Nech nikomu neskracujú život!

 

Zdroj: Gábor Szendi:Hamazaki T, Okuyama H, Ogushi Y, Hama R. Towards a Paradigm Shift in Cholesterol Treatment. A Re-examination of the Cholesterol Issue in Japan. Ann Nutr Metab. 2015;66 Suppl 4:1-116.

Chceli by ste žiť dlho? Japonský vedci venovali jedno mimoriadne číslo tomu aby dokázali, že cholesterol nie je príčinou srdcových chorôb ani mŕtvice: práve naopak, čím má niekto vyššiu hladinu cholesterolu, tým dlhšie bude žiť. Každá kapsula na zníženie cholesterolu znateľne skráti život.

Úvod
Žurnál Annals of Nutrition & Metabolism v r. 2015, štvrté mimoriadne vydanie venoval vyvráteniu cholesterolovej teórie. Japonskí vedci pozbierali všetky doteraz vydané štúdia spracované japonskými vedcami. Do úvodnej časti štúdia vedci napísali, že teóriu, podľa ktorej vysoká hladina cholesterolu spôsobuje aterosklerózu, mnohí vyvrátili už pred 50-timi rokmi. Že prečo sa nepodarilo za 50 rokov vytvoriť jeden konečný záver ohľadom toho, či je táto teória správna, alebo nie, jeho dôvodom je, že na strane „ochrancov“ cholesterolovej teórie je v stávke príliš veľa peňazí k tomu, aby stratili boj. Ako vedci píšu, cholesterolová otázka tvorí najväčšiu oblasť v medicíne, ktorú riadia peniaze, nie veda. Zástupcovia teórie cholesterolu chcú presvedčiť svet, že kritici teórie sú len výstrední čudáci. Prvý autor tohto mimoriadneho vydania veľmi vážne veril v hypotéze cholesterolu, bol jej veľký obhajca, potom ako Scandinavian Simvastatin Survival Study ( Škandinávske štúdium Prežitie Simvastatínom, 4S) bol zverejnený v Lancet. Toto štúdium malo za cieľ dokladovať, že statíny majú veľmi pozitívny účinok. Autor od tej chvíle pre každého pacienta s vysokou hladinou cholesterolu, doporučil statín, a mal aj dva krát prednášku pre všeobecných lekárov o pozitívnych účinkoch statínov. Ako autor píše, bola to hrozná a neodpustiteľná chyba vo svetle toho, čo sme sa naučili, a čo jasne vieme v súčasnosti o tejto téme.

V predhovore autori mimoriadneho čísla si položili otázku, prečo práve Japonskí vedci vidia tak jasne, že cholesterova hypotéza zlyhala. Odpoveď je veľmi jednoduchá: v porovnaní s inými krajinami, v Japonsku vedcom takmer prerazil oči zjavný vzťah, že celková mortalita je nepriamo úmerná hladine cholesterolu. To znamená, že čím má niekto vyššiu hladinu cholesterolu, tým je zdravší a bude žiť tým dlhšie. Cieľom autorov vydaním tohto mimoriadneho čísla bola viera v to, že lepšie porozumieme cholesterolovej teórii, a aby sa čo najskôr zmenila denná prax.

I.Cholesterol a mortalita
V štúdii Ibaraki Prefecture Health Study sledovali 91 219 ľudí 10 rokov ,vo veku medzi 40-79 rokov. Títo ľudia boli zdraví, počas ich života nemal srdcovú ani mozgovú príhodu.(2) Počas 10 ročného sledovaní jednoznačne vysvitlo, že čím bola u niekoho hladina LDL cholesterolu vyššia, tým nižšie bolo riziko toho, že daná osoba by mohla zomrieť z akéhokoľvek dôvodu. Viď obr.
LDL kat obr
Na obr. vidieť, že u mužov s najvyššou hladinou LDL, je vyššia mortalita (tmavá časť v stĺpci), ale u žien takáto súvislosť nie je. Sklon ku vzniku srdcových chorôb Japoncov sa nelíši od ľudí žijúci v západných kultúrach, pretože ak niektorý Japonec emigruje do západnej krajiny, bude riziko srdcových ochorení rovnaký s obyvatelmi danej krajiny. K zdanlivo zvyšujúcemu riziku srdcovej mortality, súbežná so zvyšujúcou hladinou cholesterolu, autori dajú vysvetlenie v III. kapitole štúdia.

V jednej ďalšej obšírnej epidemiologickej štúdii s menom Isehara Study, v priemere sedem rokov sledovali 22 000 ľudí, ktorých priemerný vek bol nad 40 rokov, a v čase, keď naštartovali štúdium, všetci zúčastnení boli zdraví. (4). LDL bol zase negatívnym rizikovým faktorom mortality, t.j. čím bola hladina LDL cholesterolu vyššia, tým bola nižšia mortalita. Mortalita, dôsledkom rakoviny a mortalita dýchacích ciest nie z dôvodu rakoviny (najčastejšie zápal pľúc), bola najnižšia v okruhu s najvyššou hladinou cholesterolu.

Kirihara a spol. v r. 2007, uskutočnili mataanalýzu piatich takých štúdií, ktoré mali za cieľ hľadať súvislosti medzi celkovou hladinou cholesterolu a celkovou mortalitou.(6) Výsledky aj tu ukázali, že v okruhu s vysokou hladinou cholesterolu, je najnižšia mortalita zapríčinená z akéhokoľvek dôvodu.

V jednej nedávno zrealizovanej, sledovacej štúdii, trvajúca 12 rokov, sa zúčastnilo 12 334 zdravých ľudí, vo veku medzi 40 a 69 rokov, zase dostali také výsledky, že ľudia s najnižšou hladinou cholesterolu zomierajú podstatne častejšie na nejakú chorobu.

Celkovo môžeme povedať, že takmer všetky epidemiologické štúdiá dokazujú, že vysoká hladina cholesterolu je dobrou predzvesťou dlhého života. Žiaľ, ale väčšina japonských lekárov ( ako aj západní lekári) majú snahu znížiť hladinu cholesterolu svojich pacientov bez toho, že by porozmýšľali nad výsledkami tohto štúdia.

V štúdiách, uskutočnené v západných krajinách, ochranný vplyv cholesterolu sa neprejaví tak jednoznačne. Ale jedno Nórske štúdium, v ktorej 10 rokov sledovali 52 000 ľudí vo veku medzi 20 a 74 rokov, priniesol tie isté výsledky.(9) Podľa vedcov, ak ich výsledky zovšeobecnia, potom je potrebné prehodnotiť teóriu cholesterolu, pretože vysoká hladina cholesterolu nie je škodlivá, ale prospešná.

Ak sa zameriame na staršiu vekovú skupinu, potom pre celý západný svet vychádza tá jednoznačná súvislosť, že čím je vyššia hladina cholesterolu staršieho človeka, tým dlhšie žije. ( Vo svetle tohto, zníženie hladiny cholesterolu, je lekárske ošetrenie na skrátenie života). Tento výsledok dostali v štúdii Leiden 85-Plus Study (10), ako aj v Honolulu Heart Program (11), alebo v rakúskej štúdii Vorarlberg Health Monitoring and Promotion Programme. (13) V štúdii s názvom TMIGLISA Study, osem rokov sledovali 1048 starších ľudí vo veku medzi 65 a 85 rokov. Na základe výsledkov, ľudia s najvyššou hladinou cholesterolu zomreli o 50% menším rizikom, oproti ľuďom s najnižšou hladinou cholesterolu, (17). V jednom štúdiu, šesť rokov sledovali súvislosť medzi celkovou cholesterolovou hladinou a mortalitou z akéhokoľvek dôvodu, u 490 starších ľudí v dome dôchodcov, vo veku viac 75 rokov. (14) Výsledok znázorňuje nasledovný graf:
LDL 2 obr
Z grafu sa dá vyčítať, že ľudia s najvyššou hladinou cholesterolu, mali o 60% nižšie riziko mortality z akéhokoľvek dôvodu.

Autori uvádzajú aj ďalšie, menšie štúdiá s rovnakými výsledkami, a súhrnom konštatujú, že vysoká hladina celkového, alebo vysoká hladina LDL cholesterolu, predlžuje život.

Cholesterol a kardiovaskulárna mortalita
Stručne povedané, vopred môžeme povedať, že zrejme existuje nejaká korelácia medzi srdcovou mortalitou mužov a hladinou cholesterolu, ale u žien takáto súvislosť ešte ani zdanlivo neexistuje. Okrem toho, zo štúdii je zrejmé, že vysoká hladina cholesterolu je negatívnym rizikovým faktorom stroke (tiež mozgová mŕtvica, alebo mozgový infarkt; -ide o cievnu mozgovú príhodu z dôvodu nedostatočného prekrvenia tkanív mozgu;- rozlišujeme ischemickú (uzavretie tepny) a hemoragickú (krvácanie mozgovej cievy) – vlastná poznámka).

Predtým, než by sme sa pustili do analýzy uvedenej otázky, je dôležité si uvedomiť jeden –výsledky v podstatnej miere ovplyvňujúci – aspekt.

V okruhu ľudí s nízkou hladinou cholesterolu, je dosť častý výskyt rakoviny, ktorému chorí skôr podľahnú, než by s nimi skoncovala srdcová choroba. Preto, ak sa pozeráme len na štatistiky srdcovej mortality, môže sa zdať, že nízka hladina cholesterolu nás chráni pred srdcovou chorobou. Ľudia s nízkou hladinou cholesterolu zomierajú častejšie aj z iných dôvodov (napr. infekcie), preto zriedkavejšie sa dožívajú veku, aby zomreli na srdcovú chorobu. Preto je chybné, ba dokonca mylné porovnať riziko mortality ľudí s najnižšou hladinou cholesterolu s mortalitou ľudí najvyššou hladinou cholesterolu, z toho dôvodu je dôležité analyzovať celkovú mortalitu ako, aj vekové rozloženie mortality.

II. Cholesterol a choroby: – mozgová príhoda
V prefektúre Akita, je najvyššia mortalita dôsledkom mozgovej príhody. V roku 1963 začali jedno osem rokov trvajúce sledovacie štúdium, ktorej sa zúčastnilo 1814 ľudí, vo veku medzi 40a 69 rokov. (1) Podľa analýzy, najväčšie riziko na mozgovú príhodu znamenal vysoký krvný tlak, ale najväčšie riziko na ischemickú mozgovú príhodu mali ľudia s najnižšou hladinou cholesterolu, kým hemoragickú mozgovú príhodu hladina cholesterolu neovplyvnila. T.j. z hľadiska cholesterolu, ak niečo predstavuje riziko na mozgovú príhodu, tak to bola nízka hladina cholesterolu. Narastajúca hladina cholesterolu znamenala narastajúcu ochranu proti ischemickej mozgovej príhode; je to práve opak toho, čo tvrdí cholesterolová hypotéza.

V štúdiu na ostrove Shikoku, s 1700 zúčastnenými, trvajúca desať rokov, dostali ten istý výsledok. (3)
Ak niekto dostane mozgový infarkt, prvým krokom lekára je, že predpíše statín – čím, ako štúdiá naznačujú – zhoršuje sa rekonvalescencia a šanca na prežitie.

Neskôr vykonané štúdiá v Prefektúre Akita vyniesli veľmi zaujímavé výsledky. V nasledujúcich 20 rokov, v podstatnej miere sa zmenili stravovacie zvyklosti ľudí, začali konzumovať podstatne viac živočíšneho tuku, značne sa zvýšila priemerná hladina cholesterolu ľudí, dôsledkom čoho sa z nížila o 60% ischemická mozgová príhoda (uzavretie tepny (4).
Rad štúdií potvrdilo túto súvislosť, na základe ktorého z ischemickej alebo hemoragickej mozgovej príhody sa ľudia vyliečili s lepšou šancou, ak mali vysokú hladinu cholesterolu.

Spojitosť medzi chorobou srdca a srdcovým infarktom je zložitejšia. Na jednej strane, u žien, medzi vysokou hladinou LDL cholesterolu a srdcovou chorobou, len malému počtu štúdii sa podarili zistiť súvislosť. Táto skutočnosť sama o sebe je dosť zvláštna, ale napriek tomu, odborníkom – veriaci v statíny – nerobí problém, aby aj pre ženy predpísali statíny. Ale u mužov veľa štúdií preukázalo súvislosť medzi srdcovou mortalitou a vysokou hladinou cholesterolu. Vysvetlenie tohto javu môžeme čítať v teraz, v nasledujúcej tretej kapitole.

III. Hypercholesterolémia, ukazovateľ familiárnej anamnézy: kľúč na riešenie cholesterolového mýtusu
Silným príznakom familiárnej anamnézy, vyznačujúca sa hypercholesterolémiou (ďalej len FaM), je vysoká hladina LDL, lebo LDL receptory fungujú špatne, t.j. LDL častice sa nevedia dostať do buniek. V Japonsku pred troma desaťročiami, chorí na FaM, 11 krát väčšou pravdepodobnosťou zomreli na srdcovú chorobu. (1)
Podľa predstaviteľov cholesterolovej hypotézy, medzi pacientmi FaM je preto vysoká srdcová mortalita, lebo majú veľmi vysokú hladinu LDL. Táto súvislosť ale je len zdanlivá.

FaM je genetická choroba, preto pre tieto gény y hľadiska ich funkcie je určujúce, či ide o homozygútnu alebo heterozygótnu osobu. (Jeden gén pozostáva vždy z dvoch alél. V prípade genetickej chyby u heterozygótskom type, je poškodená len jedna aléla, u homozygótnom type obidve, t.j. homozygótny typ je tá horšia variácia z pohľadu FaM- vlast.pozn.)

Autori predstavili šesť štúdií, v ktorom porovnali hladinu cholesterolu so srdcovou chorobou heterozygótnych ľudí s FaM. Na základe štúdií je vidieť, že hladina LDL srdcovo chorých heterozygótnych ľudí nijako sa nelíši od heterozygótnych rovesníkov bez srdcovej choroby. To dokazuje, že sama o sebe vysoká hladina cholesterolu nespôsobuje ochorenie srdca. Čo je potom vysvetlením toho, že ľudia s FaM tak často ochorejú, respektíve zomierajú na srdcovú chorobu?

Kardiovaskulárne riziko vysvetľuje viac takých faktorov, ktoré nemajú nič spoločné s hladinou cholesterolu.

1, Sugrue a spol.(1985) porovnali ľudí s FaM z hľadiska srdcových chorôb. Tí, ktorí trpeli srdcovou chorobou, v krvi mali zvýšenú hladinu fibrinogénu a faktora č. osem, t.j. mali zvýšený sklon na vznik krvných zrazenín. Sú to osoby, ktoré zomrú pred dovŕšením 60-tich rokov, pretože krvná zrazenina blokuje prietok koronárnej tepny. (Ľudia s FaM majú trojnásobné riziko aj na vznik hlbokej žilovej trombózy!) Preto nezomrie každý trpiaci s FaM, lebo FaM je viacgénová abnormalita, a preto náklonnosť na krvné zrazeniny nie je typická pre všetkých s FaM. To vysvetľuje tú zvláštnosť, že niektorí ľudia trpiaci na FaM, s veľmi vysokou hladinou cholesterolu zomrú predčasne na srdcovú chorobu, iní zase s tak isto vysokou hladinou cholesterolu taktiež trpiaci na FaM, sa dožijú vysokého veku.
2. K vôli špatnej funkcii LDL receptorov, LDL nevie zabezpečiť (priniesť) pre steny artérií živiny, vitamíny, antioxidanty, a mastné kyseliny na zabezpečenie budovania stien bunky, preto stena tepny nevie fungovať tak, ako by mala.
3. Stena tepny, dôsledkom nedostatočného zásobovania cholesterom, sama začne produkovať cholesterol, ale tento proces sa odohráva len čiastočne, čoho dôsledok je zápal a množenie buniek.

V skutočnosti to sú faktory, ktoré vedú k náchylnosti kardiovaskulárnych chorôb a spôsobujú riziko úmrtnosti u ľudí s FaM.

Stojí za to si spomenúť na moju analýzu štúdia Framigham Study, ktorú som uviedol v mojej knihe s názvom Paleolitné stravovanie, vydanej v r. 2009. Tu som spomenul tie podivné zistenia z pôvodného štúdia, podľa ktorého vysoká hladina cholesterolu je nebezpečná do 50 rokov života, po 50-ke je ochranný faktor. Vysvetlenie podivného výsledku je, že časť ľudí trpiaci na FaM pred dosiahnutím 50 rokov života zomrie, avšak tí, ktorí dosiahli 50-60 ročný vek, ich riziko srdcovej mortality sa nelíšil od bežnej populácie. Aj tu vysvitlo to, že nie vysoká hladina cholesterolu je problém, ale zvýšená náklonnosť na vznik krvných zrazením, ktorú v tom čase vedci ešte nepoznali.

Aj to zase dokazuje, že nie cholesterol je dôvodom srdcovej choroby.

Zo všetkého vyplýva, že tie štúdia, v ktorých našli súvislosť medzi vysokou hladinou cholesterolu a srdcovou mortalitou, boli zastúpené v nadmernom počte pacienti trpiaci s FaM.
Autori citujú jedno slávne japonské štúdiu, v ktorom registrovali srdcovú mortalitu ľudí s vysokou hladinou cholesterolu. Ako autori poukázali, v porovnaní s bežnou populáciou, v štúdiu bolo o 19 krát viac chorých s FaM, ale medzi pacientmi so značne vysokými hladinami cholesterolu už bolo viac ako 130 krát väčší pomer pacientov s FaM. (5) Stalo sa to z jednoduchého dôvodu: k štúdiu pozbierali chorých z nemocníc s vysokou hladinou cholesterolu. Preto, keď takáto štúdia sa dopracuje ku konštatovaniu, že k vysokej hladine cholesterolu prináleží zvýšené riziko srdcovej choroby a úmrtnosti, v skutočnosti sa dopracujú k falošnému záveru.

V celku teda celá cholesterolová hypotéza stavia na vysokú hladinu cholesterolu ľudí, trpiaci na FaM, lebo v každej štúdii, v skupine s vysokou hladinou cholesterolu sa nachádzali takíto ľudia. Ale títo ľudia, s vysokou hladinou cholesterolu, nie preto sa stali chorí na srdce a nie preto zomreli na srdcovú chorobu, lebo mali vysokú hladinu cholesterolu, ale kvôli – v zázemí prítomnému- zvýšenému riziku reologickej náklonnosti a iným vaskulárnym dysfunkciám.
Ak ľudí s FaM vynecháme zo štúdií, potom celá cholesterolová hypotéza uviazne na plytčine – zlyhá, lebo z každého iného pohľadu je vysoká hladina cholesterolu ochranným faktorom.
V priebehu desaťročí, samozrejme bolo veľa podvodov a falšovanie údajov v záujme ochrany teórie, ale hlavne kvôli trhu so statínmi.

Keď ľudia trpiaci na FaM začnú užívať statíny, potom štúdiá zvykli poukázať na zníženie rizika srdcovej choroby a mortality na úroveň bežnej populácie. Lenže chorí trpiaci na FaM, ktorí dosiahli vyšší vek, v skutočnosti majú aj bez užívania statínov priemerné riziko srdcovej choroby a mortality, resp. nikdy nebola vysoká, ale to sa prejaví až po prežití. Inými slovami, zase sme svedkami falšovania údajov, zníženie rizika pripisujú užívaniu statínom, ktoré nikdy neboli, pretože tieto osoby v čase, keď ešte statíny neboli, sa dožili vysokého veku.

V ďalších kapitolách mimoriadneho čísla autori analyzujú Japonské oficiálne doporučenia liekov na zníženie cholesterolu, ktoré spolu s platnými doporučeniami v západnom svete, sa v podstate zakladajú na falšovaných údajoch. Samozrejme na konci takejto analýzy nikomu nedoporučujem, aby prestal brať liek na zníženie cholesterolu, len to, aby prehodnotil tu čítané veci a porozprával sa so svojím lekárom.

Kto, ako lekár, predpíše statín svojim pacientom, bude musieť čeliť faktu – citujem Tomohito Hamazaki-ho, prvého autora tohto mimoriadneho vydania-: Je to strašná, neodpustiteľná chyba vo svetle dnešných poznatkov.

Použitá lit.: – viď. pôvodný článok.

Paracetamol ako príčina epidémie autizmu? Nemá to žiadny zmysel…aspoň spočiatku

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi:William Parker: Acetaminophen as a cause of the autism pandemic? It makes absolutely no sense … at first.

Očkovanie MMR vakcínou už bolo viac krát opakovane zamiešané do dôvodovej súvislosti s autizmom, ale silné dôkazy nenašli (napr. viď. http://www.ockovanie.org/mmr-vakcina-autizmus.html ). Jeden výskumník pri analýze možných príčin autizmu vlastného dieťaťa, si všimol podivnú vec.

Meranie C-reaktívneho proteínu môže zachrániť Váš život

Paracetamol spôsobuje epidémiu autizmu?
To nedáva zmysel … aspoň spočiatku

    – je názov už pripravovaného, nového článku.

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Szendi G.: Susan Simmonds: Testing For C-reactive Protein May Save Your Life. Life Extension Magazin, máj 2014.

Proteín C-reaktív, sa vyskytuje v takmer každom krvnom obraze, ale pozornosť mu venuje len málo kto, napriek tomu – lebo je indikátorom zápalu – že s veľkou pravdepodobnosťou je predzvesťou závažných chorôb, pretože civilizačné choroby sú zápalového charakteru.

Koniec modernej medicíny?

Preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Koncept: Mezei Elmira
Zdroj: Gábor Szendi: Linda Woolven & Ted Snider: The End of Modern Medicine?

Moderná medicína sa nachádza v kríze.

Doposiaľ o údajne účinných liekoch vysvitlo, že už takmer stratili svoj účinok a nie je namiesto nich nič iné, alebo že nikdy neboli účinné, len sme boli za nos vedený, že sú účinné.
„Ak nebudeme konať rýchlo, pre antibiotiká nastal koniec cesty.“ Dr. Tom Friedman

Hustota kostí – Prvé pravidlo: neškoď!

Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Koncept: Elmira Mezei
Zdroj:Ray Peat: Bone Density: First Do No Harm

Ľudia poctivo podliehajú denzitometrii, t.j. meraniu hustoty kostnej hmoty, ktorú v súčasnosti považujú za zlatý štandard diagnostiky osteoporózy, formou aj známeho skríningu obyvateľstva. (http://www.osteoporoza.sk/pacienti/diagnosticky-postup/denzitometria/ )
Ale úprimne! Nad 50 v určitej miere u každého začínajú rednúť kosti, načo to merať? Alebo niekto si myslí, že je výnimkou? Každý človek, ktorí čaká na podstúpenie, vystavuje sa zbytočne účinkom žiarenia, a naivne prijme milo ponúkané nebezpečné, avšak neúčinné liečby.

Benígna prostatická hyperplázia, resp. odpoveď na pripomienku v téme testosterón.

Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi; Plaolit magazín životného štýlu, 2016/2 Bp.
Pripomienky nájdete tu: http://www.paleolit.sk/william-faloon-diskusia-s-nazvom-testosteron/#comments
http://www.paleolit.sk/10-dovodov-preco-nikdy-nebudem-veganom/#comments

Prevencia liečby hyperplázie rakoviny prostaty
Zdravotný problém prostaty, skôr či neskôr, zastihne takmer každého muža. Už prítomný problém sa dá podstatne ťažšie a nebezpečnejšie ošetriť, ako predísť takmer neodvratným problémom. Moderný človek tak narába s týmto problémom, ako človek, ktorý vypadol zo stoposchodového mrakodrapu, a pri každom poschodí konštatuje: zatiaľ som šťastne prežil. A keď už nastal problém, bohužiaľ, západná medicína pri ošetrení a liečení, neprejavuje pružnosť v aplikácií najnovších poznatkov.

Ochranný účinok kyseliny močovej

Preložil a spracoval: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Mgr. Larisa Petriláková
Zdroj: Gábor Szendi, Paleolit magazín životného štýlu 2016/1

Aj vážení a uznávaní vedci na výživu považujú za neodškriepiteľnú pravdu, že dnu spôsobuje nadmerná konzumácia mäsa. Západná medicína považuje kyselinu močovú za verejného nepriateľa, zameniac tým dôsledok s dôvodom. Vysoká hladina kyseliny močovej je pre človeka charakteristická z evolučných dôvodov. Podľa nedávnych výskumov hrá dôležitú úlohu pri ochrane proti neurodegeneratívnym ochoreniam.

Demencia – niet cesty späť?

 

V príprave je súvisiaci článok s názvom: Ochranný účinok kyseliny močovej.
Medzi tým došla správa o summite Alzheimerovej choroby: http://alzheimersdementiasummit.com/

Mozgové poruchy, vrátane straty pamäti, sa stávajú najväčším zdravotným problémom na svete.

Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Szendi G., Paleolit magazín životného štýlu, 20016/1

Demencia, čiže senilná duševná slabosť je častejšia, ako rakovina prsníkov, väčšina ľudí napriek tomu neberie vážne toto nebezpečenstvo, pričom média sú neustále plné témou boja proti rakovine prsníkov a snahou zvyšovať povedomie jej rizík. To je už iná otázka, že nad rámec zastrašovania, ako prevenciu ponúkajú mamografiu.

Svetoznámy, nezávislý vedec, zaujal negatívny postoj k užívaniu intidepresív a protizápalových liekov

 

V príprave je nasledujúci článok s názvom:  Demencia – niet cesty späť?

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi: Amy Corderoy: Peter Gøtzsche, founder of the Cochrane Collaboration, visits Australia to talk about dangers of prescription drugs. The Sidney Morning Herald

Najčastejšie užívané lieky, ako intidepresíva a lieky proti zápalom, sú nebezpečné, a môžu nás aj zabiť, tvrdí hlavný vedec Peter Gøtzsche, a vedúci inštitútu Cohrane, ktorý sa preslávili svojimi nezávislými vedeckými prácami. Jeho analýzy, ktoré preukázali, že mamografia vedie k 30%-nému prediagnostikovaniu a zbytočnej liečbe, potriasli svetom. V najnovšej knihe s názvom (Deadly Medicines and Organised Crime. How big pharma has corrupted healthcare)odhaľuje nečisté cesty farmaceutického priemyslu.

5 dôležitých dôvodov, kvôli čomu sa naozaj oplatí schudnúť

 

Preklad: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Ing. Ján Lisoň
Zdroj: Gábor Szendi: James Heathers: 5 significant reasons to lose weight. (Why isn’t the

Predchádzať infarktu a mať báječný zovňajšok, nie sú najnaliehavejšie argumenty pre schudnutie.

Ale nasledujúcich päť zmien môže priamo a významne spôsobiť zlepšenie, dôsledkom čoho sa vám môže zlepšiť kvalita života.

Na chvíľu zabudnite na médiami nútený ideál krásy,

Teória rakoviny z pohľadu genetického “nesúladu” a jej dôsledky.

 

Preložil a spracoval: Ing. Imrich Galgóczi
Zdroj: Gábor Szendi

Materiál bol prednesený z príležitosti „ svetového dňa rakoviny“, na fóre nadácie „PROTI RAKOVINE, PRE ČLOVEKA, ZA BUDÚCNOSŤ“, dňa 4. febr. 2016.

Štvrtina západnej populácie zomiera na rakovinu. Výskyt rakoviny v takomto počte je vo vývoji ľudstva novodobým javom, a jej dôvody vysvetľuje porovnanie životných štýlov ľudí žijúci v západnej kultúre a prírodných ľudí. Zameranie onkologických výskumov na onkogénny, vírusy a karcinogénne látky predstavuje iba rizikové faktory, ktoré v interakcii s inými faktormi zmien životných štýlov, vedú k rakovine. Z hľadiska rakoviny relevantné

10 dôvodov, prečo nikdy nebudem veganom

 

Spracoval a preložil: Ing. Imrich Galgóczi
Korekcia: Ing. Ján Lisoň
Zdroj: Gábor Szendi podľa Lauren Geertsen: 10 Reasons Why I’ll Never Be Vegan

V súčasnosti sa mnohí pýtajú, či je zdravá vegánska diéta? Stručne povedané: nie. Ak potrebujete dlhšiu odpoveď, prečítajte si článok.

Iný názor na túto tému, môžete čítať v časti Pripomienky.

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si podrobnejšie informácie , ako používame cookies na týchto webových stránkach. Podrobnosti

Na základe zákona EU je povinné upozorniť návštevníka tejto web stránky, že web používa Cokkies. Ak s tým nesúhlasíte, potom vhodným nastavením Vášho prehliadača, zakážte ukladanie Cookies. http://www.mcafee.com/common/privacy/consumer/slovakian/cookie_notice/

Zatvoriť