dotazníkov aj tak sa dá vyčítať, kto je „vegetarián“ a kto „mäsožravec“.

Keď sa pozrieme na číre údaje, môžeme vidieť nasledovné:

(muži a ženy v jednej kategórii; pohlavný rozdiel je úplne zanedbateľný!)
Právom si môžeme položiť otázku, že prečo je niekto „bylinožravec“, ak konzumuje menej mäsa a živočíšneho tuku? Samozrejme ,od ničoho , je to len svojvoľná kategorizácia autorov.

Druhou charakteristickou otázkou je, že ako môže byť niekto na lowcarb diéte, keď konzumuje veľa potravín rastlinného pôvodu? A aký je rozdiel v konzumácií rastlín medzi “bylinožravcami“ a „mäsožravcami“?

(muži a ženy jednej kategórii ; pohlavný rozdiel je úplne zanedbateľný!)

Ako vidíme, nakoľko je „bylinožravec“ mäsožravý, natoľko je „mäsožravec“ bylinožravý. V skutočnosti, autori sa snažia z jednej absolútne homogénnej skupiny z fabrikovať dve skupiny na základe minimálnych rozdielov v stravovaní.

Na základe už známych údajoch, sa vynára ďalšia otázka: prečo pomenúvame tieto dve skupiny, hlavne „ bylinožravcov“ „lowcarb“-om? K tomu konzumujú príliš mnoho uhľohydrátu, nie? Na strane druhej, lowcarb diéta absolútne sa vymyká konzumáciou stravy s vysokým glykemickým indexom (GI), tu zase obidve skupiny konzumujú obilie, a ani nie mál ..“Bylinožravci“ samozrejme oveľa viac.

Predtým, než pokročíme ďalej, je tu jedna podstatná otázka: existujú vôbec tieto dve skupiny? Myslím, že v skutočnosti existujú. Na základe odpovedí z dotazníkov, samozrejme je možné vytvoriť ľubovoľné skupiny. Ale otázka znie, do akej miery je to pravda ?

Simonetta Salvini a spol. v r. 1989 prešetrili, či odpovede členov Nurses’ Health Study, sa do akej miery stotožnia s ich skutočným stravovaním? Medzi rokmi 1980 a1981 spomedzi vyšetrených, 170 žien, s trojmesačnými prestávkami, štyri týždne za sebou, každý deň presne spísali, čo jedli. Takto získané štvortýždňové presné stravovacie údaje porovnali s dovtedy podanými a neskôr podanými údajmi v ich dotazníku. „Tak sme našli – písali autori -, že maslo, plnotučné mlieko, vajcia, spracované mäso a müsli na raňajky podcenili o 10-30%, pričom ovocie, zelenina, polotučné mlieko, jogurt a konzumácia rýb nadhodnotili aspoň o 50%“. To znamená , že na diétnych dotazníkoch stravu, ktorú považovali za nezdravú, značne podcenili, kým konzumáciu zdravej stravy značne nadhodnotili. Z detailných údajov je jasne vidieť, že práve v prípade dominantných mäsových výrobkoch sa ukazuje zhoda v 12-20%-tách s údajmi o skutočnej konzumácii, a údajmi podanými v dotazníku. Chris Masterjohn vo svojom blogu si dal tú námahu a do grafu transformoval zodpovedajúce pomery:

(Zdroj: blog Chrisa Masterjohna)
(Vertikálna os: zhoda skutočného stravovania s údajmi v dotazníku)

Z dvoch stĺpov rovnakej farby prvá, ukazuje pomerovú zhodu s prvým dotazníkom, druhý stĺp ukazuje pomerovú zhodu s druhým dotazníkom. Nakoľko cieľom vyšetrenia bolo práve demonštrovať škodlivé účinky konzumácie mäsa, preto je dosť šokujúcou tá skutočnosť, že doručené údaje o nich sú úplne nespoľahlivé.

No dobre, ak sme sa prebrali z prekvapenia, že z akých údajov vykazujú pred celým svetom zavádzajúce závery, môžeme si položiť otázku , čo v skutočnosti merali títo vedci?

Pred tým ako sa posunieme ďalej, zasa krátka štatistika. Nakoľko výsledky môžu vyjsť aj náhodne, preto vymysleli pojem štatistickej signifikácie. Konvencionálne k tomu zvykli dať aj jednu pravdepodobnosť, a keď v jednom danom vyšetrení výsledok nedosiahne hodnotu signifikancie, tak v najlepšom prípade môžeme hovoriť len o trende, čo v skutočnosti mnoho neznamená, totižto nemá silu dôkazu (nič nedokazuje). Čím je lepšie jedno vyšetrenie, v prípade skutočných súvislostí, tým očakávame väčšiu pravdepodobnú signifikanciu. Nuž, v tomto vyšetrení, napriek 20 ročnému sledovaniu a obrovskému počtu zúčastnených, ani jeden výsledok nie je signifikantný. Čo samo o sebe dáva dôvod na podozrenie, a dokazuje presne to, o čom som doteraz rozprával. Na základe podaných odpovedí na dotazník, ešte ako-tak sa dajú ľudia klasifikovať a vytvoriť z nich „bylinožravé“ či mäsožravé“ skupiny , ale že na základe skutočnej spotreby, kde by sme začlenili týchto ľudí, o tom nemáme ani šajnu. Videli sme, že „bylinožravé“ a „mäsožravé“ skupiny sú vytvorené umelo, ktoré v skutočnosti sa lepšie podobajú , než ako sa od seba líšia v spotrebe uhľohydrátov a mäsa. Ale keby bola reč o skutočných skupinách (čiže môžeme veriť ich odpovediam v dotazníku), potom by diéta bola v súlade so zdravotným stavom, a aj také malé rozdiely by produkovali signifikantný rozdiel , pri takomto obrovskom množstve zúčastnených. V skutočnosti je reč len o tom, že jedna časť zúčastnených podala presnejšie, druhá veľmi povrchné odpovede o svojich výsledkoch, preto súvislosť medzi meranou nutričnou hodnotou a skutočným úmrtím je úplne rozmazaný. William Yancy a spol. dostali za úlohu urobiť poriadok v tomto vyšetrení (Yancy a spol., 2010). Z toho dôvodu , že to bolo publikované v jednom naozaj prestížnom časopise, pre ktorých celá záležitosť bola trápna Yancy a kolegovia veľmi zdvorilo vysvetlili svoj veľmi zlý názor. Aj oni vyzdvihli, že štatisticky nesignifikantné ( bezvýznamné) výsledky pri obrovskom množstve zúčastnených, sa nedajú brať do úvahy, lebo pri takýchto sledovaných vyšetreniach sú údaje tak nespoľahlivé, že len efektný, povedzme dvojnásobný úmrtný rozdiel, by znamenal zo štatistického pohľadu opodstatnenie (Vlastná poznámka: Viac o vedeckých lekárskych štatistických výpočtoch, viď. spracovaný materiál z prestížneho British Medical Journal ; alebo v knižnej forme tu ).

Ak môžeme veriť fajčiarskym a hmotnostným (telesná váha) údajom, potom jasne vidieť, že „mäsožravci“ sú obéznejší, viacej fajčia, menej sa pohybujú. Skupina nazývaná „mäsožravci“, sú aspoň v troch známych rizikových faktoroch horší, ako „bylinožravá“ skupina. Ak teda, skupina „mäsožravých“ v porovnaní so skupinou „bylinožravých“, ako trend, častejšie zomierajú na srdcovú, cievnu chorobu a rakovinu, a aj v súhrnnom úmrtí sú na tom horšie, potom je na to odpoveď: to nie je správa, to každý vie, že obezita, fajčenie a zlá životospráva s nedostatkom pohybu skracujú život.

To všetko ale nemá nič spoločné s konzumáciou mäsa. Ak sú „mäsožravci“ obézni, tak to už vieme z iných vyšetrení, že nie z mäsa. Výsledky údajov A Nurses’ Health Study už krížom-krážom prešetrili a stále vyšlo to isté , že strava s vysokým glykemickým indexom, fajčenie a životospráva s nedostatkom pohybu, nesľubuje dlhý život. Napr.Frank Hu a spol. analýzou údajov Nurses’ Health Study došli k záveru, že fajčenie o 13%, obezita o8% zvyšuje riziko výskytu srdcových ochorení (Hu a spol., 2000). To by sme videli aj teraz, keby Fungovci neurobili všetko pre to, aby zamaskovali skutočný vzťah.

V akej miere nespôsobuje konzumácia mäsa diferenciu? ( a ak vôbec môžeme hovoriť teraz o jestvujúcich rozdieloch), to dobre znázorňuje nasledovné: na základe vyššie uvedených skupín potravín ( živočíšna, rastlinná ,bielkovina a tuky), sa dalo vytvoriť 10-10 skupín. V prípade skupiny „mäsožravých“ 1. skupina jedla najviac uhľohydrátov a najmenej mäsa, a podľa skupín postupne konzumovali stále menej uhľohydrátov a viac živočíšnej , mäsitej stravy v jednotlivých skupinách až po 10.-tu skupinu, ktorí jedli najmenej uhľohydrátov a najviac živočíšnej mäsitej stravy.
Tak isto môžeme vytvoriť aj v prípade 10 tich „bylinožravých“ skupín. V 1. skupine jedli najviac živočíšnej mäsitej stravy a najmenej rastlinnej stravy, a v 10-tej skupine konzumovali najmenej živočíšnej mäsitej stravy a najviac rastlinnej stravy.

Ako vidíte, množstvo konzumácie živočíšnej , mäsitej stravy v dvoch skupinách sa pohybuje protichodným smerom, ale v 5.-tej skupine sa približne stretnú, zhodujú sa. Pozrime sa na konzumáciu „mäsožravcov“ a „bylinožravcov“ v 5.-tej skupine:

Pri pohľade na tabuľku sa natíska otázka: možno náhodou sa vymenili nápisy „mäsožravci“ a „bylinožravci“? Nie, nezamenili sa. „Bylinožravci“ špeciálne v tejto fáze, konzumovali viac živočíšnej stravy, ako „mäsožravci“. Tak teda ako je možné, že majú celkovú úmrtnosť o 18% nižšiu,a vážnejšiu, 31%-nú ochranu vidieť v prípade srdcovo cievnej úmrtnosti. Takže v skutočnosti z tejto štatistiky by sa dalo vylúštiť aj to, že konzumácia živočíšnej stravy má ochranný účinok. Ale ja nevyvodím žiadne záver, lebo bolo by chybou vyvodiť akýkoľvek záver z takéhoto neseriózneho vyšetrenia. Škoda, že vedci si pozorne neprečítali ani vlastné údaje.

Z vyšetrenia sa dá vyčítať jediný záver: fóbia z mäsa a tuku, vážne ohrozuje myslenie a úsudok, urobili smiešnym aj týmto štúdium a s jeho autormi. Žiaľ blbosť je nákazlivá, lebo ako sme mohli vidieť, médiá a blogy vyzdvihli túto správu ihneď a bez kritiky .

Literatúra:
Fung, TT; van Dam, RM; Hankinson, SE et al: Low-carbohydrate diets and all-cause and cause-specific mortality: two cohort studies. Ann Intern Med, 2010, 153(5):289-98.
Hu, FB; Stampfer, MJ; Manson, JE et al: Trends in the incidence of coronary heart disease and changes in diet and lifestyle in women. N Engl J Med, 2000, 343(8):530-7.
Salvini, S; Hunter, DJ; Sampson, L et al: Food-based validation of a dietary questionnaire: the effects of week-to-week variation in food consumption. Int J Epidemiol, 1989, 18(4):858-67.
Vergnaud, AC; Norat, T; Romaguera, D; Mouw, T et al: Meat consumption and prospective weight change in participants of the EPIC-PANACEA study. Am J Clin Nutr, 2010, 92(2):398-407.
Yancy, WS Jr; Maciejewski, ML; Schulman, KA: Animal, vegetable, or … clinical trial? Ann Intern Med, 2010, 153(5):337-9.

————————————————————————————————————-
Instantná polievka od PaleoVital

Zdroj: BB -16 augusta 2012

Inštantné sáčkové polievky, ktoré dostať v obchodoch, sú praktické a niektoré aj chutné, ale obsahujú veľa nežiadúcich prísad.
Milý čitateľ, uvediem Vám spôsob, ako môžete doma urobiť chutný a praktický inštantný ( rýchlorozspustný) polievkový prášok, ktorý stačí len zaliať horúcou vodou a polievka je hotová.

Zeleninová polievka

Prísady:
• 300 g cibule
• 200 g pór
• 500 g mrkvy
• 300 g zeleru (hľuzy)
• 300 g petržlen
• 2 zväzku petržlenovej vňate
• 100 g morskej soli
• Podľa chuti zázvor, kurkuma, čierne korenie, cesnak, atď.
• Kokosová masť ku skladovaniu

Príprava:
• Očistite zeleninu a strojom ju nastrúhajte
• Cibulu, cesnak, petržlenovú vňať nakrájajte na drobno
• To všetko rozprestrite na papier na pečenie, vyložte na horúce slnko na vysušovanie (prikryte ju gázou proti chrobákom)
• Večer, aby sa všetko celkom vysušilo, dajte ju do 50°C teplovzdušnej rúry a celkom ju vysušte ( kto nemá ventiláciu horúceho vzduch, môžete ju vysušiť pri najmenšom plameni)
• Pridajte soľ, korenie, a mlynčekom na kávu ju zomeľte na práškovú konzistenciu
• Preosejte –jemnejšiu časť oddeľte – bude dobrá na zaliatie; drsnejšiu časť môžete použiť na prichutenie pri pečení, polievkové mixi a pod.
• Jemnejšiu časť dobre premiešajte s niekoľkými lyžicami kokosovej masti- tak udrží arómu, pretože arómy sa rozpúšťajú v masti …, a polievka bude aj chutnejšia
• V dobre zamykateľnej fľaši ju môžeme uchovať aj bez chladenia v chladničke.

Prášok z mäsa:
• Zomleté morčacie prsia s málom vody a soli trošku prevarte, preceďte a vyložte ju na sušenie von k zelenine, ktoré podobne ako zeleninu, treba vysušiť v rúre do stavu, aby sa dala drobiť.
• Zvlášť ju treba zomlieť a dať do oddelenej fľaše.
Malá lyžička zeleninového prášku, malá lyžička práškového mäsa plus vriaca horúca voda – a polievka je hotová.

Zeleninová polievka v obrázkoch:

Mäsová polievka v obrázkoch:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


tri + = 11

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť