Demencia – niet cesty späť?

 

V príprave je súvisiaci článok s názvom: Ochranný účinok kyseliny močovej.
Medzi tým došla správa o summite Alzheimerovej choroby: http://alzheimersdementiasummit.com/

Mozgové poruchy, vrátane straty pamäti, sa stávajú najväčším zdravotným problémom na svete.

Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Szendi G., Paleolit magazín životného štýlu, 20016/1

Demencia, čiže senilná duševná slabosť je častejšia, ako rakovina prsníkov, väčšina ľudí napriek tomu neberie vážne toto nebezpečenstvo, pričom média sú neustále plné témou boja proti rakovine prsníkov a snahou zvyšovať povedomie jej rizík. To je už iná otázka, že nad rámec zastrašovania, ako prevenciu ponúkajú mamografiu.

Počas života 8% žien sa stretne s diagnózou rakoviny prsníkov, strašiak senilnej duševnej slabosti ohrozuje 14% ľudí nad 70 rokov, a 30% ľudí nad 85 rokov.(1) Dnešné vyhliadky štyridsiatnikov- päťdesiatnikov sú od tohto ešte oveľa horšie. Ak vychádzame z toho, že oproti štatistickým údajom, merané začiatkom 90-tich rokoch, tento pomer za 25 rokov sa zdvojnásobil, potom riziko súčasnej populácie v strednom roku, za 25 rokov dosiahne 30%.(2) Odborná literatúra tak odhaduje, že najčastejší typ starobnej demencie – prevalencia Alzheimerovej choroby-, sa každých 25 rokov zdvojnásobí.(3) Typický prípad: dementný starý človek, nič nevediac o sebe a svojom okolí, prežíva posledných desať-päťnásť rokov svojho života poležiačky v posteli, zatvorenými očami, alebo meravo pozerajúc na plafón. Darmo sa dnešný človek dožíva 80-90 rokov, keď už od svojich 70-75 rokov je živým mŕtvym.

Západné lekárstvo o Alzheimerovej chorobe
Zdá sa prehnané, ale nie je to tak: západné lekárstvo, ohľadom takých civilizačných chorôb, akými sú napríklad demencie, je na úrovni stredoveku. Darmo existuje sofistikovaná lekárska metodika a technika, dôsledkom šedého zákalu na očiach tých, ktorí by mohli konať, už 100 rokov nie je pokrok v odhalení dôvodov vzniku a liečenia dementných chorôb. Zase je to výstražné znamenie pre toho, kto výsmechom mávne rukou na paleo hnutie, alebo na iný smer konštruktívnej kritiky, adresovaná západnému životnému štýlu. Súčasné lekárstvo skvele vie diagnostikovať Alzheimerovu chorobu a iné demencie, ale uznane nevie, prečo vzniknú, poznajú len to, čo už Alois Alzheimer napísal v roku 1907, na základe ktorého, v mozgu chorých na Alzheimerovu chorobu, sa zvýši množstvo amiolid-beta bielkovín, ktoré na povrchu neurónov vytvárajú plaky, a vo vnútri buniek sa zvýši pomer stočených (zdeformovaných) tau-bielkovín. Dlhý čas si mysleli, že tieto zmeny sú dôvodom demencie,(4) a výskumy sa sústredili na to, aby predišli týmto zmenám bielkovín. Vyvinuli takéto lieky a vakcíny, pomocou ktorých sa podarilo predísť zmenám (deformáciám) bielkovín, ale choroba sa aj tak vyvinula. K vôli vysokým výskumným nákladom, veľa farmaceutických firiem nechalo bokom výskum liekov proti Alzheimerovej chorobe.(5) Dnes sa zdá oveľa pravdepodobnejšie to, že spozorované zmeny bielkovín sú dôsledkom choroby, a nie príčinou. V súčasnej lekárskej paradigme nenastane zmena. Nová paradigma je jednoduchá, ale jej presadenie blokuje tisíc a tisíc záujmov. Nová paradigma znie nasledovne: choroby, spôsobené životným štýlom, sa dajú predísť alebo zvrátiť len zmenou životného štýlu.

Alzheimerova evolúcia
Demencie znamenajú tak silnú nevýhodu na prežitie, že k tomu predisponujúce gény- keď boli -, už dávny sa vyselektovali. Dokazuje to aj skutočnosť, že dôsledkom pôdohospodárstva za necelých 10 000 rokov značne poklesol výskyt génu ApoE-4. Gén ApoE-4 (Apolipoproteín E; vyskytuje sa v troch izoformách: E2, E3, E4; Hlavný prúd ApoE-4 považuje za najväčší rizikový faktor Alzheimeru; ApoE-2 je ochranný faktor, a ApoE-3 je neutrálna vzhľadom na Azhiemer ) sa podieľa na transporte cholesterolu a sprostredkováva väzbu na špecifické receptory na povrchu buniek, a zo štyroch izoforiem, ApoE-4 znamená tak vysoké riziko pri Alzheimerovej chorobe(ACH), že väčšina chorých na ACH je nosičom tejto verzie.(7) Naznačuje silnú selekciu fakt, že čím dávnejšie sa udomácnilo pôdohospodárstvo na danom území, v súčasnosti je tam o to zriedkavejší výskyt génu ApoE-4. (8) Oproti tomu medzi obyvateľmi, kde prešli na pôdohospodárstvo neskôr, prípadne len pred niekoľkými sto rokmi, pomer génu ApoE-4 je extrémne vysoký. Kým napr. u kmeňa Maya žijúci poľnohospodárstvom, je častosť výskytu génu ApoE-4, 5%-ný, u Grékov 6%-ný, u Talianov 8%-ný, dovtedy u kmeňa Pigmejov je to 41% , juhoafrických Koisanov je 37%, u Lapovcov 31%, a u austrálskych domorodcov je pomer génu ApoE-4, 26%-ný.(9) Ešte zaujímavejšie je, že kým v západnom svete gén ApoE-4, považujú za najväčšie riziko Alzheimerovej choroby, dovtedy u prírodných ľudí (etnických skupín, atď.) alebo medzi podvyživenými je výskyt Alzheimeru a demencií veľmi zriedkavý jav, a nesúvisí s prítomnosťou génu ApoE-4. (10-12)
Vo všeobecnosti je prevalencia ApoE-4 nositeľov 15%, na základe prepočtu na Slovenskú populáciu to je 13-15% (807000 obyvateľov)- http://medseminar.sk/?clanok=534 – vlastná poznámka.
Skutočné nebezpečenstvo predstavujú ale nie gény, ale životný štýl. Ak napríklad niekto má cukrovku, a je nositeľom génu ApoE-4, tak riziko vzniku Alzheimeru je 5,5-násobný oproti tým, ktorí nemajú cukrovku a nie sú nosičmi génu ApoE-4. Ak niekto má len cukrovku, tak riziko Alzheimeru a iných demencií, je „len“ dvojnásobný.
Bolo by ale chybou vyvodiť ďalekosiahle závery z genetickej náklonností.

Prevencia Alzheimeru a iných foriem demencie
Pre nás ja každá teória do takej miery zaujímavá, do akej miery nás pomáha v prevencii a liečení. Pretože Alzheimerova choroba je najčastejšia demencia, a rizikové faktory Alzheimerovej choroby sú v podstate totožné s inými, často vyskytujúcimi typmi demencií, preto v ďalšom sa budeme koncentrovať len na Alzheimerovu chorobu.

Teória Alzheimeru z hľadiska uhľohydrátov
Na dôvodovú úlohu uhľohydrátovej diéty poukazuje viacej faktorov. Na jednej strane, v západnom svete najväčšie nebezpečenstvo vzniku Alzheimerovej choroby predstavuje forma génu ApoE-4, ale u prírodných ľudí, aplikujúci paleo diétu, to neprestavuje problém, a v oblasti, kde prešli na pôdohospodárstvo, rapídne klesol výskyt génu ApoE-4. Druhým dôležitým poznatkom je, že ľudia, žijúci v oblastiach s nízkym výskytom Alzheimerovej choroby, ak sa presťahovali do vyspelých štátov, tak riziko vzniku Alzheimerovej choroby prisťahovaných ľudí, sa stáva rovnako rizikovým s hostiteľskou krajinou.12, 14
Máme aj viacero bezprostredných dôkazov. Jednak cukrovka,13 ale už aj samotný stav zvýšenej hladiny cukru krvi, ktorá hladina sa považuje za zdravú, inzulínová rezistencia15 alebo obezita, predstavujú viacnásobné riziko pre vznik Alzheimerovej choroby.17 Porucha látkovej výmeny cukru a Alzheimerova choroba, sú dve strany jednej mince, a aj preto nazvali Alzheimerovu chorobu cukrovkou tretieho typu.18 Ako zhrnutie výskumov sa dá konštatovať, že Alzheimerova choroba je dôsledok diéty s obsahom veľkého množstva uhľohydrátov.19 Pre porovnanie je šokujúce, že okrem jedinej vedeckej práce vykonané na myšiach, nepoznáme ani jedno terapeutické štúdium vykonané na ľuďoch, ktoré by cielene testoval vplyv diéty s nízkym obsahom uhľohydrátov. V jednom štúdiu, mediteránna diéta dokázateľne znížila riziko Alzheimerovej choroby a iných demencií,21 ale autori to vysvetľovali predovšetkým poklesom oxidačných a zápalových vplyvov. Sú to dôležité, ale len druhoradé faktory. Oproti tomu, interpretácia desiatich pacientov Dale Bredesena, s veľmi silnou presvedčivou silou dokazuje, že u ľudí s low-carb diétou kombinovaná s vitamínmi, ktorí už k vôli poruche pamäti stratili svoje zamestnanie, úspešne zvrátil demenciu.22 Nie je prekvapujúce ani to, že aj s getogénnou diétou sa dá dosiahnuť významný úspech hlavne u pacientov, ktorí nie sú nosičmi génu ApoE-4.23 To, že low-carb, ketogénna a paleo diéta nemá marketing pri liečení Alzheimerovej choroby, má jediný dôvod, a síce, že k tomu nikto nemá žiadny ekonomický záujem.

Zápal a demencia
Početné štúdiá spomínajú, že zápal na úrovni celého organizmu, je dôležitou predikciou – predpoveďou Alzheimerovej choroby. Vysoká úroveň citlivej CRP, v jednom dvadsaťpäť rokov sledovanom štúdiu, znamenalo trojnásobné riziko vzniku Alzheimeru, oproti tým, ktorí mali najnižšiu hladinu CRP.23 Vakcína Enbrelon (etanercept), ktorý blokuje účinok zápalového faktoru TNF-alfa, pichnutá priamo do kŕčno-miechového moku, spôsobuje krátku chvíľu dramatické zlepšenie u chorých na Alzheimer.24 Jednou z príčin zápalu, je metabolický syndróm – ako následok obezity, druhou je nedostatok vitamínu-D. Vitamín-D, v mozgu vyvíja protizápalový účinok, jeho nedostatok prejavuje silnú súvzťažnosť s úpadkom duševný schopností,25 a o 21% zvyšuje šancu vzniku Alzheimeru v neskoršom veku.26 Protizápalový účinok, ako aj zvýšený dopyt DHA-mozgu, to všetko vysvetľuje aj tie výsledky výskumov, ktoré tvrdia, že konzumácia omegy-3 a rybieho mäsa, v podstatnej miere spomaľuje starobný duševný úpadok.27,28

Oxidatívne vplyvy
Vysoká hladina homocysteínu, ktorá nastane nedostatkom folátu a vitamín u-B12, poškodzuje steny ciev, a vyvoláva zápal organizmu. V jednom štúdiu, vysoká hladina homocysteínu znamenala dvojnásobné riziko vzniku Alzheimeru.29 Tento výsledok potvrdilo veľa iných štúdií.30 Je dôležité poznamenať, že folát polovička Slovákov zužitkuje špatne, preto by mali užívať vitamíny s obsahom folátu (Polymorfizmy génu pre 5, 10-metyléntetrahydrofalát reduktázu (MTHFR) a deficit folátu v slovenskej populácii – výskyt a úloha v etiopatogenéze multifaktoriálne podmienených chorôb; prof. MUDr. Ľudmila PODRACKÁ, CSc.). Známy antioxidant je aj vitamín-E, a v jednom nedávnom štúdiu s dennou dávkou 2000 IU alfa-tokoferolu, ročne sa dá spomaliť symptómy Alzheimeru.31 Keby boli aplikovali vitamín-E komplex, pravdepodobne by boli dosiahli ešte lepšie výsledky.
Aj tieto výsledky podporujú potrebu suplementáciu rôznych vitamínov a stopových prvkov. S úlohou kyseliny močovej sa budem zaoberať v nasledujúcom článku s názvom:.Ochranný účinok kyseliny močovej.

Cholesterol a demencie
Mozog predstavuje 2% z celkovej váhy ľudského tela, ale z celkového množstva cholesterolu organizmu, 25% sa nachádza v mozgu.32 Štúdiá, ktoré sa za každú cenu snažia dokázať teóriu cholesterolu, v početných publikáciách presviedčajú odbornú verejnosť, že Alzheimerovu chorobu spôsobuje vysoká hladina cholesterolu.33 a že statínmi ošetrená hladina cholesterolu predstavuje ochranu voči Alzheimeru.34 Situácia je práve opačná. Na jednej strane, štúdiá, zaoberajúce sa vedľajšími účinkami statínov, rad radom dokazujú poškodenie pamäti,35,36 po druhé, vysvitlo, že u tých pacientov, ktorí sú nosičmi génu ApoE-4, vysoká hladina LDL cholesterolu počas ich života, sa snaží kompenzovať ten deficit, že v prípade spomínaného génového variantu sa menšou účinnosťou realizuje začlenenie cholesterolu v mozgu. Pacienti chorí na Alzheimer, nosiči ApoE-4, v čase pred vznikom tejto choroby sa zníži ich hladina cholesterolu.37 V súlade s tým, u ľudí v pokročilom veku s vysokou hladinou cholesterolu, je o 30% nižšie riziko vzniku demencie.38 V staršom veku je pamäť o to lepšia, čím je vyššia hladina cholesterolu.39 U tých, u ktorých od stredného veku, pribúdajúcimi rokmi postupne klesá hladina cholesterolu, je vznik Alzheimeru 2,2-krát častejší.40

Káva a demencia
Hoci veľa ľudí – na tom základe, že ide o požívatinu nemôže byť zdravá-, nesúhlasí s užívaním kávy, výskumu dokazujú pravý opak. Poznajúc úlohu poruchy látkovej výmeny cukru pri vývoji demencií, a vediac, že pravidelná konzumácia kávy znižuje riziko cukrovky II.-ho typu, už aj teoreticky môžeme očakávať, že pitie kávy znižuje riziko demencie. V jednom 26 rokov sledovanom štúdiu, u zúčastnených s dennou konzumáciou 3-5 káv, bolo riziko vzniku demencie nižšie o 65%, oproti tým, ktorí nepili, alebo pili kávu len sem-tam.41
Jedno druhé, päť rokov sledované štúdium dospela k poklesu rizika vzniku demencie o 31%.42 Jedno štúdium z roku 2014, cituje šesť sledovacích štúdií, z ktorých u dvoch nenašli kávu ako ochranný faktor demencií, ostatné štyri ale kávu našli v 20-50%-tách ako ochranný faktor proti demencii.43 Priame dôkazy preukázala práca odborníkov u ľudí s ľahkou mentálnou poruchou, u ktorých neustále merali hladinu kofeínu v krvi: u zúčastnených s najvyššou hladinou kofeínu, demencia stagnovala, kým s nízkou hladinou kofeínu, rokmi sa u nich vytvorila demencia.44
O káve sa doteraz nepodarili preukázať negatívny zdravotný vplyv, hoci ho hľadali s nemalou intenzitou, takže kávu môžeme piť bezpečne.

Pohyb a demencia
Vo všeobecnosti o pozitívnom vplyve pohybu dominuje názor, že stimuluje krvný obeh, zlepšuje zásobenie mozgu kyslíkom, dôsledkom čoho oživuje a zlepšuje celkovú pohodu. Od viac sto miliónovej evolučnej svalovej činnosti ale môžeme očakávať komplexnejšie účinky. V mojej knihe o depresii s evolučným aspektom som už dopodrobna demonštroval, že dôsledkom pohyb svalu, hlavne v prípade kontrakcie svalových vlákien nôh, sa zvýši hladina interleukínov, čo vysvetľuje, že depresiu, ako reakciu mozgu na zápal organizmu, druhmi športu, ktoré si želajú pohyb nôh, sa demencia dá úspešne liečiť.45
Pretože inzulínová rezistencia a zápal organizmu zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku demencií, už aj z toho môžeme vyvodiť záver, že šport pozitívne ovplyvňuje demencie. Dokazujú to aj štúdiá.46 O tejto téme sa dopodrobna zaoberáme v tomto magazíne v článku s názvom Športuj za dlhodobé mentálne zdravie!( Ide o Paleolit magazín životného štýlu 2016/1- vlastná poznámka)

Energetická bilancia mozgu
Existuje ale jeden viac než dvadsať ročný vedecký smer, ktorý nás zásadným spôsobom núti prehodnotiť energetickú bilanciu mozgu, v súvislosti s pozitívnym vplyvom športu na demencie. Vo verejnej, ale ešte aj vo vedeckej mienke žije názor, že neuróny mozgu si energiu pre vlastnú potrebu zabezpečujú z cukru. V skutočnosti, neuróny ako prvotný zdroj na krytie vlastných energetických potrieb používajú laktát, t.j. kyselinu mliečnu, hoci v núdzi sú schopné využiť aj cukor. Kyselinu mliečnu produkujú astrocyty (bunka podporného nervového tkaniva hviezdicového tvaru ) z cukru, odobraté z krvi, a nachádzajú sa v molekulárnej vrstve mikroskopickej štruktúry mozgovej kôry. Pri intenzívnej svalovej činnosti, svalové bunky vo veľkom vyrábajú kyselinu mliečnu. Samotné pamäťové procesy sú veľmi náročné na energiu, a u zvieracích pokusoch sa dalo jednoznačne dokázať, že ak v mozgu blokovali astrocytami vyrábanú kyselinu mliečnu, dlhodobá pamäť ochrnula, čiže zvieratá neboli schopné sa u dlhodobá pamäť ochrnula, čiže zvieratá neboli schopné sa učiť. Avšak, v prípade, keď kyselina mliečna bola nahradená z vonka, pamäťové procesy sa znormalizovali. Vplyvom intenzívneho telesného pohybu, spotreba cukru mozgu klesne o 25%, a energetickú bilanciu v 35%-tách si zabezpečuje kyselinou mliečnou.47 Štúdiá dokázali, že športová aktivita po výučbe, vo veľkej miere zlepšuje zapamätanie naučených vecí, lebo k funkcii operačnej pamäti je potrebná kyseliny mliečna.48 nie je teda divu, že starší ľudia, vykonávajúci pravidelne telesné cviky, sú viac chránený proti Alzheimeru.49,50 ale významne k tomu prispieva aj protizápalový účinok športu.
Je dôležité vedieť, že aj samotný mozog pre seba vyrába inzulín, ale prvoradou úlohou inzulínu nie je to, aby prispela k príjmu cukru, lebo sa to deje nezávisle od inzulínu. Oproti tomu, v mozgu chorých na Alzheimer, je preukázane znížená spotreba cukru, t.j. aj energetický deficit zohráva dôležitú úlohu pri tejto chorobe. Inzulínu má dokázateľne prioritnú úlohu pri pamäťových procesoch. Pri Alzheimerovej chorobe, inzulínová rezistencia zohráva jednoznačne patogénnu úlohu, ale ide o degradáciu špecifických mozgových účinkov inzulínu. Na základe prehľadu, 80% chorých na Alzheimer má cukrovku, alebo stav pred cukrovkou, t.j. inzulínovú rezistenciu. V mozgu chorých na Alzheimerovu chorobu je typicky nízka hladina inzulínu, z časti z dôvodu zníženej mozgovej činnosti, z časti preto, lebo menej inzulínu sa vie dostať cez hematoencefalickú bariéru. 51 vonkajším doplnením inzulínu do mozgu, prechodne zlepšuje pamäťové procesy,52 zatiaľ u pokusoch na zvieratách, blokovanie účinku inzulínu, spôsobuje okamžitú neschopnosť učiť sa. Inzulínovú rezistenciu mozgu v rozhodnej miere spôsobuje obezitou generovaný zápal na úrovni celého organizmu, a čiastočné blokovanie zápalu spôsobuje na krátky čas zlepšenie pamäťových schopností.24
Pretože pri Alzheimerovej chorobe, pamäťové problémy z časti spôsobuje znížená spotreba cukru, terapeuticky sa dá využiť tá schopnosť mozgu, kedy na krytie svojich energetických potrieb, využíva spaľovanie ketónových častíc. Ketónové častice (acetón, acetoacetát a beta-hydroxymaslová kyselina) sa vytvárajú v pečeni, dôsledkom nízko sacharidovej diéty a patričného množstva konzumovaného tuku, ale v samotnom mozgu, aj astrocyty produkujú ketónové častice. 53 Štúdiá jednoznačne dokazujú, že pri ketóze sa zlepšuje pamäťová schopnosť dementných pacientov, alebo pamäťová funkcia chorých v skoršom štádiu demencie, a zastaví sa ďalšie zhoršenie stavu.54-56
Súhrnom môžeme konštatovať, že Alzheimerova choroba je novodobá civilizačná choroba, ktorá sa vyvinula ako dôsledok narušenej látkovej výmeny cukru. V tomto rozhodujúcu úlohu zohráva západná uhľohydrátová strava s vysokým glykemickým indexom, životný štýl s nedostatkom pohybu, a nedostatok rôznych mimoriadne dôležitých vitamínov, potrebné na zabránenie oxidatívneho poškodenia alebo zníženia funkcie mozgu. Účinné lekársky ošetrenie proti demencií neexistuje, oproti tomu zmenou životného štýlu na základe úvahy tu vymenovaných faktorov, má vážny prevenčný a terapeutický účinok. (Úloha samotnej antioxidačnej kapacity organizmus bude témou nasledujúceho článkoch s názvom Ochranný účinok kyseliny močovej- vlastná poznámka).

Literatúra:
1, Alzheimer’s Association, 2014 Alzheimer’s Disease Facts and Figures, Alzheimer’s & Dementia, Volume 10, Issue 2.
2, O’Connor, DW: Epidemiology. in: Burns, A; O’Brien, J; Ames, D (eds.): Dementia. Hodder Arnold, London, 2005. Third ed. pp:16-23.
3, Sadik K, Wilcock G. The increasing burden of Alzheimer disease. Alzheimer Dis Assoc Disord. 2003 Jul-Sep;17 Suppl 3:S75-9.
4, Hardy J, Selkoe DJ. The amyloid hypothesis of Alzheimer’s disease: progress and problems on the road to therapeutics. Science. 2002 Jul 19;297(5580):353-6.
5, Morris, JC: Persistent Failure of “Disease-Modifying” Drugs to Benefit Alzheimer Disease: Now What? The DANA Foundation, July 10, 2013. web: http://www.dana.org/publications/Persistent_Failure_of_DiseaseModifying_ Drugs_to_Benefit_Alzheimer_Disease__Now_What_/
6, Mondragón-Rodríguez S, Basurto-Islas G, Lee HG, Perry G, Zhu X, Castellani RJ, Smith MA. Causes versus effects: the increasing complexities of Alzheimer’s disease pathogenesis. Expert Rev Neurother. 2010, 10(5):683-91.
7, Raber J, Huang Y, Ashford JW. ApoE genotype accounts for the vast majority of AD risk and AD pathology. Neurobiol Aging. 2004 May-Jun;25(5):641-50.
8, Henderson ST. High carbohydrate diets and Alzheimer’s disease. Med Hypotheses. 2004;62(5):689-700.
9, Corbo RM, Scacchi R. Apolipoprotein E (APOE) allele distribution in the world. Is APOE*4 a ‘thrifty’ allele? Ann Hum Genet. 1999 Jul;63(Pt 4):301-10.
10, Hendrie HC, Hall KS, Pillay N, Rodgers D, Prince C, Norton J, Brittain H, Nath A, Blue A, Kaufert J, et al. Alzheimer’s disease is rare in Cree. Int Psychogeriatr. 1993 Spring;5(1):5-14.
11, Gureje O, Ogunniyi A, Baiyewu O, Price B, Unverzagt FW, Evans RM, Smith-Gamble V, Lane KA, Gao S, Hall KS, Hendrie HC, Murrell JR. APOE epsilon4 is not associated with Alzheimer’s disease in elderly Nigerians. Ann Neurol. 2006 Jan;59(1):182-5.
12, Grant, WB: Incidence of Dementia and Alzheimer Disease in Nigeria and the United States. JAMA 2001;285:739-47
13, Peila R, Rodriguez BL, Launer LJ; Honolulu-Asia Aging Study. Type 2 diabetes, APOE gene, and the risk for dementia and related pathologies: The Honolulu-Asia Aging Study. Diabetes. 2002 Apr;51(4):1256-62.
14, White L, Petrovitch H, Ross GW, Masaki KH, Abbott RD, Teng EL, Rodriguez BL, Blanchette PL, Havlik RJ, Wergowske G, Chiu D, Foley DJ, Murdaugh C, Curb JD. Prevalence of dementia in older Japanese-American men in Hawaii: The Honolulu-Asia Aging Study. JAMA. 1996 Sep 25;276(12):955-60.
15, Matsuzaki T, Sasaki K, Tanizaki Y, Hata J, Fujimi K, Matsui Y, Sekita A, Suzuki SO, Kanba S, Kiyohara Y, Iwaki T. Insulin resistance is associated with the pathology of Alzheimer disease: the Hisayama study. Neurology. 2010 Aug 31;75(9):764-70.
16, Whitmer RA, Gustafson DR, Barrett-Connor E, Haan MN, Gunderson EP, Yaffe K. Central obesity and increased risk of dementia more than three decades later. Neurology. 2008 Sep 30;71(14):1057-64.
17, Crane PK, Walker R, Hubbard RA, Li G, Nathan DM, Zheng H, Haneuse S, Craft S, Montine TJ, Kahn SE, McCormick W, McCurry SM, Bowen JD, Larson EB. Glucose levels and risk of dementia. N Engl J Med. 2013 Aug 8;369(6):540-8.
18, de la Monte SM, Wands JR. Alzheimer’s disease is type 3 diabetes-evidence reviewed. J Diabetes Sci Technol. 2008 Nov;2(6):1101-13.
19, Henderson ST. High carbohydrate diets and Alzheimer’s disease. Med Hypotheses. 2004;62(5):689-700.
20, Van der Auwera I, Wera S, Van Leuven F, Henderson ST. A ketogenic diet reduces amyloid beta 40 and 42 in a mouse model of Alzheimer’s disease. Nutr Metab (Lond). 2005 Oct 17;2:28.
21, Scarmeas N, Stern Y, Mayeux R, Luchsinger JA. Mediterranean diet, Alzheimer disease, and vascular mediation. Arch Neurol. 2006 Dec;63(12):1709-17.
22, Bredesen DE. Reversal of cognitive decline: a novel therapeutic program. Aging (Albany NY). 2014 Sep;6(9):707-17.
23, Henderson ST, Vogel JL, Barr LJ, Garvin F, Jones JJ, Costantini LC. Study of the ketogenic agent AC-1202 in mild to moderate Alzheimer’s disease: a randomized, double-blind, placebo-controlled, multicenter trial. Nutr Metab (Lond). 2009 Aug 10;6:31.
23, Schmidt R, Schmidt H, Curb JD, Masaki K, White LR, Launer LJ. Early inflammation and dementia: a 25-year follow-up of the Honolulu-Asia Aging Study. Ann Neurol. 2002 Aug;52(2):168-74.
24, Tobinick E. Perispinal etanercept for treatment of Alzheimer’s disease. Curr Alzheimer Res. 2007 Dec;4(5):550-2.
25, Cherniack EP, Troen BR, Florez HJ, Roos BA, Levis S. Some new food for thought: the role of vitamin D in the mental health of older adults. Curr Psychiatry Rep. 2009 Feb;11(1):12-9.
26, Shen L, Ji HF. Vitamin D deficiency is associated with increased risk of Alzheimer’s disease and dementia: evidence from meta-analysis. Nutr J. 2015 Aug 1;14:76.
27, Cunnane SC, Plourde M, Pifferi F, Bégin M, Féart C, Barberger-Gateau P. Fish, docosahexaenoic acid and Alzheimer’s disease. Prog Lipid Res. 2009 Sep;48(5):239-56.
28, Morris MC. The role of nutrition in Alzheimer’s disease: epidemiological evidence. Eur J Neurol. 2009 Sep;16 Suppl 1:1-7.
29, Ravaglia G, Forti P, Maioli F, Martelli M, Servadei L, Brunetti N, Porcellini E, Licastro F. Homocysteine and folate as risk factors for dementia and Alzheimer disease. Am J Clin Nutr. 2005 Sep;82(3):636-43.
30, Hooshmand B, Solomon A, Kareholt I, Leiviskä J, Rusanen M, Ahtiluoto S, Winblad B, Laatikainen T, Soininen H, Kivipelto M. Homocysteine and holotranscobalamin and the risk of Alzheimer disease: a longitudinal study. Neurology. 2010 Oct 19;75(16):1408-14.
31, Dysken MW, Sano M, Asthana S, Vertrees JE, Pallaki M, Llorente M, Love S, Schellenberg GD, McCarten JR, Malphurs J, Prieto S, Chen P, Loreck DJ, Trapp G, Bakshi RS, Mintzer JE, Heidebrink JL, Vidal-Cardona A, Arroyo LM, Cruz AR, Zachariah S, Kowall NW, Chopra MP, Craft S, Thielke S, Turvey CL, Woodman C, Monnell KA, Gordon K, Tomaska J, Segal Y, Peduzzi PN, Guarino PD. Effect of vitamin E and memantine on functional decline in Alzheimer disease: the TEAM-AD VA cooperative randomized trial. JAMA. 2014 Jan 1;311(1):33-44.
32, Dietschy JM, Turley SD. Cholesterol metabolism in the brain. Curr Opin Lipidol 2001;12:105-12.
33, Sjögren M, Blennow K. The link between cholesterol and Alzheimer’s disease. World J Biol Psychiatry. 2005;6(2):85-97.
34, Swiger KJ, Manalac RJ, Blumenthal RS, Blaha MJ, Martin SS. Statins and cognition: a systematic review and meta-analysis of short- and long-term cognitive effects. Mayo Clin Proc. 2013 Nov;88(11):1213-21.
35, Wagstaff LR, Mitton MW, Arvik BM, Doraiswamy PM. Statin-associated memory loss: analysis of 60 case reports and review of the literature. Pharmacotherapy. 2003 Jul;23(7):871-80.
36, Golomb BA, Evans MA. Statin adverse effects : a review of the literature and evidence for a mitochondrial mechanism. Am J Cardiovasc Drugs. 2008;8(6):373-418.
37, Notkola IL, Sulkava R, Pekkanen J, Erkinjuntti T, Ehnholm C, Kivinen P, Tuomilehto J, Nissinen A. Serum total cholesterol, apolipoprotein E epsilon 4 allele, and Alzheimer’s disease. Neuroepidemiology. 1998;17(1):14-20.
38, Mielke MM, Zandi PP, Sjögren M, Gustafson D, Ostling S, Steen B, Skoog I. High total cholesterol levels in late life associated with a reduced risk of dementia. Neurology. 2005 May 24;64(10):1689-95.
39 , West R, Beeri MS, Schmeidler J, Hannigan CM, Angelo G, Grossman HT, Rosendorff C, Silverman JM. Better memory functioning associated with higher total and low-density lipoprotein cholesterol levels in very elderly subjects without the apolipoprotein e4 allele. Am J Geriatr Psychiatry. 2008 Sep;16(9):781-5.
40, Mielke MM, Zandi PP, Shao H, Waern M, Östling S, Guo X, Björkelund C, Lissner L, Skoog I, Gustafson DR. The 32-year relationship between cholesterol and dementia from midlife to late life. Neurology. 2010 Nov 23;75(21):1888-95.
41, Eskelinen MH, Ngandu T, Tuomilehto J, Soininen H, Kivipelto M. Midlife coffee and tea drinking and the risk of late-life dementia: a population-based CAIDE study. J Alzheimers Dis. 2009;16(1):85-91.
42, Lindsay J, Laurin D, Verreault R, Hébert R, Helliwell B, Hill GB, McDowell I. Risk factors for Alzheimer’s disease: a prospective analysis from the Canadian Study of Health and Aging. Am J Epidemiol. 2002 Sep 1;156(5):445-53.
43, Carman AJ, Dacks PA, Lane RF, Shineman DW, Fillit HM. Current evidence for the use of coffee and caffeine to prevent age-related cognitive decline and Alzheimer’s disease. J Nutr Health Aging. 2014 Apr;18(4):383-92.
44, Cao C, Loewenstein DA, Lin X, Zhang C, Wang L, Duara R, Wu Y, Giannini A, Bai G, Cai J, Greig M, Schofield E, Ashok R, Small B, Potter H, Arendash GW. High Blood caffeine levels in MCI linked to lack of progression to dementia. J Alzheimers Dis. 2012;30(3):559-72.
45, Szendi G: Boldogtalanság és evolúció. Jaffa, Bp., 2011.
46, Radak Z, Hart N, Sarga L, Koltai E, Atalay M, Ohno H, Boldogh I. Exercise plays a preventive role against Alzheimer’s disease. J Alzheimers Dis. 2010;20(3):777-83.
47,Newington JT, Harris RA, Cumming RC. Reevaluating Metabolism in Alzheimer’s Disease from the Perspective of the Astrocyte-Neuron Lactate Shuttle Model. J Neurodegener Dis. 2013;2013:234572.
48, M. Roig, K. Skriver, J. Lundbye-Jensen, B. Kiens, and J. B. Nielsen, A single bout of exercise improves motor memory. PLoS ONE, vol. 7, no. 9,
49, A. S. Buchman, P. A. Boyle, L. Yu, R. C. Shah, R. S.Wilson, and D. A. Bennett, Total daily physical activity and the risk of AD and cognitive decline in older adults. Neurology, vol. 79, no. 10, p. 1071, 2012.
50, N. Scarmeas, J. A. Luchsinger,N. Schupf et al., Physical activity, diet, and risk of Alzheimer disease, The Journal of the American Medical Association, vol. 302, no. 6, pp. 627-637, 2009.
51, Blázquez E, Velázquez E, Hurtado-Carneiro V, Ruiz-Albusac JM. Insulin in the brain: its pathophysiological implications for States related with central insulin resistance, type 2 diabetes and Alzheimer’s disease. Front Endocrinol (Lausanne). 2014 Oct 9;5:161.
52, Ott V,Benedict C,Schultes B,Born J,Hallschmid M: Intranasal administration of insulin to the brain impacts cognitive function and peripheral metabolism. Diabetes ObesMetab (2012) 14(3):214-21.
53, Guzmán M, Blázquez C. Ketone body synthesis in the brain: possible neuroprotective effects. Prostaglandins Leukot Essent Fatty Acids. 2004 Mar;70(3):287-92.
54, Krikorian R, Shidler MD, Dangelo K, Couch SC, Benoit SC, Clegg DJ. Dietary ketosis enhances memory in mild cognitive impairment. Neurobiol Aging. 2012 Feb;33(2):425.e19-27.
55, Paoli A, Bianco A, Damiani E, Bosco G. Ketogenic diet in neuromuscular and neurodegenerative diseases. Biomed Res Int. 2014;2014:474296.
56, Cunnane S, Nugent S, Roy M, Courchesne-Loyer A, Croteau E, Tremblay S, Castellano A, Pifferi F, Bocti C, Paquet N, Begdouri H, Bentourkia M, Turcotte E, Allard M, Barberger-Gateau P, Fulop T, Rapoport SI. Brain fuel metabolism, aging, and Alzheimer’s disease. Nutrition. 2011 Jan;27(1):3-20.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


päť × = 25

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť