Existuje spôsob, ako schudnúť?

 

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi – LISA DAVIS: IS THIS ANY WAY TO LOSE WEIGHT? Interview to Gary Taubes.

Ak odborníci na schudnutie sú takí múdri, prečo väčšina z nás sa trápi nadváhou? Táto otázka je centrálnou otázkou knihy Gary Taubesa s názvom: Prečo priberáme, a čo s tým môžeme urobiť? Totiž, odborníci za posledných 40 rokov spomínajú neustále len jednu tézu: ak nechcete byť obézni, vylúčte tuk z jedálnička. Avšak, počas tohto obdobia je pomer populácie s nadváhou a obéznych v Spojených štátoch až 70%-ný, a ako je na tom Slovensko? „Žijeme v storočí obezity. Len na Slovensku trpí touto chorobu 1,5 milióna pacientov,“ – hovorí MUDr. Ivan Majerčák, kardiológ a prezident Ligy proti obezite Slovenskej republiky. (Ak tomu prirátame populáciu s nadváhou v rovnakom pomere, nebudeme ďaleko od reality – bude to cca 50-55% -vlastná poznámka).
Taubes si myslí, že vie prečo: odborníci na obezitu vidia veci práve opačne ( stačí sa pozrieť na názor vyššie citovaného odborníka (viď. lit.č.1).

Ako Taubes hovorí, dôkladným preštudovaním štúdií vysvitlo, že nie tuk je nepriateľ, ale ľahko stráviteľné uhľohydráty. Tie potraviny, ktoré nám predávajú ako základné zložky diéty na schudnutie – odtučnený jogurt, opekané zemiaky v šupine bez masla, cestoviny bez olivového oleja a bez syru, v skutočnosti navodia náš organizmus tak, aby nazbierala kilá. A tie potraviny, ktorým by sme mali vyhýbať – pečené mäso, syr, kyslá smotana a burgery-, skôr môžu pomôcť pri schudnutí a v prevencii srdcovo cievnych ochorení.
Taubes svojim tvrdením vyvolal samozrejme horúcu debatu. Aj keď je známy ako ctižiadostivý reportér a posadnutý vedou(študoval aplikovanú fyziky na Harvarde a letecké inžinierstvo na Stanforde a získal rad ocenení za populárno-vedecké spisy), popri tom ho považujú za osobu, ktorý z veľkého množstva štúdií, vypracované vedeckými pracovníkmi počas viac desaťročí, vyberá informácie podľa vlastných potrieb. Ovšem výsledky vedeckých prác za posledných päť rokov , núti vedcov k tomu, aby znova prehodnotili vlastné názory ohľadom low carb diéty. V súčasnosti, vedci ako sú dr. Mitchell Laazar, ktorý je direktorom univerzity v Pensylvánii so zameraním na diabetes, a dr. Allan Sniderman, univerzitný kardiológ na Univerzite kardiologických vied, veľmi vážne berú argumenty Taubesa.

Taubes svoje predstavy o tom, že prečo priberáme , považuje len za alternatívnu hypotézu. Potom s typickou sebadôverou dodáva, že toto radikálne znova prehodnotenie „ je takmer určite správne“.

Odborníci obezity sa mýlia
Ak sa do reči dostane obezita alebo telesná hmotnosť, neustále sa konfrontujeme stou hlboko zakoreňovanou myšlienkou, že príčinou obezity je, že konzumujeme viac kalórií ako spotre –
bujeme. To je teória lenivosti a prejedania sa: jeme príliš veľa, a pohybujeme sa príliš málo. Znie to tak, ako keby to bolo nenapadnuteľné a zodpovedá to zdravému rozumu, pričom v skutočnosti je to absurdum – nehovorí nič o tom, že prečo priberáme. Ak priberám, je len samozrejmé, že som konzumoval viac než bolo potrebné. Ale, ak položíme otázku, prečo som jedol viac než bolo potrebné, nuž, na túto otázku určite neviem odpovedať podľa teórie priberanie- kalorický príjem/spálené kalórie.

Ľudia na to reagujú tak, ako keby som spochybňoval zákony termodynamiky. Ale nemyslím si to, len hovorím, že sa nedajú aplikovať. Áno, keď človek priberá, konzumuje viac kalórií než čo spáli. Otázka je, že prečo? Existuje jedna smiešne jednoduchá alternatívna hypotéza, na základe ktorého nie preto priberáme že jeme príliš veľa. Preto jeme príliš veľa, lebo náš organizmus z nejakého dôvodu abnormálne riadi tukové tkanivá.

Ak doporučujem pre tých, ktorí chcú schudnúť – viac pohybu menej jedla – je presne to, čo robíme vtedy, keď chceme mať hlad.

Diéty sa neosvedčili

Zo štúdií, zrealizované za posledných 40 rokov, je jasné, že znížením kalórií sa nedá dosiahnuť klinicky relevantný efekt. Zatiaľ čo odborníci tvrdia, že za obezitu je zodpovedná lenivosť a prejedanie sa, a priznávajú aj to že vedia: ani jedna diéta sa neosvedčila, a práve preto sú potrebné lieky proti obezite, čo mimochodom prinesie miliardový zisk pre výrobcu. Preto je aj to, že lekárska obec považuje za jednoduchšie riešenie chirurgický zákrok smerujúci na podporu schudnutia, ktoré v skutočnosti pozmenia tráviaci trakt.

Nemali by sme sa čudovať nad tým, že diéty sa neosvedčili. Obézni ľudia sa stále snažia jesť menej. Pravdepodobne len málo z nich to vzdá predčasne, hovoriac, že je to beznádejné, tak potom radšej sa budem cítiť v dobre. Vo väčšine prípadov u obéznych ale platí, že jesť menej u nich nevedie k výsledkom. Teda, ak lekár niekomu povie, že jedzte menej, dotyčnému to nepomôže.

Ak človek zníži príjem kalórií, neustále bude pociťovať hlad, to je fakt. Popri tom sa udeje aj to, že uvoľnenie energie sa bude riadiť kalorickému príjmu. Zo zvieracích výskumov vysvitlo, že ak znížime príjem kalórií, bunky v skutočnosti budú spaľovať menej energie, čo je jeden z dôvodov toho, že odborníci obezity v ich slabej chvíli si priznajú: obmedzenie kalorického príjmu nie je účinné.

Je nemožné rátať kalórie
Odborníci hovoria, že treba vytvoriť „energetickú rovnováhu“, s tým zase hovoria, že nekonzumujme viac kalórií, než koľko spaľujeme. Takže, čo vlastne znamená energetická rovnováha?

Ak denne konzumujeme cca 2700 kalórie ( zodpovedá to priemeru príjmu energie mužov aj žien), potom za rok je to milión, za desaťročie desať miliónov kalórie. Za desaťročie zjeme zhruba desať ton potravín. Do akej miery presnosti treba sledovať príjem a spotrebu kalórie k tomu, aby sme za desaťročie nepribrali viac ako 9 kg? Totiž, ak každých desať rokov priberieme 9kg, potom naša štíhlosť v dvadsiatke, dovŕšením štyridsiatky, sa premení na nadváhu, čo je pre mnohých z nás realitou. Odpoveď je: denne 2 kalórií. Ak denne skonzumujeme o 20 kalórií viac, a uskladníme ju v tukových tkanivách, každých desať rokov priberieme 9 kg.

Chyba je v tom, že nikto nevie tak presne vypočítať a sledovať príjem a spotrebu kalórií. Dvadsať kalórií je napr. jedno hryznutie do McDonald’s hamburgeru, niekoľko glgov z nápoja CocaCola, alebo jedno-dve hryznutia do jablka. Nech akokoľvek precízne počíta niekto kalórie, úloha je nevyriešiteľná. A ak naozaj závisí od vytvorenia energetickej rovnováhy, či priberieme alebo nie, potom je otázka, prečo nie je každý obézny?

Od telesného pohybu nezostaneme štíhlejší
Odborníci, ktorí tak vehementne naliehajú tom, aby sme schudli fyzickým pohybom, zabúdajú, že čím viac energie spotrebujeme, tým viacej budem hladný. Predstavte si, že som poprosil šéfkuchára Alice Watersa, aby u mňa doma pripravila 12-chodovú hostinu, a aj Vás som pozval. Objednal som majstra cukrára a mäsiara gurmána – predstavte si, už aj také niečo existuje.

Pravdepodobne urobíte dve veci: v daný deň, vynecháte obed a budete sa viac pohybovať. Možno pomyslíte aj na to, že Taubes býva odo mňa 5 km, tak pôjdem pešo, a kým dorazím, určite budem hladný. Vtip je v tom, že veci, ktoré radíme ľudom túžiaci schudnúť – t.j., že jedzte menej a pohybujte sa viac -, sa presne stotožňuje s tými dvoma vecami, ktoré so samozrejmosťou urobíme, ak chceme mať pocit hladu.

Ak sa pozrieme na výsledky štúdií, zaoberajúce sa s pohybom a obezitou, nenájdeme presvedčujúce dôkazy na to, že pohyb by mal nejaký vplyv na telesnú hmotnosť. Smernice Americkej univerzity športu, ktorý vydali spolu s American Heart Society, hovoria že: právom môžeme predpokladať, že ak sa pohybujeme viacej, je menej pravdepodobné, že časom priberieme na váhe. Ale v tej istej smernici je napísané aj to, že údaje dosvedčujúce tento predpoklad v reálnom čase nie sú vyložene presvedčujúce. Čiže nie sú neochvejné: je to sto rokov staré presvedčenie – a ak ani odvtedy nie sú presvedčivé údaje, potom takmer s veľkou istotou si môžeme byť istý, že predpoklad je nesprávny.

Napriek tomu existuje spôsob ako schudnúť.
Naši rodičia vyrástli v tej viere, že od rafinovaných uhľohydrátov a škrobu, priberáme: cestoviny, zemiaky, chlieb, sladkosti, ryža a kukurica. A mali pravdu. Pravdepodobne sladkosti nás robia obéznym, najmä sladené osviežujúc nápoje, ktoré môže byť počnúc ovocnou šťavou, končiac CocaColou. Dôvodom je, že vplyvom rafinovaných uhľohydrátov rýchlejšie rastie hladina inzulínu. Vedci už od začiatku 60-tich rokov vedia, že inzulín je ten hlavný hormón, ktorý riadi príjem cukru tukových tkanív a tvorbu cukru na tuk. To nie je predmetom sporu: ak prelistujeme niektorú z endokrinologických odborných kníh, aby sme zistili, že od čoho je mastná tuková bunka, v každej nájdeme, že inzulín ho robí takou. Potom keď pátrame po obezite, dočítame sa, že ľudia preto sú obézny, lebo jedia príliš veľa, a pohybujú sa málo. Vidíme, že plne sú od seba oddelené príčina obezity a základný vedecký faktor. Všetko, čo navrhujem pre odborníkov skúmajúci obezitu je len toľko, aby venovali pozornosť hormonálnej a enzymatickej regulácii. Ak to urobia, dostanú inú odpoveď na to, že čo spôsobuje obezitu, a čo ju vyliečiť. Dr. Atkins to totálne trafil Atkinsovou diétou, hoci vedecké základy nemal úplne vyjasnené.

Treba konzumovať takú potravu, od ktorého nenarastie hladina inzulínu
Máme tendenciu si myslieť o tukových bunkách, ako na dlhodobé bankové konto, kde organizmus uskladňuje prebytočné kalórie formou mastných kyselín, ktoré používame len v prípade pôstu. Skutočnosť je však taká, že tukové tkanivo sa viacej podobá na peňaženku, a stravovania sú zase také, ako keby sme použili bankomat. Vieme, že ako treba používať, peniaze vložíme do peňaženky, a postupne ich minieme, a keď už sa minuli, zase vyhľadáme bankomat. Inzulín ale peniaze viaže k peňaženke, preto neustále musíme isť k bankomatu. Tukové bunky budú stále nasýtenejšie, ale nevieme sa dostať k mastným kyselinám, ktoré uskladňujú. Preto budeme mať hlad, a znova budeme jesť.

Kľúčom je strava chudobná na uhľohydráty
Keď ma začala zajímať táto téma, skúšobne som vyskúšal Atkinsovu diétu. Predtým ma to ani nenapadlo, lebo som ju považoval za šarlatánstvo. Ale teraz, ak idem s priateľmi do reštaurácie, oni si pýtajú kuracie prsia bez kože so zeleninovým šalátom, ja zas konzumujem feferóny s roztavenou mozzarellou- ako predjedlo, potom pečené mäso. Nadváha zo mňa jednoducho zmizla. Obrazne povedané, videl som, ako strácam kilá na chodníku počas chôdze.

Na raňajky každý deň konzumujem vajíčka so slaninou alebo párky. Na obed si dám 30dkg hamburgového mäsa so syrom, bez pečiva. Večera je to obyčajne 45 dkg pečeného mäsa alebo grilované kurča, alebo veľký kus ryby so zeleninou. Jesť môžeme hocičo, k čomu nemáme odpor, len nesmieme konzumovať nič také, od čoho priberáme.

Ak držíme túto diétu, a dobre sa naraňajkujeme, na obed si spomenieme niekedy po druhej, ale nie sme hladný. Predtým som držal diétu s nízkym obsahom tuku, a po uplynutí dvoch hodín som už mal hlad. A moja váha sa zvyšovala z roka na rok.

Doteraz najväčšie štúdium o nízko sacharidovej (low carb) diéte publikovali v r. 2010. Low carb- diéta denne znamená 1000-1800 kalórií, v prípade diéty low carb, človek konzumuje toľko, koľko sa mu zachce. Vedci sa o tom ale nezmieňujú. Takmer úplne mlčia o tom, že porovnávajú diétu ktorá silne obmedzuje príjem kalórií, s diétou pre ktorú platí, že „toľko jem koľko len chcem“. (Pri takýchto štúdiách pre pokusné subjekty (ktoré žili na nízkotučnej a na sacharidy bohatej zdravej strave- ktorá je oficiálne vyhlásená za zdravú stravu) silne obmedzia denný príjem stravy (dôsledkom čoho budú neustále hladní), kým skupina s pokusnými subjektmi na low carb-diéte, t.j. na nízko sacharidovej diéte, môžu konzumovať hoci koľko stravy. Zo strany vedcov ide vlastne o podvod, lebo neporovnávajú rovnaké množstvo kalórií. Skupina na low carb-diéte ,z hľadiska kalórií, konzumuje podstatne viac, no napriek tomu oni zvykli viac chudnúť- poznámka Gábora Szendiho). Zistilo sa však, že nízko sacharidová diéta môže byť rovnako účinná. Pre mňa toto bolo najdôležitejšie spozorovanie: existuje taká účinná diéta, ktorá neobmedzuje kalórie. Odbor však tento pohľad nechal bez povšimnutia. Pričom vo väčšine doteraz realizovaných štúdiách, nízko sacharidová diéta sa ukázala účinnejšou od nízkotučnej a nízko kalorickej diéty.

Od uhľohydrátov nie každý človek priberie, a nie je isté, že bez uhľohydrátov schudne. Ale určite vtedy môžeme byť štíhlejší, ak sacharidy konzumuje menej.

Tuk je dobrý pre srdce
Veľmi hlboko sa zakorenila do podvedomia predstava, že tuk na ľudský konzum robí srdce chorým. Ľudia zomierajú na Atkinsovu diétu – aspoň to nám hovoria. Keď som začal aplikovať túto diétu, manželka ma nahovorila, aby som uzavrel životné poistenie. Za uplynulých desať rokov však aspoň tucet štúdií sa zaoberalo Atkinsovou diétou, a preukázali, že aj známe rizikové faktory srdcových chorôb sa skôr zlepšia dôsledkom takejto nízko uhľohydrátovej stravy, ako pri nízko kalorickej a odtučnenej diéte. Zvyšuje sa hladina HDL, čo je dôležité z hľadiska zdravia ciev. Zníži sa hladina, zmizne inzulínová rezistencia, a zníži sa ja krvný tlak.

Odtučnené diéta, ktorú ľudia uprednostňujú v tej viere, že chránia vlastné srdce, v skutočnosti škodia vlastnému srdcu, lebo obsahuje veľa uhľohydrátov. Snaha verejného zdravotníctva, aby nahovorila na takúto diétu, môže byť jednou podstatnou príčinou toho, že obezita a cukrovka majú epidemický charakter.

Nie je vašou chybou, že máte problémy s nadváhou
Za posledných 40-50 rokov, výskum obezity bol nevyslovene vždy pokus k tomu, aby vysvetlil, prečo nepatrí rovnaký úsudok pre obéznych ľudí, ako pre štíhlych. Je to veľmi škodlivé, ale ešte stále to je verejné vnímanie. Väčšina lekárov sa zdráha zaoberať s obéznymi pacientmi, lebo si myslia, že majú do činenia s takými, ktorí nerobia to, čo by mali: veľa jedia a málo sa pohybujú.

Ak kráčam ulicou, a vidím jedného obézneho človeka, neviem sa na to ináč pozerať, len ako na hormonálnu abnormalitu. Nie každý priberá od toho, že konzumuje uhľohydráty – môže závisieť aj od toho, že do akej miery sú bunky citlivé na inzulín, a hlavne od toho, že tukové bunky sú do akej miery vnímavé, oproti svalovým bunkám.

Treba venovať pozornosť na niečo? Áno. Sú takí, ktorí budú unavení a podráždení, kým ich organizmus si privykne na diétu chudobnú na uhľohydráty, hoci trochu soli alebo vývar vie pomôcť. Strava chudobná na uhľohydráty môže znížiť aj krvný tlak, takže v prípade ak beriete liek na zníženie krvného tlaku, je treba zmeniť dávkovanie lieku – kto má nejakú chorobu, ten nech sa najprv porozpráva so svojim lekárom.

Ja len podotýkam, že konzumujme takú stravu, na ktorú sa človek prispôsobil. Silne rafinované obilniny a cukor, v dejinách ľudstva v 99,99% neboli súčasťou stravy človeka. Keď sme žili životným štýlom ako lovci zberači, tak často sme jedli mäso, ako sme sa k nemu dostali, a keď sme jedli rastliny, tie boli oveľa tvrdšie a obsahovali oveľa viac vláknin ako súčasné rastliny, t.j. obsahovali podstatne menej ľahko stráviteľných uhľohydrátov. To nie je diétny problém. Základná myšlienka je taká, že nekonzumujme také potraviny, od ktorých priberáme. Okrem toho môžete jesť, koľko vám chutí.

Použitá literatúra:
1. http://garytaubes.com/wp-content/uploads/2012/02/WWGF-Readers-Digest-feature-Feb-2011.pdf

2. http://diva.aktuality.sk/clanok/38343/neuveritelne-cislo-obezita-drancuje-slovensko-trapi-uz-1-a-pol-miliona-slovakov/
3. http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359955-slovensko-ma-najviac-obyvatelov-v-historii-5-4-miliona/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


tri × 3 =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť