Diétne opatrenia diabetes mellitus 2.typu: jedna osobná odysea

Preklad do slovenského jazyka: Ing. Imrich Galgóczi
Preklad pôvodného článku: Elmira Mezei
Zdroj:Gábor Szendi: Nuttall FQ, Gannon MC.Dietary management of type 2 diabetes: a personal odyssey. J Am Coll Nutr. 2007 Apr;26(2):83-94.

Dole uvedené štúdia sme sa preto rozhodli zverejniť, lebo dokazuje, že bádateľ, ktorý rozmýšľa a je bez predsudkov, pri ošetrení cukrovky 2.typu , skôr či neskôr, za najefektívnejšiu diétu bude považovať paleo diétu. Oni ju samozrejme nie takto nazývajú, lebo možno ani nepočuli o nej. Ešte sa nezaoberali stým, že stravu treba optimalizovať nie len na cukrovku, ale napr. aj na zabránenie vytvorenia autoimúnnych procesov. Do života jedného bádateľa sa všetko nezmestí. Do výskumu potravín, evolučný pohľad výživných látok vnesú iní bádatelia. Výsledkom je postupne sa vyvíjajúci obraz, ktorý každý ináč nazýva, ale v ktorom je spoločné to, že existuje jedna stravovacia metóda, ktorá je z hľadiska fungovania ľudského tela, optimálna. To je paleo stravovanie, ktoré berie do úvahy pomer makro aj mikroživín potravín, ako aj gastrointestinálne a imunologické účinky mikroživín obsiahnuté v potrave. Pre výskum stravovania platí fráza, že „Všetky cesty vedú k paleo diéte“.

Úvod
Často počujeme výrok, že diéta je základným kameňom liečenia diabetes (cukrovky). Avšak ešte stále nie je jednoznačný postoj v tom, že predsa ktorá diéta? V našom prednese Vás oboznámime s tým, že aké výsledky sme dostali ohľadom diétneho ošetrenia cukrovky 2.typu. Predmetom nášho výskumu boli tri hlavné skupiny potravín: uhľohydráty, tuky a bielkoviny. Najviac informácií z nich máme o uhľohydrátoch a bielkovinách.

Preverovali sme štyri témy:
1). Vplyv cukru a škrobu na krvný cukor pri diabetes 2.typu (cukrovka 2.typu).
2). Vplyv zníženia príjmu uhľohydrátu na krvnú hladinu cukru pri diabetes 2.typu.
3). Vplyv diétnych bielkovín (proteínov) na hladinu inzulínu a cukru v krvi.
4). Celkový vplyv týchto faktorov pri zostavení diéty pre cukrovku 2.typu.

Druhy diabetes mellitus
Najčastejšie rozlišujeme od seba dve veľké skupiny, cukrovku 1. a 2.typu. Cukrovka 1.typu sa najčastejšie vyskytuje u detí. Tu autoimúnne procesy vyvolávajú deštrukciu pankreatických buniek, a zastaví sa produkciu inzulínu. Jediný spôsob ošetrenia tejto choroby je podávanie inzulínu z vonka. (Súbežne s tým, s diétou môže byť zlepšená, a môže byť znížený príjem inzulínu alebo aj jej úplné vysadenie. Viď. článok Úspešné ošetrenie cukrovky 1.typu.)

Cukrovka 2.typu sa vyvinie obyčajne u dospelých ľudí. Populácia beta buniek klesne, ale produkcia inzulínu sa úplne nezastaví. Lekár už tradične doporučuje zníženie telesnej hmotnosti, lebo veľa chorých na cukrovku má nadváhu. Rada je obyčajne neúspešná. Vtedy sa začína terapia podávania lieku orálnou (cez ústa) cestou. Ak sa to nezdá dostatočnou, alebo jej efektivita časom klesne, potom začína inzulínové ošetrenie.

Hlavným cieľom našich klinických výskumov bol, aby sme vytvorili takú diétu, ktorá nevyžaduje zníženie telesnej hmotnosti alebo užívanie liekov, a predsa udržiava pod kontrolou hladinu cukru v krvi u chorých na cukrovku 2.typu. Cieľom je, aby sme zmenili zloženie, a nie množstvo stravy.

Osobná cesta vedúceho katedry
Moja výskumná činnosť sa začala v Minesote v laboratóriu Dr. Joseph Larner-a, výskumom glykogén-syntázy (aktivovaná forma glukózy, alebo hovorovo hroznového cukru). Tu prebiehal výskum glykogén-syntázy srdca, pečene a kostrového svalstva. Výučbu som dostala u Dr. Larner Carl a Geerty Cori, obidvaja výskumníci a laureáti Nobelovej ceny. Glykogénovú syntézu srdca a kostrového svalstva, reguluje inzulín.

V centre môjho osobného záujmu bola regulácia glykogén-syntázy pečene. Takže, keď som odišla z laboratória Dr. Larnera, začala so skúmať túto tému. Vtedy už Dr. Gannon ( spoluautor ) sa pripojil k tímu. Jeho odborná špecializácia bola biochémia a nutričná veda. Nás oboch zaujímala pečeň, lebo ju považovali za centrum regulovania pohonu látkovej výmeny. V pečeni pracuje jeden jemný systém regulácie výroby glukózy. Túto reguláciu, popri glukóze (hroznový cukor), galaktóze (druh hroznového cukru), v najväčšej miere ovplyvňuje hladina fruktózy (ovocný cukor). Z potravín s obsahom sacharidov sa vstrebá fruktóza, glukóza a galaktóza sa dostane cez cievnu bránu (vena porta) do pečene. Pečeň rýchlo vyprázdni fruktózu z krvného obehu a veľkú časť ju zásobuje vo forme glykogénu.
Aj galaktózu, prijatú laktózou (mliečny cukor), rýchlo oddelí. Ale fruktóza cez pečeň sa dostane do periférnej cirkulácie, kde stimuluje sekréciu inzulínu. Je to preto dôležité, lebo zvýšenie hladina glukózy a inzulínu dávajú signál pre organizmus na zmenu pocitu hladu na pocit nasýtenosti.

Dr. Gannon a ja, dlhý roky pre naše pokusy sme používali potkany a myši, a časom u oboch v nás, sa vytvorila alergia na tieto zvieratá. Raz, jedného môjho dieťaťa sa učiteľ spýtal, že aký som ja vlastne lekár? Odpoveď znela: „ Oh, ocko nie je skutočný doktor, on je doktor potkanov!“ Takže zmena u oboch z nás bola až priveľmi aktuálna. Druhým dôvodom bolo, že potkan nie je totožný so 70 kg vážiacim človekom. Rozhodli sme sa teda, že odteraz budeme experimentovať na ľuďoch. Ako endokrinológa ma vždy zaujímala ošetrenie cukrovky, a to hlavne cukrovka 2.typu.

Vplyv cukru a škrobu na hladinu glukózy u diabetikov 2.typu
Na základe predbežného vyšetrovania si mysleli, že ak za zvýšenie hladiny krvného cukru je zodpovedná stravou prijatá glukóza, potom sacharóza (obyčajný cukor) a laktóza (mliečny cukor), ktoré len v 50%-tách obsahujú glukózu, v dôsledku toho sa len o polovicu zvýši hladina krvného cukru.

Najprv sme skúmali jednotlivé potraviny po jednom. Následne sme skúmali, že ak nahradíme škroby cukrom pri kombinovanej strave, či spôsobí zníženie hladiny krvného cukru, ak je celkový obsah uhľohydrátov rovnaký. Ľahko stráviteľné škroby pochádzajú najčastejšie zo zemiakov, ryže, obilnín, cestovín. Hlavnými nosičmi sacharózy sú ovocie, ovocné šťavy a niektoré zeleniny. Uhľohydrátový obsah potravín s obsahom sacharózy, obsahuje 50% glukózy, a 50% fruktózy.
Laktózu konzumujeme výlučne len mliečnymi výrobkami. Polovička laktózy pozostáva z glukózy, druhá polovička z galaktózy. Navrhli sme štúdiu, v ktorom obe testované stravy mali totožný pomerový obsah uhľohydrátov/tuku/bielkoviny. Ako kontrolné stravy poslúžili tzv. „americké jedlá“, s typickým pomerom uhľohydrátov:bielkovín:tukov (40:20:40). V jednom sme škroby nahradili cukrom, a aj pomer bol taký istý.
Vyšetrovali sme šiestich mužov s cukrovkou 2.typu ktorých cukrovka nebola liečená. Dostali tri úplne rovnaké stravy, buď „americkú“, alebo „s nízkym obsahom škrobu“, ráno na 8-mu hod., na obed, a poobede na 17 hod., a posledné jedlo bolo večer o 9-tej. Jedlá mali totožný kalorický obsah, a potom sme krvnú a inzulínovú hladinu merali 24 hod.
Z týchto vyšetrení nám bolo jasné, že ak sme nahradili jedlo s obsahom škrobov jedlami s obsahom cukru pri kombinovanej strave, tá do značnej miery vie znížiť hladinu krvného cukru.

Vplyv krátkodobého hladovania na hladinu cukru v krvi
Už aj krátkodobý hlad do významnej miery vie znížiť hladinu krvného cukru. Hladovanie je najkrajnejšou formou sacharidového príjmu.
Vyšetrovali sme sedem neliečených mužov s cukrovkou 2.typu, ktorí po11 hodinovom nočnom nekonzumovaní jedla 24 hod držali pôst. Ich ranná hladina krvného cukru meraná ráno o 8 hod. bola 8,7 mmol/l, na večer poklesla na 7,2 mmol/l. Na druhé ráno sa hladina zvýšila na 7,2 mmol/l. Niektorí z nich ďalších 24 hod. pokračovali v pôste, a ich krvná hladina ďalej klesla. Napoly žartom sme konštatovali, že za 12 hod. vieme vyliečiť cukrovku.

Účinok zníženia celkového množstva sacharidov na hladiny glukózy v krvi, pri diabetes 2.typu
Následne potom, ako krátkodobé hladovanie vo významnej miere vedela znížiť hladinu krvného cukru, položili sme si otázku: „Samotné zníženie uhľohydrátov je schopné produkovať ten istý výsledok, ako hladovanie?“ Vypracovali sme plán štúdia, v ktorom zúčastnení dostali popri nízkej hladine uhľohydrátov, dostatok kalórií. Dávku bielkovín sme zvýšili z dvoch dôvodov: za prvé, lebo takto bez zvýšenia obsahu tuku, sme vedeli znížiť obsah uhľohydrátu. (Zvýšenie tuku by spôsobil v hlave problém mnohým odborníkom na stravovanie). Za druhé, lebo my, ako aj iní bádatelia dokázali, bielkoviny určené na konzum stimulujú sekréciu inzulínu bez toho, aby zvýšili hladinu cukru v krvi.

Vplyv bielkoviny na plazmový inzulín a hladinu cukru v krvi
Diétu chorých na cukrovku v roku 1980, zostavili na základe stanoveného systému ešte v roku 1950. (Bola zverejnená v knihe Joslin: Diabetes Mellitus) Prekvapujúce bolo, že počas 30 rokov nikoho nenapadlo prekontrolovať jej účinnosť. V tomto systéme figuruje 7 rôznych kategórií jedál: zeleniny, ovocie, chlieb a pod. výrobky, tuky a voľne konzumovateľné jedlá (pod 20 kcal). Hociktoré jedlo v rôznych kategóriách sú vzájomne zameniteľné, pretože obsah živín je cca. rovnaký. Rozhodli sme sa testovať účinnosť systému. Vypracovali sme štyri rôzne typy kombinovaných jedál, v ktorých muselo byť teoreticky rovnaké množstvo sacharidov, bielkovín a tukov. Glukózovú odozvu organizmu na jednotlivé jedlá sme merali počas 4 hodín. Zo štyroch, v troch sme dostali rovnakú glukózovú odozvu v krvi.

Významným okamihom pre účastníkov na určenie ich diabetes bolo, že pred testovaným jedlom sme im dali 50g glukózy, a následne sme im merali krvnú hladinu cukru a inzulínu. Prekvapivo sme zistili, že hoci kombinovaná strava obsahovala viac uhľohydrátov (65g) a glukózy (61g), po tomto vytvorená hodnota hladiny krvného cukru bola len 70% z hladiny, ktorá je typická pre 50 g glukózy. Ale čo bolo ešte zaujímavejšie bolo to, že krvný inzulín po kombinovanej strave, sa v dramatickej miere zvýšila, bola o 215% vyššia, ako je odozva na 50 g glukózy.

Tuky obyčajne nezvyšujú hladinu krvného inzulínu. Obsah glukózy jedla nevysvetľuje vysoký nárast hladiny inzulínu. Fruktóza a galaktóza má len mierny vplyv na hladinu inzulínu. To naznačoval smer, že obsah bielkovín spôsobil vysokú koncentráciu inzulínu. Rozhodli sme sa, že naša výskumná práca bude pokračovať týmto smerom. Začali sme prácu, a siedmim cukrovkárom 2.typu a ôsmim zdravým jedincom sme dali 50 g bielkoviny, formou veľmi chudého hovädzieho mäsa. U zdravých jedincov nebola zmena hladiny krvného cukru, u chorých krvná hladina poklesla po 5-tich hodinách. U zdravých sme registrovali mierne zvýšenie hladiny inzulínu, kým u chorých sa hladina inzulínu drasticky zvýšila.

Z toho sme usúdili, že u chorých na cukrovku 2.typu, glukóza a bielkoviny mäsa generujú sekréciu inzulínu rovnakým spôsobom. Potom sme boli zvedaví na to, že či súbežná konzumácia bielkoviny a glukózy, ďalej zvyšujú tvorbu inzulínu a znižujú hladinu krvného cukru, a to, či rôzne druhy bielkoví pôsobia rovnako?

Na jej zistenie sme použili sedem rôznych bielkovín: hovädzie mäso, morča, želatínu, vaječný bielok, tvaroh, ryby a sóju. Zúčastneným sme dali 25 g bielkoviny a 50 glukózy, lebo tento pomer v najväčšej miere reprezentovala americkú diétu. U cukrovkárov 2.typu bol vysoký nárast inzulínu v sére. Najmenší vplyv spôsobil vaječný bielok, najväčší mal tvaroh. Inzulínová koncentrácia sa zvýšila v oveľa väčšej miere, než ako sme očakávali, z toho sme usúdili, že proteín a glukóza majú synergický (súčinný) účinok na sekréciu inzulínu.

Diéta LoBAG (low biologically available glucose = diéta s biologicky ľahko dostupnou glukózou)
Na základe už získaných údajov, sme vypracovali diétu (LoBAG diéta), v ktorom sme znížili celkové množstvo sacharidov a znížili sme jeho zloženie (znížili sme obsah škrobu), a zvýšili sme množstvo bielkoviny.

Kontrol. diéta LoBAG diéta
Bielkovina 15% 30%
Sacharid 55% 20%
Tuk 30% 50%

Zúčastnení cukrovkári 2.typu bez liečenia boli na obidvoch diétach 5-5 týždňov. LoBAG diéta znížila krvnú hladinu o 77%, a hodnota krvnej hladiny na lačno klesla z 9,3 na 6,6. Vo veľkej miere klesla aj krvná hladina cukru po jedle. Na koniec 5.-ho týždňa aj priemerný glykohemoglobín (HbA1c, je to percentuálne zastúpenie hemoglobínu – červené krvné farbivo -, viazaný na glukózu; hladina HbA1c podáva informácie o hladine krvnej glukózy za posledných 6 až 8 týždňov) poklesol, kým u kontrolnej diéte zostala taká istá. Aby sme vedeli HbA1c k čomu porovnať, pozreli sme sa na údaje v lekárskom liekopisu z r. 2003. LoBAG diéta 3-4 násobne účinnejšie znižuje glykohemoglobín, ako rosiglitazone (už ju vybrali z obehu k vôli zvýšenému vplyvu na infarkt), a metformín ( populárne prostriedky na zvýšenie citlivosti inzulínu).

Poznámka:
Viacnásobne podanú žiadosť výskumníkov hore uvedenej výskumnej práce, oficiálne úrady viac krát odmietli, finančnú podporu na výskum nepovolili. Ich výsledky napriek tomu popreli, že na malej vzorke dokázali účinnosť ich diéty. V porovnaní s liekmi na cukrovku, diéta bola oveľa účinnejšia. Zrejme sa to nepáčilo tým, ktorí tieto lieky vyrábajú, resp. ich rutinne predpisujú.
Táto bádateľská skupina v roku 2006 dostala ocenenie Annual American College of Nutrition Award, ktorá je seriózna a prestížna cena pre vedeckú prácu v oblasti výživy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


− dve = 6

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť