Dr. Mercola: Bezpečné škroby predsa neexistujú

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Ing. Ján Lisoň
Zdroj: Gábor Szendi:   These Two Natural Foods Will Throw Your Blood Sugar Out-of-Whack 2011 nov.

Tento článok uverejňujem kvôli tomu, aby som naznačil: všetky trendy pokročilej vedy o výžive, sa neustále krútia okolo toho istého problému – okolo nadmernej konzumácie uhľohydrátov. Ich odpovede sa od seba líšia len mierne, v podstate sa zhodnú: spotreba rafinovaných uhľohydrátov je zdrojom všetkých zdravotných problémov človeka. Ja osobne favorizujem paleo, lebo sa domnievam, že paleo stravovanie sa dostalo najďalej v kritike západného spôsobu stravovania. Je isté, že každý človek môže len získať, keď zníži príjem, alebo úplne prestane konzumovať rafinované uhľohydráty.

Jimmy Moore, na svojom blogu o diéte s nízkym príjmom uhľohydrátov (“Livin’ La Vida Low Carb”), analyzuje teóriu astrofyzika Dr.Jamineta a jeho manželky Shou-Ching, biomedičky univerzity Harward, o „bezpečných škroboch“. V knihe s názvom „Diéta dokonalého zdravia“ (Perfect Health Diet), autori vyjadrujú svoj názor o tom, že ak človek, ktorý drží diétu s nízkym príjmom uhľohydrátov bude konzumovať určité „bezpečné škroby“ (napr. bielu ryžu a zemiaky), tak bude mať lepšie zdravie a zlepší sa mu inzulínová citlivosť.

Aj oni považujú obilniny, rastlinné oleje, cukor a strukoviny za potraviny, ktorým sa máme vyhýbať. Je to dosť radikálny prístup, ktorý priemerný človek nedodržiava.

Prístup Dr. Rosedala je ešte viac obmedzujúci, čo sa uhľohydrátov týka. Títo dvaja vysoko kvalifikovaní odborníci s veľkou zručnosťou viedli veľmi zaujímavú rozpravu o tejto dôležitej otázke.
Dr. Jaminet používa výraz „bezpečné škroby“ pre také potraviny s obsahom škrobov, ktoré neobsahujú proteínové toxíny ( ako napr. glutén, lektíny). Podľa Emily Maguire, poprednej britskej expertky na výživu, môže byť zavádzajúce nazývať akúkoľvek stravu s obsahom škrobu za bezpečnú.

Označenie „bezpečný škrob“ spochybňuje hlavne v prípade bielej ryže a zemiakov, pretože obe majú vysoký glykemický index, čo je pre nárast hladiny glukózy krvi najdramatickejšie.

Dr. Rosendale je lekár, od ktorého som sa prvýkrát dozvedel o význame inzulínu. Dr. Rosendale viac než dvadsať rokov aplikuje dietetické terapie s nízkym príjmom uhľohydrátov na liečenie obéznych pacientov, cukrovkárov, a iných ľudí, trpiaci chronickými chorobami. Pozvali ho aj do Indie ako poradcu, pretože v Indii je najviac cukrovkárov na celom svete. On tiež zdôrazňuje, že neexistuje žiadny „bezpečný škrob“:

„Konzumácia škrobu každej bytosti spôsobuje škodu. Takže, slovné spojenie „ bezpečný škrob“ nesie v sebe rozpor. „ Znášanlivo tolerovateľná? Možno, pre istých ľudí.“

Je škrob naozaj potrebný?
Ćlánok Moora obsahuje osobný referát zanieteného paleo fanúšika, ktorý tvrdí, že oživením jedálnička zemiakmi a ryžou v malom množstve, vyriešil opakované panické ataky, ktoré sa objavili cca po 5 mesiacoch aplikácie paleo stravovania. Tu sú jeho slová:

„ Navštívil som istého holistického odborníka. Pomocou rôznych testov moču a slín ma vyšetril a vysvetlil mi ako funguje moje trávenie. Tuky a uhľohydráty viem dobre stráviť, ale s bielkovinami si neviem poradiť…
Keď som mu povedal, že sa skoro každú noc medzi 3-4 hodinou zobúdzam na silné búšenie srdca, povedal mi, že podľa neho, v tej chvíli pracuje moja pečeň, ale nemá k dispozícii dostatok glukózy pretože mám nízku hladinu krvného cukru. Odozva obličiek na nízku hladinu krvného cukru je, že produkujú viac adrenalínu, a to spôsobuje búšenie srdca, na čo sa zobúdzam.“
(Samozrejme, je to holistická špekulácia namiesto toho, aby odhalil skutočné príčiny. – G.Szendi)

Keď do dennej stravy pridal jednu –dva malé porcie, cca 8 dkg zemiakov a ryže, príznaky úzkosti zmizli. Proti takýmto osobným skúsenostiam sa ťažko argumentuje. (Keďže nikdy nepoznáme celý obraz, nevieme, aké iné faktory náhodným pričinením prispeli k vytvoreniu danej skúsenosti – G. Szendi). Od Dr. Jamineta je možné čítať viac podobných príhod.

Ale takí odborní pracovníci ako je napr. Dr. Rosendale, ktorý už viac rokov lieči pacientov diétou, sa nestotožňujú s názorom, že z dlhodobého hľadiska „bezpečné škroby“ robia dobre pre väčšinu ľudí. Dr. Rosendale tvrdí, že ak sa niekto necíti dobre na nízko-uhľohydrátovej diéte je to preto, lebo nahradzuje uhľohydráty príliš veľkým množstvom bielkovín, čo je podľa neho úplne zlé. Väčšina ľudí to robí preto, lebo za posledných päťdesiat rokov sa v lekárskej komunite príliš rozšírila fóbia na tuk. Jedálny lístok Dr.Rosendala obsahuje zvýšené množstvo tuku a olejov, no množstvo bielkovín nie viac, ako je nutné.

Nebezpečenstvo odporúčania „bezpečných škrobov“ je preto nebezpečná vec, lebo povoľuje ich konzumáciu, pričom väčšina ľudí by ich nemala konzumovať.

Dr. Rosendale poukazuje na to, že síce samotná glukóza nie je toxická, zato jedlá, ktoré zvýšia hladinu cukru v krvi sú v podstate toxické, lebo spustia rad procesov poškodzujúcich zdravie človeka. To isté platí pre fruktózu. Sama o sebe nie je jed, ale keď jej konzumujeme príliš veľa, (denne viac ako 15-25 g), potom jej dopad na organizmus sa stane negatívnym, a rozhodne poškodzuje zdravie.

Nezabúdajme, že takéto typy diskusií, sú pre ľudí. Síce pociťujem veľkú úctu voči genialite Dr. Rosendala, a som mu veľmi povďačný za učenia spojené s inzulínom a leptínoch, no niet pochýb o tom, že neberie do úvahy osobnú biochémiu. Pre väčšinu ľudí sú jeho rady veľmi prospešné, ale niektorí ľudia sú iní. Zároveň ale upozorňujem každého, aby neignorovali odporúčania Dr. Rosendala. Dve tretiny Američanov má nadváhu, a každý štvrtý má cukrovku, alebo je v stave pred cukrovkou. Znamená to, že väčšina (pravdepodobne podstatne viac, ako dve tretiny dospelej populácie) Američanov musia byť veľmi opatrní pri konzumácii takých potravín, ktoré zvyšujú hladinu inzulínu – a ryža a zemiaky sú v každom prípade také.

Ak ste doposiaľ nedosiahli vytúžené zdravie, rozhodne stojí za to vyskúšať či by Vám nepomohlo odporúčanie Dr. Rosendala, ktorého základom je striktné obmedzenie uhľohydrátov,. (Samozrejme ja odporúčam paleo diétu, ktorá v porovnaní s diétou Rosendaleho, obsahuje viac evolučných úvah. G. Szendi)

Prečo neexistuje „bezpečný škrob“?
Keď sa zvýši hladina glukózy, potom sa zvýši hladina inzulínu, čo zvyšuje inzulínovú rezistenciu, a to je v podstate koreňom všetkých chronických chorôb, a urýchľuje proces starnutia. Podľa Dr. Rosendala – oproti tvrdeniam Jamineta, ktorý tvrdí, že existuje určitý prah krvného cukru, ktorý rozhoduje, či skonzumovaný uhľohydrát bude škodiť alebo nie – bohužiaľ takýto prah neexistuje.

„Veľmi jednoducho: čím vyššie vystúpi hladina krvného cukru, tým viac škody spôsobuje. Je to úplne jasné, a tým aj môžeme uzavrieť tému.“

Pretože neexistuje bezpečná hladina krvného cukru, podľa Dr. Rosendale-ho, nie je relevantná ani otázka „bezpečných škrobov“.

Cukor nie je esenciálna látka
Väčšina z nás možno vie, že organizmus pre svoj chod potrebuje glukózu (to je „krvný cukor“). Bez nej by sme nezostali nažive. V tomto bode je dôležité pochopiť, že debata je o tom, či je nutné zo stravy získať cukor pre organizmus, alebo ideálne riešenie je glukoneogeneza (je to metabolický proces, ktorý produkuje glukózu nie z uhľohydrátového zdroja).

Dr, Rosendale spochybňuje presvedčenie, že cukor je nevyhnutným stravovacím prvkom (okrem hypoglykemickej krízy):

„Nie je potrebné konzumovať cukor alebo škrob. Ak by bola taká potreba, tak by bol esenciálnou látkou, čo o glukóze sa nedá povedať. Nefiguruje v žiadnom zozname esenciálnych látok ( esenciálna látka je taká, ktorú musíme pre náš organizmus zabezpečiť zvonka, napr. stravou). Ak existujú „príznaky nedostatku glukózy“, tie nepramenia z jej nedostatku.“

Prečo nie je potrebné mať cukor v strave
Keď necháme „vyhladovať“ náš organizmus od cukrov a škrobov, potom sa organizmus začne prispôsobovať tomu, aby spaľoval mastné kyseliny a ketónové častice. Organizmus vyrába ketónové častice, keď energiu získava z tuku a nie z glukózy.

Ako príklad sa pozrime na mozog. Pre mozog je najdôležitejšou pohonnou látkou glukóza, ktorú premení na energiu. Znamená to však, že potrebujem cukor? Mechanizmus príjmu glukózy mozgu začali skúmať len nedávno, a tak zistili, že mozog pre seba vytvára vlastný inzulín, aby pretvoril glukózu v krvnom obehu na látku, potrebnú na prežitie.

Keď sa v mozgu vytvorí inzulínová rezistencia, čiže keď odpoveď mozgu na inzulín zoslabne do takej miery, že už ho viac na reguláciu krvného cukru neprodukuje, vtedy začne hladovať a chradnúť, čo vedie k mnohým príznakom Alzheimerovej choroby.

Našťastie, mozog je schopný sa kŕmiť aj z viacerých zdrojov, napríklad ketónmi. Tieto ketolátky môžu mať tiež schopnosť regenerovať a obnoviť poškodené neuróny a nervové funkcie. Výskumy Dr. Mary Newport v oblasti kokosového oleja v súvislosti s Alzheimerovou chorobou naznačujú vyššie spomenuté. (Kokosový olej v 66%-tách obsahuje triglyceridy ( novšie Triacylglyceroly ) so stredným reťazcom, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov ketónov).

Takže, dokonca ani na zabezpečenie funkcie mozgu nie je potrebné konzumovať cukor, ba čo viac, lepšie je konzumovať zdravé tuky.

Pokiaľ Dr. Jaminet, na odstránenie „príznakov nedostatku glukózy“ odporúča konzumovať denne 400 kalórii, cca 100 gramov uhľohydrátov formou vláknin, Dr. Rosendale to porovnáva s výsledkami práce Georga Cahilla. (Cahilla mnohí pokladajú za jedného z najlepších odborníkov v oblasti metabolizmu hladovania).

Dr. Rosendale:

„Aby sa organizmus úplne prispôsobil veľmi nízkemu príjmu uhľohydrátov, a bol schopný efektívne spaľovať mastné kyseliny a ketóny, potrebuje na to dobrých pár týždňov. Ak nejaká diéta obsahuje viac než 100 gramov uhľohydrátov, v takom prípade nenastane ketóza. V prípade 100%-nej adaptácii, pri nulovom príjme uhľohydrátov, denne potrebujeme 80 gramov (320 kalórie) glukózy, väčšinu ktorej je potrebné získať z tukových, a nie z bielkovinových zdrojov. Iba 15-20% bude pochádzať z bielkovín, alebo dokonca menej, ak dotyčný konzumuje tuk, čo umožňuje väčšiu produkciu glycerolu a úspornejší režim bielkovín.“

Dr. Jaminet v odpovedi zdôrazňuje, že síce je pravda, že človek vie fungovať aj s nulový príjmom glukózy, ale nepovažuje to za optimálne. Podľa neho „ k dokonalému zdraviu“ je nutná nejaká glukóza prijatá stravou. Dr. Jaminet uznáva, že je potrebná nejaká úroveň tvorby ketónov, ale dodáva, že je to možné aj pri príjme uhľohydrátov nad 100 g na deň, ak ku strave pridáme aj kokosový olej, resp. počas nočného „pôstu“.( Samozrejme tu nie je debata o nulovom príjme uhľohydrátov, ale či je potrebné sa zvlášť starať o extra príjme cukru/škrobu, alebo nie. – poznámka Gábora Szendiho)

Zníženie kalórií pre dosiahnutie dlhého života
Dr. Rosendale zdôrazňuje, že viacnásobne preukázali, že jedným z najlepších nástrojov na predĺženie života a liečenia je znížený príjem uhľohydrátov.

Cukor v krvi spôsobuje glykáciu, a glykácia je jedna z najdeštruktívnejších molekulárnych procesov. ( Glykácia je nekontrolovateľný deštruktívny proces, počas ktorého sa cukor viaže k bielkovinovým a tukovým molekulám. G. Sz).
V podstate je zodpovedná za starnutie organizmu. Ketóza, ktorá je potrebná k tvorbe glukózy zase nenastane, ak denná konzumácia uhľohydrátov je viac ako 100 gramov ( podľa vedeckých prác Cahilliho a spolupracovníkov).

Teda, kľúčom zníženia príjmu kalórii je pochopenie toho, ktoré kalórie je potrebné znížiť! Musíme znížiť predovšetkým uhľohydrátové zdroje kalórií, ich množstvo radikálne obmedziť.

Škodlivý vplyv cukru sa u každého skôr či neskôr prejaví. Je len otázkou času a miery, kedy a v akej miere, ale časom sa organizmus každého človeka vzdá v boji voči každodennej spotrebe cukru. Keď už organizmus stratí svoju kompenzačnú schopnosť, vytvorí sa inzulínová a leptínová rezistencia.

Podľa Dr. Jamineta mierne zníženie spotreby uhľohydrátov má dobrý vplyv, ale prehnané obmedzenie môže byť škodlivé, pretože ak nie je dostatok uhľohydrátov v organizme,  v snahe konzervovať glukózu, poklesne telesná teplota, čo spôsobuje zvýšenie rizika infekcií, čo zase môže znížiť dĺžku života.

Škroby zvyšujú hladinu cukru v krvi, čo prispieva k rozvoju chronických ochorení

Nárast krvnej hladiny cukru zvýši inzulínovú hladinu, čo vytvorí rast inzulínovej a leptínovej rezistencie.

Ak niekto túži po optimálnom zdraví a dlhom živote, potom snaha vyhnúť sa inzulínovej a leptínovej rezistencii je najdôležitejší faktor. Takže, denná konzumácia uhľohydrátu nad 80 g, sa v žiadnom prípade neodporúča.

Je z tohto pohľadu konzumácia ryže a zemiakov zdravšia, ako chlieb a cestoviny?

Nie. Dr. Rosendale vysvetľuje, že tieto potraviny majú nežiaduce účinky, bez ohľadu na aktuálny zdravotný stav:

1. Rýchlo sa premenia na glukózu v organizme, čo zvýši hladinu krvného cukru.
2. Tak ako sa zvyšuje krvná hladina cukru, takou mierou sa zvyšuje hladina inzulínu a leptínu – ako odpoveď na ňu. Keďže tento mechanizmus sa vyvinul na optimalizáciu krátkodobého prežitia, pre dlhšiu, post-reprodukčnú životnosť, nie je zdravý. Bezprostredné efekty vysokých nárastov hladín inzulínu sú dnes už dobre známe. Sú to napr: vazokonstrikcia (zúženie ciev), inhibuje spaľovanie tukov a znižuje produkciu glycerolu.
3. Opakovaný nárast hladín inzulínu a leptínu, dlhodobo znamená inzulínovu a leptínovú rezistenciu, čo je prejavom zlého zdravia.

Sumarizácia
Namiesto zdvorilého súhrnu Dr. Mercolu, poučenie z jeho článku urobím ja ( poznámka Gábora Szendiho). Kniha manželského páru Jaminetovcov s názvom Perfect Health Diet, je veľmi osožná kniha, možno bude mať aj domáci preklad ( vlastná poznámka – kniha je v maďarčine dostupná od r. 2013). V podstate, takmer všetko je v súlade so zásadami palea, jedine v otázke „bezpečných“ škrobov tvrdí niečo iné. V tejto veci sa oplatí prijať odporučenia Rosendaleho: sacharidy by mali byť konzumované len formou zeleniny a ovocia, pretože náš organizmus je takto „vynájdený“. Preto nie je dobré preháňať to s konzumáciou sacharidov. Oplatí sa trošku znížiť konzumáciu ovocia, pretože dnešné vyšľachtené ovocia sú plné cukrov. V čom paleo obe diéty prekonáva, je evolučný aspekt rozhodovania pri výbere potravín.
Západné civilizácie sú preto choré (zdravotné hľadisko- vl. poznámka), lebo základ ich stravy tvoria rafinované uhľohydráty. Konzumujú veľké množstvo chleba, zemiakov, ryžu, kukuricu, fruktózu – ľudský organizmus však nie je stavaný na takúto stravu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


päť × 3 =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť