Bolestivá menštruácia

 

       Prevzatie článku bez povolenia je protizákonné, hrubé porušenie autorských práv!

Zdroj: Gábor Szendi

Bolestivá menštruácia, podľa lekárskej terminológie – dysmenorrhea, sa prekvapivo týka mnohých žien.. V najrôznejších kultúrach, 40-50% žien sa sťažuje na nepríjemné symptómy alebo na bolesti a silné krvácanie počas menštruácie (Dawood, 2006).

Prekvapivý obraz vyplýva z vyšetrení, že dysmenorrhea sa vyskytuje rovnako často tak vo vyspelých, ako aj v menej rozvinutých krajinách (Harlow a Campbell, 2004). Z evolučného hľadiska nad údajmi nepolemizujúc , je ale ťažko uveriteľné, že menštruácia počas miliónov rokov, sprevádzaná bolesťami a silným krvácaním, by bola prinajmenej násilne vysvetľovaná ako jav, s nejakou nútenou evolučnou výhodou. Bohužiaľ, lekárske výskumy sú absolútne odbremenené od akýchkoľvek evolučných hľadísk, výsledky výskumov v rozvojových krajinách vôbec neberú ohľad na vplyv západného spôsobu stravovania a na zmenu životného štýla. Avšak z pohľadu výskumu predisponujúcich faktorov by to nebolo ľahostajné. V jednom z indických vyšetrení zvlášť sledovali skupiny vegetariánov, ženy žijúcich na miešanej strave a ženy, ktoré obľubovali tzv. fast food stravu. Fast food strava znamenala tri krát väčšie riziko pre vznik dysmenorrhie. Medzi dievčatami, u ktorých prvá menštruácia bola pred 13-14 rokov ich života, bol výskyt dysmenorrhie častejší, ako u dievčat s prvou menštruáciou po 14-tich rokoch ich života, pre ktoré menštruácia znamenala v 70%-tách ochranný faktor proti dysmenorrhii(Singh a spol., 2008). Pozoruhodné je v tomto smere to, že menštruácia sa objavila skôr medzi dobre živenými. Tento jav dobre vysvetľuje to, že dôsledkom permanentného stavu nasýtenia v západnej populácii, čas prvej menštruácie počas 100 rokov, sa posunul na skoršie obdobie o tri roky, a tento trend trvá aj v súčasnosti. Tento jav môže mať súvislosť s rozšírením dysmenorrhei.

Jednou z vedúcich symptónov endometriózy (viď. časť.: Endometrióza) je dysmenorrhea, a dysmenorrheu považujú za jednu z rizikových faktorov endometriózy. Ženy s predčasnou príhodou dysmenorrhei, majú 2,6 krát väčšie riziko na endometriózu, ako ženy s normálnou menštruáciou. (Treloar a spol., 2010).

Medzi endometriózou a dysmenorrheou sa vyskytuje dosť veľa podobností.. V oboch prípadoch s úspechom aplikovali antikoncepčné prostriedky, pretože znižujú hormonálnu hladinu a zmeny výkyv hormonálnych hladín (Harada a spol., 2008). Druhú podstatnú farmakologickú podobnosť predstavujú nesteriodné protizápalové prostriedky , a na COX2-enzým pôsobiace utišujúce lieky na bolesť, ktoré pri oboch patologických stavoch vykazujú jednoznačnú účinnosť (Zahradnik a spol., 2010).

Ako pre endometriózu, tak aj pre dysmenorrheu je typické, že počas menštruácie bolesť v brušnom priestore spôsobujú roztrúsené čiastočky tkanív maternice, ktoré produkujú látky, vyvolávajúce zápaly. Pretože lieky proti zápalom, blokujú uvoľnenie zápaly produkujúce látky, príznaky liekov spôsobujú zmiernenie bolestí. Antikoncepčné prostriedky spôsobujú zmiernenie nie len znížením hladín hormónov, ale aj bezprostredným blokovaním produkcie zápalových faktorov (Dawood a spol., 2006).

Je menej známe, že užívaním zinku, je prevencia dysmenorrchei , účinná. Doporučená dávka je: denne 1-3 krát, 30 miligramov glukonátu zinku, 1-4 dní pred začatím menštruácie. Zinok podľa vyšetrení, taktiež blokuje v maternici uvoľnenie zápal spôsobujúce prostagladíny (Eby, 2007).
Záverom môžeme skonštatovať, že dysmenorrchea je problém zápalového pôvodu (Maybin a spol., 2011), a všetko, čo zvyšuje zápal, zhoršuje symptómy, a čo znižuje zápal, to zase zmierňuje menštruačné bolesti. Zistili, že pri dysmenorrchei je sila krvácania úmerná veľkosti zápalu (Smith a spol., 2007).

Západné stravovanie považujeme za stravovanie, ktoré často krát spôsobí zápal organizmu, pretože cez konzumáciu uhľohydrátov sa skôr či neskôr u väčšiny ľudí vytvorí inzulínová rezistencia, viscelárny tuk a zápal celého organizmu. Na vznik dysmenorrchie majú väčšiu šancu tí u ktorých je už prítomný zápal, alebo sa ukazuje vyššia hladina. Nepriamym ukazovateľom zápalu organizmu sú: inzulínová rezistencia, BMI, alebo množstvo viscelárneho tuku. Je poľutovania hodné, že takéto výskumy dysmenorrchie neboli uskutočnené. Pretože problém dysmenorrchie je problémom mladých žien, z pohľadu rizikových faktorov pri neskorších chronických chorobách, sa tejto chorobe venuje menej pozornosti.

Spojitosť medzi dysmenorrchiou a stravovaním vážnejšie ešte neskúmali. Hormonálna hladina a pohlavné dozrievanie sú navzájom v úzkej spojitosti so stravovaním. Prírodní ľudia majú hladinu hormónov podstatne nižšiu, v súvislosti s nižším príjmom kalórií (Trevathan, 2010), s vyššou konzumáciou vláknin (Karelis a sol., 2010), väčším množstvom pohybu (Trevathan, 2010), a nižším telesným indexom – BMI. BMI a SHBG proteínom, ktorý viaže aj pohlavné hormóny, tj. neutralizačná hladina proteínu SHBG je nepriamo úmerná. Samozrejme u prírodných ľudí je výskyt dysmenorrhie a premenštruačného syndrómu zriedkavejší, ale s týmto súvisí aj neprítomnosť rakoviny prsníkov, ženských a gynekologických nádorov.
V spoločnosti s prevládajúcou permanentnou hojnosťou je oveľa vyšší telesný index-BMI, a s BMI priamo úmerne rastie hladina pohlavných hormónov. Dôsledkom prítomnosti rôznych látok v západnej strave, ako sú obilniny, strukoviny, taktiež prispievajú k zvýšeniu hladiny pohlavných hormónov. Tento stav ďalej zhoršuje strava s nedostatkom vláknin (Adlercreutz, 1990). Preto u žien v západnej populácií, sa skôr prejaví prvá menštruácia a po celý život sú u nich vyššie hladiny, ktoré vo veľkom zvyšujú aj riziko vzniku hormonálne závislých rakovín. Pre západnú kultúru je typická skorá menštruácia, ako aj vysoká hladina pohlavných hormónov, preto ženy žijúce v západnych kultúrach, alebo ženy sledujúce západný životný štýl, sú náchylnejšie na dysmenorrheu.

Ak sa k danému problému priblížime zo strany ochranných účinkov, potom aj u žien žijúcich v západnych kultúrach, sa znížia hladiny pohlavných hormónov (Ziomkiewicz a spol., 2008), a taký istý vplyv má na to športovanie (Jasienska a spol., 2006). Podľa jedného zo súhrnných štúdií, je šport ochranným faktorom proti dysmenorrhei (Latthe a spol., 2006). Konzumácia väčšieho množstva vláknin, čo je napr. typické pre paleolitné stravovanie, zníži hladinu pohlavných hormónov. (Barnard a spol., 2000).
Výsledok vyšetrenia Barnarda a jeho spolupracovníkov (r. 2000) bolo, že ak ženy trpiace dysmenorrheou, prešli na stravu s vysokým obsahom vláknin, signifikante klesla doba trvania menštruácie a sila menštruačných bolestí. Aj pokles telesnej hmotnosti žien prispel k zlepšeniu stavu dysmenorrhei cez pokles hladiny hormonálnej úrovne. Jedno indické štúdium ukázalo, že medzi dievčatami, ktoré trpia dysmenorrheuo, bolo desať krát viac obéznych, ako v prípade dievčat, s normálnou menštruáciou (Singht a spol., 2008).
Strava prírodných ľudí, obsahuje obyčajne veľa omegy-3, ktorá zabraňuje produkciu zápal generujúcich prostagladínov. Západný človek, konzumáciou stolových olejov, margarínov, konzumuje veľa omegy-6, čo ale zvyšuje produkciu prostagladínov. V jednom dánskom štúdiu, menštuačné bolesti súviseli s nízkou spotrebou živočíšnych vnútorností a omegy-3 (Deutch, 1995). Podľa súhrnnej správy (Latthe a spol., 2006), konzumácia omegy-3, sa ukázala ako ochranný faktor proti dysmenorrhei. Dvojmesačné štúdium amerických žien s menštruačnými bolesťami, deklarovalo signifikačné zlepšenie menštruačných bolestí, keď sa presmerovali na stravu s omega-3 s obsahom 2 gramov EPA a DHA (Harel a spol., 1996).
Na túto rekapituláciu nás inšpirovala tá skúsenosť, podľa ktorého veľa žien, ktoré prešli na paleo stravovanie, sa nečakane utíšili menštruačné bolesti. Aj preto zdôrazňujem slovo nečakane, lebo v súčasnosti, ak pre ľudí má niečo neprijateľný vplyv, okamžite to vysvetľujú placebom. Placebo účinok samozrejme existuje, ale dôležitým momentom tohto javu je pozitívne očakávanie priaznivého účinku, zvýšené očakávanie. Mimochodom, ak viac rokov sa opakujúca bolesť prejde, potom právom môžeme hovoriť o skutočných vplyvoch.
Pretože dysmenorrhea, chronické panvové bolesti a endometrióza (viď. http://www.paleolit.sk/endometrioza-a-paleo/ ) majú zápalovú povahu, je samozrejmé, že zápal potláčajúci účinok paleolitného stravovania zmierni alebo zastaví sťažnosti.

Literatúra
• Adlercreutz H. Western diet and Western diseases: some hormonal and biochemical mechanisms and associations. Scand J Clin Lab Invest Suppl. 1990;201:3-23.
• Barnard ND, Scialli AR, Hurlock D, Bertron P. Diet and sex-hormone binding globulin, dysmenorrhea, and premenstrual symptoms. Obstet Gynecol. 2000 Feb;95(2):245-50.
• Dawood MY. Primary dysmenorrhea: advances in pathogenesis and management. Obstet Gynecol. 2006 Aug;108(2):428-41.
• Deutch B. Menstrual pain in Danish women correlated with low n-3 polyunsaturated fatty acid intake. Eur J Clin Nutr. 1995 Jul;49(7):508-16.
• Eby GA. Zinc treatment prevents dysmenorrhea. Med Hypotheses. 2007;69(2):297-301.
• Haidari, F; Akrami, A; Sarhadi, M; Mohammad Shahi, M: Prevalence and Severity of Primary Dysmenorrhea and its Relation to Anthropometric Parameters Journal of Faculty of Nursing and Midwifer, 2011, 17(1):85.
• Harada T, Momoeda M, Taketani Y, Hoshiai H, Terakawa N. Low-dose oral contraceptive pill for dysmenorrhea associated with endometriosis: a placebo-controlled, double-blind, randomized trial. Fertil Steril. 2008 Nov;90(5):1583-8.
• Harel Z, Biro FM, Kottenhahn RK, Rosenthal SL. Supplementation with omega-3 polyunsaturated fatty acids in the management of dysmenorrhea in adolescents. Am J Obstet Gynecol. 1996 Apr;174(4):1335-8.
• Harlow SD, Campbell OM. Epidemiology of menstrual disorders in developing countries: a systematic review. BJOG. 2004 Jan;111(1):6-16.
• Jasienska G, Ziomkiewicz A, Thune I, Lipson SF, Ellison PT. Habitual physical activity and estradiol levels in women of reproductive age. Eur J Cancer Prev. 2006 Oct;15(5):439-45.
• Karelis AD, Fex A, Filion ME, Adlercreutz H, Aubertin-Leheudre M. Comparison of sex hormonal and metabolic profiles between omnivores and vegetarians in pre- and post-menopausal women. Br J Nutr. 2010 Jul;104(2):222-6.

———————————————–
Kapustová polievka s mäsovými guľkami

Zdroj: BB
http://paleovital.hu/?p=19778

Ingrediencie pre 4-5 osoby:
• 0,5 kg nakrájaná kyslá kapusta
• 0,5 kg mleté mäso (bravčové classic); ja som použil mleté kuracie prsia
• 2 ks vajcia
• Soľ a mleté čierne korenie, bobkový list, rasca, cesnak, prípadne celá cibuľa
• 2 lyžice slnečnicového múky (vnútrajšok)
• 1 lyžice masti (podľa chuti)
• Smotana z kešu-orechového mlieka ( môže byť aj iné mlieko zo semienok; je ich
habadej;dá sa vyrobiť aj podomácky)

Príprava:
• Kapustu dôkladne premyjeme do tej miery, aby ešte zachovala nejakú kyslú chuť
• Prepláchnutú kapustu začnite variť tak, aby ju voda zakryla do výšky dlane.
• Mleté mäso koreníme – okrem bôbkového listu – s korenín podľa chuti (viď. vyššie)
• Pridáme 2 vajcia do zomletého mäsa a dobre ju premiesime, a už do vriacej polievky, postupne vložíme sformované
malé gulôčky
• V horúcej masti posmažíme slnečnicovú múku, a preliatím cca 1 dcl vody ju zlejeme s polievkou
• Pokračujeme v ďalšom ochucovaní polievky vložením 2-3 ks bôbkového listu, pridáme čierne korenie, cesnak,
prípade celú cibuľu, (ktorú neskôr vyberieme!)
• Polievku varíme pomaly dovtedy, kým sa guľôčky neuvaria
• K servírovaniu môžeme pridať smotanu z kešu mlieka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


tri + 3 =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť