Antidepresíva a nežiaduce aktivity počas spánku


Preklad:
Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Ing. Ján Lisoň
Zdroj: Gábor Szendi; – výpis z knihy Nešťastie a evolúcia, Bp,2010.

Ak si človek realizuje svoje sny, je jedna vec.
Ale hrať vo vlastnom sne, zatiaľ čo ešte spíte?
Ajaj!

Deje sa to ľuďom, ktorí majú poruchu správania sa počas REM, čo môže byť potenciálne nebezpečné.
„Raz som sa stretol s niekým, kto v spánku dusil svoju manželku tak dlho, až sa takmer udusila. Snívalo sa mu, že škrtí zlodeja“ – hovorí Ann Romaker, direktorka Centra poruchy spánku nemocnice Sv. Lukáša.
Je to abnormalita, ktorá – podľa podozrenia vedcov – je stále častejšia, a je to dôsledok neobvyklých vedľajších účinkov široko používaných antidepresívnych prostriedkov.
„V skutočnosti to ani nie je až tak prekvapujúce, ak si uvedomíme, čo tieto prostriedky chemicky robia s mozgom“ – povedal psychiater R. Robert Auger o skupine antidepresívnych prostriedkov, medzi ktoré patrí Efectin, Prozac, Zoloft, Seroxat, a iné inhibítory spätného vychytávania serotonínu.
Auger, výskumný pracovník kliniky Mayo zameranej na výskum spánku, vlani v lete na stretnutí vedcov skúmajúcich spánok, predstavil výsledky výskumu vo vzťahu spojitosti medzi antidepresívami a poruchami správania sa počas REM, ktoré dávnejšie považovali za kuriozitu.
Napríklad, pre vedcov je už dávno známa vec, že ľudia, s Parkinsonovou chorobou, zároveň trpia aj poruchami správania sa počas REM a v spánku buď konajú to, čo sa im práve sníva, alebo spadnú z postele.
Stále viac a viac vedcov prichádza k záveru, že u niektorých ľudí to môže byť prvotným príznakom Parkinsonovej choroby. Niekoľko štúdií poukazuje na to, že u 10,25% ľudí s poruchou správania sa počas REM, sa neskôr rozvinie Parkinsonova alebo iná neurodegeneratívna choroba. Vedci zároveň upozorňujú, že súvislosť vôbec nie je istá.
„Nemyslím si, že by sme mali strašiť ľudí“- hovorí Romaker zo Sv. Lukáša. „18 rokov sa zaoberám týmto problémom, a u väčšiny mojich pacientov sa z nej nič nevyvinulo“.
Špecialisti na spánok roky poznajú poruchy správania sa počas REM.
Augner to považuje za pomerne zriedkavý prípad. Zhruba 0,5% ľudí má tento problém. V 90% prípadov, sa to vyskytuje u mužov nad 50 rokov. Keďže však užívanie antidepresív má narastajúci trend, táto abnormalita sa začína objavovať už aj u mladých mužov, žien a detí.
„Navštívil nás jeden 10 ročný chlapec, ktorý mal hroznú poruchu správania sa počas REM“- hovoril Mark Mahowald, vedúci výskumný pracovník z Regionálneho centra poruchy spánku v minneapoliskej Minnesote.
„Lekár mu predpísal Efectín, pretože v spánku padal z postele a zároveň mal nejakú neobjasnenú poruchu pamäte. Ak uvidíte nejakého 10 ročného chlapca, ktorý má REM poruchu správania, potom s istotou môžete staviť na to, že prvých desať dôvodov sú antidepresíva, antidepresíva, antidepresíva.“

REM spánok, alebo spánok s rýchlym pohybom očí (rapid-eye movement sleep) je časť cyklu spánku, kedy najzreteľnejšie snívame. Počas REM – na rozdiel od iných cyklov spánku – mozog automaticky paralyzuje kostrové svalstvo, aby telo počas spánku nevykonávalo činnosť. Ale u jedincov s poruchou správania sa počas REM sa tak nestane.
Vedci predpokladajú, že účinok antidepresív vplýva na mozgový kmeň (lat. Truncus cerebri, Caudex cerebri), ktorý pri normálnom REM spánku inhibuje funkciu kostrového svalstva. Ľudia, u ktorých sa neskôr prejaví Parkinsonova choroba, pravdepodobne preto trpia najskôr REM poruchou správania, lebo určité bunky mozgu začínajú byť poškodené.
Porucha správania sa počas REM sa zvyčajne dostane do pozornosti lekárov len vtedy, keď pacient počas čulého spánku spadne z postele, alebo čo je ešte častejšie, potom, čo neúmyselne napadne svoju manželku.

„Jeden môj pacient v noci bil svoju manželku, a vôbec o tom nevedel – hovorí Romaker. „ Mali okolo 80 rokov, keď ma navštívili. Situácia trvala roky. Úbohá manželka to tajila svojmu manželovi, až kým nemala oči podliate krvou. Nechcela zraniť city svojho manžela.“

Okruh správaní je tak rozsiahly, ako samotné sny.
„Prejavuje sa len i tak, že jednoducho si niekto počas spánku sadne, a „listuje v knihe“, pretože sa mu sníva o tom, že číta knihu,“ – hovorí Romaker.
„ Bol jeden muž, ktorý si myslel, že rybárči. Snívalo sa mu, že pitve rybu -a medzitým sa snažil pitvať svoju manželku. Našťastie nemal pri ruke ostrý predmet.“
„Naši pacienti spadli z postele, keď snívali o tom, že plávajú alebo sa potápajú. Istý pacient udrel svoju manželku, keď sa mu snívalo, že sa bije s jedným školským tyranom.
„Takýto čin sa úplne stotožňuje so spánkom.“ – hovorí Romaker. No na rozdiel od pacientov, ktorí sú námesační, alebo mávajú nočné mory, ktoré sa nestávajú počas REM spánku, pacienti s REM poruchou správania sa dajú podstatne ľahšie zobudiť.
Nemáme poznatky o tom, aký počet žien trpí REM poruchou správania sa. Romaker však tuší, že je to poriadne poddiagnostikované, pretože ženy nemusia mať tak násilné a aktívne sny ako muži.
Našťastie poruchy správania sa počas REM sa dajú ľahko liečiť sedatívami. Tí, ktorí trpia REM poruchou správania sa dôsledkom antidepresív, tí sa dajú ľahko preorientovať na iné antidepresívum, napr. na Wellbutrin, ktorý nevyvoláva takéto poruchy spánku. „Neverím, že by sme sa mali obávať užívania antidepresív“. – hovorí Auger z kliniky Mayo. „ Len si myslím, že sú veci, o ktorých by ľudia mali vedieť“.

Komentár:
Nebuďme až takí optimistickí. Dr. Augner a mnoho iných, ktorí preukážu jeden – dva vedľajšie účinky, nikdy neuvidia celý obraz, nezaoberajú sa ostatnými nebezpečnými vedľajšími účinkami antidepresív. Ale ak sme už pri spánku, nie je na škodu vedieť, že všetky antidepresíva blokujú alebo veľmi znižujú fázy REM, čiže snívanie. Teoretici to dávajú do súvislosti s liečivým účinkom antidepresív, hovoriac, že pri depresii sú aj tak intenzívne fázy pomeru REM, a ich zníženie pozitívne vplýva na depresiu. Pri depresii? Pri ktorej? Takto to predsa nie je. Takáto štylizácia vedcov stavia „depresiu“ do svetla celistvej, dobre definovanej choroby. Ale tak to nie je. Pojem „depresia“ zahŕňa v sebe všetko, od zlej nálady až po ťažkú psychotoxickú depresiu. Výskumy dokazujú, že čas REM fázy sa predlžuje po každom citovom zaťažení, strese, po intenzívnom štúdiu, po každej náročnej udalosti. T.zn., že snívanie je potrebný proces na spracovanie každodenného stresu. U ťažkej depresie nie je problém v tom, že fáza spánku REM sa zvyšuje – logicky to totiž vyplýva z predlženia fázy REM dôsledkom stresu – ale to, že u niektorých ľudí trpiacich ťažkou depresiou fáza spánku REM z nejakého dôvodu funguje nesprávne, a nezlepšuje, ale zhoršuje náladu. Keď predpíšu recept na antidepresívum, tak rovnako, ako nemerajú „hladinu serotonínu“, nemerajú ani kvalitu REM spánku. Dobre vieme, že v súčasnosti sa diagnóza „depresia“ rozdáva tak, ako dobre známe cukríky Hašlerky, pričom nie je potvrdené, že každý, kto stratil zamestnanie, je bez nálady, práve sa rozvádza a pod. by mal intenzívny a narušený REM spánok. Takisto nie je potvrdené, že počas paniky, úzkosti, migrény, hryzenia nechtov, pri syndróme dráždivého čreva, predmenštruačnom syndróme, sociálnej fóbii, atď. by zároveň bol narušený pomer fázy REM a jeho intenzita. Vo väčšine prípadov, keď sa predpisujú antidepresíva, je pravdepodobné, že tieto prostriedky zbavujú ľudí pradávnej funkcie slúžiacej na elimináciu stresu, ktorou je REM spánok. Na základe súhrnu jednej štúdie z r. 2000, Prozac, vo viacerých štúdiách – podľa rôznych indikátorov – zhoršil kvalitu spánku, napr. spôsobil zvýšenú čulosť a časté prebúdzanie. Prozac a Serotax zintenzívňujú nočné škrípanie zubov a pohyby očí počas spánku s nejasnými dôsledkami.
Štúdie, v prípade Prozacu a Seroxatu nepotvrdili ani to, že poruchy počas REM spánku by mali spojitosť so zlepšujúcim sa depresívnym stavom. Skúmajúc rad SSRI- prostriedkov, sa konzekventne došlo k záverom, že spánok robia čulým a zhoršujú kvalitu a dĺžku REM spánku.
Ak sa vrátime ku skoršiemu tvrdeniu teoretikov, podľa ktorých narušenie REM spánku vplyvom SSRI látok má bezprostredný pozitívny účinok na depresiu – tak toto dokázané veru nie je a nie je dokázané ani to, že antidepresíva sú účinné pri liečbe depresii.

Autor článku/knihy – Gábor Szendi je matematik, programátor, psychológ (ELTE), vedecký pracovník Ústavu behaviorálnych vied na Univerzita Semmelweis, klinický pracovník, odborník na paleo diétu.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


× štyri = 20

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť