Desať vecí, o ktorých by každý mal vedieť o bábätkách


                                                 Milý čitateľ!
Prajem Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov, pokoja a mieru!

 

 

Zdroj:Darcia Narvaez: Ten Things Everyone Should Know About Babies
Preklad: Gábor Szendi

Vieme rozpoznať stresové bábätká? Možno, z tridsiatich u jednej vyžarujú oči, čo je náznak rovnovážneho rozvoja. Možno si neuvedomujeme realitu a potreby bábätiek? Desať vecí v tejto téme, o ktorých by každý mal vedieť.

1.Bábätká sú sociálne bytosti so sociálnymi potrebami.
Cicavce, žijúce sociálnym životom, sa objavili pred tridsať miliónmi rokov, ktoré
charakterizuje intenzívna rodičovská starostlivosť. To je jeden z rysov, ktoré sa v nás okrem génov vytvorili. Táto rodičovská opatera je podmienkou normálneho vývoja jedinca. Do intenzívnej rodičovskej opatery patrí dojčenie, aby sa mozog a telo vedelo vyvíjať, takmer neustála prítomnosť a udržiavaný kontakt s rodičom, adekvátna reakcia rodiča na potreby bábätka, rôzne voľné hry s inými rovesníkmi, a bez-stresový pôrod. Toto všetko má vplyv na telesné zdravie dieťaťa.

2. Bábätká sa narodia ´´nedokonale´´, a potrebujú ´´vonkajšiu maternicu´´. Človek sa oproti iným cicavcom, narodí príliš skoro: 9 mesiacov je málo na získanie pohybových zručností, a 18 mesiacov je príliš málo z pohľadu vývoja kostí a zabezpečenia potravy. Rozmer mozgu detí narodené v normálnom čase, je iba štvrtina veľkosti mozgu dospelých, pričom najväčší rast mozgu sa realizuje v prvých piatich tokoch života človeka/detí. To znamená, že výchova detí je podstatne intenzívnejšia, ako v prípade u iných sociálne vyvíjajúcich cicavcov, a trvá 3-5 rokov, lebo novonarodené bábätko je značne nevyvinuté. Matka aj dieťa, vyžadujú veľa sociálnej opatery. Vývoj ľudského mozgu v skutočnosti trvá aj v posledných troch desaťročiach pred koncom života, čo znamená toľko, že sociálna opatera a výchova trvá aspoň do týchto rokov.

3. Ak dospelí pokazia úlohy pripadajúce a vyplývajúce z postnatálneho obdobia, t.j. z obdobia po pôrode, môže to spôsobiť dlhodobé problémy. Hore uvedené všetky opatrovateľské úlohy majú dlhodobá vplyv nie len na fyzické, ale aj na sociálne zdravie. Napr. dieťa, ktoré je neustále alebo intenzívne frustrované (napr. od toho, že nedostane to, čo potrebuje), narušuje sa samoregulačný systém. Je to bežná znalosť v iných kultúrach, a dávnejšie to bolo známe aj v našej. V španielčine je na to zvlášť výraz: malcriado, tj. nesprávne vychovaný.

4. Bábätká sa dobre rozvíjajú v prostredí plnej lásky. Ak bábätká dostanú jesť, pravidelne im vymieňajú plienky, ale okrem toho nič iné nedostanú, zomrú. Ak je im venovaná čiastočná pozornosť a ostanú na žive, ešte ani to nie je dostačujúce – nebudú vedieť úplne vyplniť dispozičný rozsah svojho potenciálu. Podľa Urie Bronfenbrennera, komplexnosť podporovacieho-pomocného systému je to, čo najlepšie prispieva k optimálnemu rozvoju jedinca, a ďalej hovorí, že pre bábätká je najlepšie to, ak existuje aspoň jedna osoba, ktorá je plne oddaná bábätku. Iní zas spozorovali to, že dieťa sa najlepšie rozvíja vtedy, ak pociťujú, že aspoň tri osoby ich milujú s veľkou láskou. A naozaj, bábätka očakávajú v skutočnosti viac od toho, aby len mama a otcovia ich mali radi. Bábätká očakávajú také spoločenstvo, kde spolu s matkou, ich obklopuje opatrovnícke a na všetko reagujúce spoločenstvo. ( Čiže, u detí je ešte prítomný gén veľkej rodiny – poznámka Gábora Szendiho.)

5. Pravá polovica veľkého mozgu (hemisféra) bábätiek sa vyvíja v prvých troch rokoch rýchlo. Pravá hemisféra sa vyvíja cez osobné zrakovo-kontaktné sociálne zážitky. Pravá hemisféra riadi samoregulačný systém. Ak deti posadíme pred televízor a budú bez dozoru, vyrastú z deficitom podstatných nenahraditeľných skúseností.

6. Bábätka očakávajú to, aby sa s nimi niekto hral a pohyboval. Bábätká žijú v očakávaní toho, že po väčšinu času pobudnú na ruke alebo tele rodiča. Kožný kontakt pôsobí upokojujúco. Bábätká túžia za spoločnosťou, a nie na izoláciu alebo na prílišné obťažovanie. Túžia po tom, aby boli stredobodom spoločenského života. Od narodenia sú pripravené na hru. Hra predstavuje prvoradý spôsob osvojenia sebakontroly a sociálnych zručností. Udržiavanie kontaktu – priateľstva, vzájomnej pozornosti voči druhému a hravosť – budujú sociálnu a praktickú inteligenciu. Bábätká a ich opatrovatelia zdieľajú spoločné duševné stavy, ktoré prispievajú k interpersonálnym manévrom, z ktorých pozostáva sociálny život.

7. Bábätká majú zabudovaný alarm-systém. Ak nedostanú to čo potrebujú, dajú nám to na vedomie. Najlepšie je, ako to vedia aj v iných kultúrach, že najlepšie je odpovedať už na detskú grimasu alebo gesto, a nepočkať, kým dieťa začne plakať. Bábätká ešte ťažko prestanú s plačom, ak už raz začali plakať. Najlepšia rada pre opatrovateľku bábätka je, nech so zvýšenou citlivosťou sa venuje radšej bábätku, než aby počúval odborníkov.

8. Bábätká svoje zážitky uložia do trezoru procedurálnej(vykonávacej alebo akčnej) memórie, preto si na to nebudú vedieť spomenúť, ale neskôr sa to prejaví v správaní a postoji. Bábätká môžu traumatizovať, ak neberú ohľad na ich hore uvedené potreby. Bábätká nezabúdajú. Deprivácia(dlhodobý nedostatok telesných a psychických potrieb) podkopáva dôveru v ostatných, zdravie, sociálne uplatnenie a vedie k egoistickej-sebeckej morálke, ktorá bude znamenať deštruktívny pomer voči svetu.

9. Ani jedna kultúra nemôže zmietnuť evolučne vytvorené potreby bábätiek. Bábätká nie sú schopné vymazať evolučné potreby cicavca. Niektoré kultúry potláčajú tieto potreby, a napriek protestom detí, tieto nepovažujú za dôležité. Medzi každodenné a neustále porušenie potrieb detí môžu patriť napr. ako izolované spanie dieťaťa, uspávanie typu ‘‘nech sa poriadne vyplače‘‘, ako aj podávanie detskej výživy, alebo videá zhotovené pre bábätká. Ak sú porušenia potrieb pravidelné alebo intenzívne, a zo strany potrieb pripadajú na kritické vývojové obdobie, podrýva to optimálny vývoj. Porušenia potrieb sa zakódujú do dieťaťa, a poškodzuje sa optimálny systém vývoja ( napr. imúnny systém, neurotramsmitery, elementy hormonálneho systému ako napr. oxytocín (Ide o hormón, ktorý má vplyv na budovanie vzťahu medzi matkou a potomkami- tzv. materská láska; Nazývajú ho aj hormónom dôvery či lásky.). Na prekvapenie niektorí psychológovia, zaoberajúci sa vývojom dieťaťa si myslia, že kľudne môžeme ignorovať tieto potreby, lebo tým len uľahčíme, že deti sa budú vedieť dobre zapadnúť do danej kultúry. U takýchto teoretikov typu ‚‘‘kultúra stojí nad biológiou‘‘ chýba pochopenie ľudskej povahy a optimálneho rozvoja. To sa udialo aj v prípade laboratórnych výskumov, kedy špatne pochopili povahy iných zvierat. Napr. pri známom výskume opíc Harry Harlowa, keď skúmal ‘’ materskú lásku‘‘, a na začiatku nezbadal, že vychoval abnormálne opice, lebo ich izoloval v klietkach. ( Opice neskôr neboli schopné nadviazať kontakt so svojimi príbuznými, na každé fyzické priblíženie reagovali strachom, a v dospelosti sa vyhýbali sexualite – poznámka Gábora Szendiho). Podobne, ako aj v prípade iného, dnes používanom štúdiu, sa tak podarilo vychovať agresívne potkany tak, že – autori zase nevedeli rozpoznať základy normálneho vývoja – novonarodené jedince oddelili od matiek. Je dôležité teda poznamenať, že vedci vychovali zvieratá s abnormálnym správaním, keď východiskový bod ich výskumu tvorili vlastné kultúrne predpoklady-domnienky. Ako vidieť z uvedených prípadov, je naozaj veľmi dôležité, že aké máme domnelé kultúrne predpoklady.

Názor typu ´kultúra stojí nad biológiou´, spôsobuje u človeka to isté. Dôsledkom toho, že nepochopíme potreby detí, vychováme ľudské bytosti, ktoré sú pre ľudskú rasu netypické. To, že nastala takáto situácia, vieme posúdiť len na základe toho, ak spoznáme evolučne optimálne výchovné podmienky: typicky v malých skupinách žijúcich lovcov a zberačov. Oni sú oveľa múdrejší a vnímavejší, charakternejší, ako sme v súčasnosti my, v USA.

Takže posledné hľadisko:

10. Tie zážitky, ktoré neustále porušujú evolúciu, podrývajú ľudskú povahu. Ak prevládajú, pre daný rasu netypické výchovné návyky detí, dostaneme sa tam, kedy sa poškodzujú zdravie a sociálne vlastnosti ľudí (ktoré môže rozpoznať po celej USA v tom, že pre túto krajinu sú typické rozšírené prípady depresie, úzkosti, používanie drog, veľký percentuálny počet samovrážd). Ináč, tieto “špatne vychované“ bytosti, dobre spĺňajú výkonnostné testy alebo IQ testy, ale ináč sú nebezpečné bytosti ktorí žijú tak, ako keby celý svet sa točil len okolo nich. Banda inteligentných “plazov v oblekoch“, hemžia na Wall Street a všade inde, ktorí zaviedli našu krajinu do záhuby.

Čo robiť?
(1) Porozprávajte sa s inými o potrebách bábätiek ( napr. pošlite ďalej tento článok)
(2) Venujte pozornosť potrebám bábätiek a reagujte na ne citlivo.
(3) Podporujte rodičov, citlivých na potreby našich bábätiek. To si vyžaduje oveľa viac inštitucionálnej a sociálnej podpory, vrátane časovo dlhšieho poskytovania starostlivosti o dieťa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× päť = 45

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť