Červené mäso spôsobuje rakovinu? Na zle položenú otázku, existuje len zlá odpoveď.

 

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Ing. Ján Lisoň
Zdroj: Gábor Szendi

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) a WHO, označili spracované červené mäso za karcinogénne, a červené mäso za pravdepodobne karcinogénne ((Bouvard a spol., 2015).V tejto súvislosti stojí za to zamyslieť sa nad dôveryhodnosťou týchto dvoch svetových organizácií, nad vážnosťou ich vyhlásení a samozrejme aj nad tým, že na takýchto závažných dôkazoch je založený takto rozšírený zoznam karcinogénnych látok.

WHO a podobné inštitúcie už nespočetnekrát zneužili svoju autoritu. Ich dôveryhodnosť -s poriadnou dávkou dobrej vôle – považujeme za nulovú. Odkedy WHO v r. 2010 predpovedala najmiernejšiu pandémiu chrípky všetkých čias, ako rivala pandémie španielskej chrípky, a pod touto zámienkou, národné zdravotnícke úrady skupovali státisíce ton vakcín, o ktorých neskôr vyšlo najavo, že išlo o totálne neúčinné virotiká, a vydesených ľudí, ako ovce hnali na očkovanie týmito vakcínami do zdravotníckych zariadení, odvtedy slova WHO (ktoré by mali mať autoritu) medzi serióznymi ľuďmi veľa nezavážia. To, že parazitujúce svetové mamutie organizácie sa navzájom rešpektujú, sa dá pochopiť. Vysedávajú v sklenených palácoch a obrovské rozpočty plytvajú na bezvýznamné štúdie, ktoré slúžia iba záujmom potravinárskej a farmaceutickej loby, pre obyčajných smrteľníkov však neponúkajú žiadne informácie.

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) už dávnejšie stratila dôveryhodnosť a týmto svojím novým, úplne iracionálnym vyhlásením, podľa ktorého červené mäso pravdepodobne spôsobuje rakovinu, sa v podstate ešte viac dostala do nemenovanej diery, kam ju svet nezávislých vedcov už aj tak zaradil. Pamäť médií a ľudí je žiaľ príliš krátka, preto sa oplatí trošku si oživiť stanovisko IARC z r.2008, ohľadom vzťahu medzi vitamínom D a rakovinou. Ak by som to chcel zhrnúť stručne, tak podľa nej žiadna súvislosť neexistuje. Ako sa podarilo IARC dopracovať k takému záveru, ak výskumy týkajúce sa súvislosti vitamínu D a rakoviny potvrdzujú pravý opak? Ak by som bol zlomyseľný, povedal by som že: „rakovinový priemysel“ riadil odbornú selekciu a taktiež aj výsledné zhrnutie dát. Je však možné, že je to len konšpiračná teória, keďže sa nedá dokázať. Zato však vieme presne, že vo výbore, ktorý vestník vydal, nefiguroval ani jeden odborník pre výskum vitamínu D, pričom svetoznámi lídri pre výskum vitamínu D to v otvorenom liste požadovali práve kvôli tomu, aby sa zabezpečila kontrola odbornej literatúry zainteresovaním skutočných odborníkov. Vieme aj to, že títo ľudia pochybnej identity, zverejnením vestníka IARC sa zrazu transformovali ( avanžovali) na vedeckých pracovníkov pre výskum vitamínu D, a ako správni byrokrati rozhodli, že súvislosť medzi nedostatkom vitamínu D a rakovinou, môže dokázať len dvojitá slepá placebo štúdia, a keďže žiadna taká neexistuje, nedá sa tvrdiť, že nedostatok vitamínu D môže spôsobiť rakovinu. To, že aj Dunaj by sa dal zahatať množstvom štúdií, ktoré dokazujú ochranný vplyv vitamínu D proti rakovine, alebo že sa stačí pozrieť na výskyt rakoviny pozdĺž osy juh-sever ( viď. môj článok: vitamín-D v obrázkoch), tak tieto skutočnosti vedcov z IARC vôbec netrápia.

Táto situácia nám môže pripomínať vedeckú paródiu s názvom: „Dá sa dokázať, či padák zachraňuje životy ?“ ( Smith a Pell, 2003), ktorá bola pred pár rokmi zverejnená na stránkach British Medical Journal. Autori preverovali, či existuje taká štúdia, kde jedna skupina ľudí vyskočila z lietadla skutočným padákom a druhá nefunkčným „placebo-padákom“. Keďže takúto štúdiu nenašli, dospeli k záveru, že vedecky nie je korektné tvrdiť, že padák môže zachrániť život, lebo opak toho neskúmala žiadna štúdia…

Pritom v skutočnosti existuje ešte jedna dvojitá slepá placebo štúdia na protirakovinový účinok vitamínu D, v ktorej už aj tak smiešne malé množstvo vitamínu D, ako 1100 IU (NIE, nie je to omyl – 1100 medzinárodných jednotiek pre dospelého na deň!), znížilo výskyt všetkých druhov rakoviny o 35%. Ale aj túto štúdiu odmietla IARC, lebo našla nejaké spisy, v ktorej bol tento záver kritizovaný. Ako William Grant poukázal vo svojom spise, súvislosť medzi rakovinou a vitamínom D stojí na tak pevných nohách, že by bol neetický každý taký výskum, v ktorom by sme u ľudí každý rok trvania štúdie vytvorili/aplikovali stav nedostatku vitamínu D, keďže by sme dopredu vedeli z epidemiologických vyšetrení, že medzi nimi by bol o 50-70% väčší výskyt rakoviny.

No, a teraz niekoľko slov aj o červenom mäse a riziku rakoviny hrubého čreva
Je dôležité vedieť, aká je dôveryhodnosť organizácie ktorej študijné práce analyzujeme, pričom samozrejme musíme vziať do úvahy aj jej konkrétne tvrdenia.

Prívrženci palea už vedia, že človek smie byť posudzovaný len v evolučnom kontexte. Ak vychádzame z jednoduchého faktu, že u prírodných ľudí rakovina hrubého čreva spolu s ostatnými typmi rakoviny, vykazuje takmer nulový výskyt, okamžite nás to núti zamyslieť sa nad tým, prečo sa červené mäso dostalo na zoznam karcinogénov.

Ak sa pozrieme na to, že do akej miery nás životný štýl, v ktorom sa nekonzumuje mäso chráni pred rakovinou, tak zistíme, že podľa korektných štúdií nijako. Ak porovnáme ľudí, ktorí vedia o zdraví veľa a pritom konzumujú mäso s vegetariánmi a vegánmi, potom medzi nimi nie je významný rozdiel v úmrtí na rakovinu (Key a spol., 2006). Vo výskumných prácach často Adventistov stotožňovali s vegetariánmi, lenže u tejto populácie sú aj iné životné faktory ( napr. nepijú alkohol) dôvodom nízkeho výskytu rakoviny hrubého čreva a vysvetlením malého výskytu rakoviny celkovo. Ba dokonca, z výsledkov sledovanej štúdie u 63 tisíc ľudí s názvom European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition-Oxford vysvitlo, že medzi vegetariánmi, je výskyt rakoviny hrubého čreva, o 18% častejší oproti populácii konzumujúcej mäso (Kye a spolupracov níci., 2009).

Teraz vyberme zopár štúdií, ktoré spolupracovníci IARC z niekadiaľ povyhrabávali, aby dokázali karcinogénny účinok červeného mäsa. Naozaj náhodou som otvoril prvú citovanú štúdiu, v ktorej päť rokov sledovali skúmané osoby. Samozrejme, na prvý pohľad je prečítanie výsledkov alarmujúce: konzumenti veľkého množstva mäsa majú o 35% vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú na rakovinu hrubého čreva, ako konzumenti malého množstva mäsa, (Norat a spol.,2005). Lenže v skutočnosti ide o tzv. relatívne riziko (pojem relatívneho rizika som v skorších prácach už vysvetľoval – vlastná poznámka), čo však o skutočnom riziku neprezrádza nič. Poďme k detailom štúdie! U konzumentov veľkého množstva mäsa bol výskyt rakoviny hrubého čreva 1,71% oproti konzumentom malého množstva mäsa, kde výskyt bol 1,28% . Absolútne riziko je teda väčšie o 0,43%. Znamená to len toľko, že ak zoberieme 1000 ľudí s vysokou konzumáciou mäsa, potom z tohto počtu ich zomrie na rakovinu hrubého čreva 17 oproti 13-im zo skupiny s nízkou konzumáciou mäsa. Samozrejme, konzumácia mäsa sama o sebe veľa neprezradí o stravovaní danej osoby, ale našťastie vedci sledovali aj konzumáciu vlákniny (vlákniny rastlín). Relatívne riziko konzumentov veľkého množstva mäsa , ktorí zároveň konzumovali aj veľa vlákniny oproti konzumentom veľkého množstva vlákniny a malého množstva mäsa, bol 1,09. Znamená to toľko, že ak zo skupiny konzumentov veľkého množstva vlákniny a malého množstva mäsa zomrie desať ľudí, potom zo skupiny konzumentov veľkého množstva vlákniny a veľkého množstva mäsa zomrie 11 ľudí. Má toto nejaký význam a dá sa to merať?

Zoberme tretiu prácu zo zoznamu IARC. Tu medzi konzumentmi malého množstva červeného mäsa bol výskyt rakoviny hrubého čreva 0,83%, v skupine kde konzumovali veľké množstvo mäsa 1,44% . Je to síce nárast rizika o 73%, ale relatívneho, teda v skutočnosti, ak sa zo 100 ľudí ktorí konzumujú malé množstva mäsa vyskytne rakovina hrubého čreva u 1 osoby, potom v skupine s konzumáciou veľkého množstva mäsa, to bude 1,5 osoby, u ktorej sa spomínaná rakovina môže vyskytnúť (English a spol.,2004).

Nejaký nedostatok, alebo nedostatok niečoho?
Mohli by sme ďalej pokračovať v uvádzaní prác, v ktorých výsledky IARC hovoria o takýchto rizikách. Ak by sme brali vážne to, že je 10 krát väčšia pravdepodobnosť, že zomrieme, keď budeme cestovať vlakom, ako pri ceste lietadlom, potom by stanice železníc boli ľudoprázdne a ľudia s fóbiou z lietania, by museli silno prehodnotiť svoju fóbiu. Ale ak sledujeme absolútne riziko, potom šanca, že zomrieme počas cesty vlakom je 1 : 1 milión, pri cestovaní lietadlom 1 : 10 miliónom. Ináč povedané, ak budem cestovať milión krát vlakom, potom má pravdepodobne zastihne smrteľná havária.

Pracovníci IARC však už položením otázky rozhodli o vinníkovi. Ak sa pýtame, čo konzumuje ten, kto ochorel na rakovinu, zabúdame, že ozajstná otázka je pravdepodobne taká, že čo nekonzumuje ten, kto na tú rakovinu ochorel. Čiže čo keď nie niečo, ale nedostatok niečoho spôsobuje rakovinu. Onoho času, keď sa skúmali vitamíny, vedcov zavádzali fakty, a tak stále hľadali jed v lúpanej ryži alebo kukurici, avšak stavu veci pomohlo, až keď nastal revolučný obrat v paradigme náhľadu, t.j. keď prišli na to, že nie niečo, ale nedostatok niečoho spôsobuje isté záhadné symptómy.

V jednej analyzovanej štúdii napr. konzumácia rýb a vláknin znamenala ochranný faktor a významne prispela k poklesu rizika rakoviny hrubého čreva. Ale z evolučného vývoja človeka vieme, že toto nie sú „ochranné“ jedlá, ale že je to normálne stravovanie. Takže pravdepodobne ani nie červené mäso spôsobuje rakovinu, ale nedostatok toho, čo nekonzumujeme (a namiesto toho konzumujeme červené mäso). Čím viac červeného mäsa niekto konzumuje, tým menej bude konzumovať ryby a vlákniny. Napríklad konzumenti omegy-3 dostanú rakovinu s pravdepodobnosťou o 50% menšou, ako tí, ktorí neužívajú omegu-3 (Kantor a spol.,2014). Podobne, ani v jednej štúdii nesledovali užívanie vitamínu D, pričom vieme, že už jeho hladina 50-60 ng/ml zabezpečuje v 60%-tách ochranu proti rakovine hrubého čreva. Čiže zase nedostatok niečoho spôsobuje rakovinu.

Spôsobuje konzumácia uhľohydrátov rakovinu?
Ak už teda silou-mocou hľadáme niečo, čo by sme nemali jesť v záujme toho, aby sme predišli rakovine, potom by sme aj v tomto prípade mali sliediť niekde inde. Predpokladajme, že ak by pracovníci IARC poznali evolúciu, by potom vedeli, že proti rakovine hrubého čreva pracujú podstatné selektívne vplyvy, t.j. že človek sa prispôsobil prirodzenému stravovaniu (paleo stravovaniu) a riziko rakoviny ( ak nejaké bolo), konvergovalo k nule. Vedeli by aj to, že strava s vysokým glykemickým indexom (GI) a nasýtenosťou (GL), je novodobý zvrat v evolúcii človeka, a na základe toho by usúdili, že správna otázka by mala znieť: a nie je možné, že zvýšená konzumácia rafinovaných uhľohydrátov súvisí s rakovinou hrubého čreva? Túto otázku si samozrejme nepoložia, zato však ju namiesto nich môžeme položiť my.

Podľa štúdie Marilyn Borugian a spolupracovníkov (Borugian a spol.,2002), ľudia ktorí konzumovali najviac čistých (bez vláknin) rafinovaných uhľohydrátov, oproti tým, čo ich konzumovali minimálne, mali dvakrát ( 200%) väčšie riziko ochorenia na rakovinu hrubého čreva. ( Aký je to rozdiel oproti 25%-nému nárastu rizika?). V ďalšej štúdii sa zistilo, že vysoká hladina fruktozamínu ( ide o markér ukazujúci hladinu cukru v krvi) znamenala zvýšenie rizika tvorby kolorektálnych polypov (výrastok na sliznici hrubého čreva – viď obr. – tieto budú neskôr rakovinové) 2,3 krát (230%) (Misciagna a spol.,2004).obr sliznice tenk 4reva Podľa rozboru Jeffrey Meyerhardt-a a jeho skupiny, v prípade už vytvorenej rakoviny hrubého čreva a po jej chirurgickom odstránení, bola recidíva rakoviny u pacientov s nadváhou a vysokou konzumáciou uhľohydrátov o 2,26 krát väčšia (Meyerhardt a spol.,2012). A určite je povšimnutiahodné aj to, že samotná cukrovka zvyšuje riziko hrubého čreva o 33% (Larsson a spol., 2005).

Všeobecná úroveň vzdelania spôsobuje rakovinu
Je takmer isté, že „karcinogénny efekt“ červeného mäsa je umelý produkt. To isté však nemožno povedať o pochybne spracovaných mäsových výrobkoch, pretože tie sa už považujú za chemické výrobky, a je zrejmé, že ako také, sú plné najrôznejších karcinogénnych zlúčenín.

Nevieme prečo má IARC záujem klásť otázku falošne. Ale je isté, že nesprávne položená otázka bude produkovať nesprávne odpovede. Namiesto náhodne vybraných potravinových kategórií, by bolo potrebné skúmať celkové stravovacie návyky.

Ak IARC s takou radosťou obľubuje skúmať nesprávne otázky, navrhujeme teda pracovníkom IARC, aby na zoznam karcinogénnych látok pridali aj nízku úroveň vzdelania. V poradí ich druhej analýzy totiž základná úroveň vzdelania znamenala zvýšenie rizika rakoviny hrubého čreva oproti absolventom vysokých škôl a univerzít o 88% (English a spol.,2004). To nie je žart, lebo to znamená tri krát väčšie riziko ako konzumácia červeného mäsa. Aj ďalšia štúdia prisúdila základnému vzdelaniu 25%-né zvýšenie rizika ochorenia na rakovinu hrubého čreva (Leufkens a spol.,2012). A tretia štúdia konštatovala, že ľudia so všeobecným vzdelaním, mali o 31% väčšiu šancu na ochorenie na rakovinu hrubého čreva, a na ochorenie rakoviny konečníka o 68% (Mouw a spol.,2008).
Navštevujeme školu kvôli rakovine? Že je to smiešne? Nekonzumujeme červené mäso kvôli rakovine? Je to rovnaký nezmysel.

Citovaná litaratúra:

• Borugian MJ, Sheps SB, Whittemore AS, Wu AH, Potter JD, Gallagher RP. Carbohydrates and colorectal cancer risk among Chinese in North America. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2002 Feb;11(2):187-93.
• Bouvard, V; Loomis, D; Guyton, KZ; Grosse, Y; et al; International Agency for Research on Cancer Monograph Working Group: Carcinogenicity of consumption of red and processed meat. The Lancet Oncology, 2015 (in press)
• English DR, MacInnis RJ, Hodge AM, Hopper JL, Haydon AM, Giles GG. Red meat, chicken, and fish consumption and risk of colorectal cancer. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2004 Sep;13(9):1509-14.
• Kantor ED, Lampe JW, Peters U, Vaughan TL, White E. Long-chain omega-3 polyunsaturated fatty acid intake and risk of colorectal cancer. Nutr Cancer. 2014;66(4):716-27.
• Key TJ, Appleby PN, Rosell MS. Health effects of vegetarian and vegan diets. Proc Nutr Soc. 2006 Feb;65(1):35-41
• Key TJ, Appleby PN, Spencer EA, Travis RC, Roddam AW, Allen NE. Cancer incidence in vegetarians: results from the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC-Oxford). Am J Clin Nutr. 2009 May;89(5):1620S-1626S.
• Larsson SC, Orsini N, Wolk A. Diabetes mellitus and risk of colorectal cancer: a meta-analysis. J Natl Cancer Inst. 2005 Nov 16;97(22):1679-87.
• Leufkens AM, Van Duijnhoven FJ, Boshuizen HC, Siersema PD, Kunst AE, Mouw T, Tjonneland A, Olsen A, Overvad K, Boutron-Ruault MC, Clavel-Chapelon F, Morois S, Krogh V, Tumino R, Panico S, Polidoro S, Palli D, Kaaks R, Teucher B, Pischon T, Trichopoulou A, Orfanos P, Goufa I, Peeters PH, Skeie G, Braaten T, Rodríguez L, Lujan-Barroso L, Sánchez-Pérez MJ, Navarro C, Barricarte A, Zackrisson S, Almquist M, Hallmans G, Palmqvist R, Tsilidis KK, Khaw KT, Wareham N, Gallo V, Jenab M, Riboli E, Bueno-de-Mesquita HB. Educational level and risk of colorectal cancer in EPIC with specific reference to tumor location. Int J Cancer. 2012 Feb 1;130(3):622-30.
• Meyerhardt JA, Sato K, Niedzwiecki D, Ye C, Saltz LB, Mayer RJ, Mowat RB, Whittom R, Hantel A, Benson A, Wigler DS, Venook A, Fuchs CS. Dietary glycemic load and cancer recurrence and survival in patients with stage III colon cancer: findings from CALGB 89803. J Natl Cancer Inst. 2012 Nov 21;104(22):1702-11.
• Misciagna G, De Michele G, Guerra V, Cisternino AM, Di Leo A, Freudenheim JL; INTEROSP Group. Serum fructosamine and colorectal adenomas. Eur J Epidemiol. 2004;19(5):425-32.
• Norat T, Bingham S, Ferrari P, et al. Meat, fi sh, and colorectal cancer risk: the European Prospective Investigation into cancer and nutrition. J Natl Cancer Inst 2005; 97: 906-16.
• Smith GC, Pell JP. Parachute use to prevent death and major trauma related to gravitational challenge: systematic review of randomised controlled trials. BMJ. 2003 Dec 20;327(7429):1459-61.
• Traci Mouw, Annemarie Koster, Margaret E. Wright, Madeleine M. Blank, Steven C. Moore, Albert Hollenbeck, Arthur Schatzkin: Education and Risk of Cancer in a Large Cohort of Men and Women in the United States PLoS ONE. 2008; 3(11): e3639

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


2 × štyri =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť